Koža: Odhalenie jej dôležitých funkcií, stavby a boj s ochoreniami?

Koža má celkovú plochu okolo 1,5 až 2 metre štvorcové.

Jednou, z jej základných funkcií, je tvorba bariéry. Dalo by sa povedať, že koža slúži ako nejaký ochranný štít. Ochraňuje naše telo pred:

• teplom,
• chladom,
• svetlom,
• poranením,
• a infekciou.

Koža tvorí teda fyzickú bariéru – a to medzi vonkajším prostredím a vnútorným prostredím ľudského organizmu. Vďaka nej môže byť vnútorné prostredie v homeostáze – dynamickej rovnováhe.

Funkcie kože

Okrem tvorby fyzickej bariéry má naša koža aj iné funkcie.

Medzi tie patrí:

• regulácia teploty ľudského organizmu,
  • dokáže udržiavať alebo uvoľňovať teplo z organizmu,
• ochrana pred škodlivým ultrafialovým svetlom – označovaným aj ako UV svetlo,
• ochrana pred mechanickým poškodením,
• ochrana pred patogénmi, mikroorganizmami a toxínmi,

Ďalej sa podieľa aj na:

• imunologických procesoch,
• zmyslovom vnímaní,
• hospodárení s vodou v rámci organizmu – zabraňuje dehydratácii,
• ukladaní zásob:
  • vody
  • a tuku.

Koža je dôležitá aj pre pohyblivosť – zabezpečuje plynulý pohyb nášho tela.

Koža má zároveň aj nezastupiteľnú endokrinnú funkciu. V koži – v spojení so slnečným žiarením – sa začína proces tvorby vitamínu D. Vitamín D je nevyhnutný pre vstrebávanie vápnika – a tým koža ovplyvňuje správny vývoj kostí a zubov.

Cez kožu sa môžu do nášho organizmu vstrebávať rôzne látky. Zároveň sa však cez kožu vylučuje:

• kožný maz,
• pot,
• voda,
• močovina,
• amoniak,
• feromóny,
• cytokíny – patria medzi bioaktívne látky a zabezpečujú imunologické účinky kože.

Naša koža je zásobovaná krvou vďaka rozsiahlej sieti krvných kapilár. Zároveň je v koži spolu s kapilárami zastúpená aj bohatá sieť lymfatických ciev.

Koža a jej nervy

Vďaka koži máme jeden zo siedmich zmyslov – dotyk. Ale koža nám zabezpečuje aj iné – dôležité zmyslové vnemy.

Vieme, že človek má 5 zmyslov (zrak, sluch, hmat, chuť a čuch). Okrem toho sa spomínajú aj ďalšie dva zmysly: rovnováha a proprioceptívny zmysel. Rovnováha nám umožňuje udržiavať stabilitu, zatiaľ čo proprioceptívnym zmyslom vnímame polohu a pohyb našich svalov a kĺbov. Tieto dodatočné zmysly pomáhajú s vnímaním polohy, rovnováhy, pohybu, orientácie a interakcie s okolitým svetom.

Jedná sa predovšetkým o:

• pocit bolesti,
• vnímanie teploty
  • vďaka vnímaniu teploty okolitých predmetov sa nespálime – ak sa dotkneme niečoho horúceho, reflexne sa odtiahneme; podobne je to v prípade ak sa dotkneme niečoho ľadového,
• vnímanie ľahkého dotyku.

Tieto tri funkcie zabezpečujú voľné nervové zakončenia. Tie sú umiestnené v najvyššej vrstve – epidermis.

V epidermis sa ešte nachádzajú aj Merkelove receptory. Tie sú spojené s Merkelovými bunkami – sprostredkovávajú trvalé pôsobenie ľahkého dotyku na koži.

Koža nám sprostredkováva aj iné pocity. Ide o:

• vnímanie ľahkého dotyku,
  • za to sú zodpovedné Meissnerove telieska,
• vnímanie hlbokého tlaku a vibračné zmeny,
  • je zabezpečené za pomoci Vaterovo-Paciniho telieska,
• vnímanie hlbokého tlaku a napínanie kolagénových vlákien,
  • je zároveň zabezpečené aj za pomoci Ruffiniho teliesok.

Koža je inervovaná aj za pomoci miechových nervov. Vymedzená oblasť kože – ktorá je inervovaná miechovými nervami, sa označuje ako dermatóm.

