VITAMÍN A na dobrý zrak? Kde všade je potrebný? + Zdroje v potravinách

VITAMÍN A na dobrý zrak? Kde všade je potrebný? + Zdroje v potravinách
Zdroj foto: Getty images

Viete, že vitamín A poznáme vo viacerých formách? Aké majú účinky? Kedy príjem vitamínu A zvýšiť? A ako to je s jeho predávkovaním či toxicitou?

Vitamín A (axeroftol) patrí k základným esenciálnym mikroživinám. Telo si ho nevie samo vyrobiť, preto je potrebné dopĺňať ho do organizmu prostredníctvom stravy. Akú rolu hrá v našom organizme a ako nájsť rovnováhu v jeho príjme?

Na začiatok niečo z histórie...

Prvé informácie o dôležitosti vitamínu A siahajú už do roku 1819, kedy fyziológ Francois Magendie pozoroval u podvyživených psov rýchlo sa vyvíjajúce vredy na očnej rohovke.

Nebolo však známe, ktorá chýbajúca zložka potravy je toho príčinou.

K prebádaniu tohto javu došlo až v roku 1913. Vedci Elmer McCollum a Marguerite Davis počas výskumu funkcií tukov v potrave náhodne objavili neznáme zlúčeniny. Zistili, že obmedzenie príjmu týchto zlúčenín spôsobilo u potkanov stav nazývaný xeroftalmia (vysychanie očnej rohovky). 

V roku 1920 boli tieto „neznáme zlúčeniny“ označené ako vitamín A. Postupne sa začali prehlbovať vedomosti o jeho účinkoch, pričom dnes je už známe, že má v našom tele viacero nezastupiteľných úloh.

Vitamín A je po vitamíne B1 druhým najstarším vitamínom.

Aký je osud vitamínu A v organizme?

Vitamín A môžeme do organizmu prijať prostredníctvom stravy v dvoch formách:

  • zo živočíšnej stravy ako tzv. retinol alebo retinylestery,
  • z rastlinnej stravy ako tzv. prekurzory vitamínu A.

prekurzorom vitamínu A patria karotenoidy - betakarotén, alfakarotén a betakryptoxantín. Tie si telo po príjme z potravy premieňa na vitamín A v závislosti od aktuálnej potreby organizmu.

Veľmi známy a často spomínaný betakarotén patrí spoločne s ostatnými karotenoidmi k antioxidantom. Preto má veľmi prospešné účinky aj nezávisle od premeny na vitamín A.

Retinylestery a prekurzory vitamínu A sú po vstupe do tenkého čreva metabolizované na retinol (označovaný ako vitamín A1).

Za pomoci tukov, žlčových kyselín a pankreatických enzýmov prestupuje retinol do enterocytov (buniek čreva). Následne sa zabalí do tzv. lipoproteínových častíc- chylomikrónov, a v tejto forme sa vylúči do lymfatického systému a krvného obehu.

Retinol je hlavnou aktívnou formou vitamínu A. V organizme sa prostredníctvom chemických reakcií transformuje na ďalšie dve zlúčeniny - retinal a kyselinu retinovú.

Najdôležitejším miestom metabolizmu vitamínu A v organizme je pečeň. Existujú dva typy pečeňových buniek, ktoré sú pre tento proces dôležité - parenchymálne bunky pečene (hepatocyty) a tzv. hviezdicové bunky

Hepatocyty sa centrálne podieľajú na absorpcii a spracovaní retinolu v pečeni.

Úlohou hviezdicových buniek je ukladanie retinolu do pečeňových zásob vo forme retinylesterov. Tie sú v prípade potreby spätne rozkladané na retinol.

Retinol, retinylestery, retinal a kyselina retinová sú spoločným názvom označované ako retinoidy.

Kyselina retinová vykazuje najväčšiu biologickú aktivitu vitamínu A. 

Prečo je vitamín A dôležitý?

  1. Chráni zrak a zdravie očí

Retinal, zlúčenina transformovaná z retinolu, je kľúčovou molekulou pre tvorbu zrakových pigmentov - rodopsínu a jodopsínu.

