Spojivové tkanivá: Aká je ich funkcia, druhy tkanív a ochorenia?

Väzivo tvorí „kostru“ rady orgánov.

Je takmer prítomné všade v organizme – súčasť slizníc, kože, podkožia, oddeľuje svaly, vytvára kostru pre vnútorné orgány

Embryonálny vývoj spojivových tkanív

Takmer všetky spojivá sú derivátom stredného zárodočného listu, odb. mezodermu. Mesenchým je štádium primitívneho embryonálneho väziva zloženého z buniek bez vlákien.

Druhy spojivových tkanív:

• Väzivo
• Chrupavka
• Kosť
• Cement a dentín (zub)

Štruktúra a funkcia spojivových tkanív

Väzivo sa v embryonálnom vývoji vytvára ako prvé. Je tvorené bunkami a medzibunkovou hmotou. Bunky väziva sú buď fixné, alebo blúdivé.

K fixným patria fibrocyty, retikulárne, pigmentové a tukové bunky.

K blúdivým bunkám väziva patria makrofágy, žírne, plazmatické a niektoré krvné bunky. Medzibunkovú hmotu má gélovitú konzistenciu a tvorí ju:

• Základná amorfná hmota – proteín-polysacharidový komplex (bielkovinovo- cukornatý komplex)
• Vlákna prevažne bielkovinovej povahy – kolagénne, elastické, retikulárne

Typy väziva:

• Mesenchým – embryonálne tkanivo
• Rôsol – embryonálne tkanivo s bunkami, kolagénnymi a retikulárnymi vláknami, vyskytuje sa v embryonálnej dobe v pupočníku
• Kolagén riedky a tuhý – skladá sa z buniek a medzibunkovej hmoty
  • predstavuje základné usporiadanie väzivového tkaniva
  • je to vmedzerené väzivo – vyplňuje priestory medzi inými tkanivami
  • riedke kolagénové väzivo má významné funkcie pri výžive a látkovej premene ostatných tkanív.
  • tuhé väzivo je buď usporiadané alebo neusporiadané a vytvára väzy, blany a šľachy

• Elastické väzivo – je elastické, vlákna sa v ňom môžu rozťahovať – je v stenách niektorých veľkých tepien či ako súčasť niektorých väzov pri chrbtici
• Retikulárne väzivo – je tvorené retikulárnymi bunkami a vláknami, vytvára priestorovú sieť
  • tvorí základnú sieť lymfatického tkaniva, kostnej drene a sleziny

• Tukové väzivo – delí sa na biele a hnedé, má na starosti ukladanie a uvoľňovanie tukov
  • hnedé tukové tkanivo bolo kedysi známe ako žľaza hybernačná – u človeka sa vyskytuje prevažne v hlbších partiách tela
  • tukové tkanivo produkuje aj niektoré hormóny a rastové faktory

Funkcie väziva:

Hlavnou funkciou väziva v organizme je funkcia mechanická.

Drží pohromade iné tkanivové elementy, tvorí pružné obaly, pevné a pružné väzy či pružné vložky, akými sú tukové väzivo.

Má aj funkcie pri premene látok a pri termoregulácií organizmu.

Je prítomné pri premene vody, látok medzi krvou a jednotlivými tkanivami, vytvára aj zásobáreň vody v ľudskom organizme.

Ako energetický rezervoár sa uplatňuje tukové tkanivo.

Okrem toho má účasť v imunitnom obrannom systéme a pri hojení rán.

Chrupavka je pevné i tuhé spojivové tkanivo. Je možné ju krájať nožom, nie je tvrdá. Bunky chrupavky sú uložené tak, že okolo nich je púzdro a okolo neho dvorec.

Medzibunková hmota chrupavky pozostáva z kolagénu, chondroitínsulfátu.

Tenké vlákenká sú buď kolagénne, alebo elastické. Sú produkované bunkami chrupavky vo forme prekurzorov.

Typy chrupavky:

1. chrupavka bunková – je v nej minimálne množstvo medzibunkovej hmoty
2. chrupavka hyalínna – sklovitá – medzibunková hmota tu je v zastúpení až 95 %
3. chrupavka elastická – obsahuje elastické aj kolagénne vlákna, je veľmi pružná
4. chrupavka väzivová – je matná, biela, veľmi pevná

Kosť alebo kostné tkanivo je biele, tvrdé spojivo. Má hlavne podpornú funkciu, no aj ochrannú. Medzibunková hmota tu obsahuje aj zložku minerálnu- tá dodáva kosti tvrdosť pri zachovaní určitej pružnosti.

Kostné bunky sa zúčastňujú pri regulácií vápnika v telových tekutinách.

