späť na zoznam článkov

Prečo má JÓD dôležité miesto v našom jedálničku? Ako vplýva na organizmus?

Autor: Doktor farmácie PharmDr. Marianna Forgáčová
Prečo má JÓD dôležité miesto v našom jedálničku? Ako vplýva na organizmus?
Zdroj foto: Getty images

Jód predstavuje esenciálnu mikroživinu, ktorá zohráva kľúčovú a nezastupiteľnú úlohu v regulácii energetického metabolizmu každého z nás. Aké sú jeho ďalšie funkcie? Prečo je nedostatočný príjem jódu stále hroziacim problémom a aké následky majú odchýlky od normálnych hladín jódu v organizme?


Čo vieme o jóde?

Jód je chemický prvok nekovového charakteru, ktorý má chemickú značku I. Tá je odvodená od latinského slova iodium. Pôvod má v gréckom slove iodes, čo v preklade znamená fialový.

Pomenovanie odkazuje na jeho vzhľad – jódové výpary sú fialovo sfarbené.

Jód patrí medzi prvky 17. skupiny periodickej tabuľky chemických prvkov a nachádza sa v 5. perióde.

Zaraďujeme ho do skupiny prvkov s názvom halogény, kam patrí aj fluór, chlór a bróm. Skupina bola pomenovaná na základe schopnosti jej prvkov vytvárať soli (z gréčtiny hals - soľ, gennaó - tvorím).

Spomedzi halogénov je najťažším prvkom s najnižšou elektronegativitou a tiež najslabšou oxidačnou schopnosťou. Miera jeho výskytu je v porovnaní s ostatnými halogénmi tiež najnižšia.

Jód objavil francúzsky chemik Bernard Courtois v roku 1811.

Počas toho, ako izoloval z popola morských rias zlúčeniny sodíka a draslíka (ktoré sa následne používali na výrobu pušného prachu), náhodným pridaním väčšieho množstva kyseliny sírovej sa z popola zdvihol oblak fialovej pary.

Tá následne na studených povrchoch skondenzovala na pevný jód. Courtois predpokladal, že sa jedná o nový prvok, avšak na jeho ďalšie skúmanie mu chýbali financie.

S dôkazom, že sa jedná o nový prvok prišiel napokon v roku 1814 francúzsky chemik Joseph Louis Gay-Lussac, ktorý mu zároveň dal aj pomenovanie.

Jód je tuhá kryštalická látka modro-čiernej farby s kovovým leskom. Je možné ho rozdrviť na jemný prášok. Je málo rozpustný vo vode, v organických rozpúšťadlách sa naopak rozpúšťa ľahko za vzniku fialových, ružových alebo hnedých roztokov.

Za normálnych podmienok, tzn. štandardný tlak a teplota, jód pomerne ľahko sublimuje v podobe fialových pár s dráždivým zápachom. Pary sú tvorené dvojatómovými molekulami jódu – I2. Sú ťažšie ako vzduch.

Tabuľkový prehľad základných chemických a fyzikálnych informácií o jóde

Názov Jód
Latinský názov Iodium
Chemická značka I
Klasifikácia prvkov Halogén
Skupenstvo Pevné (pri izbovej teplote)
Protónové číslo 53
Atómová hmotnosť 126,904
Oxidačné číslo -1, +1, +3, +5, +7
Teplota topenia 113,7 °C (vo forme l2)
Teplota varu 184,3 °C (vo forme l2)
Hustota 4,93 g/cm3

Jód je jedným z najmenej sa vyskytujúcich nekovových prvkov na zemskom povrchu. V najväčšej miere je zastúpený v horninách, pôde, vodách, rastlinách ale tiež živočíšnych tkanivách – a to vo forme jodidov a jodičnanov.

Vzácnymi minerálmi s obsahom jódu sú napríklad lautarit alebo dietzeit.

