TEST na DEPRESIU: máte príznaky depresie? Otestujte sa a prečítajte si dôležité informácie

Niektoré ťažké formy sa končia smrteľne, a to tak, že človek nachádzajúci sa v bezvýchodiskovej situácii si sám siahne na život. V rámci prevencie samovrážd sa v súčasnosti kladie dôraz na edukáciu verejnosti o dostupnosti krízových liniek a psychoterapie. 

Podľa najnovších prieskumov sa zistili, že včasné intervencie, napríklad pomoc prostredníctvom online či telefonického poradenstva, môžu výrazne pomôcť a znížiť riziko samovražedných myšlienok.

Potrebuješ pomoc? Nemusíš mať strach a rieš svoj problém v bezpečí pre duševnú rovnováhu:
Linky psychologickej pomoci - Podpora duševného zdravia detí i dospelých

Ak máte pocit, že sa táto problematika týka aj vás, urobte si krátky test a zistite, či máte znaky ukazujúce na toto ochorenie.

Skorá identifikácia problému a včasná liečba v rukách odborníka môže zabrániť tragédii a zachrániť tak život.

V dnešnej dobe sú dostupné viaceré formy liečby, ktoré dopomáhajú pri neúspešnosti farmakologickej formy (ECT -elektrokonvulzívna liečba), kognitívno-behaviorálna terapia (KBT), repetitívnatranskraniálna magnetická stimulácia (TMS). 

Depresia, alebo ak chcete patologická zlá nálada, sa môže objaviť u každého, a to kedykoľvek. Stres, pracovné vypätie, domáce nezhody a tragédie. To, a oveľa viac situácií je na príčine spustenia deja, ktorý bez pomoci lekára nevedia ľudia sami ovládať a vzoprieť sa mu. Neraz stres dospeje až tam, odkiaľ niet úniku a končí sa samovraždou.

Moderné štúdie ukazujú, že existuje aj genetická predispozícia k depresii. Niektoré osoby môžu byť náchylnejšie v dôsledku rodinnej anamnézy alebo genetických faktorov (vplyv na produkciu serotonínu a dopamínu). Podobne môže k vzniku depresie prispieť i dlhodobý zápal v tele, chronické bolesti či dlhodobé ochorenie. Preto sa skúma taktiež súvislosť medzi fyzickým zdravím a duševnými problémami.

Depresívne príznaky, depresia a bipolárna afektívna porucha

Depresia patrí medzi psychiatrické ochorenia - presnejšie poruchy.

Konkrétnejšie je podkategóriou porúch nálad spolu s bipolárnou afektívnou poruchou (manicko - depresívna porucha), ale aj iných psychiatrických diagnóz. Ide o vážne ochorenie, ktorého charakteristickým znakom je dlhodobo, chronicky, zlá nálada (smútok, úzkosť, plačlivosť).

V psychiatrii je najdôležitejšie pri stanovení konečnej diagnózy odlíšiť skutočný stav depresie, od prechodnej depresívnej nálady prejavujúcej sa dočasnými depresívnymi príznakmi.

Depresívna nálada môže postihnúť kohokoľvek v závislosti od aktuálnej stresovej situácie, v ktorej sa v danom okamihu jedinec nachádza. Ide o primeranú reakciu na ťažké obdobie. Stav smútku a pocitu beznádeje je prechodný.

Zdôrazňuje sa individuálny prístup a personalizovaná liečba. U niektorých pacientov môže byť potrebná kombinácia farmakoterapie a psychoterapie, zatiaľ čo iní môžu profitovať z alternatívnych terapií, ako sú napríklad mindfulness alebo meditačné techniky.

Depresívne príznaky

Depresívne príznaky sa objavujú izolovane v ťažkých životných situáciách, pri patologickej depresii, ako jedna fáza bipolárnej afektívnej poruchy, ako súčasť alebo prejav iných psychiatrických ochorení a ako súčasť celej škály fyzických ochorení (chronické tangujúce bolesti, nádorové ochorenia, alkoholizmus, ochorenia mozgu, obezita a iné).

Pacienti počas svojho utrpenia, ktoré môže byť vyvolané vyššie uvedenými faktormi, trpia stavmi smútku, beznádeje a majú pocit, že z danej situácie niet východiska.

