Ako sa čo najefektívnejšie zbaviť oparu? Rýchla a účinná pomoc

Ako sa čo najefektívnejšie zbaviť oparu? Rýchla a účinná pomoc
Zdroj foto: Getty images

Opar - možno ho vidieť na pere, nose, nevyhne sa ani oku, genitáliám a zjavuje sa i na koži. Má rôzne klinické prejavy, formy a môže byť nebezpečný.

Opar - možno ho vidieť na pere, nose, nevyhne sa ani oku, genitáliám a zjavuje sa aj na koži.

Má rôzne klinické prejavy a formy a sekundárne môže vyvolať infekciu aj iných orgánov a systémov.

Opar alebo herpes čo v gréčtine znamená plížiť sa je spôsobený vírusom herpes simplex virus (HSV) alebo pozostatkom ovčích kiahní (varicella), ktorý sa do tela dostáva z kože a slizníc - herpes zoster virus (herpetický DNK vírus - VZV).

Je to najčastejšie sa vyskytujúca vírusová infekcia u človeka.

Nepríjemná je hlavne pre diskomfort pacienta, bolesť v oblasti výsevu a jej virulenciu - nákazlivosť. Vyliečiť sa úplne nedá, ale dajú sa potlačiť jeho príznaky počas aktívnej fázy, ktoré znepríjemňujú život človeka.

Ak chcete vedieť ako na to, čítajte ďalej.

Najčastejšie sa objavuje na pere, v blízkosti nosa, no neminie ani genitálie a zostatok tela. Herpes zvaný aj opar je vírusové ochorenie prejavujúce sa navonok tvorbou bolestivých pľuzgierikov.

Je liečiteľný, ale napriek tomu recidivuje (pretrváva) počas celého života.

Čo spôsobuje opar - nazývaný aj herpes?

Už ako bolo na začiatku spomenuté, opar spôsobuje herptický vírus. Ide o vysokovirulentný (vysokonákazlivý) vírus s častými recidívami (návrat), ktorý aj počas latentného štádia (kedy sa navonok neprejavuje) zostáva v tele hostiteľa.

Nositeľom a prenášačom je výhradne človek.
Má ho až 98% ľudí.
U prevažnej väčšiny zostáva skrytý.

Herpetické vírusy (herpesviridae) patria do skupiny DNA vírusov rodu simplexvirusis. Tie sa prenášajú buď priamym kontaktom alebo kvapôčkovou infekciou. Sú rezistentné voči imunitnému systému organizmu a navonok sa manifestujú (prejavujú) pri poruchách imunitného systému.

V tele človeka sa ,,skrývajú" pozdĺž nervových vláken a počas aktívneho štádia smerujú von. Prichytí sa na bunkovú membránu a splýva s ňou.

Počas tohto štádia ich môžeme pozorovať na koži a slizniciach tak ako ich pozná aj laická verejnosť.

Kategorizácia herpetických vírusov

Herpes simplex virus - nazývaný aj HSV-virus alebo v preklade jednoduchý herpetický vírus. Delíme ho na dva typy alebo podkategórie, ktoré sú si podobné.

  • HSV-1 - ide o herpes virus typ 1 a častejšie sa spája s infekciou na tvári, pere alebo na nose. Prejavuje sa bolestivým pľuzgierom, neskôr vredom hojacim sa chrastou. Pľuzgier býva unimorfný (jednodnotvárny). Priebeh je ľahší ako pri iných formách.
  • HSV-2 - herpes virus typ 2 sa vyskytuje pri genitálnych infekciách. Postihuje rovnako mužov aj ženy. Vzhľadom na lokalizáciu vírusu sa dá preniesť taktiež pohlavným stykom a priebeh ochorenia je bolestivejší. Prejavuje sa zápalom kože a polymorfnou (mnohotvárnou) tvorbou pľuzgierov v oblasti genitálií a análneho otvoru hojacich sa rovnako ako pri HSV-1 chrastou.

Herpes zoster virus - takzvaný VZV-virus, tento názov v skratke pomenováva pôvodcu ochorenia a tým je vírus ovčích kiahní alebo varicella zoster virus. Poznáme ho aj ako pásový opar.

