späť na zoznam článkov

Máte príznaky depresie? Tento test Vám to odhalí

Máte príznaky depresie? Tento test Vám to odhalí

Depresia patrí medzi psychiatrické ochorenia. Možno práve z tohto dôvodu ľudia sami pred sebou neradi priznávajú, že ňou trpia a rovnako tak neradi o nej hovoria otvorene. 


Postihuje psychicky a emocionálne labilnejšie osobnosti. Rôzne stresujúce, zaťažujúce či tragické životné udalosti bývajú však spúšťačom depresie aj u silnejších pováh. Niektoré ťažké formy sa končia smrteľne a to tak, že človek nachádzajúci sa v bezvýchodiskovej situácii si sám siahne na život.

Ak máte pocit, že sa táto problematika týka aj vás, urobte si krátky test a zistite, či máte znaky ukazujúce na toto ochorenie.

Skorá identifikácia problému a včasná liečba v rukách odborníka môže zabrániť tragédii a zachrániť tak život.

Depresia alebo ak chcete patologická zlá nálada sa môže objaviť u každého a to kedykoľvek. Stres, pracovné vypätie, domáce nezhody a tragédie. To, a oveľa viac situácií je na príčine spustenia deja, ktorý bez pomoci lekára nevedia ľudia sami ovládať a vzopreť sa mu. Neraz stres dospeje až tam, odkiaľ niet úniku a končí sa samovraždou.

Depresívne príznaky, depresia a bipolárna afektívna porucha

Depresia patrí medzi psychiatrické ochorenia - presnejšie poruchy.

Konkrétnejšie je podkategóriou porúch nálad spolu s bipolárnou afektívnou poruchou (manicko - depresívna porucha), ale aj iných psychiatrických diagnóz. Ide o vážne ochorenie, ktorého charakteristickým znakom je dlhodobá chronická zlá nálada (smútok, úzkosť, plačlivosť).

V psychiatrii je najdôležitejšie pri stanovení konečnej diagnózy odlíšiť skutočný stav depresie od prechodnej depresívnej nálady, prejavujúcej sa dočasnými depresívnymi príznakmi. Depresívna nálada môže postihnúť kohokoľvek v závislosti od aktuálnej stresovej situácie, v ktorej sa v danom okamihu jedinec nachádza. Ide o primeranú reakciu na ťažké obdobie. Stav smútku a pocitu beznádeje je prechodný.

Depresívne príznaky

Depresívne príznaky sa objavujú izolovane v ťažkých životných situáciách, pri patologickej depresii, ako jedna fáza bipolárnej afektívnej poruchy, ako súčasť alebo prejav iných psychiatrických ochorení a ako súčasť celej škály fyzických ochorení (chronické tangujúce bolesti, nádorové ochorenia, alkoholizmus, ochorenia mozgu, obezita a iné).

Pacienti počas svojho utrpenia, ktoré môže byť vyvolané vyššie uvedenými faktormi, trpia stavmi smútku, beznádeje a majú pocit, že z danej situácie niet východiska.

Majú negatívny pohľad na svet, často sa izolujú od svojho okolia, vyhľadávajú samotu. Ich myseľ je zaneprázdnená daným problémom, preto sa často nevedia sústrediť, koncentrovať a adekvátne odpovedať. Ich odpovede sú jednoduché, spomalené a oneskorené.

Strácajú životnú energiu, sú vyčerpaní, unavení a nezvládajú plniť bežné činnosti či už doma alebo v práci, stávajú sa fyzicky málo aktívnymi.

Na okolie často pôsobia ako "spomalený" či lenivý jedinci.

Depresívne príznaky sa objavujú aj ako dočasný stav v určitých životných situáciách, ktoré negatívne pôsobia na človeka. Môže ísť napríklad o úmrtie v rodine, stratu zamestnania, rozvod, ekonomické problémy a iné. Tieto okolnosti spôsobujú v živote jedinca náhlu negatívnu zmenu, s ktorou sa musí nejakým spôsobom vysporiadať. V úvode to vidí ako veľké nešťastie, mysľou mu prebieha tisíc vecí.

