späť na zoznam chorôb

Cievna mozgová príhoda

Cievna mozgová príhoda

Cievna mozgová príhoda je akútne ochorenie nervového systému, ktoré vzniká na podklade poruchy prekrvenia mozgu. Dochádza pri nej k rôznym príznakom, ktoré sú dobre rozpoznateľné. Mozgovocievne ochorenia sú treťou najčastejšou príčinou smrti a invalidity. Skoré odhalenie a včasná liečba je kritériom pre dobrú prognózu.

Zatiaľ nebola pridaná žiadna skúsenosť

Cievnu mozgovú príhodu lieči Chirurgia , Urgentná medicína , Interná medicína - Angiológia , Neurológia , Rádiológia , Všeobecná medicína , vyšetruje CT , EKG , Magnetická rezonancia , Sonografia , Anamnéza , Vyšetrenie krvi , patrí medzi
Ďalšie názvy: NCMP, CMP, náhla mozgová príhoda, iktus, apoplexia, mozgový infarkt, porážka, krvácanie do mozgu, ischemické mozgová príhoda, hemoragická cievna mozgová príhoda, mozgová mŕtvica, cievne ochorenie mozgu, cerebrovaskulárne ochorenia, stroke
V obsahu nájdete: Popis ,Charakteristika ,Príčiny,Príznaky ,Diagnostika, Priebeh , Video


Charakteristika

Cievnu mozgovú príhodu poznáme aj vďaka iným názvom, ako je napríklad náhla mozgová príhoda, porážka, mozgový infarkt, iktus, apoplexia, mozgová mŕtvica či krvácanie do mozgu. Podobne známe sú aj skratky CMP či NCMP, teda cievna mozgová príhoda a náhla cievna mozgová príhoda. Pričom vyjadrujú rovnakú skupinu cievnych ochorení mozgu, odborne aj cereborvaskulárne ochorenia.

Mozgová príhoda je treťou najčastejšou príčinou úmrtia a invalidity vo vyspelých krajinách po srdcových a onkologických ochoreniach. Úmrtnosť na mozgovú príhodu sa pohybuje v rozmedzí približne 100 - 200 / 100 000 obyvateľov Slovenska. Toto ochorenie je ekonomicko spoločenským problémom aj v dnešnej dobe, keď je odborná starostlivosť časovo dostupná a na dobrej úrovni.

Cievna mozgová príhoda je definovaná ako náhle vzniknuté ochorenie zapríčinené rýchlo sa rozvíjajúcou ložiskovou stratou mozgových funkcií. Pričom príznaky pretrvávajú dlhšie ako 24 hodín alebo sú následkom úmrtia. A to v tom prípade, keď bola dôsledkom smrti cievna príčina. 

Mozog je orgán náročný na prísun kyslíka a cukru

Pre správnu činnosť mozgu je dôležitý neustály prísun kyslíka a cukru. Glukóza, čiže cukor je jediným zdrojom energie pre nervové bunky a denne jej mozog spotrebuje približne 115 g. Spotreba je približne 5,5 mg na 100 gramov mozgového tkaniva, čo je 75 mg za minútu pre celý mozog.

Spotreba kyslíka je približne 3,5 ml na 100 gramov mozgového tkaniva, čiže 50 ml za jednu minútu pre celý mozog. Táto hodnota predstavuje asi 15 - 20 percentnú potrebu kyslíka pre celý organizmus. A preto je potrebný stály a dostatočný prietok krvi mozgom. To predstavuje 50 - 60 ml krvi na 100 gramov mozgového tkaniva za jednu minútu.

Experimentálne bolo zistené, že mozgová ischémia, teda úplná spotreba kyslíka v mozgu nastáva približne po 2 - 8 sekundách. Po 12 sekundách nastáva porucha vedomia, kolaps, bezvedomie. Elektrická aktivita nie je na EEG prítomná po 30 - 40 sekundách.

Nezvratné poškodenie mozgu nastáva po 3 - 4 minútach. Po 9 minútach nie je možné prežitie pre úplnú ischémiu mozgu. Výnimkou je iba stav podchladenia, čiže hypotermie, keď sa energetická a kyslíková náročnosť mozgu výrazne znižuje.