Tento názov vznikol podľa lokalizácie pľuzgierov, ktoré sa nachádzajú na koži pozdĺž senzitívnych nervov. Postihnuté miesto je začervenané z výsevom papulo-vezikulárnych pľuzgierov pásové usporiadaných výlučne postihujúcich jednu stranu.

Kedy a kde sa objavuje?

Herpes vírus má dve fázy. Prvá je latentná (bezpríznaková) fáza, kedy sa herpes síce v organizme nachádza v blízkosti nervov, ale zostáva skrytý.

Navonok sa neprejavuje a človek ani nevie, že ho má. V tejto fáze žiadnym spôsobom neovplyvňuje kvalitu života.

Pri oslabení imunity sa však vírus reaktivuje, teda sa stáva aktívnym a nastupuje druhá fáza - manifestná (navonok sa prejavujúca) fáza.

opar na hornej pere
Jednoduchý herpetický výsev na hornej pere

Herpes labialis

Labiálny herpes alebo v preklade opar na pere. Pery sú z hľadiska lokalizácie oparu najčastejšie postihnutým miestom.

Ľahko sa šíri smerom k nosu alebo naopak dovnútra na jazyk a do celej dutiny ústnej. Vzniká typicky miernym brnením až pálením na pere.

Postihnuté miesto je citlivé na dotyk s lokálnym opuchom. V opuchnutom mieste sa začínajú vytvárať malé vezikulárne pľuzgieriky naplnené čírou tekutinou bohatou na milióny vírusov herpesu.

Jedná sa o najinfekčnejšie štádium. Pľuzgiere praskajú a vzniká krusta (chrasta) s následným hojením za možnosti vzniku jazvičky.

Herpes nasalis

Herpes nasalis je opar na nose, častejšie v nosnej dierke. Vzniká priamo tam alebo sa sekundárne prenesie z iného ložiska najčastejšie z pier.

Začiatok, priebeh a aj fáza hojenia je rovnaká ako pri labiálnom opare.

Herpes facialis

Herpes facialis znamená tvárový opar. Postihnutá býva časť tváre v oblasti faciálneho (tvárového nervu). Začiatok je sprevádzaný brnením postihnutej časti tváre stupňujúcim sa do bolesti. Mení sa v začervenanie s výsevom pľuzgierov.

Herpes corneae

Herpes corneae spôsobuje povrchovú keratídu - herpes rohovky.

Trvá až niekoľko mesiacov a máva za následok jazvy na rohovke, zákaly oka a následné zhoršovanie zraku.

Ľahšie formy sa hoja rýchlo.

Postihnutý má pocit akoby mal niečo padnuté v oku (prach, cudzie teleso). Oko je citlivé, bolestivé so zvýšeným slzením. Bulbus (očné bielko) býva začervenené ako napríklad pri očnej infekcii čo je spôsobené zvýšeným prekrvením.

Stráca sa ostrosť zraku, videnie je rozmazané a pacient je citlivý na ostrejšie svetlo (fotofóbia). Na rohovke sa nachádzajú drobné vezikuly, ktoré svojím tvarom pripomínajú malé retiazky.

Stav môže byť spojený s opuchom horného viečka a svrbením.

Herpes genitalis

Herpes genitalis je obzvlášť nepríjemný práve pre lokalizáciu výsevu.

Tá je v oblasti pohlavného ústrojenstva a môže sa šíriť až k análnemu otvoru.

Častejší je výskyt u jedincov s aktívnym sexuálnym životom.

Súčasne môže prebiehať aj zápal močovej rúry, u žien býva prítomný výtok z pošvy.

genitálny opar na penise a herpetický vírus na mikroskopickej úrovni
Herpes virus na mužskom pohlavnom orgáne

Herpes genitalis je obzvlášť nepríjemný práve pre lokalizáciu výsevu.

Tá je v oblasti pohlavného ústrojenstva a môže sa šíriť až k análnemu otvoru.

Častejší je výskyt u jedincov s aktívnym sexuálnym životom.

Súčasne môže prebiehať aj zápal močovej rúry, u žien býva prítomný výtok z pošvy.