Kladie si otázky typu:

Prečo sa to stalo práve mne?

Komu som čo urobil/a?

Trpí výčitkami a obviňuje z nešťastia sám seba.

POZNÁMKA:
Depresívna nálada a depresia nie je iba stav zlej a smutnej nálady na psychickej úrovni ako si väčšina ľudí mylne myslí. Ide o vážne ochorenie celého organizmu. Rovnako tak je postihnutá aj fyzická úroveň (vyčerpanosť, chronická únava, poruchy koncentrácie, poruchy pamäte, znížená fyzická aktivita...).

Depresia

žena sediaca v tmavej miestnosti opretá o stenu a rukami si drží tvár
Depresia núti ľudí vyhľadávať samotu

Napriek tomu, že depresia je stále vo svete chápaná ako nejaké "tabu", ide o veľmi častý jav, postihuje rovnako mladých aj starších jedincov.

Keďže ide o ochorenie, ktoré sa zaraďuje medzi psychiatrické diagnózy, ľudia o ňom nechcú otvorene hovoriť a hanbia sa vyhľadať odbornú pomoc. To je dôvodom progresie ochorenia u daného jedinca a častým dôvodom samovrážd. Bez ohľadu na to, či sme alebo nie sme ochotný si to priznať, na depresiu trpí stále viac ľudí.

Podľa Svetovej Zdravotníckej Organizácie sa jedná až o 350 000 000 chorých, a to sú čísla zahrňujúce jednotlivcov, ktorí vyhľadali odbornú pomoc.

Odhaduje sa, že ľudí trpiacich na depresiu, ktorí pomoc nevyhľadali môže byť omnoho viac.

Týmto vysokým počtom chorých sa depresia zaradila na štvrté miesto najčastejších ochorení. Stúpajúca incidencia ochorenia ju môže už v roku 2020 posunúť až na druhé miesto (Marie Ocisková a Jan Praško, 2015).

Depresia je charakterizovaná patologickým smútkom.

Ten trvá dlhodobo, často je kombinovaný s pocitom úzkosti a chorého doslova týra. Prevláda u neho pesimistická nálada a myslenie, nie je schopný sa radovať ani z vecí, ktoré mu predtým pôsobili radosť. Stráca záujem nielen o činnosti ale aj o ľudí. Uzatvára sa sám do seba, začína sa obviňovať.

Ťaživé myšlienky sú najčastejšie v noci čo spôsobuje poruchy spánku v zmysle častého prebúdzania sa v noci, skorého budenia sa ráno a následne ospalosti a únavy v nasledujúci deň.

Pacient je fyzicky nevýkonný, všetko mu trvá nadmerne dlho, do každej činnosti sa púšťa oneskorene a každá z denných činností ho nadmieru vyčerpáva. Súbežne možno pozorovať poruchy koncentrácie a krátkodobej pamäte.

Bipolárna afektívna porucha

Je závažná psychiatrická porucha alebo lepšie povedané ochorenie, spadajúce do porúch nálad, ktoré ako už z názvu vyplýva je charakterizované dvoma protichodnými pólmi.

Na jedenej strane sa prejavuje manickou fázou, ktorá sa vyznačuje nadmernou eleváciou nálady v porovnaní s fázou depresie, ktorá je druhým protipólom tejto poruchy.

Manická fáza je fáza nabudenia a nadmerného vzrušenia, kedy má pacient bez ohľadu na vážnosť situácie nadmerne vysoké sebavedomie, veľa energie, je hyperaktívny, veľa rozpráva a o všetkom premýšľa. Niekedy môže dôjsť k takzvanému myšlienkovému trysku, ktorý má za následok "slovný šalát". Slovnému šalátu rozumie iba dotyčný, protistrana nerozumie hovorenému.

Nadmerná vzrušivosť často vedie k agresívnemu správaniu postihnutého.

