Agresivita u detí. Ako zvládnuť nezvládnuteľné dieťa?

Do istej miery ju možno chápať ako nástroj prežitia a prekonávania prekážok kladených životom. Ako všetko, tak aj agresivita má svoje hranice. Za patologickú ju považujeme v okamihu, keď je nadmerná, nevhodná, nedostatočne socializovaná a pôsobí výrazne deštruktívne s negatívnym dopadom na pacienta a jeho okolie.

TIP: Agresivita. Čo na tento problém hovoria psychológovia?

Spoločnosť a normy správania

Čo je dobré a čo zlé? Aké správanie je pre spoločnosť prínosné a prijateľné, a ktoré naopak nie? Myslím, že tohto si je vedomí každý dospelý a len trochu inteligentný jedinec. Už malé deti vedia rozlišovať medzi dobrom a zlom, aj keď si možno úplne neuvedomujú celkový dopad svojho konania. S postupným vývojom si začínajú aj oni uvedomovať dôsledky a sú vedené k dobrému správaniu (vo funkčných rodinách).

Každá spoločnosť má svoje normy správania, zvyky, tradície a zákony. Tie si osvojila s časom a rozvojom. Pravidlá fungujúcej spoločnosti sú dané tak, aby bola zachovaná rovnoprávnosť, možnosť vlastného názoru a rovnaké podmienky pre všetkých.

Všetci ale vieme, že z rôznych dôvodov tomu tak nie je, nie vždy je to možné. Práve narastajúca rozdielnosť medzi ľuďmi veľmi ovplyvňuje ich myslenie a správanie. S rastúcou rozdielnosťou narastá aj počet psychických porúch, rozvinutých psychiatrických ochorení a samovrážd.

Dieťa a negatívny model správania

Práve, ak dieťa vyrastá v sociálne alebo ekonomicky neprosperujúcej domácnosti, je neraz svedkom hádok, bitiek, alkoholizmu, rozvodov a iných negatívnych faktorov. Tieto modely správania si postupne osvojuje a vidí ich ako normálne. Často preto vyčnieva zo spoločnosti, keď naučené správanie nie je v súlade so spoločenským správaním v danej krajine.

V nefunkčných rodinách býva dieťa svedkom agresívneho správania medzi členmi rodiny, niekedy je agresívne správanie namierené voči dieťaťu. Tento negatívny vzor v ňom môže pevne zakotviť a časom sa prejaviť v neprijateľnom správaní sa samotného dieťaťa.

Dôležité: Ak chcete vychovať dobré dieťa, musíte najskôr začať od seba! Zamyslite sa. Koľko hádok a sporov videlo vaše dieťa? Minimalizujte ich, alebo si hádky vydiskutujte mimo zraku vášho dieťaťa.

Prejavy agresívneho správania dieťaťa

Dospeláci si svoju silu neraz dokazujú agresívnym chovaním. Vzhľadom na náš právny systém ide zväčša o verbálnu agresivitu, keďže sa nechcú dostať do ťažkostí a súdnych sporov. Prevažne menej inteligentní alebo závislí jedinci prechádzajú na fyzickú agresivitu. Dochádza tak k fyzickým napadnutiam, ťažkým ublíženiam na zdraví - teda kriminálnemu chovaniu.

Zaujímavé: Napriek raritnosti existuje niekoľko prípadov agresívneho chovania sa detí až s následkom smrti. V roku 1993 sa vtedy len desaťročný kamaráti Jon Venables a Robert Thomson dopustili ohavného, agresívneho činu. Spred supermarketu uniesli dvojročné bábätko, ktoré mučili, kvapkali mu do očí neznámu tekutinu, až nakoniec batoľa tehlami a kovovými tyčami ubili na smrť.

U detí zväčša dochádza k menšej agresivite, ktorú samozrejme navonok prejavujú istým spôsobom. Nesmieme si však mýliť prechodné agresívne správanie sa dieťaťa - agresia s agresivitou, z dôvodu vynútenia si pozornosti alebo získania obľúbenej hračky. Agresívne správanie je charakteristické dlhodobým, vnútorným nutkaním dieťaťa reagovať útočne v rôznych situáciách.

Rozdiel medzi agresiou a agresivitou je v dĺžke  a intenzite tohto chovania. Agresivitu ako takú, možno definovať ako povahovú črtu jedinca  nie len ako prechodný stav.

