Kliešť prenáša nebezpečné choroby: Aké sú príznaky uštipnutia a riziká?

Avšak, choroby, ktoré kliešť prenáša sú nebezpečné, ohrozujú naše zdravie a život. Čo je to kliešť, aké ochorenia prenáša a aj to, ako kliešťa bezpečne vybrať, uvádzame v článku.

Vaše najčastejšie otázky: 
Aké poznáme druhy kliešťov okrem kliešťa obyčajného? 
Ako zistím, že mám kliešťa a ako sa prejavuje uštipnutie kliešťom? 
Ako dlho prežíva a kedy odpadne? 
Ako vybrať kliešťa bezpečne?

Čo je to kliešť?

Kliešte sú parazity z rodu Ixodidae a zaraďujú sa medzi roztoče. Živia sa krvou druhých živočíchov, samozrejme, aj ľudskou. Ich telo je ploché, tvrdé, a to hlavne štít. Ten je sfarbený do žltej, červenej alebo hnedej až čiernej farby.

Veľkosť kliešťov môže byť od 2 milimetrov až do 1 centimetra.

Samička tohto parazita môže zniesť od 600 - 20 000 vajíčok. Čo závisí aj na jednotlivom druhu.

Pričom, samička kliešťa obyčajného ich znesie približne 2000.

Z vajíčok sa liahnu larvy (veľkosť 0,8 mm), majú 6 nôh,
potom z lariev vznikajú osemnohé nymfy (veľkosť 1,2 - 2 mm).
Následne, po zvlečení sa, sa z nymfy stáva dospelý kliešť (imago, teda dospelý jedinec hmyzu).

Každé vývojové štádium kliešťa sa živí krvou. Pričom, samička môže na hostiteľovi parazitovať od 6 do 14 dní. U samčekov je to kratšia doba. Po nasýtení si vyhľadávajú partnerov.

Samček hynie po spárení, samička po nakladení vajíčok.

Pozrime sa spolu na všetky letné problémy:
Naše zdravie v lete - slnko, teplo, úrazy a ochorenia

Kde sú kliešte rozšírené?

Kliešť je rozšírený naprieč celým svetom. Pričom, jeho výskyt obmedzujú aj klimatické podmienky. Nakoľko dochádza k zmenám klímy, rozširujú sa aj do severských krajín.

Kliešte sa nachádzajú hlavne v poraste do výšky 0,5 až jeden meter.

Kliešte sú rozšírené po celej Európe, ale hlavne v prostredí, kde majú vhodné podmienky na život.

Na jeho výskyt vplývajú rôzne faktory, ako sú:

• teplota prostredia, vyhovujúca je teplota od 5 do približne 32 °C
• vlhkosť prostredia - okolo 80 %
• vegetačný typ, ako sú zmiešané lesy, háje, lúky či pasienky ale aj mestské parky a lesoparky
• nadmorská výška od 600 - 1000 metrov nad morom
• prítomnosť hostiteľa, všetky zvieratá, ktorých krvou sa živí

Naopak, neprajú mu:

• vysoká teplota a sucho
• mrazivé zimy
• niektoré druhy húb, kvasiniek, ale aj baktérie, parazity, napríklad huba Metarhizium anisopliae
• hlísty
• niektoré vtáky, sliepky, perlička domáca, drozd východoafrický, volavka chocholatá
• žaby, jašterice
• parazitujúce osy, ktoré do nich kladú larvy, následne sú nimi hubené

Pre výskyt kliešťa sú nevhodné aj miesta s nízkym pH, ako sú ihličnaté lesy, lesy bez tráv. Neprospieva mu aj obrábaná orná pôda a vinice. Samozrejme, nenachádzajú sa ani v prostredí bez hostiteľa.

Pre nás významné druhy kliešťa

U nás je najznámejší kliešť obyčajný, teda Ixodes ricinus. Avšak, v strednej Európe je epidemiologicky významných 7 druhov. Rozdeľujú sa na exofilné, ktoré si svojho hostiteľa aktívne vyhľadávajú a endofilné, ktoré prežívajú v úkrytoch. Medzi ich zástupcov patria, prevažne exofilné kliešte, a to:

• kliešť obyčajný - Ixodes ricinus
• kliešť lužný - Haemaphysalis concinna
• kliešť stepný - Haemaphysalis punctata
• kliešť lesostepný - Haemaphysalis inermis
• pijak lužný - Dermacentor reticulatus
• pijak stepný - Dermacentor marginatus
• kliešť ježí - Ixodes hexagonus (endofilný druh)

V 13 rodoch je približne 650 druhov, ako napríklad Ixodes, Dermacentor, Haemophysalis, Hyalomma, Rhipicephalus.

