Ochorenia uší

Ochorenia uší postihujú každú časť ucha, čiže vonkajšie ucho, stredné ucho aj vnútorné ucho a medzi choroby, ktoré sa zaraďujú do tejto oblasti, patria aj ochorenia spojené s Eustachovou trubicou alebo polohovo sluchovým nervom. Niektoré choroby vznikajú na infekčnom a parazitárnom podklade, ďalšie sú zápaly aj neinfekčného charakteru a viacero ochorení má súvis s nádorom alebo iným nezápalovým a neinfekčným narušením funkcie jednotlivých častí ucha.

Anatómia a stavba ucha u človeka zahŕňa tri hlavné časti. Ucho sa skladá a tvorí ho vonkajšie ucho, stredné ucho a vnútorné ucho, pričom stredné ucho je cez Eustachovu sluchovú trubicu spojené s nosohltanom a na konci vnútorného ucha začína polohovo sluchový nerv, ktorý prenáša zvuk do mozgu, ale zároveň má významnú funkciu aj kvôli udržiavaniu a koordinovaniu rovnováhy a pohybu tela. Každú časť ucha trápia iné problémy, ale niektoré spolu aj priamo súvisia.

Choroby vonkajšieho ucha

Vonkajšie ucho je tvorené viacerými časťami. Ide o ušnicu tvorenú chrupavkovu, okrem lalôčika, kde sa chrupavka nenachádza, následne vonkajší zvukovod, čo je už trubica tvorená tak chrupavkovou ako aj kostenou časťou a vonkajšie ucho končí a je od stredného ucha oddelené bubienkom, čo je väzivová blana. Úlohou ušnice je nasmerovať zvukové vlny do zvukovodu, kadiaľ zvuková vlna prejde do bubienka, kde naň narazí, čo ju zosilní a prechádza ďalej do stredného ucha.

Vonkajšie ucho postihujú choroby napríklad týkajúce sa ušnice, môže ísť napríklad o abscesy učnice, vriedky, furunkuly alebo karbunkuly vyskytujúce sa na pokožke ušnice, niekedy sa vyskytujú aj na vonkajšom zvukovode, taktiež medzi ochorenia patrí celulutída vonkajšieho ucha, perichondritída vonkajšieho ucha, deformácie ušnice alebo lalôčika a deformácie zvukovodu, napríklad spľasnutie vonkajšieho zvukovodu a exostóza vonkajšieho zvukovodu.

Medzi najčastejšie problémy patria ale zápaly a to maligný zápal vonkajšieho ucha, rôzne infekčné zápaly difúzne alebo hemoragické, prípadne častý je aj cholesteatóm vonkajšieho ucha. Pomerne časté sú aj akútne zápaly vonkajšieho ucha, ktoré nemajú infekčný pôvod, napríklad tzv. plavecké ucho alebo neinfekčný akútny zápal vonkajšieho ucha a zvukovodu. Častým problémom je aj stvrdnutý cerumen v zvukovode, ktorý vzniká tiež neinfekčne.

Viacero zápalov je spôsobených bakteriálnou alebo vírusovou infekciou, ktorá pochádza buď z vonkajšieho prostredia alebo sem prešla z vnútorného ucha, ojedinele môže ísť aj o mykotické infekcie. Taktiež nadprodukcia ušného mazu pomerne často postihuje ľudí. Liečba je zvyčajne lokálna, pokiaľ nepríde k chronickým ochoreniam alebo prieniku chorôb do stredného ucha. To sa deje napríklad aj pri choleastetóme alebo pri infekčných zápaloch bubienka.

Choroby stredného ucha

Stredné ucho je tvorené systémom dutín, ktoré sú vyplnené vzduchom a vystlané vnútornou sliznicou. V strednom uchu je tiež viacero častí a to konkrétne bubienok, následne naň sú napojené tri sluchové kostičky a to kladivko, nákovka a strmienok a na konci sú membrány, ktoré oddeľujú stredné ucho od vnútorného. Taktiež zo stredného ucha vyúsťuje aj Eustachova trubica. Zvuk sa transformuje v strednom uchu cez sluchové kostičky na vibráciu a tá putuje do vnútorného ucha.

