Čo je to gangréna? Aké má príznaky a liečbu?

Čo je to gangréna? Aké má príznaky a liečbu?
Zdroj foto: Getty images

Gangréna je stav, pri ktorom určitá časť ľudského tkaniva odumrie. Často býva prejavmi druhotných zmien, napríklad vysychaním či infekciou. 

Gangréna je nebezpečný, až život ohrozujúci stav. Podstata je založená na odumieraní postihnutých tkanív, v ktorých nedochádza k dostatočnému zásobenie živinami a kyslíkom. Časté sú infekcie baktériami žijúcimi bez potreby vzduchu (anaeróbnymi).

Čo je to gangréna?

Gangréna - je nekróza modifikovaná druhotnými zmenami. Najčastejšie vysychaním a infekciou.

Rozpoznávame 3 druhy gangrény:

  1. Suchá gangréna (gangraena sicca) - vyskytuje sa najčastejšie na končatinách pri cievnom uzávere. Je spôsobená nedostatočným prívodom kyslíka.
    Farba končatín sa mení postupne z fialovej na čiernu až na tmavo hnedú. Koža stráca vodu, elasticitu a pripomína pergamenový papier.
  2. Vlhká gangréna (sphacelus) - nekróza modifikovaná hnilobnými baktériami. Nekrotické tkanivá majú vlhký vzhľad, sú zapáchajúce a rozpadajú sa. Farba je zelená, čo spôsobujú baktérie, ktoré pôsobia na hemoglobín.
    Pri premnožení baktérií môže vzniknúť závažný, život ohrozujúci stav - sepsa.
  3. Plynová gangréna (gangraena emphysematosa) - nekróza modifikovaná plynotvornými baktériami klostrídiami. Vzniká po úrazoch keď je hlboko do rany zanesená klostrídiová infekcia (napríklad zanesie hliny do rany).
    Tkanivo je opuchnuté, môže hnisať a pri dotyku cítiť bublinky plynu, ktoré akoby praskajú.

Vo všeobecnosti však platí, že pokiaľ sa určitý typ baktérií dostane do okolitých tkanív a krvného obehu, každá gangréna predstavuje smrteľné nebezpečenstvo.

Riziká gangrény

Faktorom, ktorý najčastejšie zvyšuje riziko vzniku gangrény, patrí zúženie ciev ateroskleróza. Postupné zúženie, môže viesť k obmedzenému prísunu kyslíka, a neskôr až k úplnému odumretiu tkaniva.

K významným faktorom patrí diabetes. Je všeobecne známe, že práve cukrovka ohrozuje pacientov už spomínanými bakteriálnymi infekciami.

Riziko zvyšuje aj:

  • Zápalové ochorenia ciev
  • Znížená imunita (chemoterapia, vírus HIV, drogová závislosť)
  • Popáleniny
  • Omrzliny
  • Fajčenie
  • Obezita

Diabetická gangréna

Termín diabetická gangréna zahŕňa široké spektrum akrálnych lézií na nohe diabetika. Od minimálnych známok, až po gangrénu celej nohy. Patrí medzi najzávažnejšie komplikácie diabetu.

U diabetikov sa ochorenia nôh vyskytujú 20 - 50 krát častejšie, ako u zdravých jedincov.

Faktory spôsobujúce vznik diabetickej gangrény

U pacientov liečených na diabetes rozhoduje mnoho faktorov.
Medzi najčastejšie patria:

  • Neuropatie - poškodenia nervového systému (motorická, senzitívna, viscerálna)
  • Poruchy prekrvenia - nedostatočné zásobenie krvou a následné nedokysličenie tkaniva
  • Hyperglykémia - nestálosť v hladinách cukru v krvi zapríčiňuje skorší nástup neskorších komplikácií
  • Obmedzená kĺbna pohyblivosť - spoločne so senzomotorickými neuropatiami spôsobuje zníženie svalového tonusu, stuhnutosť, necitlivosť a tak vytváranie väčšieho tlaku pri státi, alebo chôdzi

Zaujímavé informácie nájdete v článku:
Diabetická noha ako komplikácia cukrovky?

Diabetická gangréna je závažným následkom syndrómu diabetickej nohy. Často vedie k amputácii postihnutej končatiny. Rozvinúť sa môže i z drobného poranenia, či často podceňovaného otlaku.