Kto sú ich hostitelia?

Hostiteľom kliešťa sú najmä malé stavovce, cicavce. Okrem toho, že sa živia ich krvou, tak sú pre neho aj zdrojom nákaz. Medzi hlavných hostiteľov kliešťa patria myši, potkany, veverice, ježe, zajace, vtáky ale aj plazy a jašterice.

Na wikiskriptách sa uvádza, že populácia ryšavky, čo je lesná myš, je premorená na 30 % a hrdziak (malý hlodavec) na 15 % lymskou boreliózou.

Iným typom sú hostitelia, ktorí im poskytujú krv, ale nie sú schopní prenášať nákazy. Ako sú napríklad jelene a srnce, ale aj domáce zvieratá a človek. Avšak, ich infikovaním môžu vyvolať nebezpečné ochorenia.

Kedy je ich hlavná sezóna?

Vzhľadom na vhodnú teplotu a vlhkosť prostredia, sa začína ich hlavná sezóna na jar a jeseň. A to v niektorých prípadoch už v marci. Ale vrcholom ich premnoženia je máj a jún. V lete, keď sa teplota prostredia zvyšuje, nastáva pokles.

Následne sa ich výskyt opäť navyšuje na jeseň, a to od septembra až do októbra. Pri vhodných podmienkach je možné, že sú prítomné aj v novembri. Zvýšený úhyn kliešťov spôsobí veľmi suché a horúce leto. To zapríčiní nižší výskyt kliešťov aj na jeseň.

Ako si kliešť nájde svoju obeť?

Kliešť vyčkáva na svojho hostiteľa vo vyčkávacej pozícii.

A to tak, že stojí na troch zadných pároch nôh a predný pár končatín má načiahnutý do priestoru. Tento predný pár nôh im slúži aj ako snímač, teda receptor.

S predným párom nôh zachytáva vibrácie, zmeny v prostredí. Okrem toho, vďaka receptorom sú schopné vnímať chemické látky ako sú amoniak, kyselina močová, mliečna a oxid uhličitý. Tieto chemické látky vylučujú ich hostitelia.

Po prečítaní týchto informácií je už jasné, že kliešte na ľudí neskáču zo stromov. 

Kde sa kliešť usídli?

Po tom, ako sa kliešť dostane na povrch hostiteľa, sa presúva na vhodné miesto. Kliešte teda neskáču zo stromov, ako si mnohí ľudia myslia. Z trávy alebo iného porastu sa prichytia na svojho hostiteľa.

U človeka aj na odev, následne sa snažia vyliezť na vhodné miesto. A to je prostredie s vyššou vlhkosťou, teplotou a jemnejšiu kožou.

Ľudské telo im poskytuje tieto podmienky v oblastiach ako sú, napríklad:

• koža za kolenom
• slabiny
• oblasť pohlavných orgánov, miesta pod spodnou bielizňou
• koža za ušami
• ale aj na hlave oblasť vlasov
• krk
• hrudník

Pýtate sa:

Aké prejavy má uštipnutie kliešťom? Ako zistím, že mám kliešťa? 

Prvotné zaklieštenie nie je cítiť. Pretože, kliešť pri vpichu vypúšťa látky na znecitlivenie. Podobne ako komár.

Jeho prítomnosť si uvedomíme tak, že ho vidíme prisatého na povrchu kože. Po jeho odpadnutí zostáva na koži drobné začervenanie. To zväčša nepresahuje povrch kože, prípadne svrbí.

Avšak, po infikovaní rany môže byť opuchnuté a vystúpené. K tomu sa pridružia i iné ťažkosti ako je bolesť, či celkové príznaky a iné. 

V prípade boreliózy je typická prítomnosť kruhového začervenania, a to môže meniť svoju lokalitu na tele človeka. Viac v časti o danom ochorení. 

Ako sa kliešť drží svojho hostiteľa?

Následne, po presunutí sa na adekvátne miesto, si kliešť vytvára otvor. Kožu prebodne svojimi klepietkami (chelicerami), do otvoru zasúva orgán, ktorý má označenie ako hypostom. Ten obsahuje drobné háčiky. Tie mu pomáhajú v držaní sa na koži pri kŕmení sa.

Cez hypostom odsáva krv. Okrem toho, že kliešť cez hypostom nasáva krv, vylučuje aj látky, ktoré mu dopomáhajú pri satí krvi.