Rodopsín zabezpečuje, že dokážeme rozoznávať predmety aj v slabom svetle, resp. v tme. Tento pigment sa pravidelne tvorí v tyčinkách sietnice a je mimoriadne citlivý na svetlo.

Jodopsín sa nachádza v čapíkoch sietnice a je potrebný pre farebné videnie pri vyšších intenzitách svetla.

Vyčerpanie jodopsínu pri fotochemickej reakcii oka je približne 4x pomalšie, než vyčerpanie rodopsínu. Aj preto je pri nedostatku retinolu v organizme prejavom práve šeroslepota. Vtedy sa rodopsín nestíha v tyčinkách sietnice dotvoriť a tzv. nočné videnie je obmedzené.

Vitamín A je kľúčový pre zrak a zdravie očí
Vitamín A je kľúčový pre zrak a zdravie očí. Zdroj foto: Getty Images

Okrem toho môže vitamín A spomaliť starnutím podmienené zhoršovanie zraku, tzv. makulárnu degeneráciu.

Predpokladá sa, že makulárna degenerácia je výsledkom bunkového poškodenia sietnice, ktoré možno pripísať oxidačnému stresu. V tomto procese môže byť vitamín A prospešný najmä ako antioxidant.

  1. Zlepšuje funkciu imunitného systému

Vitamín A hrá dôležitú úlohu aj pri udržiavaní prirodzenej obranyschopnosti nášho organizmu.

Dôležitým metabolitom vitamínu A je v tomto procese kyselina retinová. Tá podporuje rast, diferenciáciu a distribúciu T- buniek.

T- bunky sú druh bielych krviniek, ktoré chránia telo pred infekciou.

  1. Podporuje zdravý rast a reprodukciu

Vitamín A je taktiež nevyhnutný pre udržanie zdravého reprodukčného systému u mužov aj žien. Dôležitú úlohu totiž hrá vo vývoji spermií a vajíčok.

Zároveň je potrebný pre zabezpečenie normálneho rastu a vývoja embrya počas tehotenstva. Tento účinok sprostredkováva najmä kyselina retinová

  1. Chráni sliznice, podporuje zdravie pokožky

Diferenciácia a rast epitelových buniek v celom tele je obzvlášť ovplyvnený prítomnosťou vitamínu A.

Ústrednú funkciu tu opäť zohráva kyselina retinová. Pri jej nedostatku sa epitelové bunky slizníc a pokožky nedokážu obnoviť, splošťujú sa a hromadia keratín.

Následkom je znížená slizničná sekrécia, vysychanie a keratóza tkanív.

Keďže vitamín A pôsobí ako antioxidant, v kožných bunkách to môže byť prospešné aj pri spomalení starnutia a udržiavaní mladšieho vzhľadu pleti.

Vitamín A podporuje zdravie pokožky. Pomôcť môže pri obmedzení vzniku vrások, ale aj akné
Vitamín A podporuje zdravie pokožky. Pomôcť môže pri obmedzení vzniku vrások, ale aj akné. Zdroj foto: Getty Images

Aj v boji s akné...

Kyselina retinová je široko využívanou molekulou pri liečbe stredne ťažkej až ťažkej formy akné. V dermatológii je označovaná ako izotretinoín (kyselina 13-cis retinová).

Znižuje veľkosť a sekréciu mazových žliaz, vďaka čomu sa znižuje množstvo baktérií zapríčiňujúcich akné. 

Vnútorná liečba izotretinoínom je zdĺhavá, náročná a nie je vhodná pre každého. Obzvlášť nebezpečnou je pre ženy, ktoré v blízkej dobe plánujú tehotenstvo alebo sú tehotné. Jedná sa totiž o liek s teratogénnymi účinkami.

Liečba perorálnym izotretinoínom musí prebiehať pod lekárskym dohľadom!

V prípade liečby akné za pomoci retinoidov sa okrem vnútorného použitia využíva aj ich lokálna aplikácia priamo na pokožku.

Účinnou látkou v prípravkoch na vonkajšie použitie môže byť okrem izotretinoínu aj novodobý syntetický retinoid- adapalén. Takéto prípravky sú na lekársky predpis a liečbu indikuje dermatológ.