Príznaky agresivity u detí:

• dlhodobé, útočné reagovanie (aj v prípade, že situácia to nevyžaduje)
• návaly neopodstatnenej/málo opodstatnenej zlosti
• náchylnosť k agresívnemu chovaniu v rôznych situáciách
• úmyselnosť chovania a jeho opakovanie
• manipulatívnosť chovania, dávanie príkazov
• mobbing - ohováranie, zosmiešňovanie iných
• slabý vzťah k tvoreniu, tendencia k ničeniu
• fyzické napádanie iných detí, rodičov ale aj seba
• týranie zvierat, radosť z utrpenia
• zastrašovanie, šikana až týranie mladších a slabších detí
• asymetria chovania (silný/slabý)
• childgrooming - sexuálne zneužívanie u detí (zväčša sa vyskytuje u dospelých)

Čo je príčinou agresívneho správania dieťaťa?

Ako už bolo vyššie uvedené, agresivitu máme v sebe zakorenenú od narodenia. U niekoho sa prejaví menej, u iného viac. U každého, či to pripustíme, či nie, sa ale nejakým spôsobom prejaví navonok.

Tieto prejavy možno zachytiť už v útlom detstve. Dieťa rovnako ako dospelý má svoje potreby a túžby, ktoré keď nedosiahne dobrovoľne, používa isté formy nátlaku a násilia na rodiča. Typický je plač a krik, hádzanie sa o zem, dupanie, šklbanie vlasov, škriabanie či údery.

Intenzita prejavov a ich častosť závisí od rôznych aspektov. Jedným z takýchto aspektov je  genetická predispozícia, teda genetická výbava dieťaťa. Ďalej sú to sociálne aspekty ako napríklad vplyv rodičov a ostatných ľudí, s ktorými prichádza pravidelne do kontaktu.

V neposlednom rade môže mať vplyv na správanie a agresivitu aj ochorenie či úraz. Možno sem zaradiť napríklad autizmus, Aspergerov syndróm, ADHD, iné poruchy učenia, úrazy mozgu alebo jeho zápaly.

Tabuľka s príčinami agresivity

Vplyv genetických faktorov na prejavy agresivity

Vplyv dedičnosti na agresivitu je vedecky preukázaný. Bolo robených niekoľko odborných štúdií, ktoré tento fakt nespochybniteľne dokazujú. Výskumy sa týkali vzťahu medzi COMT (katechol-O-metyltransferáza), čo je enzým rozkladajúci katecholamíny - neurotransmitery (adrenalín, noradrenalín, dopamín) a polymorfizmom (súčasný výskyt dvoch alebo viacerých, geneticky podmienených fenotypov).

Biologické rysy si teda zo sebou prinášame na tento svet už od svojich rodičov. Jedná sa o faktory, ktoré môžu značne podmieňovať ďalší vývoj dieťaťa. Genetika tvorí až 60 % z celkového počtu príčin agresívneho správania u detí. To však bezpodmienečne neznamená, že dieťa bude agresívne, pretože bol agresívny jeho biologický otec. Dobrá výchova a bezproblémová socializácia sú v tomto smere významné.

Organické ochorenia, úrazy a ich vplyv na správanie

Počuli ste už niekedy o niekom, kto mal ťažký úraz, alebo prekonal závažné ochorenia a od tej doby je z neho iný človek? Teraz nemám na mysli človeka, ktorý sa vyliečil z rakoviny prostaty a odvtedy chodí každú nedeľu do kostola. Reč je o ochoreniach či úrazoch, ktoré priamo pôsobia na centrálnu nervovú sústavu a anatomicky alebo funkčne poškodzujú mozog.

Môže sa jednať o zhubný alebo nezhubný nádor na mozgu, cystu, abces či kostný výrastok tlačiaci na mozgový parenchým. Rovnako tak zápalové ochorenia ako je zápal mozgových blán a mozgu, ho môžu poškodiť. Rovnaký dopad môžu mať aj úrazy hlavy a mozgu ako sú impresné fraktúry lebky (vpáčené smerom dovnútra) s mechanickým útlakom mozgového tkaniva alebo poúrazové (aj spontánne) mozgové krvácania a zrazeniny.

Zaujímavé: Agresivita na organickom podklade je veľmi ťažko ovplyvniteľná. V niektorých prípadoch je nutná hospitalizácia na psychiatrickej klinike.

Psychiatrické ochorenia a agresivita

Psychiatrické ochorenia môžu byť u dieťaťa geneticky dané, no taktiež sa môžu prejaviť aj neskôr vplyvom prostredia a zlého ekonomicko - sociálneho zázemia. Geneticky podmienené psychiatrické ochorenia sú napríklad mentálna retardácia rôzneho stupňa, syndróm fragilného X chromozómu, autizmus, Aspergerov syndróm, ADHD, poruchy učenia, iné poruchy správania, paranoidita či schizofrénia.