Najvyššie množstvá jódu nachádzame v morských riasach, hubkách alebo koraloch, a taktiež v podzemných vodách. Najväčšie celkové množstvo jódu obsahuje morská voda, a to vďaka jeho vyplavovaniu z hornín a pôdy.

Pôsobením slnečného žiarenia jód uniká z morskej vody do atmosféry, zrážkami sa vracia späť do pôdy.

Podiel jódu v podzemnej vode je v porovnaní s morskou vodou oveľa nižší, a vždy reflektuje obsah jódu v okolitej pôde.

Prítomnosť jódu v pôdach je tiež variabilný – najvyšší je v pobrežných oblastiach, najnižší naopak vo vnútrozemí.

TIP na článok: Štítna žľaza: Aké sú príznaky zníženej či zvýšenej poruchy funkcie?

Rastliny, plodiny alebo živočíšne produkty zvyčajne odrážajú obsah jódu v pôde, tzn. čím je vyšší obsah jódu v miestnej pôde, tým je vyšší aj jeho podiel v rastlinách a následne živočíšnych produktoch.

Jód a jeho zlúčeniny nachádzajú využitie najmä ako katalyzátory, stabilizátory, farbivá alebo pigmenty.

Taktiež sú súčasťou doplnkovej potravy pre zvieratá, farmaceutických produktov alebo dezinfekčných prostriedkov (jódová tinktúra). Používajú sa tiež ako netoxický kontrastný materiál pri rádiologických vyšetreniach.

Pri manipulácii s jódom je potrebná opatrnosť, môže dráždiť až popáliť kožu, alebo spôsobiť poškodenie očí a slizníc. Vnútorné požitie jódu v elementárnej forme je toxické.

Aká je biologická funkcia jódu?

V ľudskom organizme má jód nezastupiteľnú funkciu.

Je esenciálnym prvkom výživy, ktorý je nevyhnutný pre tvorbu hormónov štítnej žľazy – tyroxínu (T4) a trijódtyronínu (T3).

V obidvoch prípadoch ide o molekuly aminokyseliny tyrozín, na ktorú sú naviazané atómy jódu. Pri tyroxíne sú to štyri atómy jódu, pri trijódtyroníne tri atómy jódu.

Štítna žľaza je najväčšou endokrinnou žľazou v organizme. Jej úlohou je tvorba dostatočného množstva spomenutých hormónov, ktoré nazývame aj tyreoidálne hormóny.

Tyroxín je v porovnaní s trijódtyronínom produkovaný vo väčšej miere. Je považovaný za prohormón, pretože sám nie je hormonálne účinný a predstavuje cirkulujúcu zásobu na tvorbu už aktívneho trijódtyronínu.

Štítna žľaza je producentom tyreoidálnych hormónov – tyroxínu (T4) a trijódtyronínu (T3)
Štítna žľaza je producentom tyreoidálnych hormónov – tyroxínu (T4) a trijódtyronínu (T3). Zdroj foto: Getty Images

Hormóny štítnej žľazy sú zapojené do niekoľkých biologických funkcií v organizme, ktoré teda môžeme vztiahnuť aj na samotný jód.

  • Sú dôležité pre normálny rast a vývoj organizmu (od vnútromaternicovej fázy až po pubertu).
  • Počas celého života výrazne ovplyvňujú energetický metabolizmus.
  • Majú vplyv na vývoj a funkciu centrálneho nervového systému.
  • Zabezpečujú normálne mentálne funkcievýkonnosť mozgu.
  • Regulujú funkciu homeostázy vrátane produkcie energie a tepla.
  • Ovplyvňujú výkonnosť a kvalitu života.
  • Podieľajú sa na regulácii telesnej hmotnosti.
  • Znižujú hladinu cholesterolu v krvi.
  • Zvyšujú vstrebávanie cukrov v tráviacom trakte, rozklad tukov a mastných kyselín.
  • Regulujú využívanie kyslíka v bunkách.