Koža a jej svaly

V koži sa nachádzajú najmenšie svaly ľudského tela – takzvané arrector pili. Nachádzajú sa vo vlasových folikuloch. Tieto maličké svalové štruktúry zabezpečujú:

• činnosť mazových žliaz
• a pohyb chĺpkov a to v závislosti od teploty prostredia a pôsobenia na kožu.

Arrector pili sa dokážu stiahnuť – a tým dvihnúť chĺpky na koži v stresových podmienkach. Rovnako sa tak deje aj v prípade reakcie na chlad. Tieto drobné svaly sú teda zodpovedné za fenomén, ktorý sa označuje aj ako "husia koža".

Štruktúra kože

Koža sa delí na tri vrstvy.

1. Prvá – najvrchnejšia vrstva – sa označuje epidermis alebo aj pokožka
2. Druhá – stredná vrstva – sa nazýva dermis alebo aj zamša
3. Tretia – najhlbšie uložená vrstva – je známa pod názvom hypodermis - alebo aj podkožné tkanivo či podkožné väzivo

Fyziologicky sa vrchná vrstva pokožky odlupuje – a je nahradzovaná novou vrstvou buniek.

Epidermis každý deň vytvorí približne 40-tisíc nových buniek, ktoré nahradia staré a odumreté bunky – tie sa z povrchu pokožky odlupujú. V priemere sa tak každých 30 dní vymenia úplne všetky bunky pokožky – takže každý mesiac máme úplne novú pokožku.

Hrúbka pokožky nie je rovnaká a nemenná na celom povrchu tela. Je ovplyvnená zmenami, ktoré prebiehajú najmä v jej vrchnej a strednej vrstve.

Tieto rozdiely a zmeny závisia od:

• jej polohy na našom tele:
  • hrubá koža, na ktorej sa nachádza výrazná keratinizácia, sa nachádza na:
    • dlaniach
    • a chodidlách,
  • tenšia koža je zase typická napríklad pre:
    • očné viečka,
    • podpazušie,
    • genitálie,
    • slizničné povrchy, ktoré sú vystavené vonkajšiemu prostrediu
      • ústna sliznica,
      • vaginálny kanál a iné..
• veku:
  • deti majú tenkú kožu, ktorá postupne hrubne – v priemere do štyridsiateho roku života; to je ovplyvnené najmä:
    • hormónmi,
    • hydratáciou pokožky,
    • celkovým zdravotným stavom
  • okolo štyridsiateho roku sa začína koža opäť postupne stenčovať – to je spôsobené stratou:
    • elastických vlákien z kože,
    • medzibunkovej hmoty,
    • epitelových buniek,
• pohlavia:
  • muži majú vo všeobecnosti vo väčšine časti tela hrubšiu kožu ako ženy – to je ovplyvnené najmä pôsobením mužských pohlavných hormónov,
• genetiky:
  • afroameričania majú zvyčajne hrubšiu a lesklejšiu pokožku ako ľudia anglosaského pôvodu,
• prostredia:
  • dlhodobé vystavovanie slnečnému žiareniu, a tým pôsobeniu ultrafialového žiarenia – spôsobuje predčasné starnutie pokožky – a tým je stenčovanie,
• liekov,
• zdravotného stavu.

Epidermis

Ako sme si už uviedli – jedná sa o najvrchnejšiu vrstvu pokožky. Epidermis zabezpečuje vodeodolnú bariéru. Je to tenká vonkajšia vrstva kože.

Pokožka – epidermis – sa delí na ešte ďalšie vrstvy:

1. stratum basale – najspodnejšia vrstva,
2. stratum spinosum,
3. stratum granulosum,
4. stratum corneum – najvrchnejšia vrstva – obsahuje bunky, ktoré sa sústavne odlupujú a sú nahrádzané novými,

Pokožka na dlaniach a chodidlách má ešte o jednu vrstvu naviac – stratum lucidum. Tá sa nachádza ako štvrtá vrstva pred stratum corneum. Stratum corneum tvorí na dlaniach a chodidlách poslednú – piatu vrstvu.

V pokožke sa nachádzajú špeciálne bunky – označované aj ako melanocyty. Melanocyty produkujú pigment – melanín. Produkciou melanínu epidermis zároveň aj určuje odtieň pokožky.

