Liečba omrzlín - aká je prvá pomoc a ako sa liečia?

Primárnym cieľom liečby je zachrániť maximálne množstvo tkaniva – ale spôsobom aby zostala zachovaná aj jeho funkcia.

Ak sa pýtate ako postupovať pri omrzlinách ponúkame Vám návod.

"V teréne" – mimo nemocničného prostredia:

  1. V prípade, že sa jedná o omrzliny odkrytých častí tela ako uši, nos, pery, prsty na rukách – začať by sme mali tým, že tieto časti zakryjeme. Tým ich ochránime pred ďalším pôsobením mrazu.
  2. Ideálne je ochrániť poškodenú osobu aj pred vetrom – vietor veľmi rýchlo znižuje okolitú teplotu tela.
  3. Ak má človek na sebe premočené oblečenie – treba ho vymeniť za suché.
  4. Zabrániť stratám tepla – či už za pomoci termofólie, prikrývok, ďalších vrstiev oblečenia.
  5. Vzniku edémov zabránime ak budeme postihnutú časť tela držať vo zvýšenej polohe.
  6. Omrzliny začíname postupne ohrievať – čím skôr tým lepšie. Avšak iba v prípade, že nehrozí opätovné zamrznutie. Pretože proces zamrznutie – rozmrazenie – a opätovné zamrznutie narobí omnoho viac škody.
    • Ideálne je zahrievanie za pomoci "vlastného tela" – napr. prsty si zohrievať pod pazuchami.
  7. Pri rozmrazovaní sa treba vyhnúť treniu – to by mohlo spôsobiť ďalšie poškodenia.
  8. Medzi prsty je dobré dať nejakú tkaninu (ideálne sterilnú) – aby sa predišlo odretiu kože.
  9. Zabezpečiť teplé bezkofeínové a nealkoholické doplnenie tekutín.
  10. Doplniť ľahko využiteľnú energiu pre bunky za pomoci:
    • cukru,
    • čokolády,
    • medu
  11. Nepoužívať suché teplo na rozmrazovanie – napr. fén, ohrievače,
  12. Transportovať pacienta do nemocnice.

V nemocnici:

Ošetrenie v nemocničnej starostlivosti závisí od stupňa a závažnosti omrzlín.

  1. Pacienti podstupujú liečbu vodnými kúpeľmi – kde je voda zohriata na 40 až 42 °C.
  2. Ak má pacient systémové podchladenie – využíva sa aj intravenózne podávanie (podanie do žily) tekutín. Rovnako ohriate na 40 až 42 °C.
  3. Zahrievanie by malo byť pomalé a postupné – zároveň sa kontroluje opätovný návrat citlivosti do poškodených častí tela.
  4. Podávajú sa nesteroidné protizápalové lieky (napr. ibuprofén) – tie potláčajú bolesť a zároveň pomáhajú predchádzať ďalšiemu zápalu. Niekedy však môžu byť bolesti natoľko neznesiteľné, že je potrebné použiť silnejšie lieky proti bolesti.
  5. Najdôležitejšia ostáva prevencia pred sekundárnou infekciou.
  6. Rovnako dôležité je predchádzať aj dehydratácii pacienta.
  7. Pri nenávratnom poškodení – je potrebná amputácia. Tej však predchádza ešte dlhodobejšia liečba a rovnako aj dôkladne vyšetrenie lekárom.

Liečba omrzlín trvá 5 až 30 dní – v závislosti od závažnosti a rozsahu poškodenia tkanív.

Ľahšie omrzliny môžeme ošetriť za pomoci krémov či mastí.

Nakoľko neexistujú žiadne špeciálne krémy či masti určené na omrzliny – ideálne je použiť prípravky s obsahom napríklad kyseliny hyalurónovej označovanej aj skratkou HA – či s obsahom hyaluronátu alebo hyaluronanu.

Kyselina hyalurónová:

  • podporuje proces hojenia,
  • podporuje syntézu kolagénu,
  • podporuje obnovu tkanív,
  • vytvára vlhké prostredie – ktoré je nevyhnutné pri procese hojenia.

Dá sa teda povedať, že kyselina hyalurónová, vo všeobecnosti – výrazne urýchľuje hojenie rán. Pri chronických ranách však dochádza k znižovaniu koncentrácie kyseliny hyalurónovej – čo celkovo spomaľuje proces hojenia.

Prípravky s obsahom kyseliny hyalurónovej sa môžu aplikovať aj na otvorené rany – pri prasknutí pľuzgierov, pri odlupovaní vrchných vrstiev kože, pri odpadnutí nechtov...

Je dobré používať kyselinu v kombinácii s koloidným striebrom. Koloidné striebro sa vyznačuje antimikrobiálnym pôsobením. Jeho použitím sa teda zabráni vzniku infekcie počas hojenia rany.

Krém na ruku
Zdroj foto: Getty Images

Funkčné následky (teda to či bude daná končatina zvládať vykonávať svoje funkcie) – závisia od rozsahu poškodenia tkaniva.

Ďalšie komplikácie, ktoré pretrvávajú aj po vyliečení omrzlín sú:

  • parastézie – tŕpnutie prípadne mravčenie v končatinách,
  • strata nechtov na prstoch, ktoré boli zasiahnuté omrzlinami,

ďalej môže nastať

  • anhidróza – neschopnosť pokožky sa potiť,
  • alebo paradoxne hyperhidróza – nadmerné potenie.
  • praskanie pokožky,
  • atrofia – úbytok svalstva.

Omrzliny sa však ďalej spájajú aj s:

  • chronickou bolesťou,
  • tuhosťou kĺbov,
  • časté sú však aj takzvané fantómové bolesti – stav charakterizovaný pocitom bolesti v amputovanej časti tela,
  • tremor – tras rúk prípadne nôh.

Po prekonaní omrzlín – môžu byť pacienti precitlivený na chlad. Niekedy môže dôjsť k takzvanej "autoamputácii" postihnutej časti – kedy telo prestane vyživovať danú oblasť a tá následne odumrie.

Ideálne aby sa pacienti rok po skúsenosti s omrzlinami vyhýbali chladu.

Najlepšou prevenciou pred vznikom omrzlín je dostatočná ochrana

  • nosenie kvalitnej nepremokavej obuvi,
  • nosenie teplých ponožiek,
  • používanie rukavíc,
  • nosenie čiapky, prípadne aj kukly ktorá chráni nos,
  • nosenie šálu, ktorým sa prikryjú pery ale aj nos,
  • nosenie suchého oblečenia – ktoré je ideálne vrstviť,
  • zdržať sa konzumácie alkoholu,
  • nepreceňovanie našich schopností,
  • nepodceňovanie počasia,

A to najmä v prípade nepriaznivých podmienok, alebo ak vieme že ideme von na dlhšiu dobu.

fzdieľaj na Facebooku