Depresívna fáza je naopak fázou hypoaktivity, smútku, stavu úzkosti a zníženého sebavedomia. Chorý komunikuje minimálne, nevie sa koncentrovať, rýchle odpovedať či reagovať. Nevie si zapamätať čo bolo povedaná v krátkom časovom horizonte a preto ani nevie adekvátne odpovedať a zareagovať.

V tejto fáze nehrozí agresívne chovanie, pacient je skôr úzkostlivý, plačlivý a uzavretý.

plačúca žena si drží pištol namierenú k hlave
Depresia je častou príčinou samovrážd

Pri bipolárnej afektívnej poruche (BAP) alebo tiež nazývanej aj manicko - depresívna porucha sa jednotlivé fázy striedajú obvykle v priebehu niekoľkých hodín.

BAP má podľa štatistík na svedomí 25 až 60% pokusov o samovraždu, z toho 5 až 20% sú dokonané samovraždy.

Málokedy sa vyskytuje ako samostatná diagnóza, väčšinou je prítomné aj iné psychické ochorenie.

Čo je príčinou depresívnych stavov?

Príčin depresívnych stavov je široké množstvo. Významnú úlohu zohráva však hlavne genetická predispozícia, exogénne vplyvy (tragická udalosť, návykové látky) alebo organické poškodenie mozgu.

Na základe jednotlivých vyvolávajúcich faktorov patologicky zlej nálady rozdeľujeme depresie do dvoch kategórií. Ďalšie popisované rozdelenie je na základe príznakov, ktoré sú v popredí u konkrétneho pacienta a rozdelenie z nozologického hľadiska.

Rozdelenie depresie na základe pôsobenia jednotlivých faktorov

  1. exogénne depresie - alebo aj takzvané psychosociálne vznikajú na základe pôsobenia nejakého vonkajšieho faktora. Už z názvu vyplýva, že sa jedná o pôsobenie nejakého vonkajšieho činiteľa na psychiku a myseľ človeka. Vonkajším činiteľom môže byť aj iná osoba, respektíve spoločnosť ktorej vplyv má na jednotlivca negatívny dopad, ktorý je vyvolávateľom jeho zlej nálady.
    • Zaraďujeme sem aj tragické udalosti ako napríklad úmrtie alebo ťažké ochorenie v rodine, rozvod, strata zamestnania, nedostatok financií, celkový nezdar.
  2. endogénne depresie - sú depresie, u ktorých sa predpokladá pôsobenie vnútorného činiteľa. Pod pojmom vnútorný činiteľ rozumieme najmä samotnú osobnosť človeka, jeho povahové črty a správanie sa.
    • Na osobnosť človeka vo významnej miere vplýva genetika. 
    • Rodinné zázemie v útlom detstve a neskôr vplyv spoločnosti v čase, keď sa osobnosť vytvára.

Rozdelenie depresie z nozologického hľadiska

  1. psychogénne depresie - sú depresie vzniknuté na základe určitého faktora, ktorý pôsobí priamo na psychiku človeka a jeho prežívanie. Zaraďujeme sem rôzne psychické traumy napríklad zo straty blízkeho človeka, postraumatická reakcia ako následok z predchádzajúcej negatívnej skúsenosti (obeť únosu, znásilnenia, prepadnutia, dopravnej nehody).
  2. organické depresie - vznikajú na základe organického ochorenia či priamo poškodenia mozgu. Ide o rôzne chorobné stavy, ktoré majú za následok poruchy v prežívaní jednotlivca a ovplyvňujú jeho náladu. Jedná sa hlavne o priame poškodenie mozgu napríklad úrazom, ochorením (nádorom), otravou toxickými látkami či poškodením mozgu návykovými látkami (alkohol, drogy). Poškodenie mozgu spôsobujú aj rôzne bakteriálne alebo vírusové infekcie (meningitída). Do tejto kategórie patria aj iné ochorenia organizmu ako napríklad cievne ochorenia s následným nedokrvením či nedokysličením mozgu, metabolické ochorenia ako napríklad cukrovka ale aj rôzne dlhodobé bolestivé stavy či stavy spôsobujúce u pacienta invaliditu alebo obmedzenie, ktoré má významný vplyv na jeho prežívanie.

