Nevyzretosť červených krviniek

Nevyzretosť červených krviniek je obvykle príznakom nejakej choroby krvi a postihuje ľudí v každom veku. V prípade, že ide o mladšieho človeka, je šanca na zlepšenie stavu oveľa lepšia a tento problém sa väčšinou rieši transplantáciou krvotvorných buniek, pri starších ľuďoch je proces už komplikovanejší. Nevyzreté červené krvinky zároveň majú súvis aj s ďalšími ochoreniami krvi, pričom tieto choroby sa prejavujú v celom organizme a znižujú kvalitu života.

Červené krvinky produkuje kostná dreň, pričom práve v kostnej dreni tieto bunky postupne zrejú až do dospelosti, kedy sa z nich stanú dospelé červené krvinky, zvané aj erytrocyty. Dospelé a vyzreté erytrocyty sú uvoľnené do krvného obehu a môžu sa zapojiť do okysličovania organizmu a roznášania ďalších životne dôležitých látok. Pokiaľ je však ale proces zretia nejako narušený a počet zrelých červených krviniek klesá, spôsobuje to viaceré problémy.

Nevyzretosť červených krviniek spôsobuje aj ochorenie zvané chudokrvnosť, čiže anémia. Ide o stav, pri ktorom sa zníži hladina hemoglobínu v krvi, pričom za toto zníženie môže práve nižší počet vyzretých krviniek, ktoré môžu majú hemoglobín a ten následne viaže kyslík na seba. Nevyzreté červené krvinky sú príznakom pri makrocytárnej anémii, kedy sú nielen nevyzreté, ale aj veľké a majú narušenú syntézu DNA, najčastejšie v dôsledku nedostatku vitamínu B12.

Nezrelé erytrocyty možno nájsť aj v krvi ľudí, ktorí trpia myelodysplastickým syndrómom. Je to ochorenie spôsobené mutáciou kmeňovej krvotvornej bunky v kostnej dreni, čo vedie k tvorbe patologického klonu jednej alebo viacerých krvných radov. Ochorenie nie je síce príliš rozšírené a je skôr vzácne, avšak výrazné stúpa u ľudí vo veku nad 60 rokov. Ochorenie sa prejavuje aj únavou a ťažkým dýchaním. V neskoršej fáze môže dokonca prejsť aj do leukémie.

Práve leukémia je tiež choroba, pri ktorej možno zistiť v rámci vyšetrení nevyzretosť erytrocytov. Týka sa to najmä konkrétnej formy leukémie, ktorá sa nazýva akútna myeloidná leukémia a vzniká nezhubnou transformáciou kmeňových buniek produkujúcich červené krvinky. V kostnej dreni sa nachádza niekoľko násobne viac leukemických buniek, pričom práve tieto bunky zabraňujú tvorbe a riadnemu zreniu červených krviniek, ktorých je tak nedostatok.

Niekedy môžu byť červené krvinky postihnuté aj izolovane čo nastáva napríklad pri ochorení zvanom aplázia červenej rady. Toto ochorenie je buď vrodené alebo ho môže človek získať aj počas svojho života, pričom najčastejšie býva spúšťačom vírusová infekcia. Vo všeobecnosti sa rieši problém s nevyzretými červenými krvinkami buď krvnou transfúziou, čo je ale len dočasná pomoc pre postihnutého, alebo transplantáciou samotných krvotvorných buniek, čiže kostnej drene.