späť na zoznam článkov

Dieťa nie je miniatúra dospelého! V čom spočívajú rozdiely?

Dieťa nie je miniatúra dospelého! V čom spočívajú rozdiely?

Bábätká sú rozkošné a svojím vzhľadom niekedy až príliš pripomínajú dospelých. Moderné šatôčky, značkové topánočky a „malý - dospelý” je na svete. V skutočnosti sa ale deti do istého veku odlišujú viac, akoby sa na prvý pohľad mohlo zdať. Ak máte doma dieťatko, alebo ho čakáte, je dobré poznať tieto rozdiely. Prečo je to dôležité?


Nový život začína spojením mužskej a ženskej pohlavnej bunky. Ide o splynutie spermie a vajíčka vo vajíčkovode, tzv. oplodnenie. Po oplodnení sa vajíčko začne deliť - rásť, pričom cestuje vajíčkovodom, a do maternice sa dostáva už ako zárodok skladajúci sa z niekoľkých buniek.

Zaujímavé: Ak ste si mysleli, že ste ockova najrýchlejšia spermia, tak ste sa veľmi splietli. Spermie sa pohybujú rýchlosťou cca 5mm za 1minútu, čo je pomalšie ako pohyb slimáka ktorý prejde cca 13mm/sek. K ich pohybu prispievajú aj sťahy maternice pri orgazme ženy. Po dorazení spermií k vajíčku, dnu prenikne len jedna z nich, a nejedná sa o prvú. Predpokladá sa, že výber tej pravej spermie nie je náhodný, no presný mechanizmus pre nás zatiaľ zostáva záhadou.

Ak prebehne všetko v poriadku, tak sa zárodok v maternici uhniezdi a rastie 9 mesiacov. Každým dňom sa čoraz viac podobá človeku. Po pôrode vidíme malého človiečika, ktorý sa nelíši od dospelého. Opak je však pravdou, a v skutočnosti sa niektoré orgány a systémy dotvárajú ešte niekoľko rokov.

V maminkinom brušku a mimo neho

Život vo vnútri maternice je bezstarostný a úplne iný ako po narodení. Z tmavého, vlhkého prostredia, kde plod dostáva výživu a kyslík prostredníctvom placenty, sa pôrodom dostáva na svetlo sveta. Prvým nádychom dochádza u bábätka k množstvu zmien, ktorým sa musí prispôsobiť.

Prečo sa nám páči v maminkinom brušku?

Maternica (lat. uterus) je orgán, v ktorom dochádza k rastu a vývoju dieťatka. Vytvára mu mechanickú bariéru a tepelnú izoláciu, aby bolo počas tohto zraniteľného obdobia maximálne chránené. Reguláciu tepla zabezpečuje krvný obeh matky.

K prísunu kyslíka a živín dochádza aj napriek tomu, že krvný obeh matky a embrya je oddelený. Deje sa tak prostredníctvom placenty. Placenta alebo aj plodový koláč je dočasný orgán v hornej časti maternice. Po pôrode dieťaťa dochádza aj k porodeniu placenty.

TIP: Narodilo sa prvé dieťa, ktoré rástlo v maternici po mŕtvej darkyni

Pôrod predstavuje pre dieťa veľkú, adaptačnú zmenu

Tehotenstvo sa končí pôrodom. Na blížiaci sa pôrod upozorňujú rodičku mierne bolesti v podbrušku, špinenie, či slabé krvácanie, nepravidelné kontrakcie menšej intenzity, ktoré môžu vzniknúť niekoľko hodín až dní pred pôrodom a tlak v krížoch a konečníku (tlak ako na stolicu).

Tabuľka pôrodných fáz:

Prvá doba pôrodná otváracia fáza otváranie bránky pod náporom tlaku plodu a obalov
Druhá doba pôrodná vypudzovacia fáza samotný pôrod dieťaťa
Tretia doba pôrodná konečná fáza pôrod placenty

Prvý nádych a ďalší vývoj dýchacej sústavy

Tesne pred pôrodom je dýchacia sústava plodu natoľko vyvinutá, aby bol schopný prvého nádychu po ňom. V maternici dieťa síce nedýcha, no už vykonáva rýchle a nepravidelné dýchacie pohyby, pripomínajúce dýchanie.

Napriek týmto pohybom sa do pľúc plodu nedostáva plodová voda, alebo len veľmi zanedbateľné množstvo. To sa tlakom na hrudník počas pôrodu vytlačí von.

Následne sa prvým nádychom začnú pľúca plniť vzduchom a novorodenec začína dýchať. K úplnému prevzdušneniu pľúc dochádza v priebehu pár minút.

Prečo treba dávať pozor na plný noštek?

Ústna aj nosová dutina sú veľmi maličké. Väčšiu časť ústnej dutiny vypĺňa jazyk a hltanová mandľa. To znemožňuje novorodencovi dýchať ústočkami. Dieťa dýcha prevažne noštekom.