A to sú látky:

• na zamedzenie zrážania krvi, teda antikoagulancium, bráni v upchatiu rany a podporuje dobré prúdenie krvi do tela
• na lokálne umŕtvenie miesta bodnutia, čo mu pomáha byť nepozorovaným aj niekoľko hodín, dní
• protizápalová látka, ktorá zabraňuje imunitnej reakcii v mieste bodnutia
• lepidlo, je dôležité pre upevnenie v mieste vpichu

Samičky sajú krv neustále po dobu 6 až 14 dní od vpichnutia do hostiteľa. Počas tejto doby sa môže ich objem navýšiť až 200 krát. Samček saje krvi menej, niekedy počas 3 až 6 dní (nedospelé formy).

Po nasatí množstva krvi sa z povrchu tela uvoľňuje, kliešť odpadáva a ďalej pokračuje vo svojom životnom cykle.

Uvádza sa, že každá vývojová forma kliešťa môže mať pokojovú fázu. Trvať môže 6 mesiacov až rok. Preto dokáže prežívať i počas leta a sucha, ale taktiež v čase mrazu.

Kliešť a choroby, ktoré prenáša

Okrem toho, že sa choroby za pomoci kliešťov roznášajú, sa v nich aj množia  a medzi jednotlivcami roznášajú. A to má epidemiologický význam. Hlavne pri rozšírení patogénov v danom ohnisku s výskytom kliešťov.

V prípade kliešťa obyčajného to môže znamenať, že riziko nakazením napríklad boreliózou je vysoké všade tam, kde sa kliešť nachádza.

Uvádza sa, že ochoreniami môže byť infikovaných 10 - 30 % kliešťov.

Kliešte sú pôvodcom rôznych bakteriálnych, vírusových ochorení, ale prenášajú aj parazity. Tieto patogény sa nachádzajú v črevnom trakte kliešťa. Čo vytvára výhodu pri zamedzení infikovania.

Preto je dôležité, po prisatí kliešťa jeho včasné odstránenie. A aj z tohto dôvodu je významný bezpečný spôsob jeho vytiahnutia. Uvádza sa, že na prenos ochorenia z kliešťa na človeka je potrebný určitý čas. A to približne 8 až 24 hodín.

V prípade spomínanej boreliózy sa tvrdí, že na prenos tejto baktérie je potrebných približne 24 hodín.

Prisatie kliešťa môže viesť aj k alergickej reakcii. Reakcia vzniká na rôzne látky, ktoré sú vylučované a prenikajú do organizmu človeka. Nebezpečné sú uštipnutia v blízkosti chrbtice, teda miechy.

Kliešť na človeka prenáša ochorenia, ako sú napríklad:

• lymská borelóza, je najčastejším ochorením, ktoré infikuje človeka po zaklieštení
• kliešťová encefalitída
• tularémia
• riketsiózy, následkom vznikajú rôzne typy ochorení, ako sú napríklad:
  • škvrnitý týfus
  • Africký kliešťový týfus
  • Stredomorská kliešťová horúčka
  • Severoázijská kliešťová horúčka
  • Sibírsky kliešťový týfus
  • Queenslandský kliešťový týfus, ktorý zapríčiňuje Reckettsia australis
• Coxsiella burnetti - pôvodca Q horúčky
• anaplazmóza
• ehrlichióza
• babezióza
• bartonelóza
• toxoplazmóza

Okrem uvedených, kliešť prenáša vyše 50 patogénov, ktoré sú nebezpečné pre zvieratá, ale aj pre človeka.

Najviac známe a aj nebezpečné sú práve lymská borelióza (najčastejšia choroba prenášaná kliešťom) a kliešťová encefalitída.

Kliešť je najčastejšie príčinou boreliózy

Lymská borelióza je ochorenie, ktoré napadá viac systémov v organizme. Od kože, cez nervový a srdcovo - cievny systém. Ochorenie môže prebiehať typicky, keď sa v mieste prichytenia kliešťa vytvorí migrujúci erytém. Ale aj atypicky, keď sú jeho prejavy celkové, podobné chrípke až skryté.

Na lymskú boreliózu v dnešnej dobe neexistuje očkovanie.

Ak sa ochorenie nelieči, je príčinou variabilných ťažkostí a poškodenia rôznych orgánových systémov. Neskorá forma choroby sa môže prejavovať postihnutím nervovej sústavy.

TIP: viac o ochorení v samostatnom článku o chorobe Lymská borelióza.

