Čo je choroba špinavých rúk? Dyzentéria, červienka, úplavica, šigelóza

Vyskytuje sa sporadicky celoročne, no v horúcich letných mesiacoch je jej incidencia vyššia. Prenášačom je chorý človek alebo rekonvalescentný nosič a najčastejšie sa šíri v kolektívnych zariadeniach s nízkym hygienickým štandardom.

Bacilárna dyzentéria - choroba špinavých rúk

Bacilárna dyzentéria (dysenteria bacillaris) je vysoko infekčné bakteriálne ochorenie vyvolané baktériami z rodu Shigella. Konkrétne ide o Shigella sonnei (50%), Shigella flexneri (40%) a menej často ju spôsobuje Shigella boydii (10%).

Šigely sú nepohyblivé baktérie tvaru tyčinky. Nemajú puzdro a sú veľmi citlivé (termolabilné) na vonkajšie prostredie, hlavne na sucho. Zabiť ich dokážu bežné dezinfekčné prostriedky.

Ako sa dá nakaziť?

Šigela je veľmi citlivá baktéria, takže pokiaľ nemá vytvorené ideálne podmienky neprežije. Preto najčastejšie ochorenie vzniká u ľudí s nízkym hygienickým štandardom.

Napriek citlivosti šigely na vonkajšie prostredie je toto ochorenie vysoko nákazlivé. Prečo je to tak? Na to, aby sme ochoreli stačí veľmi nízka infekčná dávka, a to 10 až 1000 mikróbov.

Keďže tieto baktérie sú typickým ľudským patogénom (mikróbom), prameňom nákazy je chorý človek, ktorý ich vylučuje stolicou. Rovnakým spôsobom sa dá ochorieť aj od rekonvalescenta, teda od niekoho, kto sa z choroby uzdravuje, neprejavuje sa navonok ako chorý, ale je nosičom ochorenia. Deje sa tak aj niekoľko týždňov po uzdravení.

Zaujímavé informácie: Aké nástrahy pre naše zdravie prináša leto?

Prenos ochorenia je fekálno-orálny (stolica - ústa). To znamená, že pri nedodržiavaní hygienických zásad, ako je umývanie si rúk po toalete a následný kontakt špinavej ruky s ústami môže byť práve momentom nakazenia sa.

Ochorenie sa potom ľahko šíri priamym kontaktom s chorým (podávanie rúk), prostredníctvom kontaminovaných predmetov (peniazmi pri platení), kontaminovanými potravinami alebo vodou. Rizikovým faktorom pri šírení nákazy sú aj muchy.

Čo sa deje v tráviacom trakte po nákaze?

Keď sa baktérie dostanú do úst, putujú tráviacim traktom až do hrubého čreva. Tam sa usadia a produkujú enterotoxín, ktorý sa dostáva do sliznice a pôsobí deštruktívne na bunky.

Vyvoláva zápal čreva, drobné vriedky až vredy, v niektorých prípadoch dokonca nekrotické zmeny (odumieranie tkaniva). Takto poškodená sliznica je citlivá, krváca a sporadicky dochádza k jej ruptúre (prasknutiu).

Prejavy dyzentérie

Inkubačná doba ochorenia je 1 až 7 dní. Najčastejšie sa prvé prejavy začínajú na druhý až tretí deň od nakazenia sa. Ochorenie sa v úvode vyznačuje únavou, malátnosťou, stratou chuti do jedla, nevoľnosťou a zvracaním. Dochádza k výstupu teplôt okolo 38°C až 39°C, poteniu, zimnici a triaške. Teploty nepresahujú túto hranicu.

Po niekoľkých hodinách od začiatku prvých príznakov sa objavujú kŕčovité bolesti brucha. Najvyššia intenzita bolesti je lokalizovaná nad pravou slabinou. Pridružuje sa hnačka, ktorá je v úvode kašovitá, neskôr v priebehu ochorenia sa stáva redšou a stále menej objemnou. Chorý pociťuje časté a bolestivé nutkanie na stolicu - tzv. tenezmy. Stolica býva častá, a to 15- až 30-krát za deň s prímesou krvi a hlienu.

Pacient býva ubolený a vyčerpaný. Neustálymi úpornými hnačkami stráca veľké množstvo tekutín, z čoho je neraz veľmi zoslabnutý. Strata tekutín a dehydratácia ohrozuje hlavne malé deti, starších alebo chorých ľudí.