Preto pri ložiskovom, ale aj pri celkovom nedokrvení či čiastočnom, nedokrvení dochádza k poruche funkcie centrálnej nervovej sústavy náhle. Mozgové bunky sa počas života už ďalej nedelia, čo v prípade dlhodobého nedokrvenia znamená nezvratné poškodenie, a tým aj trvalé neurologické ťažkosti.

Poznáme viacero typov cievnej mozgovej príhody

Náhla cievna mozgová príhoda sa delí podľa toho, aký má  mechanizmus vzniku. Rozdeľuje sa na dva základné typy. A teda na ischemickú a krvácavú. Pričom príznaky oboch typov bývajú podobné. To ako sa CMP prejavuje závisí od miesta, rozsahu a dĺžky poruchy prekrvenia mozgového tkaniva.

Ischemická cievna mozgová príhoda je príčinou nedokrvenia pre trombózu, a teda aj aterosklerózu mozgových tepien, alebo embóliu uvoľneného trombu, čiže embolusu (krvnej zrazeniny) z inej časti tela a jeho zanesením krvou do mozgových tepien. Pričom asi 80 - 83 % prípadov tvorí ischemická príhoda.

Hemoragická, teda krvácavá mozgová príhoda, je vo veľkej miere spôsobená vysokým krvným tlakom alebo prasknutím poškodenej cievy, napríklad v mieste aneuryzmy. Pričom intracerebrálne krvácanie sa vyskytuje asi v 15 % prípadov. Subarachnoidálne krvácanie, ktoré je inou formou krvácavej príhody, je zastúpené približne v 5 % zo všetkých cievnych mozgových príhod. 

Tabuľka uvádza hlavné delenie CMP a niektoré príčiny

Ischemická NCMP
mozgový infarkt
Intracerebrálne krvácanie
ICH
Subarachnoidálne krvácanie
SAH
ateroskleróza veľkých extra a intrakraniálnych tepien hypertenzné vakovitá aneuryzma
ateroskleróza malých mozgových tepien cerebrálna amyloidová angiopatia disekcia cievy 
kardiogénny embolizmus cievne malformácie, ako napríklad
artériovenózna malformácia (AVM)
rupturovaná vakovitá aneuryzma
artériovenózna malformácia (AVM) 
hyperkoagulopatie primárny nádor alebo metastáza neoplazma (melanóm) 
vaskulitídy sympatikomimetiká, kokaín neobjasnené, ako nezistený zdroj krvácania   
hereditárne ochorenia tepien disekcia intrakraniálnej tepny
disekcia artérie neobjasnené

Príčiny

Príčinou cievnej mozgovej príhody je porucha prekrvenia a prívodu potrebného kyslíku a živín do mozgu. Príhoda môže byť spôsobená na základe dvoch mechanizmov. Najčastejším je upchatie cievy, mozgovej tepny a druhým variantom krvácanie. Následkom je vznik neurologických ťažkostí.

Ischemická cievna mozgová príhoda

Ischemická CMP je výsledkom čiastočného alebo úplného upchatia cievy, keď mozgové tkanivo nie je dostatočne alebo vôbec prekrvované. Porucha mozgovej cirkulácie má za následok vznik neurologických ťažkostí, čiže neurologického deficitu. Intenzita a druh symptómov je priamo závislá na mieste, rozsahu a celkovej dĺžky trvania poruchy cirkulácie krvi.

Cievna mozgová príhoda sa môže prejaviť aj vo forme prechodného ischemického ataku, ktorý sa označuje aj ako TIA, čiže tranzientný ischemický atak. Pomenovanie prechodný má preto, že neurologické ťažkostí úplne vymiznú do 24 hodín od začiatku symptomatológie.

Každú minútu sa v nedokrvenej časti poškodí približne 1,9 milióna neurónov.

Iným typom je reverzibilný ischemický deficit, ktorého príznaky ustúpia behom 7 dní. V odborných kruhoch sa označuje aj ako RIND. Závažnou formou je trvalý neurologický deficit, teda mozgový infarkt (CI). Stretnúť sa môžeme aj s označením LIM.

Do jedného roka zomiera približne 1/3 ľudí postihnutých ischemickou cievnou mozgovou príhodou.