V bežne dostupných kozmetických prípravkoch sa využíva najmä retinylpalmitát, ktorý sa štiepi na retinol a v pokožke sa metabolizuje na kyselinu retinovú. Jeho použitie sa odporúča na akné, ale aj na starnutie či udržiavanie celkového zdravia pokožky.

Počas liečby pokožky retinoidmi (perorálnymi aj lokálnymi) je dôležité:

  • vyhýbať sa extrémnym vplyvom na pokožku (nadmerné slnenie, soláriá, studený vietor, sauna, peelingy),
  • používať prípravky s UV-faktorom (50+),
  • dbať na hydratáciu pokožky,
  • dbať na kvalitný pitný režim a zdravú životosprávu.

Viac o formách akné a ich liečbe nájdete TU.

  1. Ovplyvňuje metabolizmus železa

Vitamín A (konkrétne kyselina retinová) sa podieľa na väzbe železa s transferínom. To zabezpečuje ďalšie využitie železa v organizme, napr. pri syntéze hemoglobínu.

  1. Reguluje metabolizmus kostí

Silu kostí ovplyvňuje nespočetné množstvo faktorov, vrátane tých stravovacích. Patrí k nim najmä dostatočný príjem vápnika, vitamínu D, vitamínu K2 a pravidelný pohyb primeraného charakteru.

Ešte donedávna sa vitamín A nijako nespájal s reguláciou metabolizmu kostí.

Dnes je však dokázané, že rozdielne hladiny kyseliny retinovej v organizme dokážu potlačiť alebo podporiť aktivitu osteoklastov a osteoblastov.

Kosti počas života neustále prechádzajú procesom prestavby, ktorý zahŕňa ich resorpciu a následnú novotvorbu. Počas resorpcie sa osteoklasty pripájajú na povrch kosti, deštruujú ju a uvoľňujú z nej vápnik. Osteoblasty v takto deštruovanej kosti následne vytvárajú nové kostné tkanivo a zabezpečujú jeho správnu hustotu.

Zaujímavosťou je, že nízke, ale aj veľmi vysoké hladiny vitamínu A sú spájané s rizikom zlomenín. To znamená, že aktivita osteoklastov je v takýchto prípadoch zvýšenáaktivita osteoblastov znížená. Hustota kostí tým pádom klesá a k zlomenine môže dôjsť omnoho jednoduchšie.

Nadmerný alebo nedostatočný príjem vitamínu A môže významne prispieť k riziku vzniku zlomenín.
Nadmerný alebo nedostatočný príjem vitamínu A môže významne prispieť k riziku vzniku zlomenín. Zdroj foto: Getty Images

Metabolizmus kostí môže teda vitamín A nepriaznivo ovplyvniť ako pri zníženej, tak aj pri zvýšenej hladine v organizme. Presný mechanizmus, ktorým k takémuto javu dochádza, je stále predmetom skúmania.

Aj preto je potrebné dodržiavať odporúčanú dennú dávku.

Aká je denná dávka vitamínu A?

Odporúčaná denná dávka vitamínu A sa uvádza ako tzv. ekvivalent aktivity retinolu (RAE). Je to kvôli tomu, aby sa zohľadnila rôzna bioaktivita karotenoidov (provitamínu A) a samotného retinolu v organizme.

Jeden mcg (mikrogram) RAE zodpovedá:

  • 1 mcg retinolu
  • 12 mcg betakaroténu z prírodných zdrojov
  • 24 mcg alfakaroténu a betakryptoxantínu z prírodných zdrojov
  • 2 mcg syntetického betakaroténu z výživových doplnkov

0,3 mcg RAE zodpovedá 1 IU retinolu.

Tabuľka znázorňuje odporúčané denné dávky pre vitamín A u zdravých ľudí

Vek Muž Žena
0- 6 mesiacov 400 mcg RAE 400 mcg RAE
7-12 mesiacov 500 mcg RAE 500 mcg RAE
1- 3 roky 300 mcg RAE 300 mcg RAE
4- 8 rokov 400 mcg RAE 400 mcg RAE
9- 13 rokov 600 mcg RAE 600 mcg RAE
14- 18 rokov 900 mcg RAE 700 mcg RAE
19+ rokov 900 mcg RAE 700 mcg RAE
Tehotenstvo 770 mcg RAE
Dojčenie 1200 mcg RAE

Horná hranica denného príjmu vitamínu A u dospelého človeka je 3000 mcg RAE. Vyššie dávky už majú veľmi vážne zdravotné riziká.

