Ibištek a jeho využitie pre zdravie? Aké má účinky a aké druhy?

Zaraďujeme ho medzi kvitnúce rastliny z čeľade slezovité (Malvaceae). Rozpoznávame až niekoľko stoviek druhov ibišteka. V závislosti od druhu môže ísť o byliny alebo drevnaté kríky, niektoré druhy majú podobu stromov.

Prirodzene pochádza ibištek z teplých miernych, subtropických až tropických oblastí. Je charakteristický napríklad pre Indiu alebo Malajziu.

Ibištek je jednoročná alebo viacročná rastlina, opäť to závisí od jeho druhu.

Listy ibišteka majú najčastejšie vajcovitý alebo kopijovitý tvar, na stonke vyrastajú v striedavom rozložení. Okraje listov sú laločnaté alebo zúbkované. Môžu byť pokryté chĺpkami alebo sú úplne hladké.

Kvety vyrastajú jednotlivo alebo v zhlukoch. Majú lievikovitý tvar, sú pomerne veľké a nachádzame ich v rôznych farbách. Pri niektorých druhoch sa farba kvetov môže meniť s vekom rastliny.

Plody ibišteka sú suché päťlaločné tobolky bielej alebo červenej farby.

Druhy ibišteka

Medzi najznámejšie druhy ibišteka, ktoré poznáme a môžeme nájsť aj na území Slovenska patrí:

• ibištek bahenný veľkokvetý (Hibiscus moscheutos), niekedy nazývaný aj americký.
• ibištek čínsky (Hibiscus rosa-sinensis), ľudovo nazývaný aj čínska ruža.
• ibištek trojdielny (Hibiscus trionum).

Tieto druhy ibišteka sa najčastejšie využívajú na dekoratívne účely, nachádzame ich v záhradách ako okrasné rastliny alebo ako súčasť živých plotov.

Ibištek bahenný veľkokvetý je bylina vyznačujúca sa veľkými farebnými kvetmi v škále od bielej, púdrovej, ružovej, červenej až po bordovú farbu s nápadným červeným stredom.

Ibištek čínsky je ker dorastajúci do veľkosti približne dvoch metrov. Listy majú vajcovitý tvar, sú tmavozelené a majú pílkovitý okraj. Kvety dorastajú do veľkosti 15 cm, majú päť korunných lístkov a nájdeme ich v červenej, oranžovej, žltej, ružovej alebo bielej farbe. Zo stredu kvetu vystupuje výrazný tyčinkovitý útvar.

Ibištek trojdielny je bylina. Má rozkonárenú stonku na ktorej vyrastajú stopkaté listy. Listy sú viacdielne, podlhovasté so zárezmi. Kvety pozostávajú z piatich korunných lístkov a majú bielu až žltú farbu s fialovým stredom.

Jedlým druhom ibišteka je ibištek sýrsky (Hibiscus syriacus). Ide o ker. Má stopkaté listy s dĺžkou okolo 10 cm tmavozelenej farby.

Päť-lupienkové kvety dorastajú do veľkosti 8 cm a majú zvyčajne bielu, ružovú alebo fialovú farbu s tmavšími červenými škvrnami uprostred kvetu.

Jeho kvety sa konzumujú ako zelenina, mladé listy sa zas používajú v čajových zmesiach.

Medzi druhy ibišteka s liečivými účinkami patrí:

• ibištek sudánsky (Hibiscus sabdariffa), známy aj ako ibištek krvavý.
• ibištek ružový (Althaea rosea).
• ibištek jedlý (Hibiscus esculentus).

Ibištek sudánsky je polokrovitá bylina. Stonka je zafarbená do fialova. Listy sú stopkaté a rozdelené do lalokov s pílkovitým okrajom.

Päť-lupienkové kvety majú smotanové, žlté až svetlo-ružové sfarbenie s tmavo-fialovým stredom. Plodom je tobolka, ktorú obklopuje charakteristický mäsitý a šťavnatý kvetný kalich zelenej až červenej farby.

Ibištek jedlý je bylina s dutou stonkou, ktorá môže byť na niektorých miestach zdrevnatená. Listy sú striedavé, laločnaté. Kvety majú svetložltú farbu s hnedo-červeným stredom. Plody majú tvar strukov, sú 15 – 40 cm dlhé.