Kostné tkanivo buď tvorí pletivo, alebo je upravená na vrstvičky. Kosti sa z tohto hľadiska delia na vláknité a vrstevnaté.

Kostné tkanivo tvorí kostru.

Ochorenia spojivového systému

Difúzne ochorenia spojiva sú:

• systémový lupus erythematodes
• systémová sklerodermia
• Sjögrenov syndróm
• Vaskulitídy

Systémový lupus erythematodes

Je to autoimunitné ochorenie postihujúce takmer všetky dôležité orgány tela, hlavne kĺby, kožu, kardiovaskulárny systém, obličky, pľúca či centrálny nervový systém.

Doteraz nie je známe, čo ochorenie vyvoláva.

V obraze dominujú autoprotilátky (telu vlastné protilátky napádajúce vlastné tkanivá).

Spoločným menovateľom ochorenia je poškodenie cievnej steny (vaskulitída).

Prejavy ochorenia sú rôzne: neznášanlivosť slnečného žiarenia, padanie vlasov, zdurenie lymfatických uzlín, zvýšená únavnosť, bolesti kĺbov, nadmerné potenie či bolesti svalov.

• kožné prejavy: u 80 % chorých, motýlové začervenanie v tvári
• srdcové prejavy: zápaly srdcového svalu a osrdcovníka
• pľúcne prejavy: zápalové postihnutie popľúcnice, zápaly pľúc
• neurologické prejavy: rozvoj organického mozgového syndrómu – difúzne poškodenie – zhoršenie kognitívnych schopností (učenie, pamäť...), demencia, ale aj akútne mozgové príhody, epilepsia
• krvné prejavy: anémia (chudokrvnosť) – znížená tvorba červených krviniek
• kĺbne prejavy: zápaly kĺbov, deformity

Diagnostika ochorenia sa deje prostredníctvom echokardiografie, magnetickej rezonancie či elektroencefalografie. Niekedy sa musí urobiť aj biopsia postihnutého tkaniva.

Liečba: lieky na báze kortikoidov, imunosupresíva (na potlačenie imunity).

Systémová sklerodermia

Je choroba spojiva postihujúca kožu a vnútorné orgány. Ide o sklerotizáciu (stvrdnutie) okrajových, ale aj orgánových ciev. Príčina vzniku ochorenia nie je známa.

Celkovými prejavmi sú únavnosť, depresia a chudnutie.

V obraze dominujú cievne abnormality, ktoré sú spojené so zlou toleranciou zmeny tepla na chlad. Dochádza k tuhnutiu a ztlstnutiu kože. Môže dochádzať ku svrbeniu.

Liečba: kľud v prípade vzplanutia ochorenia a zápalu, behom odoznenia je vhodný pohyb a aktívne cvičenie.

Podávajú sa lieky zo skupiny kortikoidov či lieky na potlačenie imunity, imunosupresíva.

Sjögrenov syndróm

V popredí ochorenia je zápalové postihnutie exokrinných žliaz (žliaz s vnútornou sekréciou) - môže byť postihnutý aj pankreas, pokožka, potné žľazy, hlienové žľazy črevné, priedušky či ženský genitál.

Príčina vzniku ochorenia je neznáma.

K prejavom ochorenia patrí:

• postihnutie slinných žliaz – suchosť v ústach, bolestivé zdurenie žliaz
• očné postihnutie – znížená tvorba sĺz – pocit pálenia, cudzieho telesa či rezania v oku, svetloplachosť
• postihnutie pokožky – suchosť kože so zníženou tvorbou potu
• postihnutie genitálu – bolestivosť počas súlože

Liečba: zvlhčovanie úst, časté zapíjanie, z liekov kortikoidy, niekedy aj iné imunosupresíva.

Vaskulitídy

Ochorenia, ktoré sú vyvolávané zápalom ciev, pričom môže dôjsť k zúženiu až uzavretiu cievy.

Príčiny vzniku:

• príčina nie je známa
• doprevádzajú iné ochorenia

Prejavy: horúčka, chudnutie, bolesti svalov, bolesti kĺbov, únava, niekedy aj výsev na koži.

Liečba: kortikoidy, niekedy kombinovaná imunosupresívna liečba.

Podjednotky: Wegenerova granulomatóza, mikroskopická polyarteritída, syndróm Churgov-Straussovej, Henoch-Schönleinova purpura, polyarteritis nodosa, Kawasakiho choroba, Buergerova choroba.

Zdroje

• Literatúra
  • Anatomie – Radomír Čihák
  • Velký lékařský slovník – Martin Vokurka a kolektiv
  • Vnutřní lékařství – Pavel Klener
• britannica.com - connective tissue
• ncbi.nlm.nih.gov - Anatomy, Connective Tissue
• physio-pedia.com - Connective Tissue