Referenčné hodnoty vitamínu A (vo forme retinolu) vo vzorke krvi:

  • Deti 1- 6 rokov: 0,7- 1,5 μmol/l
  • Deti 7- 12 rokov: 0,91- 1,71 μmol/l
  • Deti 13- 18 rokov: 0,91- 2,09 μmol/l
  • Dospelí: 1,05- 2,09 μmol/l

V ktorých potravinách ho nájdeme?

Pestrá a zdravá strava poskytuje pre náš organizmus dostatočné množstvo vitamínu A.

Pestrá a vyvážená strava je postačujúca na zabezpečenie dennej dávky vitamínu A.
Pestrá a vyvážená strava je postačujúca na zabezpečenie dennej dávky vitamínu A. Zdroj foto: Getty Images

Nasledujúca tabuľka zobrazuje zoznam vybraných potravín bohatých na vitamín A

Druh potraviny (100 g) Množstvo vitamínu A (RAE)
Olej z treščej pečene 30 000
Pečeň z morky 8058
Pečeň bravčová, hovädzia 6500
Pečeň kuracia 3296
Sladké zemiaky 961
Mrkva 835
Maslo (živočíšne) 684
Kel 681
Tekvica maslová 532
Špenát 469
Tekvica hokkaido   426
Ghee maslo 300
Čedar syr 265
Červená paprika 157
Vajce 140
Marhule 96
Papája 55
Paradajky 42
Mango 38
Hrach (zelený) 38
Brokolica 31
Mlieko (polotučné) 28
Zelená paprika 18

Tip: Vyskúšajte zdravú a chutnú polievku z hokkaido tekvice nabitú vitamínmi

Mrkvu jedine s olejom...

Vitamín A je organickou lipofilnou zlúčeninou. Je rozpustný iba v tukoch, čo hrá zásadnú rolu v tom, ako by sa mal konzumovať.

Na dosiahnutie optimálneho vstrebávania vitamínu A v tenkom čreve je potrebné prijať ho do organizmu spoločne s tukom.

Tuk je dôležitý na uľahčenie prestupu všetkých foriem vitamínu A z lúmenu tenkého čreva do enterocytov.

Tip: Zeleninové šaláty je vždy prospešné pokvapkať menším množstvom oleja. Vhodným je napr. extra panenský olivový, no zachutiť vám môže aj ľanový alebo tekvicový. Ak máte v obľube šalátové dresingy, siahnite skôr po tých, ktoré si ľahko pripravíte aj sami.

Nedostatok vitamínu A

Dôsledkom nedostatku vitamínu A je najmä minimálna konzumácia potravín, ktoré ho obsahujú.

Bežne sa vyskytuje v chudobných krajinách tretieho sveta. Stretnúť sa s ním však môžeme aj v našich končinách.

Nedostatok vitamínu A v organizme predstavuje koncentrácia retinolu v krvi nižšia ako 0,7 μmol/l. Veľmi závažným nedostatkom je koncentrácia nižšia ako 0,35 μmol/l.

Kto je ohrozený nedostatkom vitamínu A?

  • Predčasne narodené deti
  • Ľudia s cystickou fibrózou
  • Ľudia s nesprávnymi stravovacími návykmi, resp. s obmedzeným príjmom potravy
  • Ľudia trpiaci malaabsorpčným syndrómom

Významnou molekulou pre podporu absorpcie, transportu a metabolizmu vitamínu A v organizme je zinok. Nedostatok zinku preto môže zapríčiniť následný nedostatok vitamínu A, resp. jeho nedostatočnú biologickú aktivitu.  

Klinické prejavy nedostatku vitamínu A:

  • Xeroftalmia- vysychanie rohovky, ktoré môže viesť k oslepnutiu
  • Nyctalopia (šeroslepota, oslabené nočné videnie)
  • Nepravidelné škvrny na očných bielkach
  • Suchosť kože, slizníc, nechtov a vlasov
  • Kožné defekty
  • Zvýšené riziko infekcií
  • Anémia súvisiaca s nízkou väzobnou kapacitou železa
  • Zlomeniny

Riešením nedostatku vitamínu A v organizme je najmä zvýšená konzumácia potravín, ktoré sú naň bohaté. Zároveň je potrebné liečiť vyvolávajúcu príčinu.