Voľná forma jódu, tzn. bez naviazania na aminokyselinu tyrozín, pravdepodobne nezohráva v regulácii metabolizmu zásadnú úlohu.

Jód – od prijatia až po vylučovanie

Ľudský organizmus nie je schopný syntetizovať jód samostatne. Je preto odkázaný na jeho príjem v potrave alebo v podobe liekov a doplnkov výživy.

Absorpcia

Jód je v prevažnej väčšine prijímaný v potrave alebo v pitnej vode. V nich sa nachádza v rôznych chemických formách.

V potrave sa jód nachádza predovšetkým vo forme anorganického jodidu – I-, čo je ľahko vstrebateľná forma jódu. K vstrebávaniu dochádza v žalúdku alebo dvanástniku.

Ostatné formy, napríklad jodičnany, musia byť pred absorpciou redukované na jodidy v prostredí čriev.

Jodidy sú v tráviacom trakte rýchlo a takmer úplne absorbované do krvi, u zdravých ľudí je absorpcia vyššia ako 90 % prijatého množstva.

Vstrebávanie jodidov môže ovplyvňovať zloženie súbežne prijímanej potravy, napríklad vápnik, horčík, železo, fluoridy, nitráty alebo tiokyanáty.

Distribúcia

Celková koncentrácia jódu v krvi sa pohybuje v rozmedzí približne 40 – 80 µg/l, táto hodnota zahŕňa anorganický jód aj viazaný jód (napríklad vo forme tyreoidálnych hormónov).

Koncentrácia môže byť zvýšená pri nadmernom príjme jódu alebo pri patologicky zvýšenej funkcii štítnej žľazy.

Cirkulujúci jód v krvnom riečisku je vychytávaný predovšetkým štítnou žľazou a obličkami.

Ak má organizmus adekvátny príjem jódu, štítna žľaza vychytáva najviac 10 % z jeho absorbovaného množstva. V prípade dlhodobého nedostatočného príjmu jódu, podiel vychytávania jódu z krvi je vyšší ako 80 %.

Okrem toho je jód v malých množstvách vychytávaný aj slinnými žľazami, sliznicou žalúdka, nachádzame ho v očiach a krčku maternice. Funkcia jódu v týchto častiach tela zatiaľ nie je známa.

Je dôležité spomenúť, že jód sa vychytáva aj mliečnymi žľazami v prípade dojčiacich matiek. Dôvodom je fakt, že jód zohráva dôležitú úlohu vo vývine novonarodených detí.

Tyreoidálne hormóny cirkulujúce v krvi sú v prevažnej miere naviazané na bielkovinové nosiče. Len menej ako 1 % sa nachádza vo voľnej forme, napriek tomu sú práve tieto voľné frakcie zodpovedné za hormonálny účinok.

V zdravom ľudskom organizme je prítomných 15 – 20 mg jódu, pričom 70 – 80 % z tohto množstva sa nachádza v štítnej žľaze. Toto množstvo závisí od príjmu jódu a klesá pri jeho znížení.

V prípade dlhodobého nedostatočného príjmu jódu môže množstvo jódu v štítnej žľaze klesnúť až pod 20 µg.

Metabolizmus a vylučovanie

Metabolický proces jódu začína jeho zachytením v štítnej žľaze. Tá využíva prijatý jód na tvorbu hormónov tyroxínu a trijódtyronínu.

Životnosť tyroxínu, resp. doba jeho cirkulácie v krvi a plnenia funkcie, je 5 – 8 dní. Životnosť trijódtyronínu je kratšia, a to 1,5 – 3 dni.

Tieto hormóny následne podliehajú degradačným procesom. Pri nich sa jód uvoľňuje z molekuly hormónu a je naďalej prítomný v krvnej plazme.

Degradačné procesy hormónov štítnej žľazy sú závislé od príjmu selénu, nakoľko selén je nevyhnutnou súčasťou enzýmov podieľajúcich sa degradácii.