Preto je nosová dutina v procese dýchania veľmi dôležitá. Upchatý noštek dieťatka môže spôsobovať prekážku v dýchaní, čo cez ústa nevie dostatočne vykompenzovať.

Z tohto dôvodu je veľmi dôležité predchádzať infekciám a v prípade výtoku z nosa, je potrebné dieťatko poriadne odsať.

Novorodenec má krátky a vysoko uložený hrtan. Hrtanová príchlopka mu svojou veľkosťou a uložením dovoľuje súčasne prijímať potravu a dýchať.

Priedušnica, priedušky a pľúca. Čo je iné a čo rovnaké?

Dospelý človek má priedušnicu uloženú asi v strede, v oblasti krku. Z priedušnice vychádzajú dve hlavné priedušky rovnakej dĺžky. 

U bábätka je priedušnica vajcovitá a ťahá sa prevažne po pravej strane krku, pričom pravá prieduška predstavuje akoby jej pokračovanie. Ľavá prieduška sa skláňa pod väčším uhlom a je dlhšia.

Zaujímavé: Pravá prieduška je pokračovaním priedušnice, čiže má rovnaký sklon a v porovnaní s ľavou je asi o pol centimetra kratšia. Tento fakt je dôležitý hlavne pri dusení sa cudzím telesom (fazuľky, časti hračiek). U detičiek je vzhľadom na sklon ľavej priedušky veľmi nepravdepodobné jej upchatie. Teleso sa prakticky takmer vždy dostáva vpravo.

Poslednou časťou sú pľúca, ktoré majú u dospelého bilaterálne rovnakú veľkosť aj napriek nerovnakému počtu pľúcnych lalokov na pravej a ľavej strane. Pľúca plodu sú širšie a uložené vyššie. Po narodení sa s každým nádychom zväčšujú a rozpínajú.

Detská žľaza je orgán, ktorý u dospelého nenájdete

Detská žľaza (lat. thymus) je dočasný, žľazovitý orgán, ktorý sa nachádza za hrudnou kosťou, pred priedušnicou už po narodení. V tomto období dosahuje najväčšie rozmery a siaha až do oblasti krku.

Thymus je časťou lymfatického systému a má dôležitú úlohu v rámci imunitného systému. Dozrievajú v nej totiž biele krvinky, konkrétne T-lymfocity, ktoré sú dôležité pri boji s infekciami. Okolo tretieho roku života začína zanikať, no úplne vymizne až v období puberty.

U dospelých ľudí detská žľaza nie je, no jej nefunkčné pozostatky môžu u niektorých ľudí pretrvávať vo väzivovom tkanive až do staroby. Nemajú žiadny význam.

Ako sa mení krvný obeh po pôrode?

Už v prvom mesiaci gravidity sa vytvára základ srdca. Ani zďaleka sa ale nepodobá orgánu, ktorý poznáme z kardiológie. Čo sa týka rastu a funkčnosti srdca, ide o zložitý proces, ktorý sa napriek skorému začiatku jeho vývoja, úplne dotvára až vo veku 12 rokov.

Prvým nádychom sa uzatvárajú otvory a zanikajú skraty v srdci plodu

Novorodenec pôrodom prechádza z fetálnej cirkulácie na normálnu. Rozdiely v cirkulácii plodu a dospelého sú obrovské. Treba si uvedomiť jeden fakt, a to ten, že pľúcny obeh plodu neexistuje. Do pľúc sa dostáva minimum krvi.

Krv z dolnej dutej žily  plodu vteká priamo do pravej predsiene, odkiaľ prechádza do ľavej predsiene otvorom nazývaným foramen ovale. Tento otvor sa uzatvára s prvým nádychom novorodenca, kedy sa zároveň prechádza na normálnu cirkuláciu.

V niektorých prípadoch k uzavretiu nedochádza, a krv predsiení sa mieša. Tejto vývojovej chybe hovoríme defekt predsieňového septa. Medzi komorami najskôr žiadna prepážka - septum neexistuje. Vytvára sa neskôr. V prípade, že sa nevytvorí úplne, dochádza k defektu komorového septa.

Okrem otvorov sa v srdci plodu nachádzajú aj skraty na cievach, ktoré zabezpečujú fetálny obeh. Najznámejším je ductus Botalli, ktorý spája pľúcny kmeň s hlavnou srdcovou tepnou - aortou. Po pôrode taktiež zaniká.

Vrodených vývojových chýb srdca (VVCHS) v súvislosti s prechodom na normálny obeh, prípadne poruchou vývoja je kvantum, preto nie sú uvedené.

Srdce je tak veľké ako päsť jeho majiteľa

Srdce má vo všeobecnosti veľkosť zovretej päste. To znamená, že jeho veľkosť zodpovedá veľkosti tela.

