Choroby uší, ústnej dutiny a hrdla

Choroby uší, ústnej dutiny a hrdla postihujú tak funkčnosť ako aj jednotlivé tkanivá týchto častí hlavy, pričom môže ísť o rôzne druhy chorôb od akútnych a chronických zápalov, cez nádorové choroby, rozličné druhy cýst, polypov, vredov alebo abscesov až po patologické stavy vrodené alebo získané, ktoré spôsobujú deformácie tkanív a ohrozujú aj funkčnosť jednotlivých orgánov alebo ich častí. Tieto ochorenia sa riešia najčastejšie chirurgicky alebo v ORL ambulanciách.

Vo väčšine prípadov nie sú tieto choroby priamo život ohrozujúce, avšak niektoré druhy rakovín najmä v ústnej dutine môžu prejsť aj do hrtanu a spôsobiť obmedzenie dýchacích funkcií. Veľká časť chorôb je však veľmi dobre ambulantne riešiteľných, pričom ide o bežné zápaly, ktoré sa riešia lokálne a konzervatívnou formou. Taktiež môžu príznaky spojené s týmito chorobami v ústach, ušiach alebo hrdle súvisieť niekedy aj s celkovým stavom organizmu, napríklad s hladinou vitamínov.

Stavba hrdla

Hrdlo je predná časť krku, ktorá je vstupnou bránou do hrtana a hltana. Kým hrtan smeruje do dýchacích ciest, hltan je súčasťou tráviacej rúry. Hrdlo je pokryté sliznicou a jeho najdôležitejšími súčasťami sú mandle tvoriace tzv. Waldayerov lymfatický oblúk, ktorý má významnú imunitnú funkciu pri ochrane horných dýchacích ciest a horná časť hrtana, kde sa nachádzajú hlasivky, čo je fonetický orgán človeka slúžiaci na vytváranie zvuku a hlasu a je ovládaný ľudskou vôľou.

Hlasivky sa nachádzajú v hrtane a ide o orgán skladajúci sa z hlasivkových svalov, hlasivkových väzov a hlasivkových rias. Vďaka pohybu hlasivkových rias a chrupiek je možné cez vzduch, ktorý prúdi štrbinou v hlasivkách, vydávať zvuky a tóny. Keďže časti hlasiviek ovládajú priečne pruhované svaly, človek môže voľou určovať tón hlasu. Tón potom prechádza cez horné dutiny, ako sú ústna dutina, hrtan, htlan, nosná dutina a vedľajšie nosné dutiny a získava farbu.

Mandle sa nachádzajú nielen v krku, kde ide o podnebné mandle, ale aj v nosohltane a na jazyku a spolu tvoria Waldayerov lymfatický oblúk. Všetky mandle sú súčasťou lymfatického systému, ktorý zabezpečuje imunitné reakcie a sú tvorené mäkkým lymfatickým tkanivom. Podnebné mandle sú v zadnej časti hrdla medzi podnebnými oblúkmi, nosné mandle sa nachádzajú nad nimi v nosohltane neďaleko ústia Eustachovej trubice. Obe sú pokryté bledoružovou sliznicou.

Choroby hrdla

Najväčšiu časť chorôb hrdla tvoria zápalové ochorenia hlasiviek a mandlí. Najčastejšou formou zápalov hlasiviek je laryngitída, ktorá je akútna aj chronická, ale hlasivky postihujú aj iné druhy chronických zápalov, ktoré môžu spôsobiť trvalú stratu hlasu. Okrem toho v hrtane a na hlasivkách vznikajú rozličné benigné nádory ako sú papilómy, prípadne rozličné cysty, vredy, polypy alebo abscesy. Najnebezpečnejším ochorením je rakovina, ktorá v glotickej forme postihuje práve hlasivky.

Mandle krčné aj nosohltanové taktiež môžu byť zapálené, pričom môže ísť o zápal niekedy aj s abscesom, prípadne s následným vytvorením cýst. Pri zápaloch, ale aj z dôvodu neinfekčných príčin, dochádza tiež k zväčšeniu mandlí, čo sprevádza ďalšie patologické javy a problémy. Okrem hypertrofie mandlí alebo vzniku adenoidných vegetácii na nosových mandliach postihujú aj mandle rozličné druhy nádorov, abscesov, karcinómov, cýst alebo iných ložísk, ktoré spôsobujú na mandliach obštrukciu.