Uvoľnený jód v krvi môže byť jednak opäť vychytávaný štítnou žľazou alebo vylúčený z organizmu.

Jód sa z organizmu vylučuje primárne prostredníctvom obličiek – viac ako 90 % jódu prijatého v potrave sa nakoniec vylúči do moču.

Menšie množstvá jódu sú vylučované stolicou, potením a v neposlednom rade u dojčiacich matiek aj cez materské mlieko.

Poznáte zdroje jódu v potrave?

Prirodzená prítomnosť jódu v potravinách je vysoko variabilná. Táto rozdielnosť vzniká ako dôsledok toho, že pôda a voda má na rôznych miestach vo svete rôzne koncentrácie jódu.

Pôdy s najvyšším obsahom jódu sa nachádzajú v pobrežných oblastiach, s najnižším obsahom naopak vo vnútrozemí a horských oblastiach.

Čím je obsah jódu v pôde a vode vyšší, tým sa jeho obsah automaticky zvyšuje aj u miestnych rastlín a plodín.

V prípade živočíšnych produktov vyplývajú rozdiely v obsahu jódu z charakteru používaného krmiva u zodpovedajúcich zvierat.

Koncentrácia jódu v mlieku je zvyčajne vyššia v zimnom období, nakoľko vtedy sú zvieratá vo väčšej miere prikrmované doplnkami s obsahom jódu.

Okrem toho sa množstvá jódu v rastlinách neúmyselne zvyšujú prostredníctvom hnojív alebo používaním ošetrujúcich prostriedkov, v živočíšnych produktoch zas pridávaním potravinárskych prídavných látok alebo farbív.

Potrava rastlinného pôvodu má vo väčšine prípadov nižší obsah jódu ako živočíšna potrava, čo je spôsobené jeho nízkou koncentráciou v pôde (s výnimkou pobrežných oblastí).

Najvyšší obsah jódu majú morské riasy.

Potraviny bohaté na prítomnosť jódu sú morské živočíchy, zelená a listová zelenina (napríklad špenát), mlieko, mäso, vajcia, obilniny.

Ľudský organizmus nie je schopný syntetizovať jód samostatne. Je preto odkázaný na jeho príjem v potrave
Ľudský organizmus nie je schopný syntetizovať jód samostatne. Je preto odkázaný na jeho príjem v potrave. Zdroj foto: Getty Images

Nedostatok jódu v potrave a s tým súvisiace ochorenia štítnej žľazy predstavovali a v istej miere predstavujú aj v súčasnosti globálny problém.

Ten sa rieši takým spôsobom, že sa jód začal úmyselne pridávať do potravy – hovoríme o procese fortifikácie.

Asi najznámejším príkladom úmyselného pridávania jódu do potravín je jeho pridávanie do kuchynskej soli (jódovaná soľ). Týka sa to najmä oblastí, v ktorých je pôda a voda chudobná na prítomnosť jódu.

S cieľom zvýšenia obsahu sa jód ďalej pridáva vo forme jodičnanov do cesta (chlieb, pečivo) alebo ako červené potravinárske farbivo erytrozín do cukríkov či cereálií.

V niektorých krajinách sa jód pridáva aj do iných bežne používaných potravín, napríklad do ryže, čajov alebo olejov.

Ďalšími zdrojmi jódu môžu byť okrem potravín tiež lieky, minerálne doplnky výživy alebo doplnky s výťažkami z morských rias, rastlín alebo rýb. Taktiež rádiologické kontrastné látky, kožné dezinfekčné prípravky alebo tablety na čistenie vody.

Príkladom lieku s obsahom jódu je amiodarón – liek používaný na nápravu nepravidelného srdcového rytmu alebo doplnky s obsahom draslíka – vo forme KI alebo KIO3.