Informácie z EPIS-u uvádzajú, že v júni 2017 bolo zaznamenaných 92 prípadov tohto ochorenia. Pričom, v roku 2016 to bolo 78 prípadov. Z tohto množstva prebehlo:

• 60 prípadov pre prisatie kliešťa
• 15 prípadov bolo neznámych
• 15 prípadov po poštípaní iným hmyzom

Klinicky sa tieto ochorenia prejavovali ako forma:

• erythema migrans 54 krát
• kĺbová 22 krát
• neurologická 8 krát
• kožná 4 krát
• očná 2 krát
• s horúčkou 1 krát
• bezpríznakovo 1 krát

Kliešť ako príčina kliešťovej encefalitídy

Kliešťová encefalitída postihuje mozog a mozgové blany. Inkubačná doba môže byť od 7 dní, ale aj viac ako mesiac. Príznaky môžu byť nevýrazné, ako je malátnosť, slabosť. Tu môže nákaza ustúpiť až vymiznúť a človek získava imunitu.

Avšak, ochorenie sa môže vrátiť aj po niekoľkých dňoch pokoja.

Prechádza do horúčok, svetloplachosti. Pridružuje sa nevoľnosť, vracanie. Typické je stuhnutie svalov šije a obrny svalov. Kliešťová encefalitída môže mať aj ťažký a život ohrozujúci priebeh.

Prenos kliešťovej encefalitídy, okrem uštipnutia kliešťom, je možný aj inak. Vyskytujú sa prípady, keď sa nákaza rozšíri prostredníctvom mlieka zvierat, ako je napríklad kravské, kozie či ovčie mlieko.

Následne, po konzumácii neupraveného čerstvého mlieka alebo mliečnych výrokov hrozí riziko vypuknutia ochorenia.

Aj z tohto dôvodu je dôležitá tepelná úprava pred konzumáciou produktov vyrobených z čerstvého mlieka týchto zvierat. Do potravinárskej výroby bola zavedená pasterizácia mlieka.

V EPIS-e sú záznamy, ktoré uvádzajú nasledovné informácie. V júni 2017 bolo hlásených 13 prípadov tohto ochorenia, pričom, v roku 2016 bolo postihnutých až 80 osôb. Prejavy boli v 10 prípadoch meningeálne, vo dvoch iné neurologické ťažkosti a jedenkrát sa prejavilo ochorenie horúčkou.

A z toho počtu, 13 prípadov ochorenia vypuklo po:

• po prijatí potravy 4 krát
• po uštipnutí kliešťom 3 krát
• po uštipnutí iným hmyzom 1 krát
• neznáma príčina bola v 4 prípadoch

Zaujímavé sú aj informácie zo záverečnej správy o epidémii v Košickom okrese. Kde bolo v období od 27.5. 2016 do 13.6. 2016 hlásených 44 prípadov ochorenia. Pričom, chorí udávali, že nákaza vypukla po konzumácii ovčieho syra. Jedna osoba uviedla aj pridružené poštípanie kliešťom.

Proti kliešťovej encefaltitíde je možná ochrana očkovaním.

Ako vybrať kliešťa správne a bezpečne?

Prisatého kliešťa je nutné čo najskôr odstrániť. Tým sa zníži riziko prenosu ochorenia z tráviaceho ústrojenstva kliešťa do tela človeka. Samozrejme, odstránenie musí prebehnúť správne, a teda aj bezpečne.

Pri nesprávnom spôsobe sa môže jeho telo poškodiť, stlačiť a obsah jeho tráviaceho ústrojenstva sa vytlačí priamo do rany. To vytvára riziko prenosu nákazy.

Odstránenie je najjednoduchšie v krátkej dobe po jeho prisatí alebo v dobe, pred jeho samovoľným uvoľnením, po tom ako je už dostatočne nasatý krvou.

Kliešť sa nemusí pri vyberaní otáčať. Pri vpichu nie je vytvorený závit.

Nevhodné je jeho polievanie olejom, potieranie masťou a podobnými prípravkami. Po ich aplikácii sa začne dusiť a do rany vypudzuje množstvo aj nebezpečných látok, čo môže urýchliť prenos nákazy.

Správny postup vybratia kliešťa

1. Dezinfekcia

Dezinfikuje sa tiež samotný kliešť, ešte pred manipuláciou s nim.
Ale nie dráždivým dezinfekčným prostriedkom. 
Čiže alpa a alkoholové prípravky až po jeho vytiahnutí. 