Začína nepríjemným svrbením, kedy pripomína rôzne zápaly močovej rúry alebo imituje iné sexuálne prenosné ochorenia.

Nepríjemný je aj z dôvodov hygienických, ktorých dodržiavanie je na týchto miestach obzvlášť ťažké. 

Novorodenecký herpes

Perinatálny/postnatálny novorodenecký herpes je infekcia, ktorá sa do tela novorodenca dostáva počas intrauterinného (vnútromaternicového) vývoja alebo tesne po narodení.

Zdrojom infekcie býva matka.

Prejaviť sa môže ako kožná forma. U novorodenca však často dochádza k rôznym komplikáciám v závislosti od orgánu, ktorý je postihnutý. Zisťuje sa meningitída, encefalitída, hepatitída, poruchy zrážanlivosti krvi až diseminovaná intravaskulárna koagulopatia (DIC).

Herpes zoster tzv. pásový opar

Herpes zoster (pásový opar) sa vyskytuje na tele v oblasti nervov zväčša na chrbte. Postihnutý pociťuje mravčenie v danej oblasti, ktoré sa mení na bolesť silnej intenzity.

časť kože s herpetickým výsevom vo forme pľuzgiere
Výsev s pľuzgiermi na koži

Mravčenie (parestézie) sú predzvesťou vzniku pásového oparu, vystupňovaná bolesť zvykne vyžarovať až do hrudníka pričom imituje bežnú bolesť chrbta, zápal pľúc, obličkovú bolesť či akútny infarkt srdcového svalu.

V tomto štádiu býva ťažko diagnostikovateľný pre bežného laika bez ďalších vyšetrení a prejavov. Následne vzniká začervenanie a už typický herpetický výsev na tele. 

Prejavy oparu

  • Inkubačná doba od nakazenia sa do prvých príznakov nie je viac ako 3 až 5dní
  • Herpes sa začína prejavovať napnutím kože a jej miernym pálením a brnením
  • Koža okolo a v mieste svrbenia následne opúcha a sčervenie. Toto štádium zväčša trvá do nasledujúceho dňa
  • Potom sa v mieste svrbenia začne tvoriť vezikulárny pľuzgier naplnený čírou tekutinou
  • Pľuzgierov je viacej a môžu sa zlievať do väčších a vytvárať aj väčšie ložiská, ktoré sa pri nesprávnej starostlivosti hlavne pri kontakte rúk šíria do okolia alebo sú prenesené na úplne iné miesto
  • Ich tvorba je sprevádzaná nepríjemnou bolesťou
  • Pľuzgieriky na 4. - 5. deň začínajú praskať
  • Tekutina, ktorá sa dostáva na povrch je plná vírusov
    • čo znamená že táto fáza je najrizikovejšia na nakazenie sa, ale určite nie jediná ako býva chybne popisované na niektorých internetových stránkach
  • Z prasknutých vezikulov sa stáva vred s lokálnym zápalom
  • Vred sa hojí chrastou, ktorá je náchylná na praskanie
  • Tvoria sa v nej drobné trhlinky s tendenciu krvácať sprevádzané takisto bolesťou
    • V tomto štádiu sa opar buď zhojí alebo recidivuje.

+

Špecifiká symptómov závisia od lokalizácie a typu ako bolo už vyššie uvedené, napríklad:

  • Pri očnom herpese býva pocit cudzieho telesa v oku, slzenie, poruchy zraku
  • Opar v uchu je sprevádzaný závratmi, poruchami sluchu, nevoľnosťou až zvracaním
  • Herpes zoster postihuje hlbšie vrstvy kože, je rozsiahlejší a má dlhé trvanie. Hojí sa veľkými chrastami, po ktorých zostávajú jazvy
  • Genitálny herpes je sprevádzaný nepríjemným svrbením, výtokom z pošvy, zápaly močovej trubice s pálením pri močení
    • výsev má tendenciu šíriť sa smerom ku konečníku, pri neliečenom až na stehná

Ako sa opar šíri?

Herpetický vírus je veľmi infekčný a to hlavne vo fáze, keď sa na koži zjavujú pľuzgiere naplnené čírou tekutinou.