LIM je skratka pre ložiskovú ischémiu mozgu. Čo je označenie pre lokálny nedostatok krvi a živín. Tento nedostatok je následkom dočasného alebo trvalého neurónového poškodenia. Mozgový infarkt je najčastejšie spôsobený aterotrombózou veľkých ciev (40 - 60 %), nasledujú kardioembolické príčiny (20 - 30 %), Lakunárny iktus (15 - 20 %) a iné či nezistené príčiny.

Iným spôsobom je delenie ischemickej cievnej mozgovej príhody podľa vyvolávajúceho faktoru, a to na:

  1. ochorenia veľkých tepien, napríklad pre aterosklerózu veľkých mozgových tepien, pričom stena cievy je poškodená aterosklerózou, čo bráni cirkulácii krvi
  2. kardioembolizačná, pri srdcových ochoreniach a embolizácii do mozgových tepien (fibrilácia predsiení, infarkt srdca, chlopňová náhrada, endokarditída)
  3. ochorenie malých tepien, následkom postihnutia malých tepien, lakunárne infarkty s malým rozsahom do veľkosti 1 - 1,5 cm, a napríklad aj pre neliečenú hypertenznú chorou
  4. iné príčiny ako napríklad vaskulitída, vaskulopatia, angiopatia, genetické ochorenie

Hemoragická cievna mozgová príhoda

Táto forma cievnej mozgovej príhody vzniká následkom krvácania. Mozgové krvácanie má za následok poškodenie mozgu dvomi spôsobmi. Prvým je útlak okolitého tkaniva unikajúcou krvou z narušenej cievy. Druhým je porucha cirkulácie krvi do danej oblasti mozgu, a teda nedostatočné okysličenie a prívod živín. 

Poznáme dva typy krvácavých cievnych mozgových príhod. Intracerebrálne a subarachnoidálne krvácanie. Do tejto skupiny sa nezaraďujú krvácania do lebky, ktoré vznikli následkom úrazu. Krvácavé príhody sú spojené s vyššou mierou poškodenia mozgu a úmrtnosťou, ako ischemické CMP.

 Do jedného roka po krvácavej cievnej mozgovej príhode zomierajú približne 2/3 postihnutých ľudí.

Prvým typom je intracerebrálne krvácanie (ICH), teda krvácanie do mozgového tkaniva - parenchýmu. Vyskytuje sa v nižšej miere, ako ischemická príhoda, a to približne v 15 percentách prípadov. Avšak, má najzávažnejší devastačný dopad. Uvádza sa, že do roka ich následkom umiera približne polovica postihnutých. Polovica z tých čo prežívajú má závažné neurologické poškodenie a len 20 % ľudí je sebestačných.

Druhým typom krvácania je subanarchnoidálne krvácanie (SAH). Vyskytuje sa v približne 5 % prípadov CMP. V tomto prípade je krvácanie lokalizované medzi arachnoideu a pia mater (mozgové blany), do likvorových ciest. Vo veľkej miere je jeho príčinou prasknutie cievnej aneuryzmy, a to až v 85 %.

Prečítajte si tiež: Článok so všeobecnými informáciami o aneuryzme na Zdravotéke.

Je charakteristické vysokou úmrtnosťou v priebehu jeho vzniku (5 - 10 % prípadov). Subarachnoidálne krvácanie vzniká bez zjavnej príčiny alebo po záťaži. Pričom tou môže byť fyzická námaha, ale aj rozčúlenie. Vzniknúť môže aj po zakašľaní, kýchnutí či po stolici.

Tabuľka znázorňuje najčastejšie príčiny cievnej mozgovej príhody

Druh Príčina
ischemické príhody

ateroskleróza
embolizácia, napríklad pri srdcových ochoreniach
mikroangiopatia
disekcia krčnej tepny
trombóza
trombofilný stav
vaskulitída
infekcia
útlak pri vnútrolebkovej expanzii (nádor)
vasospazmus (vzniká aj pri subarachnoidálnom krvácaní)
genetické ochorenie

intracerebrálne krvácanie choroby malých mozgových ciev - small vessel disease
hypokoagulácia, napríklad pri antikoagulačnej liečbe
angiopatia
kavernózny hemangiom, teda kavernóm
arteriovenózna malformácia AVM
krvácanie do expanzívnej lézie
komplikácia ischemickej príhody
intrakraniálne venózne trombózy
subanarchnoidálne krvácanie krvácanie z aneuryzmy
AVM
kavernóm