Rozdelenie depresie na základe klinického obrazu (príznakov)

  1. apatické depresie - sa prejavujú prevažne apatiou (útlmom). Pacient takmer vôbec nereaguje na vonkajšie podnety, pôsobí ľahostajne, bezcitne, nemá záujem o vonkajšie aspekty a spoločnosť. Vonkajší svet akoby pre chorého prestal existovať. Stav apatie zväčša spozoruje okolie, pričom jedinec si takéhoto chovania nemusí byť v danej chvíli vedomí.
  2. agitované depresie - sa prejavujú opačne ako apatické. Agitovanosť znamená chorobný nepokoj. Pacient je nepokojný vnútorne, cíti sa nesvoj, stále nad niečím premýšľa, hľadá riešenia. Neraz sa môže objaviť aj psychomotorická agitovanosť, kedy sa k vnútornému nepokoju pridružuje aj motorický nepokoj. Ten môžeme pozorovať hlavne na reči a gestikulácii pacienta. Chorý si napríklad neustále chytá ruky, hrá sa s prstami alebo nejakým predmetom, nevydrží na jednom mieste, prešľapuje, mení polohy.
  3. psychotické depresie - ide o najzávažnejší typ depresívnej poruchy. Patologicky zlá nálada je kombinovaná aj s inými psychotickými prejavmi alebo je depresia len prejavom iného duševného ochorenia, prípadne ide o kombináciu depresie a iného duševného ochorenia. Tento typ depresie sa navonok manifestuje zlou náladou, úzkosťou, plačlivosťou, ku ktorým sa pridružuje paranoja, halucinácie (sluchové či vizuálne).

Ako sa prejavuje depresia?

Jednotlivé prejavy depresie závisia od viacerých faktorov.

Medzi ne patria povahové črty chorého, riešiteľnosť/neriešiteľnosť situácie, stupeň depresie, samotný postoj pacienta k svojej diagnóze a zahájenie terapie či pomoc okolia hlavne správny postoj rodiny.

1. psychické ťažkosti - v popredí je zaneprázdnenosť mysle otázkou a hľadaním odpovedí a východísk na to, čo depresiu spustilo. Tento problém je pre pacienta prvoradý a nevie sa toho zbaviť.

Následkom prioritného postavenia jednej myšlienky je pacient nesústredený na všetko ostatné, čo pre neho už prioritu prestáva predstavovať. Vyskytuje sa zhoršená koncentrácia, nesústredenosť, zhoršená komunikácia s okolím a je narušená krátkodobá pamäť.

Vplyvom psychických ťažkostí sa výrazne znižuje schopnosť rozhodovať sa. Prevažujú negatívne emócie a to patologicky zlá nálada sprevádzaná úzkosťou, plačlivosťou, atakmi plaču hlavne v súkromí. Ojedinele sa môže pridružiť paranoja či halucinácie.

V niektorých prípadoch sa depresia končí aj siahnutím si na život (samovraždu predchádzajú myšlienky na samovraždu a sebaobviňovanie).

2. poruchy spánku - patria akoby do podskupiny psychických ťažkostí a pretrvávanie porúch spánku je úzko späté s problémami fyzickými, ktoré vznikajú aj na základe nespavosti. Nespavosť (insomnia) a skoré ranné prebúdzanie sú pre depresiu typické. Spôsobujú výraznú ospalosť počas dňa a prehlbujú únavu, vyčerpanosť a poruchy koncentrácie.

3. fyzické ťažkosti - prevláda únava, malátnosť, vyčerpanosť. Chorý je slabý, celkovo pociťuje slabosť tela a svalov, podlamujú sa mu kolená, môžu sa roztriasť nohy, ktoré ho už ledva držia.

Časté sú závrate, zahmlievanie sa pred očami a kolapsy z vyčerpania. Pacient je fyzicky nevýkonný, čo zhoršujú poruchy príjmu potravy. Vo väčšine prípadov sa jedná o nechutenstvo do jedla, v prípade sebaobviňovanie sa pacient týra hladovkou. Sporadicky a pri ľahkej forme depresie môžeme pozorovať prípadne prejedanie sa.