Prevenciou voči týmto postihnutiam je pravidelná starostlivosť o nohy a návštevy u diabetológa.

Diagnostika a liečba diabetickej gangrény

Diagnózu na základe anamnézy určuje lekár. Pacienti častokrát zanedbávajú ľahké prejavy tzv. varovné znaky a do ambulancie prichádzajú v pokročilom štádiu ochorenia.

  • Anamnéza - na základe rozhovoru získa lekár potrebné informácie o terajšom aj predchádzajúcom stave pacienta
  •  Fyzikálne vyšetrenie -  pohľadom a pohmatom lekár pomocou zraku zistí rozsah a stupeň ochorenia. Pomocou pohmatu citlivosť a opuch v danej časti
  • Laboratórne vyšetrenia - odobratá vzorka krvi sa posiela na stanovenie hodnôt zápalových parametrov (CRP , počty leukocytov, FW)
  • Zobrazovacie metódy -  určujú rozsah, stupeň a hĺbku postihnutia
    • RTG (röntgenové vyšetrenie) - pomocou neho sa zisťuje rozsah na pevných štruktúrach (kosti)
    • USG (ultrasonografia) - slúži na zistenie porúch v krvnom riečišti
    • CT (počítačová tomografia), MRI (magnetická rezonancia) - využívané najmä pri vysokom stupni ochorenia na určenie postihnutia hlbších štruktúr
  • Ster - za pomoci špeciálnych sterilných štetôčok sa urobí výter z postihnutej oblasti a posiela sa na bakteriologické vyšetrenie (zisťuje sa prítomnosť anaeróbnych, aeróbnych, alebo plynových baktérií)
Počiatočné štádium gangrény na nohe
Počiatočné štádium gangrény na dolnej končatine. Zdroj foto: Getty Images.

Liečba diabetickej gangrény

Liečba gangrény býva dlhodobá a náročná. Od možnosti vyliečenia až po radikálny chirurgický zákrok. Najdôležitejším a prvým krokom je kompenzácia diabetu.

  • Medikamentózna liečba - podávanie antibiotík krvnou cestou (do žily)
  • Lokálna chirurgická liečba - záleží od lokálneho nálezu. Chirurgické ošetrenie sa vykonáva ak treba v lokálnom znecitlivení. V prípade začínajúcej gangrény, diabetického vredu predkolenia alebo nohy sa odstraňujú odumreté časti kože a podkožia. V niektorých prípadoch aj kosti. Prevádzajú sa aj výplachy rany antibiotickými roztokmi
  • Celková chirurgická liečba - ak je nález v pokročilom štádiu a nemožno využiť resp. sú neúčinné predchádzajúce postupy je nutné postihnutú končatinu amputovať

Zaujímavé
Pri anaeróbnych infekciách sa odporúča absolvovať pobyt v hyperbarickej komore.
Pacient je zatvorený v komore kde sa udržuje vysoká koncentrácia kyslíka, ktorý neprospieva šíreniu a množeniu baktériám tohto typu.

Fournierova gangréna

Fournierova gangréna (FG) je život ohrozujúca gangréna vonkajších genitálií, perinea a perianálnej oblasti. V súčasnosti táto definícia zahŕňa aj postihnutie rovnakého charakteru u žien, no častejšie sa vyskytuje v mužskej populácii.

Ako prvý opísal toto ochorenie Jean Alfréd Fournier v roku 1883.

FG je typická nekrotizujúca fasciitída vyvolaná rôznymi baktériami (stafylokoky, streptokoky, koliformné baktérie, pseudomonády, bakteroidy, fuzobaktérie, pseudomonády) z oblasti kože, močovej rúry, pošvy alebo rekta.

Príčiny vzniku FG

Dôležitým predpokladom na vznik FG je porucha (hlavne celulárnej) imunity a zníženie odolnosti postihnutého jedinca. Lokálne ochorenie, prípadne trauma v oblasti genitálu pomáhajú rozvoju bakteriálnej infekcie.