Okrem melanocytov sa v pokožke nachádzajú ešte:

• keratinocyty – hlavné bunky pokožky – tvoria až 95% všetkých buniek v pokožke,
• Langerhansove bunky – tvoria zložku imunitného systému,
• Merkelove bunky – sú to hmatové receptory, zabezpečujú vnímanie zmeny tlaku.

Dermis

Dermis je stredná časť našej kože – nachádza sa pod epidermou. Dermis – alebo aj zamša tvorí väčšinu kože – takmer 90%.

Dermis obsahuje:

• pevné spojivové tkanivo,
• fibroblasty,
• kolagénové zväzky,
• elastické vlákna s obsahom elastínu,
• adipocity – tukové bunky,
• vlasové folikuly,
• krvné cievy,
• lymfatické cievy,
• potné žľazy
  • produkujú pot, čím zabezpečujú ochladzovanie tela, a predchádzajú tým jeho prehriatiu,
• mazové žľazy
  • napomáhajú udržiavať jemnú a hladkú pokožku,
  • zároveň produkciou mazu zabraňujú prílišnej absorpcii vody z okolia cez pokožku,
• nervy.

Dermis sa následne ešte delí na dve vrstvy:

• hornú vrstvu – označovaná ako papilárna dermis,
• spodnú vrstvu – označovaná ako retikulárna dermis.

S pribúdajúcim vekom sa stráca množstvo kolagénu a elastínu v dermis. Tá sa stáva tenšou – a vznikajú vrásky.

Predčasnému starnutiu pleti sa dá predísť používaním opaľovacích prípravkov – ideálne s faktorom minimálne 30 SPF.

Rovnako by ste sa mali aj vzdať fajčenia. Nikotín a iné obsahové látky – urýchľujú starnutie pleti.

Hypodermis

Najspodnejšiu vrstvu kože – hypodermis – tvorí tukové tkanivo spolu s tkanivom spojivovým.

Vďaka tuku – dokáže naša koža udržiavať telesné teplo. Tuk v hypodermis – podobne ako v dermis – chráni organizmus pred prechladnutím, alebo prehriatím.

Zároveň chráni svaly a kosti pred úrazmi a zraneniami – dalo by sa povedať že slúži ako "tlmič" nárazov.

Spojivové tkanivo spája vrstvy kože spolu s kosťami a svalmi.

Nervy a cievy sa tu postupne zväčšujú.

Koža je naozaj fascinujúci orgán – na ploche len 2,5 centimetra má až 19 miliónov buniek a 60-tisíc melanocytov. Na tomto maličkom kúsku kože je zároveň aj 1000 nervových zakončené a 20 krvných ciev.

Koža a jej poruchy

Ako sme už v úvode spomínali – koža je najväčším orgánom ľudského tela. To je aj dôvod, prečo sa na nej môžu objaviť mnohé defekty:

• anatomicky podmienené variácie – tvorba línií a záhybov na lakťoch a kolenách,
• vrodené chyby,
• známky starnutia – vrásky,
• ale aj rôzne znamienka, pehy, pigmentácie...

Zároveň môže naša koža trpieť mnohými ochoreniami.

Medzi ochorenia kože patria napríklad:

Akné

• je jedným z najčastejších ochorení kože,
• vzniká v dôsledku upchávania vlasových folikulov,
• typické je najmä pre pubertálne obdobie života, avšak môže postihovať aj novorodencov, deti ale aj dospelých,
• prejavuje sa ako:
  • komedóny,
  • papuly,
  • pustuly,
  • cysty,
• v niektorých prípadoch môžu vznikať jazvy.
• Akné: Aké formy akné poznáme? Ako ošetriť pleť doma?

Vyrážky

• akékoľvek podráždenie kože, sa môže prejaviť vo forme vyrážky,
• avšak môže byť prejavom rôznych iných ochorení

Žihľavka

• typické sú pre ňu červené, svrbiace škvrny na koži,
• príčinou býva najčastejšie alergická reakcia
• Žihľavka: Urtikária, nie len po popŕhlení žihľavou? Značí ochorenie?