4. ťažkosti v sociálnej interakcii - introvertné (antisociálne) správanie sa prejavuje uzavretím sa do seba. Chorý vyhľadáva samotu a cielene sa vyhýba kontaktu s ľuďmi a so spoločnosťou ako takou. V prípade, že sa vyskytne v spoločnosti necíti sa tam dobre, nevie nadväzovať vzťahy ako predtým (nechce), má problémy s koncentráciou a komunikáciou.

Pacient sa snaží za každú cenu dostať čo najskôr ako je to možné do svojej samoty, kde zase veľa premýšľa. Psychické problémy a problémy s komunikáciou s ľuďmi následne spôsobujú problémy v práci, spoločnosti ale aj v rodine a končia sa naštrbením vzťahov a stratou blízkych ľudí.

5. sexuálne ťažkosti - prevláda strata chuti na sex, prípadný pohlavný styk chorého nenapĺňa a necíti sa počas neho dobre.

POZOR:
Kombináciou všetkých týchto kategórií resp. oblastí, ktoré sú depresiou zasiahnuté sa následne objavujú aj ekonomické problémy. Pacient vzhľadom na poruchy sústredenia sa, komunikácie, uzavretosti sa, vyčerpanosti nepodáva v práci dostatočný výkon. Je rovnako vysoké riziko pochybenia a následnej straty zamestnania, čo má za následok ekonomické problémy a prehlbovanie depresie.

Stupne depresie

Na základe vyvolávajúceho faktora, ale aj dĺžke jeho pôsobnosti sa stav depresie nemusí u každého prejaviť rovnako.

Priebeh ochorenia býva od ľahkého až po hlbokú depresiu. Od hĺbky depresie závisí aj jej liečba prípadne prognóza.

§Hranice medzi jednotlivými stupňami sú krehké a aj z ľahkej depresie sa časom môže vyvinúť ťažký stav vedúci až k samovražde.

smutná žena z profilu pozerajúca dohara si drží rukami ústa
Depresia vyvoláva nutkavé myšlienky
  • Ľahký stupeň depresie - prejavuje sa zlou a smutnou náladou, premýšľaním nad daným problémom, hľadaním riešení.
    • Zväčša nepôsobí závažnejšie ťažkosti na pracovisku alebo v spoločnosti.
    • Chorý je schopný aj naďalej vykonávať bežné činnosti alebo je ich vykonávanie len mierne narušené.
    • Pacienta pohlcuje hlavne pri zaspávaní a v pokojovom období, kedy vo vyššej miere rozmýšľa nad situáciou, ktorá zlú náladu vyvolala.
    • Má sklon k vyhľadávaniu samoty.
žena v záchvate plaču si rukou drží tvár
Časté sú úzkostné stavy a ataky plaču
  • Stredne ťažký stupeň depresie - prejavuje sa závažnejším stupňom depresívnej nálady a takisto aj jej epizódy sa vyskytujú častejšie.
    • Pacient začína mať problémy s vykonávaním väčšiny bežných činností.
    • Je úzkostlivý, plačlivý.
    • Mimo spoločnosť sa vyskytujú záchvaty depresie a plačú.
    • Pacient trpí nespavosťou, nechuťou do jedenia, únavou a znižuje sa jeho fyzická výkonnosť.
    • Zmeny v prežívaní sú badateľné aj okoliu.
mladá žena si reže predlaktie ostrým predmetom
Samopoškodzovanie je patologický jav
  • Ťažký stupeň depresie - ide o najťažšiu formu, kedy je ohrozený život pacienta.
    • Prevažuje patologicky zlá nálada, o ktorej sa dá povedať že je stála.
    • Pacient je utiahnutý, vyčerpaný ako psychicky tak aj fyzicky.
    • Časté sú poruchy spánku prevažne nespavosť.
    • Poruchy príjmu potravy (hladovanie), sebaobviňovanie.
    • Nevyhľadáva spoločnosť, prevažuje názor bezvýchodiskovej situácie, s ktorým je stotožnený.
    • Neraz býva jediným východiskom (pre pacienta) ukončenie života.