Kým väčšinou zápalové ochorenia mandlí aj hlasiviek je možné odstrániť väčšinou lokálnou liečbou formou antibiotík, niektoré druhy hyperakútnych zápalov je potrebné riešiť aj chirurgicky, najmä pokiaľ dochádza k zväčšeniu mandlí alebo obmedzeniu prechodu vzduchu hrtanom, pretože môže ísť o život ohrozujúce stavy. Problematické sú aj nádory, najmä karcinoidného typu, ktoré prerastajú aj do iných tkanív a dutín a môžu spôsobiť tiež smrť.

Anatómia ústnej dutiny

Ústna dutina je vstupná časť dýchacej aj tráviacej sústavy. V rámci ústnej dutiny sú čeľuste, ktoré ju ohraničujú zhora a zdola, pery, ktoré sú vstupnou bránou do ústnej dutiny, podnebie, ktoré tvorí spolu s ďasnami vnútornú sliznicu a výstelku, jazyk a chrup, ktorý je tvorený zubami slúžiacimi na prežúvanie potravy pre tráviacu sústavu. Veľký zmysel pre trávenie majú aj slinné žľazy, ktoré uľahčujú prežúvanie potravy a obaľujú ju slinami s obsahom enzýmov dôležitých pre trávenie.

Vnútro ústnej dutiny tvorí viacvrstvová epitelová výstelka zvaná sliznica, ktorá pokrýva tak podnebie, ako aj bočné strany ústnej dutiny a jej spodnú časť. Sliznica sa nachádza aj na ďasnách, ktoré sú základom pre chrup, ktorý fixujú v parodonte, čiže v zubných lôžkach a fixačnom systéme zubov. Okrem toho významnú funkciu má aj jazyk, ktorého cieľom je zohrávať podpornú úlohu pri tvorbe zvukov, ale je aj bohato inervovaný a obsahuje chuťové nervové receptory.

Vstupnou bránou do ústnej dutiny sú pery, ktoré sú cievne zásobené a kryté troma druhmi epitelu, pričom ich úlohou je aj ochrana vstupu ústnej dutiny a majú tiež mimické funkcie súvisiace s emóciami a vydávaním zvukov. Pre trávenie sú nevyhnutné slinné žľazy, či už veľké alebo malé, ktoré produkujú sekrét dôležitý pre obaľovanie potravy a produkciu enzýmov nevyhnutných pre natrávenie potravy v tráviacom systéme. Na prežúvanie potravy slúžia zuby tvoriace chrup človeka.

Ochorenia ústnej dutiny

Medzi ochorenia, ktoré sa zaraďujú k chorobám postihujúcim ústnu dutinu, patria choroby týkajúce sa vnútra dutiny ako aj okolitých tkanív. V rámci chorôb postihujúcich jazyk alebo ďasná sú najčastejšie rôzne druhy zápalov, ako napríklad glositída alebo abscesový zápal na jazyku, taktiež hypertrofie alebo atrofie jednotlivých oblastí jazyka či ďasien a spoločnou chorobu postihujúcou sliznicu vnútornej ústnej dutiny vrátane pier sú afty, ktoré vznikajú pri dlhodobom dráždení sliznice a postihujú nielen jazyk, ale prakticky všetky sliznice v ústnej dutine.

Taktiež ochorenia chrupu, či už ide o bežné typy zubných kazov, prípadne ochorenia fixačného aparátu zubov, anomálie ohľadom dočasného aj trvalého chrupu a rozličné poruchy usporiadania, veľkosti alebo funkčnosti zubov, to všetko postihujú tiež ústnu dutinu. V rámci ústnej dutiny sú tiež rozličné ochorenia mäkkých aj tvrdých tkanív podnebia, napríklad rozličné cysty, nádorové choroby, rakovinové karcinómy, alebo vrodené defekty či poruchy, napríklad rázštep podnebia a pery, ktorý môže postihovať len pery, alebo aj pery a podnebie.