Široké využitie druhov ibišteka

Jednotlivé druhy ibišteka nachádzajú využitie v rôznych odvetviach či už priemyslu, potravinárstva alebo aj v medicíne.

Dôležité miesto zastáva ibištek v záhradkárstve. Ide o veľmi odolnú a všestrannú rastlinu, ktorá obohatí každú záhradu. Okrem záhrad sa môže pestovať v parkoch, mestských priestoroch či na balkónoch, dokonca aj ako izbová rastlina. Darí sa mu v pôde ale aj v kvetináčoch.

Veľké kvety ibišteka sa využívajú aj ako atraktant pre prilákanie hmyzu, ako sú motýle alebo včely.

V priemysle sa niektoré druhy ibišteka využívajú na výrobu papiera alebo lán. V Polynézii nachádza drevo z ibišteka využitie pri výrobe kanoe.

Už niekoľko storočí sa jedlé druhy ibišteka používajú aj v potravinárstve. Na účely konzumácie sa využívajú najmä listy, kvety, semená a stonky ibišteka, niekedy aj korene.

Listy a mäkké stonky sa v surovom stave používajú v šalátoch alebo sa tepelne upravujú a podávajú s mäsom či rybami. Môžu sa taktiež sušiť.

Semená ibišteka sú bohaté na bielkoviny a pridávajú sa do omáčok a polievok. V praženom stave sa používajú ako náhrada kávy.

Okrem toho sa zo semien lisuje olej, ktorý sa následne využíva v priemysle alebo sa pridáva do kozmetických výrobkov.

Kvety a najmä dužinaté kalichy sa zbierajú ešte pred dozrievaním semien. V čerstvej alebo sušenej podobe sa používajú pri výrobe nápojov a limonád, sirupov, džemov alebo želatíny. Ďalej na výrobu vína alebo v cukrárstve pri pečení koláčov (ako súčasť polevy).

Vďaka prítomnosti farbív slúžia aj ako prírodné potravinárske farbivo. V niektorých krajinách sa využívajú aj na konzervovanie ovocia.

Sušené kvety alebo kalichy sú súčasťou čajových zmesí.

V neposlednom rade sa ibištek vyznačuje aj terapeutickými účinkami a preto už dlhé roky zastáva dôležité miesto v tradičnej medicíne.

V rôznych častiach sveta sa jednotlivé časti ibišteka používajú pri nádche, bolesti zubov, infekciách močového traktu či na zmiernenie poalkoholickej „opice“.

V thajskej tradičnej medicíne sa ibištek využíva proti obličkovým a močovým kameňom. V Indii na úľavu od bolesti pri poruchách trávenia alebo pri močení, v Mexiku zas pri vysokom krvnom tlaku.

Ďalej sa ibištek v rámci tradičnej medicíny využíva pri gynekologických problémoch, kašli, kŕčoch v bruchu, poruchách pečene, zvýšenom cholesterole v krvi a ako antimikrobiálna látka.

Účinky ibišteka sa uplatňujú aj v zvieracej ríši – na zníženie plynatosti u kráv, kôz alebo oviec, v kombinácii so soľou aj na zmiernenie hnačky.

Obsahové látky ibišteka

Za pozitívne pôsobenie ibišteka na organizmus sú zodpovedné obsahové látky prítomné v jednotlivých častiach tejto rastliny. Prítomnosť látok a ich množstvo sa líši v závislosti od konkrétnej časti rastliny.

Asi najbohatším zdrojom prospešných látok sú kalichy ibišteka. Kalichy obsahujú najmä sacharidy (glukózu a fruktózu), vlákninu, bielkoviny, vitamíny (hlavne vitamíny B₂, B₃, C alebo E) a v neposlednom rade minerály.

Z minerálov má najvyššie zastúpenie vápnik, železo, draslík a horčík.

Dôležité obsahové látky, ktoré vykazujú silnú antioxidačnú aktivitu, sú antokyaníny patriace do veľkej skupiny polyfenolov. Práve antokyaníny sú ako rastlinné pigmenty zodpovedné za výrazné zafarbenie kvetov ibišteka.

V kalichoch nachádzame aj rôzne organické kyseliny, ako napríklad kyselinu citrónovú, vínnu, jablčnú alebo polyfenolové kyseliny.