Čo robiť ak máte príznaky charakteristické pre depresiu?

Všetky psychiatrické ochorenia a rovnako tak depresia vyvolávajú u pacientov ostych z priznania si tejto diagnózy a v spoločnosti diskrimináciu a separáciu ostatných od chorého.

Z nejasného dôvodu okolie pristupuje k psychiatrickým diagnózam veľmi opatrne.

Pod psychiatrickým ochorením si veľa ľudí predstavuje halucinácie, paranoju, agresivitu a nebezpečné správanie chorého jedinca, čo vo väčšine prípadov nie je pravdivou informáciou. Väčšina psychiatrických ochorení nepredstavuje nebezpečenstvo pre okolie a jednou z nich je aj depresia. Tá predstavuje najväčšie riziko pre chorého, pokiaľ nezaháji správny prístup a nezačne sa liečiť.

Farmakologická liečba depresie

Podstatou zahájenia farmakologickej liečby je uvedomenie si a priznanie pacienta, že trpí duševným ochorením. Ak sa s týmto faktom včas stotožní, nastupuje na rad správna diagnostika cestou odborníka - v tomto prípade psychiatra.

Až po zdiagnostikovaní depresie lekár určí liečivo, ktoré je na základe stupňa a prevládajúcich symptómov tou najvhodnejšou alternatívou pre konkrétneho pacienta.

žena s dvomi fotografiami, prvú usmiatu fotografiu si drží pri tvári a druhú smutnú mimo tváre
Vymente zlú náladu za úsmev včas
UPOZORNENIE:
Nástup účinku liečiv na depresiu a aj iné psychiatrické ochorenia je v trvaní približne 2 týždne (hlavne antidepresíva majú predĺžený nástup účinku).
Je podstatné aby bol o tomto pacient dostatočne informovaný a neprekvapilo ho, že po pár dňoch stále nepociťuje zlepšenie jeho stavu.
Presný účinok liečiva sa dá správne hodnotiť až po uplynutí približne 3 týždňov.
Liečba depresie vyžaduje čas a trpezlivosť zo strany chorého aby bola efektívna.

Antidepresíva sú najčastejšie využívaným liekom na liečbu depresie prípadne v liečbe iných ochorení ako je napríklad dystýmia, poruchy príjmu potravy, cyklotýmie alebo sa podávajú pri chronickej bolesti. Ich využitie je aj v stresových situáciach hlavne u pacientov trpiacich na vysoký krvný tlak a zvýšenú srdcovú činnosť, kde sa podávajú súčasne s antihypertenzívami a liekmi na tachykardiu.

Poznáme viacero druhov antidepresív:

  • SSRI (inhibítory spätného vychytávania serotonínu - tzv.hormónu šťastia) - napríklad Seropram, Seroxat, Prozac, Paxil, Zoloft, Deprenon, Deprex, Fevarin, Citalec, Citalopram, Arketis, Paretin, Paroxetin  a iné ...
  • IMAO (inhibítory monoaminooxidázy) - napríklad Parnat, Aurorix, Nuredal ...
  • tricyklické širokospektrálne antidepresíva - napríklad Melipramin, Amitriptylin, Anafranil ...
  • tetracyklické antidepresíva - napríklad Remeron, Mirzaten, Mirtazapin, Esprital ....
  • antidepresíva IV. a V. generácie - napríklad Efectin

Otestujte sa:

Tento test je len orientačný.

Konečnú diagnózu - DEPRESIA, môže stanoviť len psychiater na základe anamnestických údajov a dlhodobejšieho sledovania pacienta.

Ak si myslíte, že máte problém vyhľadajte odbornú pomoc a nespoliehajte sa na predpokladaný výsledok tohto a iných testov.

 

1. Aká nálada u Vás prevláda?

2. Čo vyhľadávate?

3. Zvyknete si poplakať keď ste sám/sama?

4. Čo u Vás momentálne prevažuje?