V súvislosti s potravou je dôležité spomenúť látky, ktoré v organizme pôsobia proti hormónom štítnej žľazy – hovoríme o antityreoidálnych látkach alebo tiež strumigénoch.

Tieto látky znižujú tvorbu alebo využívanie hormónov štítnej žľazy. Príkladom sú tiokyanáty, nachádzajúce sa v kapuste, keli, kalerábe, karfiole, brokolici alebo krmovinách.

Aký je odporúčaný denný príjem jódu?

Odporúčania na priemerný denný príjem jódu nie sú vzhľadom na nedostatok údajov stanovené.

Európsky úrad pre bezpečnosť potravín však publikuje hodnoty adekvátneho príjmu jódu. Adekvátny príjem je priemerná hodnota určená na základe pozorovaní a predpokladá sa, že je primeraná potrebám populácie.

Tabuľkový prehľad adekvátneho denného príjmu jódu v závislosti od veku

Veková skupina Adekvátny príjem jódu
Dojčatá (vo veku 7 – 11 mesiacov) 70 µg/deň
Deti (vo veku 1 – 3 roky) 90 µg/deň
Deti (vo veku 4 – 6 rokov) 90 µg/deň
Deti (vo veku 7 – 10 rokov) 90 µg/deň
Dospievajúci (vo veku 11 – 14 rokov) 120 µg/deň
Dospievajúci (vo veku 15 – 17 rokov) 130 µg/deň
Dospelí (vo veku ≥ 18 rokov) 150 µg/deň
Tehotné ženy (vo veku ≥ 18 rokov) 200 µg/deň
Dojčiace ženy (vo veku ≥ 18 rokov) 200 µg/deň

Nedostatok verzus nadbytok jódu v organizme

Pri nedostatočnom, ale aj naopak pri nadmernom príjme jódu, môže v organizme dochádzať k vzniku porúch alebo ochorení, ktoré sú v niektorých prípadoch naozaj závažné.

Dôveryhodným ukazovateľom zásobenia organizmu jódom je vyšetrenie moču, veľkosti štítnej žľazy a množstva tyreoidálnych hormónov.

Najdôležitejším ukazovateľom je práve vyšetrenie množstva jódu v moči. Ako sme už uvádzali, močom sa vylučuje viac ako 90 % jódu prijatého v potrave, preto je toto vyšetrenie spoľahlivé.

Optimálne je stanovovať vylučovanie jódu za 24 hodín, nakoľko koncentrácia jódu v moči počas dňa kolíše.

Tabuľkový prehľad hodnôt jódu v moči a ich významu

Hodnota jódu v moči Miera zásobenia organizmu jódom
< 19 µg/l Závažný nedostatok jódu
20 – 49 µg/l Stredne závažný nedostatok jódu
50 – 99 µg/l Ľahký nedostatok jódu
100 – 199 µg/l Optimálne zásobenie
200 – 299 µg/l Zvýšený obsah jódu
300 – 499 µg/l Nadmerný obsah jódu
> 500 µg/l Výrazne vysoký obsah jódu

Veľkosť štítnej žľazy ako orgánu úzko súvisí s príjmom jódu. Zmeny v jej veľkosti môžu indikovať nedostatočný, ale aj nadmerný príjem jódu.

Informáciu o zásobení organizmu jódom môže poskytovať aj stanovenie hladiny tyreoglobulínu, tyreotropínu a v zriedkavých prípadoch aj tyreoidálnych hormónov.

Tyreoglobulín je prekurzorom tyroxínu a trijódtyronínu, tzn. z neho tieto hormóny vznikajú. Tyreotropín je tiež hormón, tvorí sa v mozgu a stimuluje tvorbu a sekréciu tyroxínu a trijódtyronínu.

Keď porovnáme častosť výskytu porúch z nedostatku a nadbytku jódu, prevažujú poruchy súvisiace s nedostatočným príjmom jódu.

Čo spôsobuje nedostatočný príjem jódu?

