Omrzliny – viete ako a kedy vznikajú a ako ich správne ošetriť?

Avšak omrzliny môžu vnikať aj pri vyšších ako nulových teplotách.

Najmä v prípade ak je človek vystavený kombinácii faktorov ako je:

• nižšie teploty,
• dážď,
• vietor,
• predispozície – napr. ochorenia, stav opitosti...

S nižším prietokom krvi, dochádza k ochladzovaniu týchto nedokrvených častí. Vplyvom jednotlivých procesov vznikajú v bunkách ľadové kryštály vody – ktoré bunky nenávratne poškodzujú.

K tomuto procesu sa pridáva ešte aj dehydratácia tkanív (rovnako zapríčinená nedostatočným prívodom krvi).

Opätovné ohriatie následne vyvoláva:

• opuch buniek,
• celkový opuch tkanív,
• zhlukovanie erytrocytov (červených krviniek),
• zhlukovanie trombocytov (krvných doštičiek)
• poškodenie kapilár,
• trombózu – vznik krvných zrazenín,
• lokalizovanú ischémiu,
• a následné odumieranie buniek.

Všetky tieto procesy následne vyvolávajú vznik veľkého množstva voľných radikálov. Tie následne spúšťajú v organizme kaskádu procesov – ktorej výsledkom je zápal.

Avšak dôsledkom omrzlín môže byť ešte celý rad nežiaducich stavov, ktoré môžu pretrvávať ešte dlho po vyliečení samotných omrzlín.

Na omrzliny je náchylná akákoľvek časť kože, ktorá je nechránená. Zvyčajne sa však jedná o okrajové časti nášho tela ako:

• prsty nôh a rúk,
• ruky,
• chodidlá,
• uši,
• nos,
• pery,

Ale napríklad môže byť postihnutá aj očná rohovka.

Rizikovými faktormi pre vznik omrzlín sú:

• zimná sezóna,
• nedostatočná prípadne žiadna možnosť ukryť sa pred chladom,
• nedostatočné oblečenie,
• silný vietor,
• dlhší pobyt vo vysokej nadmorskej výške a s tým spojená hypoxia (nedostatočné okysličovanie) tkanív,
• dlhodobý pobyt vonku,
• požívanie alkoholu alebo drog,
• dehydratácia,
• podvýživa,
• užívanie liekov ktoré pôsobia vazokonstrikčne – sťahujú cievy,
• imobilizácia alebo aj znížená pohyblivosť,
• predchádzajúce omrzliny,
• únava.

Najviac ohrozenými skupinami ľudí sú:

• bezdomovci,
• starší ľudia,
• deti,
• športovci – najmä teda ak sa jedná o zimné športy,
• horolezci – tí tvoria výnimočnú skupinu, nakoľko na vzniku omrzlín sa podieľa kombinácia:
  • nízkych teplôt,
  • hypoxie – čiže nedostatočného okysličovania tkanív,
  • a celkovej dehydratácie,
• prípadne ešte ľudia pracujúci vonku,
• alebo v zariadeniach s nízkymi teplotami – chladiarenské boxy...

Kedysi boli veľmi ohrozenou skupinou aj vojaci – avšak s postupujúcou technológiou už nie sú tak ohrozenou skupinou.

Vznik omrzlín môžu podporovať aj niektoré ochorenia.

Jedná sa najmä o:

• ochorenia periférnych ciev,
• ateroskleróza,
• poruchy štítnej žľazy – najmä v prípade jej zníženej funkcie,
• mŕtvica,
• artritída,
• duševné ochorenia – človek nemusí byť schopný správne vyhodnotiť danú situáciu – pocity či mu je chladno respektíve dostatočne teplo,
• diabetes mellitus,
• Raynaudova choroba,

Ale ohrozenejšou skupinou sú aj fajčiari.

Rozsah a stupeň omrzlín sa zvyšuje s:

• dĺžkou expozície – čiže s časom, kedy je človek vystavený mrazu,
• s teplotou – čím nižšia teplota, tým závažnejšie poranenia vznikajú.

Avšak najväčšie poškodenie tkanív nastáva v prípade – ak po rozmrazení omrzliny dôjde k jej opätovnému zamrznutiu alebo podchladeniu.

1. Prvý stupeň
   • Je typický zblednutím postihnutej časti – v dôsledku nedostatočného zásobovania krvou.
   • Okolie môže byť paradoxne začervenané. Rovnako v okolí môže vznikať aj opuch.
   • Môže nastať odlupovanie pokožky – takzvaná "deskvamácia".
   • Rovnako sa znižuje aj citlivosť – jedná sa o takzvanú "dysestéziu".
2. Druhý stupeň
   • Vznikajú pľuzgiere s čírou tekutinou.
   • V okolí vzniká opuch a začervenanie.
3. Tretí stupeň
   • Vznik hemoragických (krvácajúcich) pľuzgierov.
   • Nastáva poškodenie tkaniva – celej hrúbky kože.
4. Štvrtý stupeň
   • Nastáva poškodenie tkaniva – ktorá postihuje už aj hlbšie štruktúry ako:
     • svaly,
     • šľachy,
     • ale aj kosti a to vedie k stratám postihnutej časti (článkov prstov, celých prstov či dokonca aj končatín).

Okrem tejto uvedenej klasifikácie existuje ešte jedna. Tá je zostavená na základe omrzlín na rukách a na nohách.

1. Prvý stupeň
   • Nie je prítomná cyanóza – tmavomodré zafarbenie pokožky.
   • Riziko vzniku následkov je minimálne. Prípadne žiadne.
   • Nehrozí následná amputácia postihnutej časti – najčastejšie sa jedná o články prstov, prípadne celé prsty ruky respektíve nohy.
2. Druhý stupeň
   • Cyanóza – tmavomodré zafarbenie pokožky – je prítomné iba na poslednom článku postihnutého prsta respektíve prstov.
   • Pravdepodobne bude potrebná amputácia mäkkých častí postihnutého článku prsta-prstov.
   • Pravdepodobne vzniknú následky na nechtoch prstov na rukách prípadne nohách.
3. Tretí stupeň
   • Cyanóza – tmavomodré zafarbenie pokožky – je prítomné už aj na stredných a dolných článkoch prstov.
   • Potrebná amputácia celých článkov – prípadne celého prsta spolu s kosťou.
   • Vznik funkčných následkov.
4. Štvrtý stupeň
   • Cyanóza – tmavomodré zafarbenie pokožky – je prítomné na celej časti dlane (až po zápästie) respektíve chodidla (až po členok).
   • Potrebná amputácia celej končatiny.
   • Vznik funkčných následkov.

Vplyvom omrzlín dochádza k:

• ischemickému poškodeniu tkanív – vplyvom nedostatočného zásobovania krvou,
• nekróze – odumretiu tkanív.

Omrzliny však prinášajú aj ďalšie komplikácie v dôsledku straty kožnej bariéry. Ide najmä o:

• sekundárnu infekciu,
• dehydratáciu.