Čeľuste sú párové kosti, ktoré z hornej a dolnej strany obklopujú a ohraničujú ústnu dutinu od okolia. Choroby v tejto oblasti sa týkajú tak dolnej ako aj hornej čeľuste, ale aj čeľustného kĺbu a buď ide o zápalové choroby, abnormality a funkčné defekty, prípadne poruchy zhryzu čeľustí alebo iné ochorenia súvisiace aj s chrupom a okolitými štruktúrami. Rovnako aj slinné žľazy, či už veľké alebo malé, postihujú rozličné zápaly, obštrukcie, nádory, cysty, poruchy salivácie, problémy so sekréciou, atrofie alebo hypertrofie slinných žliaz, prípadne rozličné abscesy.

Zloženie a časti ucha

Ucho je sluchový orgán, ktorého cieľom je zachytávať zvuk a prostredníctvom nervových vlákien ho transformovať na signál, ktorý putuje do mozgu. Uši sú zmyslový orgán, ktorý sa skladá z vonkajšieho ucha, stredného ucha a vnútorného ucha, pričom na stredne ucho je napojená Eustachova trubica, ktorá prepája dutinu stredného ucha s nosohltanovou dutinou a vo vnútornom uchu sa nachádza polohovo rovnovážny nerv, ktorý prenáša signály z ucha a rovnovážneho orgánu do mozgu.

Vonkajšie ucho je zložené z ušnice a zvukovodu, pričom tieto sú pokryté pokožkou a kým ušnica je tvorená chrupavkou, trubica zvukovodu má chrupavkovitú aj kostenú časť. Cieľom je nasmerovať zvuk smerom do stredného ucha. V ňom je systém dutín vyplnených vzduchom. Stredné ucho začína pubienkom, na ten sú napojené sluchové kostičky, ktoré odovzdávajú zvukový signál do vnútorného ucha a zosilnia ho a zároveň je tu napojená Eustachova trubica.

Jej cieľom je odvádzať tekutiny z ucha a vyrovnávať tlak v strednom uchu s okolitým tlakom. Za stredným uchom je vnútorné ucho, ktoré je tvorené kosteným labyrintom a slimákom a nachádza sa tu aj vestibulárny aparát, ktorý je zodpovedný za držanie rovnováhy tela. Z vnútorného ucha sa cez polohovo sluchový nerv, ktorý je tvorený dvoma pletencami nervov, dostávajú zvukové aj polohovo rovnovážne signály priamo do mozgu, kde dochádza k ich spracovávaniu.

Ochorenia uší

Každú časť ucha môžu postihnúť iné ochorenia a choroby. Vonkajšie ucho postihujú napríklad deformácie ušnice alebo zvukovodu, rôzne vredy, furunkuly, karbunkuly, abscesy, celulitída pokožky vonkajšieho ucha, exostóza, perichondritída, avšak najčastejšie zápaly alebo stvrdnutie cerumenu v dôsledku nedostatočnej alebo zlej hygieny. Zápaly prebiehajú akútnou formou a môžu mať tak infekčný, ako aj neinfekčný pôvod a postihujú buď zvukovo, alebo aj bubienok.

Stredné ucho postihujú taktiež hnisavé aj nehnisavé zápaly, niektoré sú akútnej formy, iné chronickej a postihujú buď sliznicu vnútorného ucha, alebo aj bubienok. Okrem zápalov súvisia s vnútorným uchom aj perforácie bubienkovej blany, trvalé obštrukcie zvukovej trubice alebo naopak nadmerné otvorenie Eustachovej trubice, zápaly priamo v Eustachovej trubici a rozličné druhy cýst nachádzajúce sa v strednom uchu, ako napríklad veľmi častý cholesteatóm.

Čo sa týka vnútorného ucha, tu nastávajú problémy buď so spracovaním sluchu alebo s rovnovážnym ústrojenstvom. Ide o poruchy vestibuárneho aparátu alebo nervu, rôzne druhy vertiga, zhubné aj nezhubné nádory postihujúce rovnovážny systém aj polohovo sluchový nerv, ako napríklad neurinóm, taktiež môžu nastať patologické syndrómy ako napríklad Lermoyezov syndróm alebo paraxyzmálne točenie hlavy a častými ochoreniami sú aj poruchy labyrintu a jednotlivých nervov.