Výživové doplnky s obsahom vitamínu A môžu byť prínosom len pri vážnej forme nedostatku. Nikdy by nemali byť náhradou pestrej a rozmanitej stravy.

Môžeme mať v organizme nadbytok vitamínu A?

Áno. Keďže vitamín A je rozpustný v tukoch, jeho likvidácia z organizmu trvá omnoho dlhšie, než pri vitamínoch rozpustných vo vode.

Navyše, ak je príjem vitamínu A presahujúci potreby organizmu, kumuluje sa v tkanivách a v pečeni sa vytvárajú jeho zásoby.

Predávkovanie vitamínom A

Nadbytok vitamínu A spojený s predávkovaním je zriedkavý.

Dôjsť k nemu môže pri neprimerane vysokom príjme vitamínu A zo živočíšnych zdrojov alebo z výživových doplnkov a liekov (napr. perorálne retinoidy).

Najčastejším dôvodom predávkovania vitamínom A je jeho nesprávne užívanie vo forme liekov a výživových doplnkov.
Najčastejším dôvodom predávkovania vitamínom A je jeho nesprávne užívanie vo forme liekov a výživových doplnkov. Zdroj foto: Getty Images

Predávkovanie vitamínom A nikdy nebolo pozorované pri jeho príjme vo forme prírodných karotenoidov z rastlinných zdrojov potravy.

Nadmerný príjem karotenoidov môže spôsobiť karotenodermiu (neškodné oranžovo-žlté sfarbenie kože).

Klinické prejavy predávkovania:

  • Nevoľnosť, zvracanie
  • Rozmazané videnie
  • Bolesti hlavy, zvýšený intrakraniálny (vnútrolebečný) tlak
  • Bolesť brucha
  • Vypadávanie vlasov
  • Nespavosť
  • Zlomeniny
  • Poškodenie pečene

Ideálnym zdrojom vitamínu A pre organizmus je zdravá a pestrá strava. Zdravou a pestrou stravou sa myslí vyvážená kombinácia ako živočíšnych, tak aj rastlinných potravín. Tým je možné docieliť bezpečnú hladinu vitamínu A, bez zdravotných rizík spojených s jeho nedostatkom či nadbytkom.

Zdroje

Zdroje v anglickom jazyku

  • mdpi.com - Vitamin A Metabolism: An Update. Diana N.D. Ambrosio a kol.
  • news-medical.net - Vitamin A history. Ananya Mandal.
  • fao.org - Role of vitamin A in human metabolic processes.
  • ods.od.nih.gov - Vitamin A.
  • who.int - Vitamin A deficiency.
  • ncbi.nlm.nih.gov - Reversible night blindness – A reminder of the increasing importance of vitamin A deficiency in the developed world. Luke J. Clifford a kol.
  • mdpi.com - Vitamin A and bone health: A review on current evidence. Michelle M.F. Yee a kol.
  • nature.com - The anemia of vitamin A deficiency: epidemiology and pathogenesis. R.D. Semba a M.W. Bloem.
  • mayocliniclabs.com - Vitamin A, Serum.

Zdroje v slovenskom a českom jazyku

  • solen.cz - Vitaminy. Luboš Sobotka.
  • solen.sk - Lokálne retinoidy v liečbe akné. Mariana Holobradá.
fzdieľaj na Facebooku
Ste doktor, či zdravotník? Zviditeľnite sa a zdieľajte skúsenosti!

Vytvorte si vlastný blog na Zdravoteka.sk, ktorú číta 620 000 ľudí mesačne. Napíšte nám →

Cieľom portálu a obsahu nie je nahradiť odborné vyšetrenie. Obsah má len informatívny a nezáväzný charakter, nie poradný. V prípade zdravotných ťažkostí odporúčame vyhľadať odbornú pomoc, navštíviť alebo kontaktovať lekára, lekárnika.

Odporúčané