Podľa aktuálnych poznatkov z oblasti neurovedy sa depresia spája aj so zmenami v štruktúre mozgu. Znížený objem hipokampu, ktorý sa podieľa na regulácii emócií, sa čoraz častejšie spomína v súvislosti s dlhodobými depresívnymi epizódami.

Majú negatívny pohľad na svet, často sa izolujú od svojho okolia, vyhľadávajú samotu. Ich myseľ je zaneprázdnená daným problémom, preto sa často nevedia sústrediť, koncentrovať a adekvátne odpovedať. Ich odpovede sú jednoduché, spomalené a oneskorené.

Pacienti s depresiou strácajú životnú energiu, sú vyčerpaní, unavení a nezvládajú plniť bežné činnosti, či už doma alebo v práci, stávajú sa fyzicky málo aktívnymi.

Na okolie často pôsobia ako "spomalení" či leniví jedinci.

Depresívne príznaky sa objavujú aj ako dočasný stav v určitých životných situáciách, ktoré negatívne pôsobia na človeka. Môže ísť napríklad o úmrtie v rodine, stratu zamestnania, rozvod, ekonomické problémy a iné.

Tieto okolnosti spôsobujú v živote jedinca náhlu negatívnu zmenu, s ktorou sa musí nejakým spôsobom vysporiadať. V úvode to vidí ako veľké nešťastie, mysľou mu prebieha tisíc vecí.

Kladie si otázky typu:

Prečo sa to stalo práve mne?

Komu som čo urobil/a?

Trpí výčitkami a obviňuje z nešťastia sám seba.

POZNÁMKA:
Depresívna nálada a depresia nie je iba stav zlej a smutnej nálady na psychickej úrovni, ako si väčšina ľudí mylne myslí. Ide o vážne ochorenie celého organizmu. Rovnako tak je postihnutá aj fyzická úroveň (vyčerpanosť, chronická únava, poruchy koncentrácie, poruchy pamäte, znížená fyzická aktivita...).

Depresia

Napriek tomu, že depresia je stále vo svete chápaná ako nejaké "tabu", ide o veľmi častý jav. Postihuje rovnako mladých aj starších jedincov.

Keďže ide o ochorenie, ktoré sa zaraďuje medzi psychiatrické diagnózy, ľudia o ňom nechcú otvorene hovoriť a hanbia sa vyhľadať odbornú pomoc.

To je dôvodom progresie ochorenia u daného jedinca a častým dôvodom samovrážd. Bez ohľadu na to, či sme alebo nie sme ochotní si to priznať, na depresiu trpí stále viac ľudí.

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie ide až o 350 000 000 chorých, a to sú čísla zahŕňajúce jednotlivcov, ktorí vyhľadali odbornú pomoc.

Odhaduje sa, že ľudí trpiacich na depresiu, ktorí pomoc nevyhľadali, môže byť omnoho viac.

Týmto vysokým počtom chorých sa depresia zaradila na štvrté miesto najčastejších ochorení.

Depresia je charakterizovaná patologickým smútkom. Ten trvá dlhodobo, často je kombinovaný s pocitom úzkosti a chorého doslova týra. Prevláda u neho pesimistická nálada a myslenie, nie je schopný sa radovať ani z vecí, ktoré mu predtým pôsobili radosť.

Stráca záujem nielen o činnosti, ale aj o ľudí. Uzatvára sa sám do seba, začína sa obviňovať.

Ťaživé myšlienky sú najčastejšie v noci, čo spôsobuje poruchy spánku v zmysle častého prebúdzania sa v noci, skorého budenia sa ráno a následne ospalosti a únavy v nasledujúci deň.

Pacient je fyzicky nevýkonný, všetko mu trvá nadmerne dlho, do každej činnosti sa púšťa oneskorene a každá z denných činností ho nadmieru vyčerpáva. Súbežne možno pozorovať poruchy koncentrácie a krátkodobej pamäte.

Bipolárna afektívna porucha

Je závažná psychiatrická porucha alebo lepšie povedané ochorenie, spadajúce do porúch nálad, ktoré ako už z názvu vyplýva, je charakterizované dvoma protichodnými pólmi.