Práve vďaka širokému spektru obsahových látok je ibištek a konkrétne kalichy ibišteka využívané ako doplnky výživy alebo funkčná zložka potravy.

Listy ibišteka obsahujú najmä bielkoviny, tuky, sacharidy, vitamíny B₂ a C, β-karotén, fosfor a železo. Taktiež vysoké hladiny antioxidačne a protizápalovo pôsobiacich polyfenolov (hlavne kyselinu chlorogénovú a jej izoméry).

Semená ibišteka sú bohaté na prítomnosť mastných kyselín, hovoríme najmä o kyseline palmitovej, stearovej, olejovej a linolovej.

Z minerálov je to draslík, sodík, vápnik, fosfor a horčík. Ďalej sú v semenách prítomné aj sacharidy, bielkoviny a vláknina.

Najväčší terapeutický význam spomedzi všetkých týchto látok majú polysacharidy, organické kyseliny a medzi polyfenoly patriace antokyaníny.

Aké sú teda účinky ibišteka a pri akých zdravotných problémoch môže byť jeho konzumácia prínosom?

Za bezpečnú sa považuje konzumácia semien, listov, kvetov, kalichov či stoniek ibišteka, vždy v primeranej dávke.

Jedným z najviac popisovaných účinkov ibišteka je jeho antioxidačné pôsobenie.

Antioxidačný efekt sa pripisuje hlavne polyfenolom a antokyanínom, v menšej miere aj vitamínu C či β-karoténu.

Hlavnou úlohou antioxidantov je vychytávať voľné kyslíkové radikály v organizme. Kyslíkové radikály sú škodlivé reaktívne molekuly, ktorých pôsobením dochádza k poškodzovaniu buniek. Hovoríme o oxidačnom strese.

Oxidačný stres významne prispieva k rozvoju chronických porúch a ochorení ako je vysoký krvný tlak, rôzne srdcové ochorenia, cukrovka, rakovina a pod.

Hoci ľudský organizmus disponuje vlastnými antioxidačne pôsobiacimi bunkami, príjem potravy bohatej na antioxidanty zvyšuje a podporuje preventívny účinok pred poškodením a vznikom ochorení.

Medzi ďalšie účinky ibišteka patrí:

• protizápalové pôsobenie;
• znižuje riziko obezity;
• pôsobí proti zvýšeným hladinám tukov v krvi;
• podieľa sa na znižovaní krvného tlaku;
• antianemické pôsobenie;
• znižuje mieru zhlukovania krvných doštičiek;
• diuretický účinok (zvyšuje tvorbu a vylučovanie moču);
• pôsobí proti vzniku močových kameňov;
• ochranné účinky na pečeň a obličky;
• antimikrobiálne pôsobenie;
• protirakovinové účinky;
• znižuje vstrebávanie alkoholu do krvi;
• priaznivý vplyv pri cukrovke, poruchách pečene či metabolickom syndróme.

Protizápalové pôsobenie ibišteka súvisí so znižovaním tvorby zápalových markerov v organizme.

Ibištek podporuje znižovanie telesnej hmotnosti a tým pôsobí ako prevencia vzniku obezity. Zároveň dokáže znižovať množstvo tukov (medzi nimi aj cholesterol) prítomných v krvi, čo má preventívny účinok pre vznik srdcovo-cievnych ochorení, obezity alebo ochorení pečene.

Má signifikantný účinok aj pri znižovaní krvného tlaku, čo môže opäť pôsobiť ako prevencia vzniku srdcovo-cievnych ochorení alebo poškodenia obličiek. Bolo dokázané dokonca aj protektívne pôsobenie ibišteka na srdce.

Ibištek sa môže používať aj pri anémii (chudokrvnosť). Je to vďaka obsahu železa a vitamínu C. Železo je prirodzenou súčasťou krvného farbiva hemoglobínu a vitamín C v tomto prípade podporuje vstrebávanie železa.

Diuretický účinok ibišteka súvisí so znižovaním krvného tlaku.

Účinky ibišteka na pečeň vychádzajú najmä z jeho antioxidačného pôsobenia. Ochraňuje pečeň pred vplyvom toxínov, niektorých liekov ale aj pred nadmerným ukladaním tukov.

Ibištek vykazuje dokonca aj antimikrobiálnu aktivitu, tzn. má schopnosť usmrcovať niektoré druhy baktérií. Tento účinok sa využíva hlavne v tradičnej medicíne na liečbu a prevenciu infekcií močového traktu.