  1. Tvar srdca je však u novorodenca guľovitý, pričom predsiene sú väčšie ako komory. Malý objem prečerpanej krvi a tenká svalovina srdca majú za následok jeho rýchlejšiu akciu. Novorodenec má preto srdcovú frekvenciu okolo 140 úderov za minútu. 
  2. Rýchlym rastom do dĺžky srdca nadobúda okolo tretieho roku života tvar oválny. Svalovina mohutnie a srdcová frekvencia sa pohybuje okolo 100 úderov za minútu.
  3. Typický komorový tvar vzniká až okolo dvanásteho roka, kedy je akcia srdca na úrovni dospelého, a to 80 úderov za minútu.

Vekom sa dotvárajú aj srdcové ušká a chlopňový aparát, až do výsledných štruktúr dospelého jedinca. Srdcová svalovina (hlavne komôr) mohutnie, a už okolo siedmeho roka sú komory väčšie ako predsiene.

Poloha srdca dieťaťa do jedného roka je priečna. Postupne sa stáča šikmo. Úplnú šikmú polohu nadobúda vo veku 6 rokov.

Tráviaca sústava a orgány brušnej dutiny

Tráviaca rúra a orgány tráviaceho traktu sa vyvíjajú z pôvodne rovnej a primitívnej tráviacej rúry pozostávajúcej z troch základných oddielov.

Predný oddiel je základom pre ústnu dutinu, hltan, pažeráka, žalúdok, dvanástnik, pečeň a pankreas. Stredný oddiel je predchodcom tenkého čreva, slepého čreva a časti hrubého čreva. Zo zadného oddielu sa vytvára zvyšná časť hrubého čreva a konečník.

Zaujímavé: Zo slepej a nepriechodnej trubice plodu sa vytvára priechodný orgán začínajúci dutinou ústnou a končiaci rektom. V niektorých prípadoch sa otvory neutvoria tak, ako by mali a vznikajú vrodené chyby nepriechodnosti tráviacej rúry.

Ústna dutina je v rannom veku prispôsobená na satie mlieka

Ústna dutina novorodenca je vzhľadom na jeho celkovú hmotnosť a dĺžku veľmi úzka. Zvonka je lemovaná hrubými perami s podstatne silnou svalovinou, čo umožňuje dieťaťu pevné prisatie sa k prsníku. K uchopeniu bradavky napomáhajú aj ďasná vystupujúce do ostrého hrebeňa.

Jazyk je v porovnaní s ústnou dutinou pomerne široký a svojou objemnosťou prakticky vypĺňa celé ústa približne do 3.mesiaca života.

Hrot jazyka je krátky a málo pohyblivý, často trčí von z pusy (komické vyplazenie jazyka). Vypľúva a vysúva ním tuhú stravu.

Naopak koreň je väčší a hrubší, čo umožňuje reflexné prehĺtanie tekutiny v prvom polroku života. Jeho povrch je pomerne suchý (nižšia tvorba slín) a tvorí sa na ňom často biely povlak.

Zaujímavé: Ústna a nosová dutina tvoria počas vnútromaternicového vývinu jeden celok. Vznikom podnebia sú rozdelené na dve odlišné časti nos a ústa. V prípade porúch vývoja podnebia často dochádza k vzniku rázštepu.

Bacuľaté líčka nie sú len krásne, ale majú aj svoj význam

Pri dojčení sa neuplatňuje len sací reflex a silné pery a špicaté ďasná. Podieľajú sa na ňom aj bacuľaté líčka, ktoré svojou stavbou vytvárajú akýsi mäkký vankúšik (prevažne ho tvorí lícny tuk).

Ten zabraňuje ich prepadnutiu pri aktívnom saní, čím je v dutine ústnej udržiavaný správny podtlak potrebný k dojčeniu.

Od reflexného satia po cielené hryzenie - vývoj chrupu

Základy mliečneho chrupu vznikajú už v maternici počas tehotenstva, a to okolo 6. a 7.týždňa. Sú uložené vo vnútri hornej čeľuste a sánky ešte pred našim narodením.

Do 6.mesiacov sú navonok viditeľné iba ďasná usporiadané do špicatého hrebeňa. Okolo 6. až 8.mesiaca života sa hrebeň stráca a cez sploštené ďasná sa začínajú prerezávať mliečne zuby.

Konečný mliečny chrup je viditeľný okolo 2.roku veku dieťaťa. Skladá sa z 20 zubov, a to z 8 rezákov, 4 očných zubov a 8 stoličiek.

Prerezávanie zubov umožňuje dieťaťu prechod od satia k hryzeniu a žuvaniu, ktoré je nesmierne dôležité pre príjem potravy. Okrem zubov sa na tomto deji zúčastňujú aj žuvacie svaly, jazyk a slinné žľazy.

Množstvo slín sa vekom dieťaťa zvyšuje. V novorodeneckom období je chabé, u dojčiat sa tvorí cca 100ml slín za deň, čo je 10 - násobne menej ako u dospelého človeka.