Rakovina kože

• je úzko spojená s nadmerným opaľovaním – a poškodením kože ultrafialovým žiarením, genetickými zmenami a mutáciami,
• medzi tri najčastejšie rakoviny kože patria:
  • bazocelurlárny karcinóm – rastie a šíri sa pomalšie ako melanóm,
  • spinocelulárny karcinóm,
  • melanóm

Infekcie kože

Vyvolané:

• stafylokokmi – vyvolávajú ochorenie Impetigo,
• streptokokmi – vyvolávajú ochorenie nazývané Erysipelas/Erysipel – označované aj ako "Ruža"

Cellulitis – celulitída

• toto označenie v skutočnosti označuje zápalové ochorenia spojivového podkožného tkaniva,
• je vyvolaná bakteriálnou infekciou,
• prejavom je bolestivá, červená kožná vyrážka

Autoimunitné ochorenia

• napríklad psoriáza – označovaná aj ako lupienka,
• pri psoriáze dochádza k nadmernej obnove kožných buniek,
• jej prejavom sú:
  • kožné vyrážky,
  • šupinaté plaky

Zápalové ochorenia – označované všeobecným pojmom ako dermatitída

• atopická dermatitída je najčastejšou formou zápalu kože,
• ekzém – prejavuje sa svrbivými vyrážkami – je vyvolaný nadmernou aktivitou imunitného systému

Lupiny

Môžu byť vyvolané:

• seboroickou dermatitídou,
• psoriázou,
• ekzémom

Bradavice

• výrastky, ktoré sa tvoria na koži po infikovaní vírusom,

Herpes

• vyvolaný vírusmi HSV-1 a HSV-2,
• pri infekcii vzniká podráždenie alebo až pľuzgiere v okolí pier alebo genitálií,

Pásový opar

• označuje sa aj ako herpes zoster,
• vyvoláva ho vírus ovčích kiahní – varicella zoster,
• jedná sa o bolestivé červené vyrážky – väčšinou lokalizované na jednej strane tela,

Vírusový exantém

• typickým prejavom je červená vyrážka – ktorá však postihuje veľkú oblasť kože,
• často sa vyskytuje najmä u detí,

Tinea versicolor

• infekcia kože, ktorá je vyvolaná plesňovým ochorením,
• typické sú pre ňu svetlé fľaky na koži,

Kožný lišaj

• vyvolaný tiež plesňovým ochorením,
• väčšinou má typicky "kruhovitý" tvar,

Svrab

• ochorenie spôsobujú parazity,
• tie sa dostanú pod kožu – kde si tvoria cestičky – tie následne svrbia,

Ostatné stavy

Potrebné je tiež spomenúť:

• Poštípanie alebo uhryznutie hmyzom,
• rôzne rany, popáleniny, omrzliny, lézie, jazvy,...

Liečba ochorení kože

Ako sme si opísali vyššie, naša koža môže naozaj trpieť rôznymi ochoreniami. Rovnako aj príčiny týchto ochorení sú rôzne a preto aj liečba je pomerne rozmanitá.

Medzi najčastejšie používané lieky pri ochoreniach kože patria:

• kortikosteroidy
  • znižujú aktivitu imunitného systému,
  • predpisujú sa pri liečbe určitých druhov dermatitíd,
  • najčastejšie sa používajú v lokálnej forma – krémy, masti,
  • v niektorých prípadoch však môžu byť predpísané aj systémovo pôsobiace kortikosteroidy,
• antibiotiká
  • predpisujú sa pri bakteriálnych ochoreniach kože,
  • podávajú sa buď systémovo alebo lokálne,
• antivírusové lieky
  • využívajú sa najmä pri herpetických ochoreniach,
• vakcína
  • očkovanie proti nákaze vírusom varicella zoster
  • očkovanie zabraňuje vzniku pásového oparu
• antimykotiká
  • lieky pôsobiace proti mykotickým (plesňovým) ochoreniam,
  • používajú sa väčšinou lokálne formy – masti, krémy,
  • pri závažnejších formách – môže lekár predpísať systémovo pôsobiace antimykotikum,
• antihistaminiká
  • používajú sa pri alergických reakciách,
  • väčšinou sa užívajú systémovo,
  • existujú aj lokálne formy – masti, krémy, gély,

Okrem vyššie opísaných liekov sa na pokožku aplikujú aj rôzne iné zmäkčovadlá alebo premasťujúce prípravky.

Koža hrá dôležitú úlohu pri ochrane nášho tela. Preto by sme k nej mali pristupovať zodpovedne – a všímať si akékoľvek zmeny, ktoré sa na nej objavia. Aby bola zdravá a krásna a aby dokázala plniť svoju nezastupiteľnú funkciu.