Protirakovinové účinky ibišteka vychádzajú opäť z jeho antioxidačného pôsobenia. Niektoré štúdie uvádzajú, že napomáha redukovať rast nádorových buniek a zvyšuje účinok chemoterapie pri liečbe rakoviny prsníka.

Ako ibištek bezpečne užívať?

Prípravky s obsahom ibišteka určené na konzumáciu môžu mať rôznu podobu.

Asi najjednoduchší a najbežnejší spôsob ako sa k ibišteku dostať je kúpiť si čaj s obsahom ibišteka, prípadne jeho pestovanie.

Príjem ibišteka vo forme čajov sa vo všeobecnosti považuje za bezpečný spôsob jeho príjmu. V čajoch sa najčastejšie používa druh ibištek sudánsky.

Čaj z ibišteka sa môže piť teplý aj studený. Ibištek má kyslastú chuť podobnú brusniciam. Do čaju si preto môžete pridať med alebo cukor.

Menej používané prípravky s obsahom ibišteka sú vo forme extraktov, práškov alebo kapsúl. Nakoľko pre prípravky s obsahom ibišteka nebolo stanovené štandardné dávkovanie, je potrebné riadiť sa pokynmi od výrobcu daného prípravku.

Riziká užívania ibišteka

Používanie prípravkov s obsahom ibišteka, ktoré sú určené na vnútorné použitie, sa riadi určitými pravidlami.

Napriek tomu, že sa jedná o rastlinu a teda o prírodné látky, nesprávne alebo nadmerné užívanie môže mať negatívne následky pre zdravie človeka.

Ako prvá si to zvyčajne odnesie pečeň. Nesprávnym alebo nadmerným užívaním si môžete spôsobiť poškodenie pečene.

V niektorých prípadoch sa môže vyskytnúť alergická reakcia na ibištek, a to aj pri správnom dávkovaní. Táto reakcia sa najčastejšie prejavuje tráviacimi problémami – bolesťou brucha, nafukovaním alebo zápchou. V takom prípade je potrebné príjem ibišteka ihneď ukončiť.

Veľký pozor si treba dávať v prípade, ak pravidelne užívate niektoré lieky. Môže sa totiž stať, že ibištek a jeho obsahové látky budú s užívaným liekom vzájomne interagovať.

To môže viesť k ovplyvneniu účinnosti liečby a následným komplikáciám, ako je zvýšený výskyt vedľajších účinkov až toxicita.

Preto ak užívate lieky na liečbu cukrovky, vysokého krvného tlaku, vysokého cholesterolu alebo protizápalové lieky, bezpečnosť užívania ibišteka konzultujte so svojím lekárom.

Taktiež sa neodporúča kombinovať ibištek s inými rastlinnými liekmi a prípravkami, ktoré znižujú krvný tlak a hladinu cukru v krvi.

Ibištek sa nemá používať ani u tehotných a dojčiacich žien, z dôvodu zvýšeného rizika potratu a škodlivého pôsobenia na dieťa. Ibištek nemajú užívať ani deti.

Vďaka prítomnosti olejov či iných látok sa pridáva do kozmetických výrobkov určených na vlasy.

Je účinný najmä proti lupinám a vypadávaniu vlasov. Celkovo vlasy vyživuje, stimuluje vlasové folikuly, čím podporuje rast vlasov, obmedzuje predčasné šedivenie vlasov.

Aj vďaka jeho antimikrobiálnym účinkom pôsobí proti svrbeniu na pokožke hlavy.

Ibištek nachádza využitie aj v pleťových kozmetických výrobkoch. Tu sa využíva jeho antioxidačný potenciál. Eliminuje pôsobenie voľných radikálov na povrchu pokožky.

Na kožu pôsobí omladzujúco, má prirodzené regeneračné, hydratačné a exfoliačné účinky.

Vďaka prítomnosti vitamínu C redukuje nadmernú pigmentáciu a škvrny na pleti, pomáha bojovať s čiernymi bodkami na pleti. Zlepšuje textúru pleti a inhibuje taktiež zápalové procesy, svrbenie a začervenanie pleti. Je preto vhodným pomocníkom pri akné.