Tieto zuby postupne vypadávajú a sú nahrádzané trvalým chrupom. Deje sa tak vo veku 6 až 7 rokov. Trvalý chrup má celkom 32 zubov (8 rezákov, 4 očné zuby, 8 črenových zubov a 12 stoličiek).

Hltan umožňuje reflexné prehĺtanie potravy

Tak ako všetko aj hltan bábätka je menších rozmerov. U novorodenca dosahuje asi 4cm, čo je len tretina v porovnaní s dospelým.

V novorodeneckom období je uložený nižšie ako u dospelého človeka a umožňuje prehĺtanie potravy. S vekom sa predlžuje a konečné rozmery spolu s nosohltanom dosahuje približne okolo 15.roku života. 

Veľkosť hltana by nebola ničím výnimočným, no na jeho bočnej stene dominuje hltanová mandľa, ktorá paradoxne dorastá do väčších rozmerov. Za normálnych okolností to nie je problém.

Pažerák a žalúdok

Pažerák novorodenca dosahuje 11 až 15 cm, v dospelosti asi 40cm. V tomto veku tvorí rovnú rúru ťahajúcu sa priamo od hltana po žalúdok. Rastie veľmi rýchlo (rýchlejšie ako hrudná chrbtica prebiehajúca súbežne).

Je to práve rýchlosť rastu, ktorá spôsobuje jeho esovité prehnutie dopredu v oblasti krku. Ku konečnému prehnutiu dochádza do 2rokov života, čím sa zvyšuje aj jeho pružnosť.

Koniec pažeráka nasadá na žalúdok. Čo sa týka žalúdka, je to orgán, ktorý sa v novorodeneckom období významne líši. Jednak je to z hľadiska tvaru (rúrovitý tvar), ktorý začína nadobúdať základné rysy konečného tvaru už pár dní po pôrode.

Sliznica žalúdka dieťaťa je hrubšia, tvorená hlbšími záhybmi. Záhyby spôsobujú, že jeho funkčná plocha je väčšia ako u dospelého, aj napriek menšej kapacite.

Jeho kapacita je len 8 ml tekutiny. Asi po týždni sa zvyšuje jeho kapacita až desaťnásobne. Následne sa kapacita žalúdka zvyšuje každý mesiac približne o 20 až 25 ml tekutiny. V prvom roku je to skoro 300 ml, do troch rokov sa zdvojnásobuje.

Svalovina žalúdka je aj napriek svojej hrubosti pomerne slabá, čo má za následok časté vracanie sa žalúdočného obsahu späť do pažeráka a úst - grckanie.

Nadrozmerná pečeň malých detí vypĺňa väčšinu priestoru brucha

Veľkosť pečene novorodenca a malých detí tvorí približne 5% hmotnosti tela. Vekom sa tento orgán zmenšuje a v dospelosti tvorí už len 2,5% z celkovej hmotnosti. V konečnom dôsledku to znamená, že u detí je až dva krát väčšia.

U dospelého človeka sa pečeň nachádza v pravej hornej časti brucha a je prekrytá a chránená pravým rebrovým oblúkom. Anatomicky sa skladá z dvoch lalokov. Pravý lalok je podstatne väčší ako ľavý.

U detičiek je to opačne. Jednak pečeň nie je chránená rebrami, u novorodenca dokonca presahuje rebrové oblúky, a to na pravej, aj ľavej strane.

Laloky sú rovnako veľké, niekedy môže byť ten ľavý dokonca väčší. Jej rozmery siahajú až k pupku. Hlboko v pečeni sa nachádza žlčník, ktorý je vzhľadom na jej veľkosť prakticky nepohyblivý.

Čo sa týka vývoja funkcie pečene, tá sa končí až okolo 10roku. Prestavba sa týka hlavne zmien v cievnom riečisku pečene. Až po 10rokoch sa utvára štruktúra pečeňových lalôčikov.

Vedeli ste, že dieťatko má dlhšie črevá ako dospelý?

Tráviaca rúra plodu je sterilná. Počas, alebo krátko po pôrode dochádza k jej prvotnému osídľovaniu baktériami. Mikroorganizmy vnikajú do čreva ústami, nosom a cez konečník.

Toto osídľovanie je dôležité pre prirodzenú črevnú mikroflóru, ktorá je súčasťou nášho organizmu. Začína sa 2 až 3 dni po narodení, kedy je do úplného vyprázdnenia smolky pomalé.

Tenké črevo novorodenca meria asi 40cm. Do troch rokov dorastá do dĺžky 1,5 až 2m, čo je pomerne rapídny nárast.

V porovnaní s dospelou osobou je príliš veľké, čo má za následok nepomerne väčšie bruško dieťatka. Celkovým rastom tela sa pôvodne vypuklé bruško splošťuje.

Jeho zakrivené kľučky naliehajú priamo na brušnú stenu a nie sú chránené pobrušnicou cca do 3 rokov. Pobrušnica sa síce vyvíja, no je príliš krátka na to, aby prekryla tak dlhé črevo.