Nie je to však jediná infekčná fáza.

K prenosu dochádza slinami a priamym kontaktom napríklad pri bozkávaní sa ak je na pere alebo nepriamym kontaktom pri napití sa z fľašky niekoho kto má aktívnu fázu herpesu, pri použití jeho zubnej kefky, príboru či rúžu na pery.

Pri genitálnom herpese to môže byť pohlavný styk.

Je možný prenos orálneho ústneho herpesu na genitálie, kožného na pery a naopak. Do tela sa dostáva cez sliznice, spojivky a porušenú kožu.

Rady ako urýchliť hojenie a liečbu oparu

  • starostlivosť zameraná na liečbu oparu by mala mať jednu hlavnú zásadu a to minimalizovať dotýkanie sa herpesu.
  • veľkou chybou je prepichovanie pľuzgierov, po ktorom sa vysokoinfekčná tekutina prenáša aj na iné miesta.
  • po každom kontakte je potrebné dôkladne si umyť ruky mydlom, aby sa zabránilo ďalšiemu šíreniu.
  • postihnuté miesto treba ľadovať. Studené teploty lokálne zužujú cievy a tým zmierňujú prekrvenie v danom mieste, čím sa zamedzuje postupu vírusu, uľahčuje sa priebeh, zmierňuje sa opuch aj bolestivosť.

Domáce rady - bylinná liečba

Čistenie oparu pred lokálnou liečbou je vhodné čistou vodou, peroxidom vodíka, alebo austrálskym čajovníkovým olejom používaný aj na liečbu.

Čistiť a potierať herpes môžeme aj tinktúrami či odvarmi získanými lúhovaním listov alebo kvetov rôznych rastlín.

Čítajte tiež článok: 
Repík lekársky, takmer všemocná rastlina. Aké má účinky, čo sa zbiera?

Priaznivé účinky niektorých z nich sú uvedené nižšie.

Nikdy však nesmieme zabúdať, že to nie je náhrada ozajstnej liečby oparu. Popri liečbe musíme myslieť aj na naštartovanie našej imunity.

Je vhodné zvýšiť prísun zinku, selénu, lyzínu, vitamínu C a vitamínov skupiny B.

Vyhnúť by sme sa naopak mali potravinám s vysokým obsahom arginínu ako je čokoláda, kola, kešu oriešky, pivo a iné.

Ktoré byliny sú najefektívnejšie pri liečbe oparu?

Na internete sa dočítate veľa o priaznivých účinkoch aloe vera.

prerezané listy aloe vera
Mäsité listy aloe vera

Aloe vera alebo aj aloe pravá - je krík, ktorý svojím vzhľadom veľmi pripomína kaktus. Jej domovom je Afrika a jej liečivé schopnosti poznali už starí Egypťania o čom svedčia rôzne dokumenty.

V starovekom Egypte bola tiež nazývaná rastlinou nesmrteľnosti a bola súčasťou pohrebných rituálov. Tradícia hovorí, že aloe tvorila jednu z viacerých skrášľovacích substancií samotnej Kleopatry.

Do Európy sa dostala prostredníctvom arabských obchodníkov.

Má výborné protizápalové a hojivé účinky.

Uplatňuje sa okrem iného pri zápalových, hnisavých ochoreniach kože či vredoch. Hlavnou liečivou zložkou aloe je aloín. Je obsiahnutý v mäsitých listoch rastliny.

Okrem toho obsahuje aj iné vitamíny, minerály a enzými. Bezpochyby sa jedná o liečivú rastlinu, no jej účinky sú prevažne antibakteriálne, čo znamená, že pri liečbe oparu je najefektívnejšia vo fáze vredu alebo popraskanej chrasty, kedy je zvýšené riziko sekundárnej bakteriálnej infekcie.

Urýchľuje samotný proces hojenia.

Používa sa buď lokálne z čerstvo odrezaného listu aloe alebo aj celkovo. Pri opare je lepšia lokálna aplikácia, pretože pri celkovom užití netreba zabúdať na jej laxatívne účinky (preháňavé).

Odporúčaná denná dávka je 1/2 až 1 lyžička u dospelého jedinca.