Rizikové faktory ovplyvňujúce vznik FG

Tabuľka s rizikovými faktormi spôsobujúcimi FG

Imunodeficientné stavy Urologické príčiny Chirurgické príčiny Dermatologické príčiny Menej časté príčiny
Diabetes mellitus Absces skróta Periproktálny absces Vyskytujúce sa najmä v rozvojových krajinách Hernioplastika
Chemoterapia Chirurgické zákroky Perforovaná apendicitída Vazektómia
HIV Biopsia prostaty Divertikulitída Neonatálna cirkumcízia
Kortikoidná liečba Striktúra močovej rúry Karcinóm rekta vonkajšie poškodenia (poškrabanie, bodnutie hmyzom)
Chronický alkoholizmus Extravazácia moču pri endoskopickej inštrumentácii v dolných močových cestách Análne fisúry a fistuly Obliterujúca endarteritídaarteria pudenda externa a interna

Diagnostika a liečba Fournierovej gangrény

Diagnóza FG je väčšinou stanovená na základe klinického obrazu a anamnézy. Hlavným príznakom býva najčastejšie bolesť v mieste postihnutia, opuch a v neskorších štádiách bývajú prítomné horúčky.

  • Anamnéza - zhodnotenie možných rizikových faktorov FG
  • Fyzikálne vyšetrenie - pohľad, pohmat postihnutých miest
  • Laboratórne vyšetrenia - mikrobiologická diagnostika z krvi (CRP, FW, leukocyty) + kultivačné vyšetrenie moču
  • Ster - za pomoci sterilných štetôčok z postihnutého miesta
  • Biopsia - šetrné zaistenie biologického materiálu pre dôkladnejší rozbor
  • Zobrazovacie metódy - pre upresnenie rozsahu a závažnosti
    • USG
    • CT
    • MRI

Zaujímavé: 
FG je schopná rýchleho šírenia. Predpokladá sa, že je to 2 - 3 cm za hodinu.

Liečba Fournierovej gangrény

Už pri podozrení na FG je potrebná hospitalizácia pacienta. Naopak, oneskorené intervencie majú za následok zvýšenú úmrtnosť.

Najčastejšia liečba pri FG je:

  • Medikamentózna - podávanie širokospektrálnych antibiotík krvnou cestou (do žily)
  • Chirurgická- radikálne odstránenie všetkých gangrenóznych tkanív a tkanív potencionálne ohrozených. Je nutné ponechať rany otvorené pre lepšie hojenie 
    • Drenáž močových ciest, epicystektómia.
    • Odľahčujúca kolostómia - najmä pri postihnutí rektálnej oblasti.
    • Plastická rekonštrukcia - druhotné uzatvorenie postihnutých miest
  • Hyperbarická komora - liečba za pomoci vysokého tlaku kyslíka

Dôležitým faktorom úspešnosti je neustály monitoring pacienta, hydratácia a štádium v ktorom bolo ochorenie zachytené.

Gangréna vnútorných orgánov

Gangréna môže postihovať veľké množstvo častí nášho tela, ale rovnako je schopná napadnúť aj vnútorné orgány.

Medzi najčastejšie orgány, ktoré gangréna môže postihnúť sú:

  • Apendix - zápal slepého čreva v akútnej forme môže spôsobiť perforáciu a následne gangrénu
  • Pankreas - pri akútnych pankreatitídach
  • Črevo - pri ileóznych stavoch, kedy dochádza k črevnej nepriechodnosti. Zriedka vyskytujúca sa gangréna colon pri autoimunitnom ochorení Lupus erythomatosus
  • Žlčník - pri akútnych cholecystitídach
  • Žalúdok - najčastejšie pri nádorových ochoreniach
  • Pľúca -  ako následok prekonaného zápalu pľúc

Zdroje

fzdieľaj na Facebooku
Ste doktor, či zdravotník? Zviditeľnite sa a zdieľajte skúsenosti!

Vytvorte si vlastný blog na Zdravoteka.sk, ktorú číta 620 000 ľudí mesačne. Napíšte nám →

Cieľom portálu a obsahu nie je nahradiť odborné vyšetrenie. Obsah má len informatívny a nezáväzný charakter, nie poradný. V prípade zdravotných ťažkostí odporúčame vyhľadať odbornú pomoc, navštíviť alebo kontaktovať lekára, lekárnika.

Odporúčané