Rizikové faktory, ktoré ovplyvňujú vznik CMP

Existujú rizikové faktory, ktoré priamo či nepriamo ovplyvňujú vznik mozgových cievnych ochorení. Tieto sú buď ovplyvniteľné alebo neovplyvniteľné. Pričom malú skupinu neovplyvniteľných rizikových faktorov tvorí:

  • vek, pričom riziko sa zvyšuje vyšším vekom (nad 65 rokov)
  • pohlavie, muži majú vyšší sklon ku vzniku CMP
  • rasa a geografické rozdiely. vyšší výskyt je u Japoncov, Švédov či Fínov
  • dedičnosť

Ovplyvniteľné rizikové faktory:

  • arteriálna hypertenzia
  • ateroskleróza a porucha metabolizu lipidov
  • obezita
  • srdcovo - cievne ochorenia, poruchy srdcového rytmu (fibrilácia predsiení), chlopňové chyby (chlopňová náhrada), endokarditída
  • Diabetes mellitus, teda cukrovka, hyperglykémia (vysoký cukor v krvi)
  • koagulopatia, čiže problém so zrážanlivosťou krvi, antikoagulačná liečba
  • fajčenie
  • alkoholizmus
  • syndróm spánkového apnoe
  • autoimunitné ochorenia

Príznaky

Príznaky cievnej mozgovej príhody sú výsledkom poruchy cirkulácie krvi, a teda narušením nervových funkcií. Neurologické ťažkosti sa vyskytujú v oboch prípadoch, či už ide o ischemickú alebo krvácavú formu. Sú si podobné a môžu mať rozdielny priebeh.

Príznaky pri krvácavých príhodách nastupujú zväčša veľmi rýchlo a často aj z úplného zdravia. Pri hemoragii sa vo vyššej miere vyskytuje porucha vedomia, bezvedomie či prejavy epilepsie. Ale aj prudké bolesti hlavy nastupujúce v sekundách. Varovné sú prvé bolesti hlavy v živote, alebo náhly výskyt iných neurologických ťažkostí po prvýkrát.

Avšak, v niektorých prípadoch sú ťažkosti naopak menej intenzívne. Preto nie je možné jednoznačné určenie či je príhoda ischemická, alebo hemoragická. Presná diagnóza sa určuje na základe odborného vyšetrenia neurológom a po CT vyšetrení.

Pri CMP sa môžu vyskytnúť akékoľvek neurologické ťažkosti. A to ako sa prejaví, závisí od miesta, rozsahu a v neposlednom rade aj od dĺžky trvania. Neurológ určuje lokalizáciu podľa príznakov aj na povodie jednotlivej artérie (cievy). Samozrejme, symptómy sú závislé aj od toho v akej časti cievy sa problém vyskytol.

Príklad rozdelenia CMP pri postihnutí jednotlivých artérií:

  • a. ophtalmica - spôsobí slepotu
  • a. cerebri media - často embolická príčina, pričom vzniká porucha mobility či reči
  • a. cerebri anterior - porucha reči, porucha mobility
  • a. cerebri posterior - porucha priestorového vnímania, poruchy zraku
  • a. bazilaris - najvyššie ohrozenie života, porucha vedimia, kóma
  • a. carotis interna - poruchy zraku
  • a. carotis communis

Asi najznámejšími príznakmi sú porucha hybnosti alebo reči. Anatómia nervového systému je usporiadaná tak, že sa hemisféry krížia. Problém v ľavej polovici mozgu (v ľavej hemisfére) sa ukáže ako ťažkosti s hybnosťou pravej končatiny.

Človeku môže ochrnúť končatina. Tú si necíti, nevie s ňou hýbať. Tento pocit poznáme napríklad aj pri dlhšom zaľahnutí ruky v spánku. Ochrnutie môže byť čiastočné, ako oslabenie. Človek vie hornou končatinou pohnúť, ale v ruke neudrží pohár, alebo  ho vôbec neuchopí. Pričom sila druhej končatiny je zachovaná na normálnej úrovni.