Pri predávkovaní sa aloe počas vnútorného užívania v nadmerných dávkach hrozí poškodenie obličiek. Tablety z aloe alebo čisté aloe sa neodporúča tehotným ženám alebo pri krvácavých stavoch či ochoreniach ako je napríklad menštruácia, iné gynekologické krvácania alebo aktuálne krvácajúce hemoroidy.

Poznáme ich veľa druhov no nesporne každý druh má výrazné antimikrobiálne, antivírusové a antimykotické účinky vďaka látke nazývanej alicín.

Reč je o cesnaku kuchynskom (allium sativum).

košík s cesnakom a strúčikmi
Strúčiky cesnaku kuchynského

Okrem už spomínaného alicínu obsahuje široké spektrum vitamínov (A,B,C,D), minerálnych látok, stopových prvkov, selénu, vápniku, zlúčenín síry alebo jódu.

Využíval sa už v dávnej minulosti, rovnako ako aloe už v starovekom Egypte, kde ho dávkovali otrokom pri stavbe pyramíd na silu a vytrvalosť a preventívne proti rôznym chorobám.

Jeho antiseptické účinky boli využívané počas oboch svetových vojen. Počas prvej svetovej vojny bol najznámejšie antiseptikum, počas druhej svetovej vojny (po objavení penicilínu) bol využívaný pre nedostatok penicilínu.

Je tak účinný, že je schopný usmrtiť aj rezistentné kmene baktérií ako je napríklad známy multirezistentný zlatý stafylokokus aureus alebo najznámejšiu kvasinkovú hubu druh candida albicans, ktorá podľa niektorých zdrojov podporuje vznik zhubných nádorových buniek.

Je účinný v boji proti voľným radikálom, slúži ako antidotum pri otravách. Užíva sa vnútorne požitím čerstvého požutého strúčiku (odporúča sa 2-3 strúčiky denne) alebo sa nereže a použije sa lokálne, pričom narezaná strana sa prikladá na postihnuté miesto.

Prikladať môžeme aj rozdrvený cesnak. Postihnutým miestom rozumieme priamo herpes, bradavicu, akné, vred. Najvýraznejšie účinky má v surovom stave.

V popredí stále zostáva výrazne aromatický olej z čajovníka austrálskeho získavaný z divoko rastúcich stromov z východného pobrežia Austrálie -  Melaleuca alternifolia známy ako tea tree oil.

čajovník austrálsky a fľaška s čajovníkovým olejom na stole
Listy a olej z čajovníka austrálskeho

Svojou vôňou pripomína eukalyptus. Pôvodne ho používali domorodci na liečbu zranení, popálenín ale aj pri nachladnutí. Do Európy bol prinesený významným objaviteľom a moreplavcom Jamsom Cookom.

antimikrobiálne, antivirotické, antiseptické aj antimykotické účinky prvýkrát zdokumentované v roku 1920 a momentálne aj akceptované Európskou Farmakologickou Komisiou a je zaradený medzi látky s potvrdeným terapeutickým účinkom.

Tea tree olej je 100% čistý olej získavaný lisovaním s myrtovitých lístkov z čajovníka austrálskeho. Je veľmi účinný na kožné infekcie teda aj opary.

Je veľmi šetrný k okolitej pokožke, nespôsobuje jej dráždenie len pri nadmernom používaní u citlivých jedincov. Postihnutá oblasť sa odporúča potrieť tenkou vrstvou čajovníka bez prelepovania. Použiť sa dá aj naparovaním prípadne je možné pripraviť si čajovníkový kúpeľ.

Vynikajúci je tiež kúpeľ nôh hlavne pri ochorení spôsobenom plesňami.

Menej známe byliny vhodné aj na liečbu alebo dezinfekciu oparu

Historicky mladšia a menej známa rastlina je echinacea purpurová (echinacea purpurea). Bola využívaná Indiánmi v Severnej Amerike na hojenie septických rán ako aj pri uštipnutiach jedovatými hadmi posledných 100 rokov. Je to kvet tmavoružovej farby s chlpatými stonkami a špicatými listami so zúbkovitými okrajmi.

Má široké spektrum využitia.