Stredné ucho postihujú rôzne druhy zápalov, cýst, problémy priamo s bubienkom alebo tiež so sluchovými kostičkami. Veľmi časté sú hnisavé aj nehnisavé zápaly sliznice a pokožky stredného ucha, ktoré môžu mať podľa priebehu subakútnu, akútnu alebo chronickú podobu a môžu byť spôsobené či už vírusmi, baktériami, alergickou reakciou alebo inými neinfekčnými príčinami, ale aj zápaly bubienka ako napríklad myringitída alebo perforácie bubienka zapríčinené zápalmi či traumatickou príčinou.

Pri perforácii môže ísť len o čiastočnú perforáciu bubienkovej blany, alebo o vážnejšiu úplnú perforáciu bubienkovej blany. Viacero chorôb v strednom uchu súvisí aj so sluchovou trubicou, či už ide o zápal sluchovej trubice, trvalá obštrukcia a uzavretie sluchovej trubice alebo naopak o trvalé otvorenie sluchovej trubice z patologických príčin. V strednom uchu sa môže nachádzať aj cholesteatóm, čo je cysta, ktorá sem obvykle prenikne z vonkajšieho ucha a môže tu spôsobiť viaceré komplikácie a rozširujúce sa zápaly, napríklad aj kostnej časti.

Najčastejšími ochoreniami v strednom uchu sú ale jednoznačne zápaly stredného ucha. Tieto zápaly môžu mať infekčné aj neinfekčné príčiny, pričom častejšie sú infekčné s prvotnou vírusovou a sekundárnou bakteriálnou infekciou, ktoré sa sem dostanú práve prostredníctvom sluchovej trubici z hornej časti dýchacích ciest. Sprevádza ich bolesť, teploty a horúčky, čo platí najmä pri akútnych zápaloch a tiež zhoršenie sluchu a obvykle aj sekrécia v podobe hnisu, hlienu alebo iného sekrétu, ktorý sa uvoľňuje cez ucho alebo aj cez trubicu.

Ochorenia Eustachovej trubice

Eustachova trubica je sluchová trubica dlhá u dospelého človeka okolo 4 centrimetrov a má chrupavkovitú časť a kostenú časť. Vo väčšej miere je tvorená kostenou časťou, pričom v mieste spojenia oboch častí je najužšia. Úlohou tejto trubice je spojenie nosohltanu a dutiny stredného ucha, čím je umožnené vyrovnávanie tlaku v strednom uchu vzhľadom na atmosférický tlak v okolí a zároveň je možné odvádzať prípadný sekrét a tekutiny zo stredného ucha preč.

Eustachovu trubica môže byť postihnutá viacerými chorobami a to buď priamo v nej alebo v jej bezprostrednom okolí. Medzi priame choroby patria infekčný zápal Eustachovej trubice, neinfekčný zápal sluchovej trubice, trvá obštrukcia trubice v dôsledku oslabenia stien, kompresia trubice, stenóza sluchovej trubice alebo striktúra Eustachovej trubice, ale aj nadmerné otváranie trubice z patologických príčin, napríklad vplyvom hormónov alebo ožarovania.

Choroby, ktoré významne ovplyvňujú otvorenosť trubice, no priamo nemusia vznikať v nej, sú napríklad nádory alebo zápaly v jej okolí. Veľmi často dochádza napríklad k trvalej obštrukcii vplyvom nádoru v nosohltane, ktorý spôsobuje zúženie priesvitu alebo úplné uzavretie Eustachovej trubice. Najčastejším ochorením ale zostáva zápal, ktorý môže spôsobiť aj opuch sliznice v trubici, predovšetkým má však vplyv aj na stredné ucho.

Choroby vnútorného ucha

Vnútorné ucho je tvorené kostnatým labyrintom, ďalej slimákom, ktorý je priamo v tomto labyrinte a tiež rovnovážnym statokinetickým, prípadne niekedy nazývaným vestibulárnym, orgánom. V rámci slimáka sa nachádza Cortiho orgán, ktorý obsahuje vláskové bunky slúžiace ako receptory sluchu a prostredníctvom týchto buniek a kanálikov a vačkov v labyrinte je možné spracovať zvuk na nervový impulz a odovzdať ho ďalej do mozgu a centrálnej nervovej sústavy.