Ochorenia z nedostatku jódu patria celosvetovo k najzávažnejším pandémiám, ktoré postihujú prakticky všetky kontinenty.

Deficiencia jódu zostáva jednou z najvýznamnejších príčin poškodenia mozgu a mentálnej retardácie, ktorej sa ale dá predchádzať.

Najdôležitejšou funkciou jódu je podieľať sa na syntéze hormónov štítnej žľazy. V prípade jeho nedostatku sa automaticky znižuje aj tvorba hormónov.

V prípade krátkodobého nedostatku jódu dokáže štítna žľaza tento nedostatok kompenzovať, a to tým, že siahne na svoje predom vytvorené zásoby hormónov.

Štítna žľaza má vytvorené zásoby tyreoidálnych hormónov na niekoľko mesiacov dopredu. Je to z toho dôvodu, aby nedochádzalo k poruchám ich tvorby v prípadoch, kedy je jód v potrave človeka krátkodobo nedostupný.

Ak nedostatok v príjme jódu pokračuje, zásoby hormónov sa vyčerpajú a ich hladina v krvi klesá. Ako reakcia na tento stav sa zvýši vylučovanie tyreotropínu v mozgu, ktorý sa snaží pôsobením na štítnu žľazu zvýšiť produkciu jej hormónov a tak vyrovnať znížené hladiny.

Štítna žľaza však ani pod tlakom tyreotropínu nie je schopná kvôli nedostatku jódu tvoriť tyroxín a trijódtyronín.

Namiesto toho dochádza k tomu, že sa štítna žľaza zväčšuje, v niektorých prípadoch až do enormnej veľkosti. Vzniká struma.

Viditeľné zväčšenie štítnej žľazy nazývané struma je veľmi častým následkom nedostatočného príjmu jódu v potrave
Viditeľné zväčšenie štítnej žľazy nazývané struma je veľmi častým následkom nedostatočného príjmu jódu v potrave. Zdroj foto: Getty Images

Dostatočný príjem jódu je kľúčový najmä v období rastu a vývinu človeka, či už hovoríme o novorodencoch, deťoch alebo dospievajúcich, a taktiež v období tehotenstva a teda vývoja plodu.

Nedostatok vedie k spomaleniu vývoja, vývinu a dozrievania orgánov a tkanív, pričom jednotlivé tkanivá sú na deficit rôzne citlivé. Najcitlivejším orgánom je práve mozog.

Kritickým obdobím je čas od druhého trimestra až po druhý rok života dieťaťa. Aj ľahký nedostatok jódu v tomto období môže viesť k závažnému a trvalému poškodeniu mozgu.

Pri ľahkých formách nedostatku jódu sa okrem strumy objavujú ľahké poruchy vývoja, najmä u plodu, detí a dospievajúcich. Jedná sa o zníženie inteligencie daného jedinca a výskyt syndrómu hyperaktívneho dieťaťa.

Objavujú sa tiež diskusie o nepriaznivom vplyve nedostatku jódu na pohlavný vývoj a s tým súvisiaca neplodnosť.

Stredne závažné formy nedostatku vedú cez vznik strumy až k hypotyreóze, čo je znížená funkcia štítnej žľazy.

Pri závažnom nedostatku jódu u plodu, novorodencov a detí dochádza k vážnym poruchám vývoja. Jedinec je ťažko a trvalo postihnutý – hovoríme o endemickom kretenizme, čo je už extrémna manifestácia deficitu jódu.

Kretenizmus je charakteristický poruchami vývoja kostí, čo vedie k deformitám postavy a tváre, a výrazne zníženým intelektom, čo znemožňuje samostatnú existenciu postihnutého.

