Liečba omrzlín - aká je prvá pomoc a ako sa liečia?
Ak sa pýtate ako postupovať pri omrzlinách ponúkame Vám návod.
"V teréne" – mimo nemocničného prostredia:
- V prípade, že sa jedná o omrzliny odkrytých častí tela ako uši, nos, pery, prsty na rukách – začať by sme mali tým, že tieto časti zakryjeme. Tým ich ochránime pred ďalším pôsobením mrazu.
- Ideálne je ochrániť poškodenú osobu aj pred vetrom – vietor veľmi rýchlo znižuje okolitú teplotu tela.
- Ak má človek na sebe premočené oblečenie – treba ho vymeniť za suché.
- Zabrániť stratám tepla – či už za pomoci termofólie, prikrývok, ďalších vrstiev oblečenia.
- Vzniku edémov zabránime ak budeme postihnutú časť tela držať vo zvýšenej polohe.
- Omrzliny začíname postupne ohrievať – čím skôr tým lepšie. Avšak iba v prípade, že nehrozí opätovné zamrznutie. Pretože proces zamrznutie – rozmrazenie – a opätovné zamrznutie narobí omnoho viac škody.
- Ideálne je zahrievanie za pomoci "vlastného tela" – napr. prsty si zohrievať pod pazuchami.
- Pri rozmrazovaní sa treba vyhnúť treniu – to by mohlo spôsobiť ďalšie poškodenia.
- Medzi prsty je dobré dať nejakú tkaninu (ideálne sterilnú) – aby sa predišlo odretiu kože.
- Zabezpečiť teplé bezkofeínové a nealkoholické doplnenie tekutín.
- Doplniť ľahko využiteľnú energiu pre bunky za pomoci:
- cukru,
- čokolády,
- medu
- Nepoužívať suché teplo na rozmrazovanie – napr. fén, ohrievače,
- Transportovať pacienta do nemocnice.
V nemocnici:
Ošetrenie v nemocničnej starostlivosti závisí od stupňa a závažnosti omrzlín.
- Pacienti podstupujú liečbu vodnými kúpeľmi – kde je voda zohriata na 40 až 42 °C.
- Ak má pacient systémové podchladenie – využíva sa aj intravenózne podávanie (podanie do žily) tekutín. Rovnako ohriate na 40 až 42 °C.
- Zahrievanie by malo byť pomalé a postupné – zároveň sa kontroluje opätovný návrat citlivosti do poškodených častí tela.
- Podávajú sa nesteroidné protizápalové lieky (napr. ibuprofén) – tie potláčajú bolesť a zároveň pomáhajú predchádzať ďalšiemu zápalu. Niekedy však môžu byť bolesti natoľko neznesiteľné, že je potrebné použiť silnejšie lieky proti bolesti.
- Najdôležitejšia ostáva prevencia pred sekundárnou infekciou.
- Rovnako dôležité je predchádzať aj dehydratácii pacienta.
- Pri nenávratnom poškodení – je potrebná amputácia. Tej však predchádza ešte dlhodobejšia liečba a rovnako aj dôkladne vyšetrenie lekárom.
Liečba omrzlín trvá 5 až 30 dní – v závislosti od závažnosti a rozsahu poškodenia tkanív.
Ľahšie omrzliny môžeme ošetriť za pomoci krémov či mastí.
Nakoľko neexistujú žiadne špeciálne krémy či masti určené na omrzliny – ideálne je použiť prípravky s obsahom napríklad kyseliny hyalurónovej označovanej aj skratkou HA – či s obsahom hyaluronátu alebo hyaluronanu.
- podporuje proces hojenia,
- podporuje syntézu kolagénu,
- podporuje obnovu tkanív,
- vytvára vlhké prostredie – ktoré je nevyhnutné pri procese hojenia.
Dá sa teda povedať, že kyselina hyalurónová, vo všeobecnosti – výrazne urýchľuje hojenie rán. Pri chronických ranách však dochádza k znižovaniu koncentrácie kyseliny hyalurónovej – čo celkovo spomaľuje proces hojenia.
Prípravky s obsahom kyseliny hyalurónovej sa môžu aplikovať aj na otvorené rany – pri prasknutí pľuzgierov, pri odlupovaní vrchných vrstiev kože, pri odpadnutí nechtov...
Je dobré používať kyselinu v kombinácii s koloidným striebrom. Koloidné striebro sa vyznačuje antimikrobiálnym pôsobením. Jeho použitím sa teda zabráni vzniku infekcie počas hojenia rany.
Funkčné následky (teda to či bude daná končatina zvládať vykonávať svoje funkcie) – závisia od rozsahu poškodenia tkaniva.
Ďalšie komplikácie, ktoré pretrvávajú aj po vyliečení omrzlín sú:
- parastézie – tŕpnutie prípadne mravčenie v končatinách,
- strata nechtov na prstoch, ktoré boli zasiahnuté omrzlinami,
ďalej môže nastať
- anhidróza – neschopnosť pokožky sa potiť,
- alebo paradoxne hyperhidróza – nadmerné potenie.
- praskanie pokožky,
- atrofia – úbytok svalstva.
Omrzliny sa však ďalej spájajú aj s:
- chronickou bolesťou,
- tuhosťou kĺbov,
- časté sú však aj takzvané fantómové bolesti – stav charakterizovaný pocitom bolesti v amputovanej časti tela,
- tremor – tras rúk prípadne nôh.
Po prekonaní omrzlín – môžu byť pacienti precitlivený na chlad. Niekedy môže dôjsť k takzvanej "autoamputácii" postihnutej časti – kedy telo prestane vyživovať danú oblasť a tá následne odumrie.
Ideálne aby sa pacienti rok po skúsenosti s omrzlinami vyhýbali chladu.
Najlepšou prevenciou pred vznikom omrzlín je dostatočná ochrana
- nosenie kvalitnej nepremokavej obuvi,
- nosenie teplých ponožiek,
- používanie rukavíc,
- nosenie čiapky, prípadne aj kukly ktorá chráni nos,
- nosenie šálu, ktorým sa prikryjú pery ale aj nos,
- nosenie suchého oblečenia – ktoré je ideálne vrstviť,
- zdržať sa konzumácie alkoholu,
- nepreceňovanie našich schopností,
- nepodceňovanie počasia,
A to najmä v prípade nepriaznivých podmienok, alebo ak vieme že ideme von na dlhšiu dobu.