Psychické ochorenia rozvinuté počas života sú dôsledkom nedostatočnej starostlivosti rodičov v domácom prostredí, šikanou v škole, nezapadnutím do kolektívu, záškoláctvom, kriminalitou. Tieto faktory na seba vzájomné nadväzujú a dieťa neraz prepadá drogám, ktoré môžu stav jednak vyvolať alebo prehĺbiť.

Sociálne aspekty v problematike agresívneho správania

Hneď po genetike, má druhé miesto v problematike agresívneho správania detí práve sociálne zázemie. Nie každé dieťa sa rodí do rodiny s rovnakými možnosťami a pozitívnymi charakteristikami príbuzných. Dieťa sa počas celého svojho vývoja učí a vzorce správania preberá v prvom rade od svojich rodičov, osvojuje si ich a postupne si vytvára svoju vlastnú osobnosť a identitu.

V predškolskom a školskom období majú na neho veľký vplyv rovesníci a učitelia. Negatívne vzorce správania prebraté od učiteľa sú málo pravdepodobné. Rovesníci však môžu vaše dieťa výrazne ovplyvniť. Treba si uvedomiť, že spolužiaci vášho dieťaťa sú z rôznych sociálnych vrstiev. To môže byť problém, pretože práve deti s nefunkčných rodín si môžu svoju silu dokazovať práve v škole. Môžu sa tak stať neželaným idolom pre vaše dieťa.

Ako správne pôsobiť na dieťa bez fyzických trestov?

Je vaše dieťa agresívne napriek plnohodnotnému životu, ktorý mu dávate? Má dlhodobo záchvaty zlosti, búcha sa o zem, dupe, kričí, plače a vy si s ním neviete rady?

Čo s takýmto dieťaťom? Tu nájdete zopár rád ako pôsobiť na dieťa bez násilia a fyzických trestov. Samozrejme si treba uvedomiť, že správna výchova je nie dlhodobý, ale celoživotný proces. To čo vidí dieťa doma, si berie zo sebou do života.

Zlo plodí iba zlo. To platí aj pri výchove dieťaťa. Bitkami a trestami dosiahnete iba to, že sa jeho správanie zhorší. Na začiatku môže byť jedna bitka prospešná. Ak však agresivita u dieťaťa pretrváva, fyzické tresty sú pravidelné a neúčinné, je to z dôvodu, že dieťa z nich nemá strach, je otupené a zvyknuté.

Ešte predtým, ako začne dieťa prevychovávať, musíte si byť istý, že tieto agresívne prejavy nie sú z dôvodu vážnejšieho ochorenia. Všímajte si vaše dieťa, neprehliadnite dôležité detaily.

Buďte svojmu dieťaťu autoritou ale aj vzorom

V nižšom veku, u maličkých detí je rodič autoritou prirodzene. Malé deti poznajú len jeho, učia sa od neho, rešpektujú ho. Vekom a vývojom však spoznávajú aj iných ľudí, ostatných príbuzných, iné deti, kamarátov, učiteľov. Jednoducho povedané spoznávajú svet, socializujú sa. Vidia veci, ktoré možno doma nepoznali, vidia iné vzorce chovania, získavajú vedomosti a skúsenosti.

Pokiaľ sú tieto vzorce chovania pre dieťa prospešné v ďalšom vývoji, nie je problém. Ten nastáva, keď prestanú vnímať ako autoritu rodiča a vytvoria si novú. Vždy ide o existujúcu bytosť, ktorá ma na dieťa z nejakého dôvodu vplyv. Väčšinou to býva buď obľúbený učiteľ, čo je v poriadku. Takisto to ale môže byť spolužiak, ktorý v škole či škôlke pôsobí ako ikona tým, že si dokazuje silu. Zväčša sa jedná o problémového jedinca, ktorý to, čo nemá doma, si vydobýva v škole.

Ako byť pre dieťa číslom jeden?

Byť a zotrvať autoritou pre vaše dieťa chce veľa námahy. V prvom rade sa o to musíte snažiť a naozaj to chcieť. Nesmiete jednať násilne, dieťa pozná o čo vám v skutočnosti ide. Pozitívnym aspektom je aj pozícia, ktorú rodič aktuálne zaujíma. Napríklad otec je policajt alebo požiarnik, dieťa je fascinované, pokladá vás za hrdinu. Uchovajte atmosféru v tomto duchu. Povedzte svojmu dieťaťu, koho ste dnes zachránili a ký pozitívny vplyv to má pre spoločnosť.

Nemáte významnú pozíciu? Nevadí. Ukážte svojmu dieťaťu svoje schopnosti aj napriek nepriaznivej situácii. Ukážte mu skutočné hodnoty, ktoré robia človeka človekom. Naučte ho láske, úcte a úprimnosti. Vysvetlite mu to na príkladoch. Vaše dieťa na vás bude vzhliadať ako na hrdinu.