Spomaľuje tiež rozklad kolagénu v koži. Zaraďujeme ho preto k „anti-aging“ prostriedkom.

Okrem iného ibištek napomáha k rýchlejšiemu hojeniu rôznych defektov na koži.

Ibištek sa začal na území Európy pestovať v období medzi 16. a 17. storočím.

Ibištek sýrsky sa vysádza na jar. Vyžaduje slnečné prostredie a dostatok vlahy. Kvitne počas leta a na jeseň.

Na účely konzumácie sa zbierajú mladé listy a kvety ešte pred odkvitnutím. Tie sa môžu sušiť alebo sa využijú v čerstvom stave.

Ibištek sudánsky sa tiež vysádza zvyčajne na jar. Vyžaduje dostatok slnka a znesie aj obdobie sucha. Kvitne od konca augusta do začiatku októbra.

Z tohto druhu ibišteka sa zbierajú zvyčajne dozreté mäsité kalichy, ktoré sa jednoducho odlamujú alebo odstrihnú. Kalichy vznikajú po odkvitnutí kvetu, zbierajú sa približne 3 – 7 dní po opadnutí kvetu.

Z ešte čerstvých kalichov sa oddelia okvetné lístky od semien. Oboje sa môžu nechať vysušiť alebo sa čerstvý kalich ihneď spotrebuje.

Využívať sa môžu taktiež aj mladé listy, ktoré sa používajú buď čerstvé alebo sa sušia. Kvety sa zbierajú ešte pred odkvitnutím.

Ibištek jedlý sa môže pestovať v záhrade alebo ako izbová rastlina. Je citlivý na mráz a preto sa do záhrad vysádza v mesiacoch máj až júl. Vyhovuje mu teplé a slnečné prostredie. Potrebuje dostatok vlahy a živín.

Na zber sú určené buď nezrelé plody v tvare strukov a to približne 3 – 5 dní po odkvitnutí, alebo ak chceme získať semená, plod sa nechá niekoľko týždňov dozrieť.

Ibištek ružový vyžaduje pre svoj rast najmä slnečné a vlhké prostredie, chránený pred vetrom. Kvitne od júla do septembra. Na terapeutické účely sa využívajú iba odrody s fialovo-zafarbenými kvetmi.

Zbierajú sa hlavne kvety, ktoré sa zvyčajne sušia. Na konzumáciu sú vhodné aj mladé časti stonky alebo mladé listy.

Ostatné druhy ibišteka slúžia skôr na dekoratívne účely a príjemne ozdobia naozaj každú záhradu.

Ibištek bahenný veľkokvetý vyžaduje vlhké a slnečné prostredie. Kvitne približne od apríla až mája a jeho kvety vydržia častokrát až do prvých mrazov. Ibištek pestovaný v záhrade by sa mal na zimu zrezať a korene prikryť kôrou alebo lístím.

Je možné ho pestovať aj v kvetináčoch, pričom potrebuje drevenú, keramickú alebo tehlovú nádobu.

Ibištek čínsky sa v našich podmienkach pestuje len ako izbová rastlina. Je citlivý na mráz a preto vyžaduje zazimovanie vo vnútornom priestore. Potrebuje dostatok svetla a len menší kvetináč, nakoľko zakoreňuje len veľmi plytko.

Kvitne od jari do jesene. Strihanie by malo prebiehať ideálne na jar.

Ibištek trojdielny rastie zvyčajne ako burina na poliach. Kvitne od júla do septembra.

Nekvitne vám ibištek?

Dôvodom môže byť príliš veľký kvetináč. Ibišteky zakoreňujú len veľmi plytko a darí sa im, ak majú korene uložené natesno. Skúste ho teda presadiť do menšieho kvetináča.

Taktiež skontrolujte podmienky, v ktorých sa ibištek pestuje a nachádza. Väčšina druhov ibišteka si potrpí na dostatok svetla a vlahy, a zároveň im nevyhovuje prievan.

Ibištek prekoná aj mráz

Okrem už spomínaného ibišteka čínskeho sú všetky ibišteky pestované v záhradách odolné voči mrazu a správne zazimované vydržia aj mrazy do – 25 ºC.

Na zimu ich korene prikryte kôrou, slamou, listami alebo ihličím, a bez väčších problémov vydržia do jari. Zostrihávanie sa u všetkých druhov vykonáva zvyčajne na jar.