Je účinná v boji proti viacerým druhom baktérií ale má aj antivírusové účinky. Je dokázané, že má schopnosť zastavovať rast nádorových buniek. Pri vonkajšom použití hojí rany, vredy, vyrážky a pre svoj antivirotický účinok sa využíva aj pri liečbe oparu.

Použiť sa môže v surovom stave, ako odvar a v poslednom období sa s obľubou využíva ako súčasťou mnohých mastí.

Veľmi známa huba pestovaná pôvodne v Japonsku sa nazýva  húževnatec jedlý/šii-take (tentinus edodes). Používa sa väčšinou celkovo jej požitím. 

Podľa niektorých neoverených zdrojov dokáže ,,predlžovať život" pre jej výrazné regeneračné účinky pri pravidelnej konzumácii. Tento názor postupne zahlcuje aj civilizované krajiny. Či je táto informácia pravdivá alebo nie môžeme len diskutovať.

Nespochybniteľné a aj overené sú však protivírusové, protisklerotické, antialergické a aj protinádorové účinky tejto huby. Odporúča sa konzumovať ju pravidelne ako preventívne opatrenie, používajú sa však aj tinktúry väčšinou pri chrípke alebo v surovom stave pri alergiách či nádorových ochoreniach.

Ako bolo vyššie uvedené je skôr súčasťou prevencie ako liečby.

Odporúča sa aj pri herpetických výsevoch ako súčasť stravy s antivírusovým účinkom nie však liečba. Jeho hlavnými účinnými zložkami sú polysacharidy, lentinany či alkaloid eritadenín.

Mimoriadne široké využitie majú účinky bazalky kráľovskej z latinčiny ocimum basalicum (okimon - voňať, basilikos - kráľovský). Krajinou pôvodu tejto liečivej byliny je India.

Je typická svojou špecifickou a silne aromatickou vôňou a známa hlavne ako dochucovadlo (korenina) využívané prevažne v gastronómii.

Obsahuje bazalkový gáfor, éterický olej, silice, glykozidy, tanín, flavonoid, cineol a iné. Pri celkovom užití pôsobí protizápalovo a pri vyplachovaní úst sa uplatňuje pri rôznych lokálnych ochoreniach a zápalových procesoch v dutine ústnej ale aj iných kožných zápaloch.

Pri herpese sa odporúča takisto až vo fáze hojenia.

Odpradávna sa jej pripisovala magická sila, bola využívaná na odháňanie zlých duchov a aj dnes v jej listoch hľadáme štvorlístky, ktoré sú symbolom šťastia a zabezpečujú osobnú ochranu. Táto mystická rastlina sa nazýva ďatelina lúčna (trifolium pratense). 

Vyskytuje sa najmä v Európe ale poznajú ju aj v Afrike.

Obsahuje živice, silice, tanín, flavonoidy, glykozidy, triesloviny, farbivá, fenolycké látky a rôzne iné látky, ktorých kombinácia je šetrná a neagresívna na úpravu správne funkcie orgánov a orgánových systémov.

Má dezinfekčné účinky preto sa dá využiť na vyčistenie herpesu, pôsobí aj proti opuchu a silnejšie odvary sú účinné pri liečbe  hnisavých rán, oparu, akné či ekzémov.

V alpských oblastiach častejšie v subalpinskom pásme hlavne nížinách, na Balkáne a vo východnej Európe môžeme nájsť bôľhoj lekársky latinsky anthyllis vulneraria. Vzhľadovo je to žltá ďatelina s chlpatými lístkami jemne striebristej farby.

V medicíne sa takmer nevyužíva. V ľudovom liečiteľstve je však táto rastlina, hlavne jej žlté kvety (po sušení hnedé) veľmi známe a využívané pre priaznivé protizápalové účinky.

Obsahuje organické kyseliny, silice, cukry, saponíny, antokyány a iné. Tieto látky pôsobia hlavne dezinfekčne, preto vývar možno využiť aj na čistenie oparu pred samotnou liečbou.

Pri vonkajšom použití pomáha pri kožných ochoreniach a ranách od oparov, vredov, zapálených a mokvajúcich rán, dekubitov, abcesov až ošetrovanie popálenín či omrzlín.