Okrem toho je súčasťou vnútorného ucha aj rovnovážny Vestibulárny aparát, ktorý slúži na detekciu polohy a zrýchlenia a odovzdáva do mozgu tiež informácie o rovnováhe. Vnútorné ucho môžu postihovať zápalové aj nezápalové choroby buď priamo jeho častí alebo častí nadväzujúcich naň, napríklad na vestibulárne orgány a celý tento aparát. Medzi najčastejšie choroby patria otosklerózy ako sú neobliterujúca otoskleróza, obliterujúca otoskleróza a kochleárna otoskleróza.

Taktiež postihuje vnútorné ucho napríklad aj labyrintída, fistula labyrintu a rôzne iné dysfunkcie týkajúce sa priamo kosteného labyrintu vo vnútornom uchu, ako hypersenztivita, hypofunkcia alebo úplná strata funkcie. Nebezpečné sú úplné straty sluchu ako akútna alebo chronická trauma. V rámci vnútorného ucha sa vyskytujú aj poruchy vestibulárnej funkcie, kam patria vertigo, Meniérova choroba, vestibulárna neuronitída, Lermoyezov syndróm alebo benigná paroxyzmálna choroba.

Vzhľadom na rozličné druhy chorôb sa môžu problémy vo vnútornom uchu prejavovať tak zhoršením sluchu ako aj problémami s koordináciou alebo udržiavaním rovnováhy. Niektoré choroby sú dokonca neliečiteľné kauzálne, takže sa liečia len symptómy chorôb. Vnútorné ucho ako celok je tiež pomerne citlivý orgán, čiže v prípade neskorej diagnostiky viacerých ochorení dochádza k nenávratnému čiastočnému alebo úplnému poškodeniu konkrétnej funkcie orgánu.

Ochorenia polohovo sluchového nervu

Polohovo sluchový nerv je nerv zložený z dvoch nervových vlákien, ktoré sú napojené na Cortiho orgán a na Vestibulárny aparát. Jedno nervové vlákno tak prenáša zvuk a nervové impulzy o zvuku prijatom cez všetky časti ucha, druhé nervové vlákno prenáša informácie a nervové impulzy ohľadom polohy hlavy a tela, ohľadom zrýchlenia a pohybu a tiež ohľadom rovnováhy. Vďaka tomu je statokinetický nerv unikátny a zároveň veľmi dôležitý pre zmyslové vnímanie okolia.

Polohovo sluchový nerv môžu trápiť viaceré choroby. Niektoré súvisia priamo s ním, iné majú prepojenie s vnútorným uchom a významne ovplyvňujú jeho funkciu. Ide napríklad o poruchy priamo Vestibulárneho aparátu, ktoré majú aj dosah na vestibulárny nerv, ako sú napríklad Lermoyezov syndróm, Vestibulárny syndróm, paraxyzmálne polohové Vertigo zvané aj BPPV alebo klasické Vertigo so svojimi formami od periférnej po otogénnu.

Niektoré tieto choroby postihujú len jeden Vestibulárny aparát v jednom uchu, iné sú obojušné, ako napríklad Vestibulárnom syndróme, kedy dochádza k vzniku príznakov práve v dôsledku poruchy rovnováhy oboch aparátov v oboch ušiach. Samotný polohovo sluchový nerv najčastejšie postihujú buď zápaly, ktoré vychádzajú obvykle z vnútorného ucha, prípadne ochorenia nádorového typu, ktoré nerv utláčajú a spôsobujú problém s prenosom signálu.

Medzi časté ochorenia priamo nervu patrí napríklad Vestibulárna neuronitída, ktorá izolovane a jednostranne postihuje tento nerv a je najčastejšie spôsobená infekciou vírusového typu. Vážnejším problémom sú ale nádory, hoci tento nerv postihujú maligné, čiže nezhubné nádory. Ide buď o neurinóm nervoakustického nervu, čo sa prejavuje najčastejšie závratmi a menej poruchami sluchu, prípadne o neurofibromatózu, ktorú sprevádza aj výskyt nádorov na konci ďalších nervov v tele.