Tabuľkový prehľad zdravotných následkov nedostatku jódu u človeka podľa veku

Veková skupina Následky nedostatku jódu
Tehotenstvo a vývoj plodu
  • Potrat alebo naopak prenášanie
  • Riziko vrodených chýb
  • Zvýšená popôrodná úmrtnosť
  • Endemický kretenizmus
Novorodenci
  • Novorodenecká hypotyreóza
  • Mentálna retardácia
  • Syndróm hyperaktívneho dieťaťa
Deti a dospievajúci
  • Struma
  • Syndróm hyperaktívneho dieťaťa
  • Zriedkavo aj hypotyreóza
Dospelí
  • Struma
  • Poruchy plodnosti
  • Hypotyreóza
Starší ľudia
  • Struma
  • Hypotyreóza

Možnosti predchádzania a riešenia následkov jódového deficitu sú pomerne jednoduché – je potrebné zvýšiť príjem jódu v potrave alebo prostredníctvom doplnkov výživy.

Čo spôsobuje nadmerný príjem jódu?

Nepriaznivé následky nadmerného príjmu jódu sa na rozdiel od nedostatku jódu prejavujú u menšej časti populácie, maximálne u 10 %.

Niektorí jedinci tolerujú aj veľmi vysoké hladiny jódu bez výskytu viditeľných vedľajších účinkov.

Vysvetlenie tohto rozdielu pravdepodobne spočíva v tom, že štítna žľaza má dostatok regulačných mechanizmov na prispôsobenie sa tomuto nadbytku.

Citlivejšou skupinou populácie, ktorá reaguje na nadbytok jódu nepriaznivo sú ľudia so zvyčajne nízkym príjmom jódu, s poruchami štítnej žľazy alebo so zvýšenou citlivosťou na jód.

Najčastejšie príznaky precitlivenosti na jód sú horúčka, zväčšenie slinných žliaz, problémy so zrakom, kožné problémy ako žihľavka alebo vyrážka.

V prípade nadmerného príjmu jódu do organizmu je veľmi dôležité rozlišovať, či sa jedná o krátkodobý prebytok jódu alebo dlhodobé zvýšenie.

V prvom prípade sú zmeny najčastejšie spôsobené podávaním niektorých liekov alebo doplnkov s vysokým obsahom jódu (napríklad amiodarón).

Ešte väčšia záťaž jódom vzniká pri vyšetreniach, kedy sa jód používa ako kontrastná látka – röntgenové vyšetrenia, počítačová tomografia.

Krátkodobá ale veľmi intenzívna záťaž jódom môže vyvolávať poruchy činnosti štítnej žľazy a aktiváciu autoimunitných reakcií.

Zo zdravotného hľadiska je nebezpečnejšie a závažnejšie práve dlhodobé zvýšenie obsahu jódu v potrave. Najčastejšie k nemu dochádza pri riešení situácie nedostatku jódu.

O stave s nadmerným obsahom jódu v organizme hovoríme vtedy, ak hladina jódu v moči prekročí hodnotu 300 µg/l. Hladiny, ktoré sa považujú už za nebezpečné pre človeka, sú nad hodnotou 500 µg/l.

Aké sú hlavné riziká dlhodobého nadbytočného príjmu jódu a aké zdravotné problémy prináša?

  • Hypertyreóza – zvýšenie funkcie štítnej žľazy.
  • Autoimunitné alebo zápalové ochorenia štítnej žľazy.
  • Struma.
  • Hypotyreóza – funkcia štítnej žľazy a tvorba hormónov sa pri vysokej záťaži jódom paradoxe krátkodobo znížia, zníženie následne môže pretrvávať u osôb s už existujúcimi ochoreniami štítnej žľazy.
  • Zápalové ochorenia štítnej žľazy u detí do jedného roka, ak ich matka mala pred tehotenstvom nedostatok tyreoidálnych hormónov.
  • V závažnejších prípadoch pravdepodobne aj nádorové ochorenia štítnej žľazy.