Pri manipulácii s kliešťom je dôležité používať ochranné pomôcky. 
Ako sú rukavice, ale pomôže aj igelitové vrecko na ruke.
Infekcia sa môže rozšíriť aj cez drobné rany v koži.

2. Uchopenie kliešťa

Uchopíme ho pinzetou. 
Najlepšie sú tie na to určené, ktoré sa dajú zakúpiť v lekárni. 
Potrebné je ho zachytiť čo najbližšie ku koži, za tvrdú hlavičku.

3. Pomaly ho vyťahujeme

Po uchopení kliešťa nasleduje:
Jemným kývavým pohybom uvoľníme hlavičku.
Potom kliešťa ťaháme priamo kolmo od kože. 
Treba byť trpezlivý. 
Pohyb je plynulý. 

Pomôže aj prvotné mierne pootočenie do polkruhu.
Najskôr do jednej a následne do druhej strany.
Tento pohyb pomáha k uvoľneniu úchytného aparátu, 
tiež k odlepeniu kliešťa

Celý proces môže trvať až 15 minút.

Pomalá a jemná manipulácia má zabrániť jeho rozpučeniu.

4. Po vytiahnutí

Po jeho vytiahnutí je potrebné ho poriadne prehliadnuť. Musí byť vytiahnutý aj s hlavičkou. NA tej je možné vidieť drobné klepietka. Tými bol uchytený v koži.

Po vytiahnutí kliešťa, je následne potrebné opätovne ranu vydezinfikovať. 
V tejto fáze môžeme použiť akýkoľvek dezinfekčný prostriedok.

Ak v rane zostala hlavička, je najlepšie jej odstránenie odborníkom.

5. Ranu sledujeme niekoľko dní

Ranu je potrebné sledovať aj niekoľko dní! 

Odborné vyšetrenie je nutné, ak sa rana začervená, opuchne alebo sa v jej okolí, či inde na tele objaví začervenanie kruhovitého tvaru.

Podozrivé sú taktiež nešpecifické celkové príznaky, ktoré môžu pripomínať chrípku.

Postup v článku: 6 krokov ako ho vybrať správne a bezpečne.

Prevencia pred kliešťom a zaklieštením

Najlepšie je sa pred samotným kliešťom chrániť. A to hlavne, ak vieme, že sa budeme pohybovať v oblasti s jeho vysokým či rizikovým výskytom.

Dôraz platí pre vhodné oblečenie.

Dlhé nohavice, ktoré je vhodné mať zasunuté do ponožky, topánky. Odev by mal byť svetlej farby, nie čiernej. Účinné sú rôzne repelenty, ktoré kliešte odpudzujú. Repelentov je množstvo a pri ich použití je potrebné sa riadiť návodom.

Niektoré repelenty sú určené aj na telo, iné iba na odev. Ich účinok môže trvať hodiny. Rôzne druhy sa neodporúčajú na použitie pre deti. Vhodné je otestovanie sa na alergiu. To platí hlavne pre alergikov.

V prípade aplikácie na telo a použitia UV ochrany sa repelent nanáša ako posledný. Dôkladné ošetrenie sa odporúča na oblasti, kde odev prechádza na kožu, a to nohavice, ponožky, topánky. Ale aj na oblasť krku, hlavy.

Ako je uvedené, kliešte neskáču z výšky stromov, ale vedia veľmi dobre šplhať, teda liezť. Pri aplikácii sprejových prípravkov je potrebné dávať pozor na zasiahnutie očí, náhodnú aplikáciu do úst a dýchacích ciest, teda vdýchnutie. Vhodné je pri aplikácii zadržanie dychu.

Repelenty môžete nájsť v rôznych variantoch, a to ako:

• spreje
• rozprašovače
• krémy
• gély alebo aj v iné formy

Po návrate z prírody by malo nasledovať očistenie odevu, ale aj tela. Pomôže sprcha. Pri sprchovaní alebo po ňom je potrebná kontrola tela. A to hlavne predurčených, uvedených oblastí.

Vhodné je očkovanie proti kliešťovej encefalitíde. To platí najmä v prípade, ak žijete v rizikových oblastiach.

Otestujte svoje vedomosti

Krátky kvíz odhalí, čo ste si zapamätali z problematiky o kliešťoch.

Informácie z iných zdrojov

• wikiskripta.eu - článok na Wikiskriptách
• webnoviny.sk - článok Epidemiológovia varujú pred kliešťami a odporúčajú najvhodnejšie obdobie na očkovanie
• health.state.mn.us - Diseases that can be Transmitted by Ticks
• cdc.gov - Diseases Transmitted by Ticks