Nevie hýbať jednou dolnou končatinou, neudrží sa na nohách a padá. Alebo pri chôdzi za sebou jednu nohu ťahá. Nemusí si cítiť jednu stranu tváre, pery (tak ako u zubára po vpichnutí znecitlivujúceho lieku, teda lokálneho anestetika). Ochrnúť môžu aj mimické svaly, čiže svaly tváre. Čo sa prejaví poklesom ústneho kútika.

S rečou je to podobne. Podľa miesta poškodenia sa vyskytujú rozdielne symptómy. Príkladom je dysartria, keď má človek zhoršenú artikuláciu a chybne vyslovuje niektoré písmenká, ako napríklad "r". Pričom doteraz nemal s tým problém. Inou formou poruchy reči je afázia.

Pri afázii môže postihnutý človek rozumieť čo mu rozprávate, ale nedokáže vám odpovedať, iba blaboce, nevie vysloviť slová. Narušená je tvorba reči. Označuje sa aj ako expresívna afázia. Iným typom je senzorická afázia, čo je porucha porozumenia reči. Človek vôbec nerozumie, ale schopnosť tvoriť slová je zachovaná.

Poznáme aj amnestickú (anomickú) afáziu, ktorá sa vyznačuje neschopnosťou vybaviť si určitý pojem. Ten však dokáže inak popísať. Vyskytuje sa aj globálna (totálna) afázia, pri ktorej nie je dotyčný schopný komunikácie, je to úplná strata komunikačných schopností. 

Pri cievnej mozgovej príhode sa môžu vyskytnúť príznaky, ako napríklad:

  • bolesť hlavy
  • závraty
  • problém s udržaním rovnováhy, koordináciou pohybu
  • pocit na vracanie až vracanie
  • zvýšená citlivosť na svetlo a hluk
  • porucha zraku (slepota, farbosleposť, výpadok zorného poľa, dvojité videnie)
  • porucha reči (dysartria, afázia a podobne)
  • porucha prehĺtania
  • pískanie v ušiach, alebo iné zvuky (tinitus)
  • poruchy citlivosti, tŕpnutie časti tela
  • porucha hybnosti, mobility
    • paréza čiastočné ochrnutie, oslabenie končatiny
    • plégia je úplné ochrnutie
    • jedna končatina (monoparéza)
    • polovica tela (hemi - paréza / plégia)
  • porucha vedomia
    • krátkodobá strata vedomia, čiže kolaps
    • kvalitatívna porucha vedomia (dezorientácia, demencia, zmätenosť, agresia, psychomotorický nepokoj)
    • kvantitatívna porucha vedomia (spavosť - somnolencia, sopor až kóma)
  • kŕče tela, ako pri epileptickom záchvate

Aj človek bez zdravotníckeho vzdelania dokáže zhodnotiť vedomie či dýchanie. Samozrejme, je prirodzená prítomnosť stresu pri závažných situáciách. V rámci cievnej mozgovej príhody je dôležité včasné rozpoznanie ťažkostí, nakoľko to má priamy vplyv na zdravie či život človeka, a skorú diagnostiku a liečbu.

Dôležité je rozpoznať:

  • náhlu stratu schopnosti hýbať končatinami alebo nápadnú slabosť, najmä ak človek nevie hýbať jednou stranou tela
  • poruchu chôdze, ťahanie jednej končatiny za sebou
  • poruchu citlivosti, znecitlivenie či tŕpnutie polovice tela, tváre
  • náhly vznik dezorientácie, zmätenosti, agresie
  • poruchu reči
  • poruchu videnia, dvojité videnie
  • náhle vzniknuté závraty, stratu rovnováhy a koordinácie pohybov, padanie
  • intenzívnu bolesť hlavy, najmä ak sa vyskytla prvýkrát v živote, bez známej príčiny alebo po fyzickej námahe
  • kolaps a porucha vedomia

V tomto prípade je potrebné poskytnúť prvú pomoc a zavolať na tiesňovú linku záchrannej zdravotnej služby, čiže číslo 155. Pri volaní operátor záchrannej zdravotnej služby hodnotí potrebu a naliehavosť vyslania ambulancie záchrannej zdravotnej služby.