Zaujímavé: Pri dusení sa dieťaťa cudzím telesom sa nesmie robiť Heimlichov manéver do 3rokov. Dôvodom je krehkosť čreva, ktoré nie je prekryté pobrušnicou (riziko ruptúry čriev a vyliatia črevného obsahu - zápal, sepsa, smrť), na rozdiel od dospelého má väčšie krvné zásobenie (riziko krvácania, smrť) a navyše pečeň vypĺňa vrátane čriev takmer celú časť brušnej dutiny od pupka nahor (ruptúra pečene, krvácanie, smrť).

Tenké črevo je v 3 rokoch takmer rovnaké ako u dospelého. To sa ale nedá povedať o hrubom čreve, ktoré sa vyvíja, dá sa povedať, počas celého detstva. Hrubé črevo novorodenca je na úrovni plodu, kedy dosahuje asi 65cm.

Až po pol roku sa začínajú vytvárať výdute podobné dospelému jedincovi, do tej doby nie sú prítomné. Sliznica, riasy a kľučky začínajú nadobúdať svoju podobu vo veku asi 3 roky.

Počas ďalších rokov sa ale stále vyvíja. Normálnu dĺžku dosahuje asi v 7.rokoch. Jeho uloženie v brušnej stene sa neustále mení až do dospelosti.

Zaujímavé: Vzhľadom na nezrelosť, a neustále meniacu sa polohu hrubého čreva novorodenca a menších detí, môže ľahko dôjsť k vydutiu jeho časti cez konečník. Najčastejšie sa tak deje pri stolici. Nejde o vážny stav, črevo sa zväčša spontánne stiahne.

Slepé črevo sa líši viac menej svojou veľkosťou. Jeho veľkosť hrá rolu v uložení červovitého prívesku slepého čreva - appendixu, ktoré je podstatne vyššie v pravej časti brušnej dutiny.

Za normálnych okolností je uloženie appendixu zanedbateľné. Okolo 3.roku života sa appendix posúva smerom nadol. Svoju konečnú topografickú polohu v pravom hypogastriu dosahuje až vo veku 14rokov.

Zaujímavé: Pri zápale červovitého prívesku - ľudovo nazývanom zápal slepého čreva, je nutné mať na zreteli, že dieťa nemusí mať bolesti v pravej dolnej časti bruška, ale dokonca v horných častiach brucha. Appendix často nalieha na pravú obličku, niekedy dokonca na spodnú časť pečene.

Novorodenec má prirodzene malý konečník. Vzhľadom na jeho veľkosť je pomerne dlhý a roztiahnuteľný, aj napriek nie príliš silnej svalovine jeho zvieračov. Slabá svalovina spôsobuje reflexné vyprázdňovanie stolice, ktoré nie je ovplyvniteľné vôľou.

Vylučovacia sústava sa vyvíja rýchlo 

Už okolo druhého mesiaca gravidity sa začínajú vyvíjať obličky a močové cesty ako také. Ide o orgánovú sústavu, ktorá sa utvára ako jedna z prvých vôbec. Do plodovej vody je vylučovaná tekutina, ktorá je už veľmi podobná moču.

O vysokých nárokoch na obličky svedčia mokré plienky

Po pôrode sú obličky a močové cesty anatomicky plne vyvinuté. Sú hmotnostne oveľa väčšie a uložené pomerne nízko ešte v dojčeneckom období. Po funkčnej stránke však majú svoje medzery. Napriek funkčnej nezrelosti je na ne kladená až dva krát vyššia záťaž. Prečo?

Strava novorodenca a dojčaťa je prevažne tekutá. Obsahuje vysoké množstvo vody, ktoré sa vylučuje hlavne močovými cestami. To znamená, že dieťa vymočí oveľa viac ako dospelý, cca 70ml/kg.

Menšia výkonnosť a nižšia filtračná schopnosť obličiek zapríčiňuje, že moč je málo koncentrovaný, čo sa navonok prejavuje jeho bledším sfarbením.

Vývoj močových ciest nám dáva odpoveď, prečo sa deti pomočujú

Z oboch obličiek vystupujú dva močovody so slabou svalovinou. Ich rýchly rast, slabá stena a nízke uloženie orgánov močovej sústavy spôsobujú ich dočasne vlnovitý tvar.

Práve tento tvar je dôvodom častých infekcií močových ciest u detí.

Močovody ústia do močového mechúra. Ten taktiež pozostáva z jemnej vrstvy svaloviny, ktorá sa zosilňuje až v priebehu rokov. Na úrovni dospelého je až okolo 6 roku života.

U malých detí, hlavne v novorodeneckom a dojčeneckom období, je plný močový mechúr viditeľný voľným okom. Jeho náplň objektívne zväčšuje bruško, čo dáva šancu všímavým mamičkám predísť menším nehodám v období odvykania si od plienok.

Vôľou ovládané močenie vidíme u asi dvojročných detí, kedy sa frekvencia znižuje na 10krát za deň, no náplň mechúra je väčšia.