 

Zdroje

  • Zdroje údajov v anglickom jazyku
  • Zdroje údajov v českom a slovenskom jazyku
    • szu.cz - Jod a štítná žláza, prof. MUDr. Václav Zamrazil, DrSc., RNDr. Jarmila Čeřovská, CSc.
    • solen.sk - Tyreopatie v ambulancii všeobecného lekára, Doc. MUDr. Soňa Kiňová, PhD., MUDr. Michal Koreň, PhD

Naposledy aktualizované 27.11.2021

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom

Autor článku

Doktor farmácie PharmDr. Marianna Forgáčová

Doktor farmácie PharmDr. Marianna Forgáčová

Absolvovala som 5 ročné štúdium na Farmaceutickej fakulte univerzity Komenského v Bratislave v odbore farmácia, so ziskom titulu Mgr. Po ukončení štúdia som od roku 2016 pracovala v Štátnom ústave pre kontrolu liečiv na sekcii registrácie liekov, kde som zotrvala 4 roky. Počas zamestnania som absolvovala rigorózne štúdium opäť na Farmaceutickej fakulte v Bratislave. Tentoraz so ziskom titulu PharmDr. Od roku 2020 som zamestnaná v spoločnosti Essity Slovakia s.r.o., kde pracujem na pozícii odborníka na registračné procesy a legislatívu v súvislosti so zdravotníckymi pomôckami. Moje štúdium a zároveň praktické skúsenosti považujem za dostatočný predpoklad na poskytovanie odborných a relevantných informácií k zdravotníckym témam. Vo všeobecnosti sa najviac zaujímam o témy liekov, liečiv alebo zdravotníckych pomôcok, prípadne o legislatívu a registračné záležitosti v oblasti farmácie

Prihlásiť na odber noviniek

Zobraziť viac článkov Najnovšie články v magazíne
Koronavírus COVID-19: Počet nakazených a počet úmrtí Slovensko a svet (Aktuálne štatistiky 30. 11. 2021) Koronavírus COVID-19: Počet nakazených a počet úmrtí Slovensko a svet (Aktuálne štatistiky 30. 11. 2021)

Koronavírus zasiahol do životov obyvateľov Slovenska, ale aj iných svetových krajín. Celosvetovo sú nakazené tisíce ľudí, mnohí vírusu aj podľahli.

Koronavírus COVID-19: Počet nakazených Slovensko, vždy aktuálne štatistiky 30. 11. 2021 Koronavírus COVID-19: Počet nakazených Slovensko, vždy aktuálne štatistiky 30. 11. 2021

Tu nájdete vždy aktuálny počet nových pozitívne testovaných osôb prostredníctvom PCR testov na Slovensku.

Tretia vlna koronavírusu covid-19 na Slovensku: Opatrenia a aktuálne informácie k 30. 11. 2021 Tretia vlna koronavírusu covid-19 na Slovensku: Opatrenia a aktuálne informácie k 30. 11. 2021

Pozrite si s nami aktuálne nariadenie a platné opatrenia na zamedzenie šírenia koronavírusu na Slovensku.

Aktuálne informácie o Koronavíruse COVID-19 vo svete, Taliansku a Česku ku dňu 30. 11. 2021 Aktuálne informácie o Koronavíruse COVID-19 vo svete, Taliansku a Česku ku dňu 30. 11. 2021

Prinášame vám vždy aktuálne a priebežné správy o dianí okolo pandémie koronavírusu COVID-19 vo svete, deň po dni.

Aktuálne informácie o Koronavíruse COVID-19 na Slovensku ku dňu 30. 11. 2021 Aktuálne informácie o Koronavíruse COVID-19 na Slovensku ku dňu 30. 11. 2021

Nový koronavírus COVID-19 sa stále šíri na Slovensku aj vo svete. Pozrite sa s nami na aktuálne dianie v súvislosti s koronavírusom u nás.


Pridajte skúsenosť Skúsenosti užívateľov

Zatiaľ neboli pridané žiadne skúsenosti. Podeľte sa s ostatnými o svoje skúsenosti.