Otázky operátora ZZS, ktoré sú dôležité a je potrebné ich zodpovedať:

  • adresa, presné miesto udalosti, orientačný popis?
  • meno, dôležité najmä pri adrese v bytovom dome
  • vek
  • stav vedomia, reaguje, rozpráva, iba pozerá, pozerá na jedno miesto?
  • dýcha či nedýcha, dýcha rýchlo, lapavo, chrčí, pískavo?
  • reaguje adekvátne, je orientovaný, dezorientovaný?
  • reč je zhoršená, nerozumie, nerozpráva, bľaboce?
  • hýbe končatinami, vykoná jednoduchý úkon?
  • čo teraz robí, v akej je polohe?
  • má bolesti, kde má bolesti?
  • bolí ho hlava, bolesť hlavy je dlhodobá alebo po prvýkrát?
  • ako dlho trvajú ťažkosti?
  • lieči sa na cukrovku, pichá si inzulín?
  • vyskytli sa u neho kŕče tela?
  • nie je po úraze?
  • mal v minulosti CMP?
  • ostatné dlhodobé ochorenia

Diagnostika

Príznaky cievnej mozgovej príhody sú dobre rozpoznateľné. Tak ako je uvedené v časti vyššie, je dôležité si všímať vedomie, kontakt s osobou, reč, mobilitu, citlivosť a svalovú silu. Pridružené bolesti hlavy, závraty a vracanie môžu viesť k podozreniu pre cievnu mozgovú príhodu.

To o aký druh cievnej mozgovej príhody ide, nie je v teréne dôležité. Hlavné je všimnúť si ťažkosti včas a rýchlo dopraviť postihnutého človeka na odborné vyšetrenie. To ako dlho ťažkosti trvajú má dopad na výsledok liečby. Pri ischemickej príhode je terapeutické okno a najlepší výsledok do 3 hodín od vzniku prvých ťažkostí.

Dôležitá je anamnéza a klinický obraz, hodnoty fyziologických funkcií, ako je krvný tlak, pulz. U diabetika je dôležité zmerať glykémiu, aby sa CMP nezamenila s hypoglykémiou. A následne transport do cieľového zdravotníckeho zariadenia. Kde sa vykonáva CT a neurologické vyšetrenie.

Medzi iné diagnostické metódy sa zaraďuje aj MRI, teda magnetická rezonancia a USG. CMP môže mať srdcový pôvod, a preto sa vykonáva EKG, ECHO. A to najmä pri zistenej poruche srdcového rytmu. Robia sa aj laboratórne vyšetrenia krvi. Pri neurologických ťažkostiach je dôležité odlíšenie inej diagnózy. Ako je napríklad hypoglykémia, dehydratácia (najmä v prípade malých detí a seniorov).

Čo je to cievna mozgová príhoda?

Čo je to cievna mozgová príhoda?

Priebeh

Vo väčšine prípadov je nástup choroby akútny, čiže rýchly. V prípade hemoragickej CMP to môže byť prudké vzniknutie ťažkostí. Človek sa sťažuje na intenzívne bolesti hlavy, závraty, pocit na vracanie až vracanie. Pričom tieto ťažkosti sa môžu vyskytnúť z úplného zdravia a bez známej príčiny.

Môže to byť bezprostredne po fyzickej námahe, rozčúlení sa, po toalete - stolici či po pohlavnom styku. Avšak, niekedy aj v pokoji. V prípade krvácajúcich príhod je frekventovaná krátkodobá strata vedomia, kolaps. Ale aj porucha vedomia, spavosť, neschopnosť prebudiť človeka na oslovenie, až na bolesť či kóma.

Medzi symptómy CMP patria aj náhla dezorientácia, zmätenosť, agresia či psychomotorický nepokoj. Samozrejme, podľa rozsahu môže byť priebeh aj miernejší a ťažkosti sa vyvíjajú o niečo dlhšiu dobu. Pri ischémii, teda nedokrvení je taktiež prítomný náhly výskyt symptómov ako napríklad svalová slabosť, ochrnutie alebo porucha reči.

Chorí môžu opisovať necitlivosť strany tela alebo len polovice tváre, pier. Pri ochrnutí mimických svalov poklesne jeden ústny kútik. Alebo vznikne náhla porucha zraku, dvojité videnie, či strata zorného poľa. Nápadné je padanie do jednej strany a neschopnosť chodiť u ľudí, ktorí nemali problém s mobilitou.

TIP: Dôležité otázky a varovné príznaky pri bolestiach hlavy uvádza článok v magazíne Bolesť hlavy v tehotenstve.