Na jedenej strane sa prejavuje manickou fázou, ktorá sa vyznačuje nadmernou eleváciou nálady v porovnaní s fázou depresie, ktorá je druhým protipólom tejto poruchy.

Manická fáza je fáza nabudenia a nadmerného vzrušenia, kedy má pacient bez ohľadu na vážnosť situácie nadmerne vysoké sebavedomie, veľa energie, je hyperaktívny, veľa rozpráva a o všetkom premýšľa.

Niekedy môže dôjsť k takzvanému myšlienkovému trysku, ktorý má za následok "slovný šalát". Slovnému šalátu rozumie iba dotyčný, protistrana nerozumie hovorenému.

Nadmerná vzrušivosť často vedie k agresívnemu správaniu postihnutého.

Depresívna fáza je naopak fázou hypoaktivity, smútku, stavu úzkosti a zníženého sebavedomia. Chorý komunikuje minimálne, nevie sa koncentrovať, rýchle odpovedať či reagovať. Nevie si zapamätať, čo bolo povedaná v krátkom časovom horizonte, a preto ani nevie adekvátne odpovedať a zareagovať.

V tejto fáze nehrozí agresívne chovanie, pacient je skôr úzkostlivý, plačlivý a uzavretý.

Pri bipolárnej afektívnej poruche (BAP), alebo tiež nazývanej aj manicko-depresívna (bipolárna afektívna) porucha sa jednotlivé fázy striedajú obvykle v priebehu niekoľkých hodín.

BAP má podľa štatistík na svedomí 25 až 60 % pokusov o samovraždu, z toho 5 až 20 % sú dokonané samovraždy.

Málokedy sa vyskytuje ako samostatná diagnóza, väčšinou je prítomné aj iné psychické ochorenie.

Čo je príčinou depresívnych stavov?

Príčin depresívnych stavov je široké množstvo. Významnú úlohu zohráva však hlavne genetická predispozícia, exogénne vplyvy (tragická udalosť, návykové látky) alebo organické poškodenie mozgu.

Na základe jednotlivých vyvolávajúcich faktorov patologicky zlej nálady rozdeľujeme depresie do dvoch kategórií.

Ďalšie popisované rozdelenie je na základe príznakov, ktoré sú v popredí u konkrétneho pacienta a rozdelenie z nozologického hľadiska.

Rozdelenie depresie na základe pôsobenia jednotlivých faktorov

1. exogénne depresie alebo aj takzvané psychosociálne - vznikajú na základe pôsobenia nejakého vonkajšieho faktora. Už z názvu vyplýva, že ide o pôsobenie nejakého vonkajšieho činiteľa na psychiku a myseľ človeka. Vonkajším činiteľom môže byť aj iná osoba, respektíve spoločnosť, ktorej vplyv má na jednotlivca negatívny dopad, ktorý je vyvolávateľom jeho zlej nálady.
   • Zaraďujeme sem aj tragické udalosti, ako napríklad úmrtie alebo ťažké ochorenie v rodine, rozvod, strata zamestnania, nedostatok financií, celkový nezdar.
2. endogénne depresie - sú depresie, u ktorých sa predpokladá pôsobenie vnútorného činiteľa. Pod pojmom vnútorný činiteľ rozumieme najmä samotnú osobnosť človeka, jeho povahové črty a správanie sa.
   • Na osobnosť človeka vo významnej miere vplýva genetika.
   • Rodinné zázemie v útlom detstve a neskôr vplyv spoločnosti v čase, keď sa osobnosť vytvára.

