Separačná úzkosť detí: Ako ju riešiť a aký postoj by mal rodič zaujať?

Čo znamená separačná úzkosť v psychológii?

Separačná úzkosť je úplne prirodzený úzkostný stav súvisiaci s vývinom dieťaťa a jeho vnímaním ľudí a objektov (začiatku zmien v ich vnímaní). Až do fázy separačnej úzkosti žijú deti akoby v prítomnosti. Nevedia vnímať čas, žijú v tom danom okamihu.

Dobrým príkladom je, keď sa bábätko hrá s nejakou hračkou (žije pre ten okamih) a nevníma, že matka sa vzdialila (odišla od postieľky). Neuvedomuje si stálosť či nestálosť objektov a ani nemá strach že by zmizli naveky. To sa však začína meniť a prejavovať práve v tomto období.

• separácia znamená oddelenie, odčlenenie alebo odlúčenie jednotlivca
• úzkosť je v psychológii definovaná ako negatívne prežívanie alebo emocionálny stav vznikajúci na základe určitej stresovej situácie (pocit ohrozenia, deprivácia, neistota)

Vývinové obdobie separačnej úzkosti

Tento úzkostný stav nevzniká u každého dieťaťa v úplne rovnakom čase. Aj názory odborníkov sa mierne líšia. Nie je za tým však nevedomosť psychológov a lekárov ale jedinečnosť človeka ako bytosti.

Každý človek alebo „človiečik” je jedinečný, originálny. Líši sa nielen navonok ale aj vnútorne (vnútorné prežívanie, vnímanie vonkajšieho prostredia).

Obdobie separačnej úzkosti sa vo všeobecnosti objavuje okolo 6.mesiaca života až do 18.mesiaca. Samozrejme môže začať o niečo skôr alebo aj neskôr. V tomto časovom rozmedzí nielen začína, ale po niekoľkých týždňoch aj spontánne ustupuje, tak rýchlo ako prišla. Doba ústupu by nemala byť dlhšia ako tri mesiace.

Príčiny separačnej úzkosti

Okolo 5. až 7. mesiaca prichádzajú deti na to, že iné osoby, vrátane matky ale aj neživé predmety existujú bez ohľadu na to, či ich majú práve v dohľade alebo nie. Obdobie života pre prítomný okamih sa vytráca a nastupuje fáza uvedomovania si časového horizontu. Takisto si začínajú uvedomovať stálosť objektu, napriek tomu, že ho práve nevidia.

Pre dieťa to znamená aj uvedomovanie si blízkej osoby a jej existencie v čase keď ju nemá v zornom poli. Keďže matka je akousi jeho istotou a stabilitou, jej neprítomnosť preň znamená napätie, neistotu a strach z toho, či ju ešte niekedy uvidí.

Dieťa si neuvedomuje fakt, že ho v skutočnosti neopustila ale si len odbehla.

Prejavy separačnej úzkosti u detí

Reakcia na neprítomnosť blízkej osoby býva neraz hysterická. Je to úplne normálne. Opýtajte sa sami seba ako by ste reagovali, keby ste prišli o všetky Vaše doterajšie istoty v živote?

Bol by tento pocit pre Vás príjemný alebo by Vás priviedol až na pokraj zúfalstva a strachu z budúcnosti?

Pre záchranu istôt v živote je schopný aj dospelý jedinec urobiť čokoľvek. To isté robí aj dieťa. Za každú cenu sa snaží o matku neprísť a preto je reakcia na jej odchod (stratu z dohľadu) neraz „prehnaná”.

Reakcia dieťaťa na odchod matky:

• úzkostný stav
• neistota
• strach zo straty istoty (odlúčenia od matky)
• zúfalstvo a zlosť
• držanie matky za ruku (nechce sa jej pustiť)
• pýtanie sa na ruky
• utekanie (lezenie) za matkou
• obzeranie sa (hľadanie matky)
• hádzanie sa o zem
• udieranie sa (škrabanie)
• zmeravenie (stuhnutosť)
• hysterický plač a krik
• zadúšanie sa počas usedavého plaču
• volanie na matku
• problém s utíšením dieťaťa

Správny postoj rodiča počas obdobia separačnej úzkosti

Treba pochopiť, že toto obdobie je pre dieťa stresujúce, preto nie je správne ho odignorovať. Práve naopak Vaša ratolesť vyžaduje zvýšenú pozornosť, ktorú by mala aj dostať.