Rôznorodosť príznakov a priebeh ochorenia sa nedá zhrnúť do jedného typizovaného príkladu. Preto akékoľvek neurologické ťažkosti nemožno zanedbať. Pri ich výskyte sa odporúča okamžité vyšetrenie. Hlavne pri prudkom nástupe ťažkostí, ktoré sa u daného človeka ešte v živote nevyskytovali.

Chcete sa dozvedieť ako sa lieči cievna mozgová príhoda?

Liečba

Ďalšie zaujímavé zdroje

Naposledy aktualizované 06.04.2018

Autor článku

Bc. Lukáš Tóth

Bc. Lukáš Tóth

Redaktor

Vyštudoval Strednú zdravotnícku školu v Nitre a bakalárske štúdium Urgentnej zdravotnej starostlivosti na UKF v Nitre. Po škole pracoval dva roky na traumatológii. Od roku 2006 v záchrannej zdravotnej službe. V súčasnej dobe stále pôsobí v oblasti prednemocničnej zdravotnej starostlivosti.

Zobraziť viac článkov Najnovšie články v magazíne
Naše telo potrebuje omega - 3 mastné kyseliny. Prijímame ich dostatok? Naše telo potrebuje omega - 3 mastné kyseliny. Prijímame ich dostatok?

Dnešné stravovanie vedie často k zvýšenému príjmu tučných jedál. Škodlivosť nadmerného príjmu tukov je všeobecne známa. Omega – 3 mastné kyseliny však patria medzi tie prospešné zložky...

Aký je rozdiel medzi nadváhou a obezitou? Aký je rozdiel medzi nadváhou a obezitou?

Nadváha a obezita trápia mnohých. Obidve spôsobujú veľké zdravotné komplikácie. Znepokojujúci je fakt, že netrápia len dospelú populáciu, ale čoraz viac sa tento problém týka aj detí a...

Energetické nápoje a ich vplyv na zdravie. Ktorý z nich je najlepší? Energetické nápoje a ich vplyv na zdravie. Ktorý z nich je najlepší?

Premohla Vás neutíchajúca únava a jedna šálka kávy denne nepomáha? Čo tak energetický nápoj ? V pomerne krátkom čase dokáže človeka znovu povzbudiť a dodá nám stratenú energiu. Jeho...

Ako sa zbaviť stresu v lete?  Ako sa zbaviť stresu v lete?

Zbaviť sa stresu nemusí byť pre každého jednoduché. Niekomu sa to darí viac, inému menej. Najlepšie je sa stresovým situáciám vyhýbať. Nie vždy sa to však podarí. V každom prípade máme...

Leto sa blíži, pozor na synkopu - mdlobu - kolaps Leto sa blíži, pozor na synkopu - mdlobu - kolaps

Synkopa , mdloba či kolaps . Tri rôzne slová s rovnakým významom, celou radou možných príčin a zvýšenou incidenciou v letných mesiacoch . Krátkodobá porucha vedomia postihuje...

Zoznam nemocníc liečiacich chorobu

  • Bratislavský kraj
    • Železničná nemocnica a poliklinika, NOVAPHARM s.r.o.

      Šancová 110, 83299 Bratislava

      Web: http://www.znap.sk
      Telefón - ústredňa: 02 2029 4112

      Chirurgické ambulancie (1)

      • MUDr. Danuša Zábojníková
        Adresa: Ambulancia všeobecného lekára pre dospelých, Šancová 110, 83104 Bratislava
        deň oddo
        Pondelok  11:00 16:00 
        Utorok 07:30 13:30 
        Streda 07:30 13:30 
        Štvrtok 07:30 13:30 
        Piatok 07:30 11:30 
  • Trnavský kraj
    • NsM, a.s. - Nemocnica svätého Michala, a.s. - Kollárova

      Kollárova 31, 91701 Trnava

      NsPMVSR (NsP ministerstva vnútra) a NMO (Nemocnica ministerstva obrany) boli zlúčené do jedného celku NsM, a.s.(Nemocnica svätého Michala, a.s.).