Hovorte so svojím dieťaťom, vysvetľujte

Komunikácia je dôležitá vo všetkých interpersonálnych vzťahoch, a rovnako tak vo vzťahu matka - dieťa. S dieťaťom treba o všetkom otvorene hovoriť, vysvetľovať mu všetko na čo sa pýta. Odpovede by mali byť akceptovateľné vzhľadom k veku dieťaťa.

Dôležité, hlavne pri nebezpečných činnostiach, je vysvetliť dieťaťu riziká danej činnosti, príčinu a následok. Niektorí rodičia chcú chrániť svoje dieťa tým, že mu nepovedia negatívny dopad, aby ho nevystrašili. Psychológovia ale túto alternatívu veľmi nepreferujú.

Ak nájdete 10ročné dieťa, ako skúša fajčiť, ukážte mu na obrázku alebo na internete iné dieťa s rakovinou. Ak má tendenciu liezť po stromoch alebo vysokých múroch, nájdite na internete iné dieťa, ktoré po páde zostalo na vozíčku. Dbajte na to, aby vás pozorne počúvalo, keď je zamestnané inou činnosťou, nemá to význam.

Ďalším atribútom sú činnosti, ktoré majú smrteľné následky. Aj o smrti by malo mať dieťa informácie. Samozrejme všetko postupne a s mierou. Je lepšie ak dostane všetky informácie od rodiča ako by sa to malo dozvedieť inde.

Nikdy neklamte

Ako sa vraví, karma je zdarma, alebo aj lož má krátke nohy. Tieto porekadlá nevznikli len tak. Predpokladom každého klamstva je odhalenie. V prípade odhalenia, stráca ten, čo klamal akúkoľvek vážnosť. Znovu vypestovanie dôvery je namáhavé, niekedy nemožné. Neukážte sa nikdy v očiach vášho dieťaťa ako klamár. Môžete ním zostať do konca života.

Ak dieťa odhalí lož jeden krát, dva krát, viac krát, stratí vo vás dôveru. A nielen to. Prestane vás akceptovať, vážiť si vás, prestane poslúchať, agresívne chovanie sa môže prehĺbiť. V tomto prípade je náprava ťažká až nemožná.

Ignorácia. Áno alebo nie?

Ignorácia je možno až príliš silné slovo k vzťahu s dieťaťom. Za určitých okolností, a to hlavne v období vzdoru (3roky až 9rokov), býva celkom osvedčenou metódou ako dieťa zvládnuť. Samozrejme to neznamená, že máte teraz svoje dieťa ignorovať úplne, nevšímať si jeho potreby. Taktiež by nemala byť pravidelná, pretože dieťa potrebuje cit.

Ak sa ale nachádzate v situácii, že vám idú prasknúť nervy, dieťa neustále vzdoruje, kope, bojuje s vami a kričí, býva nevyhnutná. Pokračujte v bežnej činnosti, dieťa si nevšímajte, tvárte sa, že vám jeho krik nerobí žiadny problém, zachovajte pokoj. Možno to nebude hneď, ale verte, že ho to prestane baviť. Keď utíchne porozprávajte sa s ním o tom čo sa stalo a prečo.

U menších detí je vhodné dať ich na bezpečné miesto, tak aby vás nevideli a nechať vyplakať. Nejednej matke plač možno trhá srdce ale to zvládnete. Dieťa zistí, že nič nedosiahlo a prestane.

Odmeňujte vaše dieťa, ak si to zaslúži

Vhodné je vyjednávanie s dieťaťom. Samozrejme len do istej miery a v určitých situáciách. Vyjednávanie môže byť pozitívne ale aj negatívne. Dovoľte mu večer pozerať dlhšie televíziu, ak celý deň poslúchalo. Nedovoľte mu to, ak neposlúchalo a hádzalo sa o zem aj napriek tomu, že sa bude domáhať a opakovane plakať.

Odmenou pre dieťa môže byť aj sledovanie obľúbenej rozprávky, sladkosť, nová hračka alebo výlet do zoo. Možností je veľa, treba si len všímať čo vaše dieťa chce a čo ho baví. Podľa odborníkov, by ale vyjednávanie nemalo byť časté, pretože podkopáva autoritu. Niekedy treba dať dieťaťu jasne najavo, kto je tu šéf a zaujať striktné stanovisko. Hlavne v situácii, keď chce dieťa robiť niečo, kde by sa mohlo zraniť alebo by mu mohlo hroziť nebezpečenstvo.

Ďalšie zaujímavé zdroje:

• psychiatriepropraxi.cz - Agrese u detí a adolescentu
• solen.sk - Poruchy chování u detí a adolescentu
• solen.cz - Agresivita v dětství a její souvislosti - Léky ano, nebo ne...?