Rozdelenie depresie z nozologického hľadiska

1. psychogénne depresie - sú depresie vzniknuté na základe určitého faktora, ktorý pôsobí priamo na psychiku človeka a jeho prežívanie.
   • Zaraďujeme sem rôzne psychické traumy napríklad zo straty blízkeho človeka, posttraumatická reakcia ako následok z predchádzajúcej negatívnej skúsenosti (obeť únosu, znásilnenia, prepadnutia, dopravnej nehody).
2. organické depresie - vznikajú na základe organického ochorenia či priamo poškodenia mozgu.
   • Ide o rôzne chorobné stavy, ktoré majú za následok poruchy v prežívaní jednotlivca a ovplyvňujú jeho náladu.
   • Ide hlavne o priame poškodenie mozgu napríklad úrazom, ochorením (nádorom), otravou toxickými látkami či poškodením mozgu návykovými látkami (alkohol, drogy).
   • Poškodenie mozgu spôsobujú aj rôzne bakteriálne alebo vírusové infekcie (meningitída).
   • Do tejto kategórie patria aj:
     • iné ochorenia organizmu, napríklad cievne ochorenia s následným nedokrvením či nedokysličením mozgu,
     • metabolické ochorenia, ako napríklad cukrovka,
     • dlhodobé bolestivé stavy či stavy spôsobujúce u pacienta invaliditu alebo obmedzenie, ktoré má významný vplyv na jeho prežívanie.

Rozdelenie depresie na základe klinického obrazu (príznakov)

1. apatické depresie - sa prejavujú prevažne apatiou (útlmom).
   • Pacient takmer vôbec nereaguje na vonkajšie podnety,
   • pôsobí ľahostajne,
   • bezcitne,
   • nemá záujem o vonkajšie aspekty a spoločnosť,
   • vonkajší svet akoby pre chorého prestal existovať.
   • Stav apatie zväčša spozoruje okolie, pričom jedinec si takéto správanie nemusí vôbec uvedomovať.
2. agitované depresie - sa prejavujú opačne ako apatické. Agitovanosť znamená chorobný nepokoj.
   • Pacient je nepokojný vnútorne,
   • cíti sa nesvoj,
   • stále nad niečím premýšľa,
   • hľadá riešenia,
   • neraz sa môže objaviť aj psychomotorická agitovanosť, kedy sa k vnútornému nepokoju pridružuje aj motorický nepokoj. Ten môžeme pozorovať hlavne na reči a gestikulácii pacienta. Chorý si napríklad neustále chytá ruky, hrá sa s prstami alebo nejakým predmetom, nevydrží na jednom mieste, prešľapuje, mení polohy.
3. psychotické depresie - ide o najzávažnejší typ depresívnej poruchy. Patologicky zlá nálada je kombinovaná aj s inými psychotickými prejavmi alebo je depresia len prejavom iného duševného ochorenia, prípadne ide o kombináciu depresie a iného duševného ochorenia.
   • Tento typ depresie sa navonok manifestuje:
     • zlou náladou,
     • úzkosťou,
     • plačlivosťou,
     • paranoja,
     • halucinácie (sluchové či vizuálne).

Ako sa prejavuje depresia?

Jednotlivé prejavy depresie závisia od viacerých faktorov.

Medzi ne patria povahové črty chorého, riešiteľnosť/neriešiteľnosť situácie, stupeň depresie, samotný postoj pacienta ku svojej diagnóze a začiatok terapie, či pomoc okolia hlavne správny postoj rodiny.

1. psychické ťažkosti - v popredí je zaneprázdnenosť mysle otázkou a hľadaním odpovedí a východísk na to, čo depresiu spustilo. Tento problém je pre pacienta prvoradý a nevie sa toho zbaviť.

Následkom prioritného postavenia jednej myšlienky je pacient nesústredený na všetko ostatné, čo pre neho už prioritu prestáva predstavovať. Vyskytuje sa zhoršená koncentrácia, nesústredenosť, zhoršená komunikácia s okolím a je narušená krátkodobá pamäť.

Vplyvom psychických ťažkostí sa výrazne znižuje schopnosť rozhodovať sa. Prevažujú negatívne emócie, a to patologicky zlá nálada sprevádzaná úzkosťou, plačlivosťou, atakmi plaču hlavne v súkromí. Ojedinele sa môže pridružiť paranoja či halucinácie.

V niektorých prípadoch sa depresia končí aj siahnutím si na život (samovraždu predchádzajú myšlienky na samovraždu a sebaobviňovanie).

2. poruchy spánku - patria akoby do podskupiny psychických ťažkostí a pretrvávanie porúch spánku je úzko späté s problémami fyzickými, ktoré vznikajú aj na základe nespavosti. Nespavosť (insomnia) a skoré ranné prebúdzanie sú pre depresiu typické. Spôsobujú výraznú ospalosť počas dňa a prehlbujú únavu, vyčerpanosť a poruchy koncentrácie.