5. Máte problém so sústredením?

6. Cítite sa vyčerpane?

7. Uvažovali ste niekedy nad samovraždou?

Či už si to priznáte alebo nie, mal/a by ste vyhľadať odbornú pomoc psychiatra. Vaša nálada je pesimistická, uzavierate sa do seba a to Vám môže narušiť vzťahy s ľuďmi, aj keď si momentálne možno hovoríte, že o ne nemáte záujem. Nič Vás nebaví, nechutí Vám jesť alebo sa naopak prejedáte, cítite sa vyčerpane a celkovo slabo. Pravdepodobne sa v noci často budíte a rozmýšľate ako ďalej. Myslíte si, že s vašej situácie niet úniku a pravdepodobne si odmietate priznať, že trpíte depresiou. Skúste sa na Váš momentálny stav pozrieť objektívne a sami uvidíte, že potrebujete pomoc. Čím skôr sa zveríte do rúk lekára, tým lepšie to skončí pre Vás. Život máme len jeden a treba ho žiť naplno.

Máte známky depresie - vyhľadajte pomoc odborníka.

Tento test je len orientačný, konečnú diagnózu depresia môže stanoviť len psychiater !!!

Či už si to priznáte alebo nie, mal/a by ste vyhľadať odbornú pomoc psychiatra. Vaša nálada je pesimistická, uzavierate sa do seba a to Vám môže narušiť vzťahy s ľuďmi, aj keď si momentálne možno hovoríte, že o ne nemáte záujem. Nič Vás nebaví, nechutí Vám jesť alebo sa naopak prejedáte, cítite sa vyčerpane a celkovo slabo. Pravdepodobne sa v noci často budíte a rozmýšľate ako ďalej. Myslíte si, že s vašej situácie niet úniku a pravdepodobne si odmietate priznať, že trpíte depresiou. Skúste sa na Váš momentálny stav pozrieť objektívne a sami uvidíte, že potrebujete pomoc. Čím skôr sa zveríte do rúk lekára, tým lepšie to skončí pre Vás. Život máme len jeden a treba ho žiť naplno.

Máte známky depresie - vyhľadajte pomoc odborníka.

Tento test je len orientačný, konečnú diagnózu depresia môže stanoviť len psychiater !!!

Či už si to priznáte alebo nie, mal/a by ste vyhľadať odbornú pomoc psychiatra. Vaša nálada je pesimistická, uzavierate sa do seba a to Vám môže narušiť vzťahy s ľuďmi, aj keď si momentálne možno hovoríte, že o ne nemáte záujem. Nič Vás nebaví, nechutí Vám jesť alebo sa naopak prejedáte, cítite sa vyčerpane a celkovo slabo. Pravdepodobne sa v noci často budíte a rozmýšľate ako ďalej. Myslíte si, že s vašej situácie niet úniku a pravdepodobne si odmietate priznať, že trpíte depresiou. Skúste sa na Váš momentálny stav pozrieť objektívne a sami uvidíte, že potrebujete pomoc. Čím skôr sa zveríte do rúk lekára, tým lepšie to skončí pre Vás. Život máme len jeden a treba ho žiť naplno.

Máte známky depresie - vyhľadajte pomoc odborníka.

Tento test je len orientačný, konečnú diagnózu depresia môže stanoviť len psychiater !!!

Či už si to priznáte alebo nie, mal/a by ste vyhľadať odbornú pomoc psychiatra. Vaša nálada je pesimistická, uzavierate sa do seba a to Vám môže narušiť vzťahy s ľuďmi, aj keď si momentálne možno hovoríte, že o ne nemáte záujem. Nič Vás nebaví, nechutí Vám jesť alebo sa naopak prejedáte, cítite sa vyčerpane a celkovo slabo. Pravdepodobne sa v noci často budíte a rozmýšľate ako ďalej. Myslíte si, že s vašej situácie niet úniku a pravdepodobne si odmietate priznať, že trpíte depresiou. Skúste sa na Váš momentálny stav pozrieť objektívne a sami uvidíte, že potrebujete pomoc. Čím skôr sa zveríte do rúk lekára, tým lepšie to skončí pre Vás. Život máme len jeden a treba ho žiť naplno.