Zaujímavé: Iste vám nie je cudzí obraz, kedy lekár alebo sestra drží v rukách čerstvo narodeného novorodenca, a ten sa mu vyciká rovno do tváre. Vplyvom zmeny tepelných podnetov a mechanického tlaku na brušnú stenu pri prechode pôrodnými cestami sa to dá čakať. Dobrou správou je, že následne prestáva močiť na jeden celý deň, ktorý si treba vychutnať. Prečo? Po tomto tichom období močí dieťa cca 30krát za deň.

Nezrelý kostný systém

Kostná štruktúra novorodencov a malých detí je veľmi nezrelá. Táto ich slabosť je ale mimoriadne dobre kompenzovaná silnou okosticou - periostom, ktorý chráni krehký kostný skelet.

Hlavička novorodenca je proporcionálne väčšia ako zvyšok tela

Stavba lebky novorodenca a dospelého sa veľmi odlišuje. Najviditeľnejším rozdielom je jej veľkosť, v porovnaní so zvyškom tela. Navyše tvárová časť je podstatne menšia ako časť mozgová.

Kosti tvoriace lebečnú klenbu sú tenké, ale pružnejšie. Majú voľné spoje, čo je dôležité pri pôrode. Na vrchu hlavy, v mieste budúcich spojov sa nachádza veľká fontanela, v záhlaví malá fontanela. Fontanely (tzv.lupienky) sú tvorené väzivom v miestach budúcich kostných švov.

Kosti lebky nemajú hubovitú štruktúru ako kosti dospelého jedinca. Tá sa začína tvoriť okolo šiesteho mesiaca a tvorba končí okolo druhého roka.

Dieťatku chýbajú taktiež prínosové dutiny, a to čeľustná, čuchová, čelová a klinová. Ich vývoj je veľmi pomalý. Základy týchto dutín vidíme až u detí vo veku 2 rokov.

Chrbtica tvorí až 40% celkovej dĺžky dieťaťa

Napriek pomerne dlhej chrbtici, sú telá novorodeneckých stavcov krátke. Dĺžku chrbtice kompenzujú vyššie medzistavcové platničky.

Chrbtica je poddajnejšia a nemá ešte typické zakrivenie, aj keď náznaky sú už u plodu. Preto sa jej tvar prispôsobuje podložke. Stabilitu nadobúda chrbtica až okolo šiesteho roku.

K zakriveniu krčnej chrbtice dochádza v období, keď už dieťatko dokáže držať hlavičku vzpriamene. K driekovému zakriveniu zase v období, keď je schopné stáť na nohách. Tieto zakrivenia majú za následok hrudníkovú kyfózu.

Veľká hlava, veľký trup a krátke končatiny

Krátke ručičky a nožičky nie sú žiadnou chybou. V porovnaní s lebkou a trupom rastú omnoho rýchlejšie, pričom najväčší rast je zaznamenaný u detí do štyroch rokov, teda v období, keď sa učia liezť a chodiť.

Zmeny veľkosti, tvaru, či rastu kostí a kožných výbežkov prebieha počas celého detstva a končí sa v dospelosti. Kĺby sú v detstve oveľa pohyblivejšie. Čo sa týka ich tvarov, je to veľmi individuálne u každého jedinca, pretože sú dané aj vonkajšími faktormi (záťaž, hmotnosť, pohyblivosť).

Koža a termoregulácia

Koža plodu je v začiatku gravidity tvorená len jednou vrstvou buniek. Viacvrstvový epitel vzniká približne v treťom mesiaci tehotnosti. Ohyby a kožné ryhy úplne chýbajú. To robí kožu plodu úplne hladkou a jemnou.

Kožné ryhy sa zjavujú okolo 4.mesiaca vývoja plodu (základy jedinečných odtlačkov prstov). Zrohovatená vrstva sa objavuje sporadicky až v siedmom mesiaci tehotenstva.

Za vláčnosťou detskej pokožky sa skrýva vysoký obsah vody

Plod je v maternici chránený pred pôsobením plodovej vody belavou, mazľavou hmotou. Je zložená z epitelových, kožných buniek, lanuga a tuku.

Táto vrstva taktiež chráni bábätko pred vznikom poranenia počas pôrodu a krátko po ňom, následne sa stenčuje až úplne vymizne.

Ochlpenie vzniká ešte v maternici a po narodení je telíčko súvisle pokryté jemnými chĺpkami - lanugom, okrem dlaní a stupají, ktoré sú hladké. Väčšina tohto ochlpenia vypadne ešte pred narodením.

Súčasne sa vytvára definitívne ochlpenie. Nechty vznikajú taktiež pred narodením, majú biele pruhy a rýchlo rastú.

Koža dieťaťa a dospelého sa po vymiznutí ochrannej vrstvy z hľadiska anatomickej stavby nijak nelíši. Je tvorená kožnými bunkami, pričom povrchová, zrohovatená vrstva je slabšia a tenšia, preto sa často olupuje. 