Základné prejavy:

1. malátnosť, únava, slabosť,
2. nechuť do jedla,
3. nevoľnosť zvracanie,
4. vysoké teploty nepresahujúce 39°C,
5. potenie, triaška, zimnica,
6. kŕčovité bolesti brucha,
7. kašovitá neskôr vodová hnačka (15 - 30krát/deň),
8. prímes krvi a hlienu v stolici,
9. bolestivé tenezmy (nutkanie na stolicu),
10. sporadicky svojvoľný únik stolice (inkontinencia).

Ťažká forma dyzentérie

Ťažká forma dyzentérie je raritná. Prejavuje sa vysokými horúčkami aj nad 38°C, intenzívnymi kŕčovitými bolesťami brucha, častými bolestivými tenezmamy, početnými vodovými hnačkami s prímesou krvi, hlienu, hnisu a nekrotického tkaniva. Stolica je silne zapáchajúca (hnilobný zápach) a dochádza k jej úniku - fekálna inkontinencia a prolaps rektálnej sliznice.

Pacient je bledý, schvátený, spotený. Objavuje sa čkanie, choreatické (krútivé) pohyby, kŕče a niekedy príznaky cirkulačného zlyhávania a exsikácie (vysychania). Tieto formy sa končia smrťou už v prvých dňoch ochorenia.

Dyzentéria v detskom veku

U malých detí býva priebeh ochorenia vážnejší. Ľahšie dochádza k dehydratácii organizmu, čo závisí od množstva strát tekutiny denne a nie od počtu stolíc. Dehydratácia a často aj hypoglykémia (nízky cukor v krvi) má za následok poruchy vedomia (spavosť, dezorientácia, delirantné stavy), bezvedomie, smrť. Vysoká teplota býva zase príčinou febrilných kŕčov a meningeálnych príznakov.

U dojčiat býva netypický priebeh ochorenia. Nemusia sa vôbec objaviť hnačky alebo črevné príznaky. V popredí je nevoľnosť, prudké, opakujúce sa zvracanie, kŕče. Dostavujú sa príznaky toxického poškodenia pečene a smrť bábätka.

Ako správne liečiť dyzentériu

Liečba je možná v domácom prostredí. Iba výnimočne ťažké stavy vyžadujú hospitalizáciu v nemocnici. Dôležitá je izolácia chorého, aby sa nákaza nešírila ďalej. Ten by mal mať pokoj na lôžku. Správna liečba je zameraná na rehydratáciu organizmu - teda na doplnenie stratených tekutín.

Dôležité: Keďže šigela je vylučovaná stolicou je dôležité nepodávať lieky proti hnačke. Zamedzili by sme tým jej odchod z organizmu a predĺžil by sa priebeh ochorenia.

Desatoro pri liečbe dyzentérie

1. izolácia chorého,
2. pokoj na lôžku,
3. rehydratácia tekutinami,
4. rehydratácia infúznou terapiou,
5. diéta,
6. znižovanie teploty chladením,
7. znižovanie teploty liekmi,
8. tlmenie bolesti,
9. antiemetiká pri úpornom zvracaní,
10. dezinficienciá, antiinfekčná terapia.

Zaujímavé: V našich podmienkach je liečba dyzentérie ľahko zvládnuteľná aj v domácom prostredí. V chudobných a preľudnených krajinách s nízkou úrovňou hygieny a existenčnými problémami však spôsobuje až 600 000 úmrtí ročne.

Preventívne opatrenia proti chorobe špinavých rúk

Znižujúca sa tendencia výskytu dyzentérie na Slovensku je zabezpečená hlavne zlepšením hygienického štandardu a vytvorením preventívnych opatrení zameraných proti jej vzniku ako aj proti vzniku iných chorôb.

Základné preventívne opatrenia spoločnosti

• kanalizácie a hygienické odstraňovanie výkalov,
• ochrana vodných zdrojov,
• konzumácia nezávadnej pitnej vody,
• konzumácia nezávadných potravín,
• ochrana pred muchami,
• edukácia obyvateľstva,
• rozvoj hygienických návykov informovanosťou.

Základné preventívne opatrenia jednotlivca

• informovanosť,
• správne hygienické návyky,
• výchova detí k hygiene,
• umývanie rúk po každej stolici,
• umývanie rúk pred každým jedlom,
• dostatočný odstup od chorého.

Najviac ohrození vznikom dyzentérie, sú ľudia s nízkymi hygienickými návykmi, sociálne slabí spoluobčania. Ochorenie sa šíri hlavne v kolektívoch ako sú školy, škôlky, detské tábory, internáty, vojenské zariadenia, ubytovne.

Otestujte sa