Prevažujú u Vás príznaky depresie - vyhľadajte pomoc odborníka.

Tento test je len orientačný, konečnú diagnózu depresia môže stanoviť len psychiater !!!

Máte isté znaky depresívneho ladenia. Váš aktuálny problém sa buď vyrieši a Vy sa budete cítiť lepšie alebo vás to pohltí. Budte opatrný, neprepadajte depresii.

Tento test je len orientačný, konečnú diagnózu depresia môže stanoviť len psychiater !!!

Vo Vašom prípade sa nejedná o depresiu. Z času na čas má každý právo mať zlú náladu. Keby bolo všetko vždy fajn nebol by to život.

Tento test je len orientačný, konečnú diagnózu depresia môže stanoviť len psychiater !!!

Vo Vašom prípade možno so 100% istotou povedať, že aktuálne nemáte depresiu. Z času na čas má každý právo mať náladu pod psa. Keby bolo všetko vždy fajn nebol by to život.

Tento test je len orientačný, konečnú diagnózu depresia môže stanoviť len psychiater !!!

Vo Vašom prípade možno so 100% istotou povedať, že aktuálne nemáte depresiu. Z času na čas má každý právo mať náladu pod psa. Keby bolo všetko vždy fajn nebol by to život.

Tento test je len orientačný, konečnú diagnózu depresia môže stanoviť len psychiater !!!

Naposledy aktualizované 06.12.2018

Prihlásiť na odber noviniek

Autor článku

Bc. Lucia Sýkorová

Bc. Lucia Sýkorová

Redaktor

Vyštudovala som Strednú zdravotnícku školu a UKF v odbore urgentná medicína. Od roku 2008 som pracovala 10 rokov v Záchrannej zdravotnej službe na pozícii zdravotnícky záchranár. Neodkladnej prednemocničnej starostlivosti a urgentným stavom sa venujem doteraz ako Operátor záchrannej zdravotnej služby na linke tiesňového volania 155.

Zobraziť viac článkov Najnovšie články v magazíne
Je jarná a jesenná únava mýtus alebo fakt? Je jarná a jesenná únava mýtus alebo fakt?

Jarná a jesenná únava nie sú mýty. Zmeny počasia, individuálna adaptačná schopnosť jednotlivca a jeho aktuálny zdravotný stav môžu spôsobiť vyčerpanie rôznej intenzity počas týchto...

Fajčenie a jeho dopad na zdravie. Kde to všetko začalo? Fajčenie a jeho dopad na zdravie. Kde to všetko začalo?

Fajčenie predstavuje celosvetový problém , ktorý pripraví o život jednu miliardu ľudí ročne. Napriek tomuto faktu, počet fajčiarov stúpa . Kde sa tu cigarety vzali, ako je možné, že...

Meranie krvného tlaku - zásady správneho postupu Meranie krvného tlaku - zásady správneho postupu

Správne meranie krvného tlaku má svoj význam. Pri nedodržaní určitých zásad môže prísť k chybnému nameraniu vysokého či nízkeho tlaku krvi.

Otrava oxidom uhličitým a oxidom uhoľnatým Otrava oxidom uhličitým a oxidom uhoľnatým

Otravy oxidom uhličitým a oxidom uhoľnatým ohrozujú zdravie a život. Súvisia s vínnou a vykurovacou sezónou. Zásadne sa od sea líšia. 

Ako sa prejavuje otrava hubami a čo treba robiť? Ako sa prejavuje otrava hubami a čo treba robiť?

Otrava hubami sa zaraďuje medzi najfrekventovanejšie typy otráv vôbec. Najčastejšie sa s ňou stretávame počas sezóny zberu a to od apríla až do novembra. 


Pridajte skúsenosť Skúsenosti užívateľov

Zatiaľ neboli pridané žiadne skúsenosti. Podeľte sa s ostatnými o svoje skúsenosti.