Jemnosť a vláčnosť detskej pokožky aj napriek menšiemu počtu elastických vlákien zabezpečuje vysoký obsah vody - takmer 80%. Je dokonca tak jemná, že cez ňu presvitá cievna kresba.

Reakcia kože novorodenca je zásaditá, na kyslú sa mení až po pár týždňoch. Kyslá reakcia je dôležitá ako obrana voči infekcii, ktorej sú naše ratolesti vystavené každý deň, a to sústavným kontaktom kože s močom či stolicou.

Zaujímavé: Prvé 3 dni po narodení sa dieťa absolútne nepotí. Funkčnosť potných žliaz sa začína približne na 4.deň života. Pot je zásaditý a konečné kyslé pH nadobúda na konci prvého mesiaca.

Aj černoch sa narodí biely. Ako je to možné?

Farba kože novorodencov je u každého človeka, bez ohľadu na rasu a genetickú predispozíciu rovnaká, pretože neobsahuje žiadne pigmenty. Dokonca aj v prípade černošskej rasy je čerstvo narodené dieťatko svetlo ružové.

Netrvá to ale dlho, a sú viditeľné rozdiely, keďže kožné pigmenty sa začínajú tvoriť okamžite po narodení. Následné sfarbenie dieťaťa je ovplyvnené podľa toho, akú genetickú výbavu má v sebe zakódovanú.

Regulácia telesnej teploty

V brušku matky je dieťa chránené pred vonkajšími vplyvmi. Okrem toho teplota tela matky ovplyvňuje a reguluje telesnú teplotu plodu v čase, keď je termoregulačný systém dieťaťa v štádiu vývoja. 

U novorodencov dosahuje podkožné väzivo len 2mm. Taktiež vrstva podkožného tuku je tenká, preto dieťa hlavne v novorodeneckom, ale aj v dojčeneckom veku, ľahko stratí telesnú teplotu. Tým môže dôjsť k celkovému podchladeniu aj napriek tomu, že regulácia telesnej teploty je plne funkčná.

Zaujímavé: Najviac telesného tepla uniká cez hlavičku, ktorá je proporcionálne väčšia v pomere k telíčku bábätka. Preto je dôležité nezabúdať na čiapočky, ktoré majú veľký význam v prevencii hypotermie a prechladnutia.

Obozretní by sme mali byť aj celé batolivé obdobie, pretože chlad je príčinou častých prechladnutí u detičiek.

Nervový systém a zmysly dieťaťa

Nervový systém je aj napriek svojej zložitosti najzrelšou sústavou novorodenca. Musí tomu tak byť, pretože je nevyhnutný pre samotné prežitie. Dalo by sa povedať, že nervová sústava je kompletná, a počas života sa iba zdokonaľuje. Nervové bunky plne dozrievajú medzi 3 a 8 rokom.

Zaujímavé: Už v novorodeneckom veku sa v tele dieťaťa nachádza konečný a definitívny počet neurónov - nervových buniek. Ďalšie nevznikajú. Ich počet už môže byť len nižší (alkohol, staroba).

Mozog a miecha

Najväčšiu časť mozgu tvorí predný mozog a rovnako tak je aj u detí. U novorodenca váži mozog až 390g. U polročného dieťaťa sa jeho hmotnosť zdvojnásobuje. V jednom roku váži neuveriteľných 1200g.

Najmenší je čelový lalok mozgu, ktorý rastie rýchlo. Závity sú sformované, mení sa len ich tvar a uloženie vzhľadom na fontanely v lebke.

Miecha je dlhšia ako u dospelého a u novorodenca siaha až po tretí bedrový stavec. Vo svojej podstate sa skracuje, keďže počas vnútromaternicového vývinu vypĺňala celú chrbticu.

Základné zmysly - ako je na tom váš drobec?

Dieťatko má vyvinuté všetky zmysli hneď po narodení. Všetko však chce svoj čas, čo znamená že vekom ešte dozrievajú a stávajú sa dokonalejšími.

Tabuľka zo základnými zmyslami človeka:

Zrakové receptory
  1. novorodenec je schopný vnímať svetlo a tmu (silné citlivosť na ostré svetlo)
  2. novorodenec nefixuje pohľad a nerozlišuje tvary
  3. novorodenec vidí ostrejšie iba do dĺžky 25cm
  4. prvé tri týždne vidí neostro a zahmlene (čím je predmet vzdialenejší, tým je rozmazanejší)
  5. v prvom až druhom mesiaci začína fixovať pohľad a rozlišovať jednotlivé tvary
  6. v prvom až druhom mesiaci začína rozoznávať tváre ľudí (matka, otec)
  7. okolo tretieho mesiaca sa zlepšuje zraková ostrosť
  8. medzi tretím a štvrtým mesiacom dokáže sledovať pohybujúci sa predmet a to aj pohybom očí
  9. v prvom polroku zaostruje aj vzdialené predmety
  10. farby, odtiene a kontrasty dokáže rozlišovať už po prvom roku
Sluchové receptory
  1. tlmené zvuky dokáže vnímať už plod v maternici
  2. prvé dni po narodení dieťa nepočuje (plodová voda v stredoušnej dutine - nehybnosť ušných kostičiek)
  3. na tretí deň reaguje na zvuky pohybmi (na silné zvuky pohybmi celého tela)
  4. v druhom mesiaci života rozlišuje jednotlivé zvuky, pozná hlas matky
Čuchové receptory
  1. chuťovo nepríjemné látky vyvolávajú zvýšenú tvorbu slín a vypľúvanie
  2. chuťovo príjemné látky podnecujú satie
  3. chuťové receptory sa vyvíjajú a následne otupujú v priebehu života (dieťa vníma chuť intenzívnejšie)
  4. chuť je veľmi individuálna, a nie je možné bližšie špecifikovať
Chuťové receptory
  1. novorodenec prakticky od narodenia vníma výraznejšie pachy
  2. reaguje odmietavo na nepríjemné pachy (odmieta prsník, ak si matka dala silný parfum)
  3. reaguje prívetivo na príjemné pachy (spokojnosť ak cíti matku)
Dotykové receptory
  1. novorodenec cíti chlad a teplo takmer ako dospelý
  2. najvýraznejšie vnímanie dotyku u novorodencov je hlavne na perách a v okolí očí
  3. neskôr sú citlivé na dotyk stupaje a niektoré časti bruška (trup je odolnejší)
  4. prah bolesti u novorodenca do 3dní je vysoký s dlhším reakčným časom
  5. novorodenci a malé deti reagujú stresujúco na necitlivé dotyky

Ďalšie zaujímavé zdroje:

  • solen.sk - Pôrod v improvizovaných podmienkach a resuscitácia novorodenca
  • solen.sk - Starostlivosť o hranične nezrelého novorodenca z aspektu všeobecného lekára pre deti a dorast
  • detskekardiocentrum.sk - Kritické vodené chyby srdca
  • detskechoroby.sk - O fontanele

Naposledy aktualizované 30.04.2019

Prihlásiť na odber noviniek

Autor článku

Bc. Lucia Sýkorová

Bc. Lucia Sýkorová

Redaktor

Vyštudovala som Strednú zdravotnícku školu a UKF v odbore urgentná medicína. Od roku 2008 som pracovala 10 rokov v Záchrannej zdravotnej službe na pozícii zdravotnícky záchranár. Neodkladnej prednemocničnej starostlivosti a urgentným stavom sa venujem doteraz ako Operátor záchrannej zdravotnej služby na linke tiesňového volania 155.

Zobraziť viac článkov Najnovšie články v magazíne
Maskovaná hypertenzia = normálny krvný tlak u lekára, ale vysoký doma Maskovaná hypertenzia = normálny krvný tlak u lekára, ale vysoký doma

Maskovaný vysoký krvný tlak je možnou príčinou neliečenia hypertenznej choroby. Meranie u lekára preukáže normálnu hodnoty tlaku krvi. Avšak, realita je iná.

Vysoký krvný tlak v noci zvyšuje riziko zdravotných komplikácií a je príčinou srdcového infarktu či cievnej mozgovej príhody Vysoký krvný tlak v noci zvyšuje riziko zdravotných komplikácií a je príčinou srdcového infarktu či cievnej mozgovej príhody

Vysoký krvný tlak zapríčiňuje rôzne zdravotné komplikácie. Zistilo sa, že nočná hypertenzia to ešte zhoršuje.

Ako na horúce počasie? Pripravte sa s nami a nepodľahnite Ako na horúce počasie? Pripravte sa s nami a nepodľahnite

Horúcemu počasiu sa radujeme hlavne v spojitosti s relaxom a dovolenkou. Ako však vydržať nadmernú horúčavu bez poškodenia zdravia?

Zomrel vám doma príbuzný? Povieme vám čo ďalej v tejto ťažkej chvíli Zomrel vám doma príbuzný? Povieme vám čo ďalej v tejto ťažkej chvíli

Smrť je od nepamäti prirodzenou súčasťou života. Úmrtie člena rodiny, či už očakávané alebo neočakávané je vždy náročnou a smutnou udalosťou. Čo je smrť a ako postupovať pri úmrtí v...

Aká diéta je najvhodnejšia pri pankreatitíde? Aká diéta je najvhodnejšia pri pankreatitíde?

Pankreatitída sužuje vysoké percento pacientov. Spôsobuje rôzne ťažkosti vrátane bolesti, ktoré sa bez liekov a prísnej diéty nedajú zvládnuť. Správne stravovanie a prísne diétne...


Pridajte skúsenosť Skúsenosti užívateľov

Zatiaľ neboli pridané žiadne skúsenosti. Podeľte sa s ostatnými o svoje skúsenosti.