Zaujímavé:
Treba byť obzvlášť opatrný, pokiaľ má drobec súrodenca. Prejavy agresivity počas separačnej úzkosti môžu byť namierené práve na neho. Preto je dôležité zabezpečiť, aby nedošlo k vážnemu zraneniu. Takisto veľmi často dochádza k žiarlivosti na bračeka alebo sestričku a vynucovanie si pozornosti matky, na ktorú bolo zvyknuté.

Zásady ako prekonať separačnú úzkosť s minimálnym stresom:

1. buďte dieťatku počas tohto obdobia čo najviac nablízku
2. prejavujte mu lásku pohladením, pobozkaním alebo inak
3. minimálne od neho odchádzajte ak nemusíte (počas tejto fázy)
4. pokiaľ je to možné, berte dieťa zo sebou
5. ak musíte odbehnúť, snažte sa to dieťatku vysvetliť
6. neodchádzajte za jeho chrbtom, keď Vás nevidí
7. pestujte dôveru, nesľubujte mu nič, čo neviete splniť
8. ak má strach z konkrétnych ľudí, minimalizujte jeho kontakt s nimi počas tohto obdobia
9. neseparujte dieťa úplne od kontaktu s ľuďmi, vhodný je napríklad kontakt s inými deťmi
10. postupne učte dieťa samostatnosti

Chorobná separačná úzkosť

K separačnej úzkosti môže dôjsť aj v období predškolského veku. Výraznejšia je u detí, ktoré sa do tej doby nepohybovali vo väčšom kolektíve, teda nie sú zvyknuté na viac ľudí. Samozrejme je to normálne. Dieťa potrebuje na adaptáciu určitý čas. Problém nastáva, ak úzkostné stavy pretrvávajú.

Separačná úzkosť môže byť v určitých prípadoch patologickým (chorobným) javom. Samozrejme nejde o separačnú úzkosť, ktorá je vyššie popísaná a je súčasťou prirodzeného vývinu dieťaťa.

Chorobná úzkosť sa objavuje netypicky u starších detí v predškolskom veku a pretrváva dlhší čas. V tomto období by už mali deti chápať vzťahy medzi ľuďmi a dočasnú neprítomnosť matky by mali považovať za normálnu.

Chvíľkovému odlúčeniu (pobyt v škôlke) by mali rozumieť a zároveň by si mali byť vedomé, že matka sa po práci vráti.

Pokiaľ dieťa tomuto dlhší čas nerozumie a je neprirodzene na matku naviazané aj v tomto veku, ide o takzvanú separačnú úzkostnú poruchu, ktorá patrí do rúk odborníka. Tento stav už za normálny nemožno pokladať.

Prejavy separačnej úzkostnej poruchy:

• úzkostný stav v netypickom veku
• neprimeraná neistota
• neopodstatnený strach z odlúčenia od matky
• vybiehanie a utekanie za matkou
• neochota ísť do škôlky (simulovanie, klamstvo)
• zúfalstvo, zlosť
• agresivita voči okoliu, niekedy voči sebe
• neakceptovanie cudzích osôb
• hádzanie sa o zem
• ubližovanie si (škrabanie, fackovanie, búchanie si hlavy)
• hysterický plač a krik trvajúci aj dlhé hodiny
• problém zo zaspávaním
• nespavosť (kontrolovanie prítomnosti matky)
• zlé sny až nočné mory
• pomočovanie (hlavne v noci)

Každá matka iste vie, že prvý deň v škôlke dieťa znáša ťažko. Niektoré deti sa adaptujú rýchlejšie, iným to trvá dlhšie. Len mizivé percento z nich sa teší. Príznaky separačnej úzkostnej poruchy sú však intenzívne a neprimerané. Nie je ťažké vidieť hranicu medzi normálnou reakciou na cudzie prostredie a patologickým chorobným stavom.

Dôležité:
Pokiaľ dieťa začalo protestovať až po nejakom čase, čo škôlku už navštevovalo, je treba myslieť aj na iné dôvody a príčiny úzkosti. Môže sa jednať o posmievanie sa iných detí, šikanovanie, neprimerané chovanie sa učiteľky k dieťaťu v najhorších prípadoch o fyzické tresty.

V každom prípade je úzkostný stav nepríjemným, negatívnym prežívaním dieťaťa. V tomto čase by to mala byť práve matka, ktorá mu je na blízku a je mu oporou. Pokiaľ sa Vám zdá, že reakcia Vášho drobca je neprirodzená, vyhľadajte pomoc psychológa čo najskôr.

Ďalšie zaujímavé zdroje

• mayoclinic.org - Separation anxiety disorder
• healthychildren.org - How to Ease Your Child’s Separation Anxiety
• nhs.uk - Separation anxiety
• stanfordchildrens.org - Separation Anxiety Disorder in Children

Otestujte sa