      • MUDr. Jaroslav Novák
        Adresa: Ambulancia praktického lekára pre dospelých, Kollárova 31, 91701 Trnava
  • Trenčiansky kraj
    • NsP Nové Mesto n/Váhom

      Štefánikova 1, 91501 Nové Mesto nad Váhom

      Chirurgické ambulancie (1)

      • MUDr. Pavol Podmajerský
        Adresa: Chirurgická ambulancia, Štefániková ul, 91501 Nové Mesto nad Váhom
        deň oddo prestávka poznámka
        Pondelok  07:00 15:00  12:30-13:00  od 12:00 usg prsnikov 
        Utorok 07:00 15:00  12:30-13:00  od 12:00 usg prsníkov 
        Streda 07:00 15:00  12:30-13:00  klinický deň 
        Štvrtok 07:00 15:00  12:30-13:00  od 07:00 do 08:00 usg  
        Piatok 07:00 15:00  12:30-13:00   
  • Nitriansky kraj
    • NsP Levice

      29.augusta 2, 93401 Levice

      Chirurgické ambulancie (2)

      • MUDr. Peter Gergely
        Adresa: Ambulancia angiológie, SNP 19, 93401 Levice
        deň oddo
        Pondelok  07:00 15:00 
        Utorok 07:00 15:00 
        Streda 07:00 15:00 
        Štvrtok 07:00 15:00 
        Piatok 07:00 15:00 
      • MUDr. Ladislav Kosa
        Adresa: Chirurgická ambulancia so zameraním na proktológiu, SNP 19, 93401 Levice
        deň oddo
        Pondelok  07:00 15:00 
        Utorok 07:00 15:00 
        Streda 07:00 15:00 
        Štvrtok 07:00 15:00 
        Piatok 07:00 15:00 
      • MUDr. Karol Šúth
        Adresa: Ambulancia úrazovej chirurgie, SNP 19, 93401 Levice
        deň oddo poznámka
        Pondelok  07:00 15:30  07:00 - 08:00 a 13:30 - 15:30 akútne stavy 
        Utorok 07:00 15:30  07:00 - 08:00 a 13:30 - 15:30 akútne stavy 
        Streda 07:00 15:30  07:00 - 08:00 a 13:30 - 15:30 akútne stavy 
        Štvrtok 07:00 15:30  07:00 - 08:00 a 13:30 - 15:30 akútne stavy 
        Piatok 07:00 15:30  07:00 - 08:00 a 13:30 - 15:30 akútne stavy 
  • Žilinský kraj
    • Dolnooravská nemocnica s poliklinikou Ladislava Nádaši Jégého Dolný Kubín

      Nemocničná 1944/10, 02601 Dolný Kubín

      Web: http://www.donsp.sk/

      Algeziologické ambulancie (1)

      • MUDr. Ján Socha
        Adresa: Traumatologická ambulancia, Nemocničná 1944/10, 02601 Dolný Kubín
        deň oddo
        Piatok 08:00 15:00 
  • Banskobystrický kraj
    • NsP Zvolen - Nemocnica Zvolen a.s.

      Kuzmányho nábrežie 28, 96001 Zvolen

      Telefón - ústredňa: 045 5201 111

      Návštevné hodiny:
      denne 14:00 - 17:00

      • MUDr. Martin Abelovský
        Adresa: Chirurgická ambulancia AB MED s.r.o., Kuzmányho nábrežie 28, 96001 Zvolen
        deň oddo
        Pondelok  07:30 14:30 
        Utorok 07:30 14:30 
        Streda 13:30 17:00 
        Štvrtok 07:30 14:30 
        Piatok 07:30 14:30 
  • Prešovský kraj
    • Šrobárov ústav detskej tuberkulózy a respiračných chorôb, n.o.

      Dolný Smokovec, 05981 Dolný Smokovec

      Web: http://www.srobarovustav.sk
      Email: sekretar@sudtarch.sk
      Telefón - ústredňa: +421 52 4412 111

      Alergologické a imunologické ambulancie (2)

      • MUDr. Adam Hochel
        Adresa: Chirurgická ambulancia pre deti a dorast, Dolný Smokovec, 05981 Dolný Smokovec
        deň oddo
        Piatok 14:00 16:00 
        Sobota 08:00 11:00 
  • Košický kraj

Pridajte skúsenosť Skúsenosti užívateľov

Zatiaľ neboli pridané žiadne skúsenosti. Podeľte sa s ostatnými o svoje skúsenosti.