Výhodou je, že nemá nežiadúce účinky závažnejšieho charakteru a je možné ho použiť celkovo aj u detí či tehotných žien.

Strom dorastajúci až do výšky 25metrov breza previsnutá alebo betula pentula je veľmi známa aj v našich podmienkach. Terapeutické využitie majú hlavne jej listy no občas sa využíva aj kôra brezy či puky.

Listy sa sušia a majú vysoký obsah vitamínov, minerálov, organických kyselín, cukru, silíc, flavonoidov, saponínov, trieslovín či betulalbínu.

Odvar pripravený z tejto rastliny pôsobí antisepticky a protizápalovo.

Používajú sa hlavne zábaly ale aj rozdrvené listy na odreniny, rany, ekzémy, lišaje ako aj na  hnisavé zápaly kože, ktoré môžu vzniknúť pri sekundárnej infekcii herpesu bakteriálnou infekciou.

Farmakologická liečba oparu

Najväčší význam v liečbe oparu majú antivirotiká, pričom samotný efekt liečby je podmienený viacerými faktormi - v neposlednom rade aj časom, kedy sme si antivirotiká nasadili.

Najefektívnejšia liečba je tá, ktorá bola podaná do 72 hodín.

harok papiera s popisom dermatology vedľa neho tabletky a injekčná striekačka
Farmakologická liečba herpesu antivirotikami

Dávka antivirotika musí byť dostatočná. Najčastejšie používaným antivirotikom je aciklovir, čo je vlastne acyklický analóg guanozínu a je vhodný aj pre pacientov trpiacich imunodeficientným ochorením (napríklad u pacientov s AIDS). Známy je pod názvom herpesin a možno ho dostať vo forme tabliet alebo krémov.

Vylepšeným prekurzorom acikloviru je valaciklovir. Je oveľa účinnejší, netreba ho podávať tak často ako aciklovir ale je menej dostupný kvôli vyššej cene.

Je vhodný na zabránenie rastu a usmrcovanie vírusov herpes simplex (herpes simplex, pásový opar, opar rohovky, genitálny opar), varicella zoster a cytomegalovírusov.

Neodporúča sa deťom mladším ako 12 rokov, tehotným a dojčiacim ženám, takisto sa neodporúča pri plánovaní tehotenstva.

Ďalšou alternatívou je brivudín známy aj ako zovudex. Je to liečivo zastavujúce rozmnožovanie herpetického vírusu. Na rozdiel od acikloviru ho nemôžu užívať ľudia s ochorením imunitného systému, takisto u ľudí u ktorých prebieha súčasne chemoterapia.

Jeho užívanie môže mať v tomto prípade závažné následky končiace sa až smrťou.

Pri liečbe jednoduchého herpesu je aciklovir veľmi účinný a jeho preparáty sú voľne dostupné bez lekárskeho predpisu. V prípade recidivujúceho, prolongujúceho (pretrvávajúceho) herpesu je vhodné poradiť sa so svojím lekárom, ktorý určí správnu liečbu.

Vyššie popísané domáce recepty sú len doplňujúcou možnosťou liečby oparu alebo slúžia ako vhodná dezinfekcia pred samotnou liečbou.

Je nutné si uvedomiť, že samotnú farmakologickú liečbu aj napriek silným účinkom bylín tie nemôžu nikdy nahradiť a to z dôvodu, že účinné látky, ktoré sú v mastiach proti herpesu obsiahnuté pôsobia priamo proti konkrétnemu vírusu.

Otestujte sa

fzdieľaj na Facebooku
Ste doktor, či zdravotník? Zviditeľnite sa a zdieľajte skúsenosti!

Vytvorte si vlastný blog na Zdravoteka.sk, ktorú číta 620 000 ľudí mesačne. Napíšte nám →

Cieľom portálu a obsahu nie je nahradiť odborné vyšetrenie. Obsah má len informatívny a nezáväzný charakter, nie poradný. V prípade zdravotných ťažkostí odporúčame vyhľadať odbornú pomoc, navštíviť alebo kontaktovať lekára, lekárnika.

Odporúčané