3. fyzické ťažkosti - prevláda únava, malátnosť, vyčerpanosť. Chorý je slabý, celkovo pociťuje slabosť tela a svalov, podlamujú sa mu kolená, môžu sa roztriasť nohy, ktoré ho už ledva držia.

Časté sú závraty, zahmlievanie sa pred očami a kolapsy z vyčerpania. Pacient je fyzicky nevýkonný, čo zhoršujú poruchy príjmu potravy. Vo väčšine prípadov ide o nechutenstvo do jedla, v prípade sebaobviňovanie sa pacient týra hladovkou. Sporadicky a pri ľahkej forme depresie môžeme pozorovať prejedanie sa.

4. ťažkosti v sociálnej interakcii - introvertné (antisociálne) správanie sa prejavuje uzavretím sa do seba. Chorý vyhľadáva samotu a cielene sa vyhýba kontaktu s ľuďmi a so spoločnosťou ako takou. V prípade, že sa vyskytne v spoločnosti, necíti sa tam dobre, nevie nadväzovať vzťahy ako predtým (nechce), má problémy s koncentráciou a komunikáciou.

Pacient sa snaží za každú cenu dostať čo najskôr, ako je to možné, do svojej samoty, kde zase veľa premýšľa. Psychické problémy a problémy s komunikáciou s ľuďmi následne spôsobujú problémy v práci, či spoločnosti, ale aj v rodine a končia sa naštrbením vzťahov a stratou blízkych ľudí.

5. sexuálne ťažkosti - prevláda strata chuti na sex, prípadný pohlavný styk chorého nenapĺňa a necíti sa počas neho dobre.

POZOR:
Kombináciou všetkých týchto kategórií, resp. oblastí, ktoré sú depresiou zasiahnuté, sa objavujú aj ekonomické problémy. Pacient vzhľadom na poruchy sústredenia sa, komunikácie, uzavretosti, vyčerpanosti nepodáva v práci dostatočný výkon. Je rovnako vysoké riziko pochybenia a následnej straty zamestnania, čo má za následok ekonomické problémy a prehlbovanie depresie.

Stupne depresie

Na základe vyvolávajúceho faktora, ale aj dĺžke jeho pôsobnosti sa stav depresie nemusí u každého prejaviť rovnako.

Priebeh ochorenia býva od ľahkého až po hlbokú depresiu. Od hĺbky depresie závisí aj jej liečba prípadne prognóza.

Hranice medzi jednotlivými stupňami sú krehké a aj z ľahkej depresie sa časom môže vyvinúť ťažký stav vedúci až k samovražde.

• Ľahký stupeň depresie - prejavuje sa zlou a smutnou náladou, premýšľaním nad daným problémom, hľadaním riešení.
  • Zväčša nepôsobí závažnejšie ťažkosti na pracovisku alebo v spoločnosti.
  • Chorý je schopný aj naďalej vykonávať bežné činnosti alebo je ich vykonávanie len mierne narušené.
  • Pacienta pohlcuje hlavne pri zaspávaní a v pokojovom období, kedy vo vyššej miere rozmýšľa nad situáciou, ktorá zlú náladu vyvolala.
  • Má sklon k vyhľadávaniu samoty.

• Stredne ťažký stupeň depresie - prejavuje sa závažnejším stupňom depresívnej nálady a takisto aj jej epizódy sa vyskytujú častejšie.
  • Pacient začína mať problémy s vykonávaním väčšiny bežných činností.
  • Je úzkostlivý, plačlivý.
  • Mimo spoločnosť sa vyskytujú záchvaty depresie a plaču.
  • Pacient trpí nespavosťou, nechuťou do jedla, únavou a znižuje sa jeho fyzická výkonnosť.
  • Zmeny v prežívaní sú badateľné aj okoliu.

• Ťažký stupeň depresie - ide o najťažšiu formu, kedy je ohrozený život pacienta.
  • Prevažuje patologicky zlá nálada, o ktorej sa dá povedať že je stála.
  • Pacient je utiahnutý, vyčerpaný ako psychicky, tak aj fyzicky.
  • Časté sú poruchy spánku prevažne nespavosť.
  • Poruchy príjmu potravy (hladovanie), sebaobviňovanie.
  • Nevyhľadáva spoločnosť, prevažuje názor bezvýchodiskovej situácie, s ktorým je stotožnený.
  • Neraz býva jediným východiskom (pre pacienta) ukončenie života.

Čo robiť ak máte príznaky charakteristické pre depresiu?

Všetky psychiatrické ochorenia, a rovnako aj depresia, vyvolávajú u pacientov hanbu z priznania si tejto diagnózy, a v spoločnosti diskrimináciu a separáciu ostatných od chorého.

Z nejasného dôvodu okolie pristupuje k psychiatrickým diagnózam veľmi opatrne.

Pod psychiatrickým ochorením si veľa ľudí predstavuje halucinácie, paranoju, agresivitu a nebezpečné správanie chorého jedinca, čo vo väčšine prípadov nie je pravdivou informáciou.

Väčšina psychiatrických ochorení nepredstavuje nebezpečenstvo pre okolie a jednou z nich je aj depresia. Tá predstavuje najväčšie riziko pre chorého, pokiaľ nezačne správny prístup a nezačne sa liečiť.

Farmakologická liečba depresie

Podstatou začatia farmakologickej liečby je uvedomenie si a priznanie pacienta, že trpí duševným ochorením. Ak sa s týmto faktom včas stotožní, nastupuje na rad správna diagnostika cestou odborníka - v tomto prípade psychiatra.

Až po zdiagnostikovaní depresie lekár určí liečivo, ktoré je na základe stupňa a prevládajúcich symptómov tou najvhodnejšou alternatívou pre konkrétneho pacienta.

UPOZORNENIE:
Nástup účinku liečiv na depresiu a aj iné psychiatrické ochorenia je v trvaní približne 2 týždne (hlavne antidepresíva majú predĺžený nástup účinku).
Je podstatné, aby bol o tomto pacient dostatočne informovaný a neprekvapilo ho, že po pár dňoch stále nepociťuje zlepšenie jeho stavu.
Presný účinok liečiva sa dá správne hodnotiť až po uplynutí približne 3 týždňov.
Liečba depresie vyžaduje čas a trpezlivosť zo strany chorého, aby bola efektívna.

Antidepresíva sú najčastejšie využívaným liekom na liečbu depresie, prípadne v liečbe iných ochorení, ako je napríklad dystýmia, poruchy príjmu potravy, cyklotýmie alebo sa podávajú pri chronickej bolesti.

Ich využitie je aj v stresových situáciach hlavne u pacientov trpiacich na vysoký krvný tlak a zvýšenú srdcovú činnosť, kde sa podávajú súčasne s antihypertenzívami a liekmi na tachykardiu.

Poznáme viacero druhov antidepresív:

• SSRI (inhibítory spätného vychytávania serotonínu - tzv.hormónu šťastia) - napríklad Seropram, Seroxat, Prozac, Paxil, Zoloft, Deprenon, Deprex, Fevarin, Citalec, Citalopram, Arketis, Paretin, Paroxetin  a iné ...
• IMAO (inhibítory monoaminooxidázy) - napríklad Parnat, Aurorix, Nuredal ...
• tricyklické širokospektrálne antidepresíva - napríklad Melipramin, Amitriptylin, Anafranil ...
• tetracyklické antidepresíva - napríklad Remeron, Mirzaten, Mirtazapin, Esprital ....
• antidepresíva IV. a V. generácie - napríklad Efectin

Otestujte sa - TEST: máte príznaky depresie?

Tento test je len orientačný.

Konečnú diagnózu - DEPRESIA, môže stanoviť len psychiater na základe anamnestických údajov a dlhodobejšieho sledovania pacienta.

Ak si myslíte, že máte problém vyhľadajte odbornú pomoc a nespoliehajte sa na predpokladaný výsledok tohto a iných testov.

Máte pocit, že strácate záujem o činnosti, ktoré Vás predtým bavili?
Neviete sa sústrediť?
Alebo sa neustále cítite vyčerpane?
Otestujte sa..