SODÍK a jeho účinky na zdravie. Vedeli ste, že ho nájdeme i v liekoch?

Aký vplyv má sodík na náš organizmus, aké je jeho bezpečné množstvo a kedy nám naopak ohrozuje zdravie?

Čo vieme o sodíku?

Sodík je štvrtým najčastejšie sa vyskytujúcim prvkom na Zemi. Tvorí približne 2,6 % zemskej kôry. Je taktiež súčasťou vesmíru, napríklad slnka a hviezd.

Objaviteľom sodíka je anglický chemik Sir Humphry Davy, ktorý v roku 1807 po prvýkrát izoloval čistý sodík z jeho zlúčeniny hydroxidu sodného pomocou metódy elektrolýzy.

Názov sodíka pochádza z anglického slova soda a latinského slova sodanum.

Chemická značka sodíka – Na je odvodená z latinského pomenovania natrium, a to vzniklo z gréckeho slova nitron. Zlúčenina sodíka sodanum sa v stredoveku používala ako liek proti bolesti hlavy.

Niektoré zlúčeniny sodíka sa používali už za čias starovekých Egypťanov, Rimanov a Grékov. Tí používali uhličitan sodný v kombinácii s uhličitanom draselným ako prostriedok na pranie. 

Až do 18. storočia ľudia nepoznali rozdiel medzi sodíkom a draslíkom. 

Sodík patrí do skupiny alkalických kovov. V tejto skupine chemických prvkov sa z hľadiska výskytu radí na prvé miesto. Pomenovanie alkalické kovy vychádza z toho, že tieto prvky reagujú s vodou za vzniku alkálií, teda zásad.

Okrem sodíka zaraďujeme medzi alkalické kovy aj lítium, draslík, rubídium, cézium a francium.

Alkalické kovy sú prvky 1. A skupiny periodickej tabuľky chemických prvkov (zvislé stĺpce). 
Sodík (Na) je zaradený do 3. periódy (vodorovné riadky). 

Sodík je podobne ako všetky ostatné alkalické kovy vysoko reaktívny. Kvôli jeho vysokej reaktivite (napríklad s vodou alebo s kyslíkom) sa preto v prírode nevyskytuje v elementárnej, tzn. voľnej podobe, ale vždy ako zlúčenina. Hovoríme o sodných zlúčeninách.

Z hľadiska charakteru a vlastností je sodík lesklý kov striebornej farby.
Pôsobením vzduchu sa jeho farba mení do siva.
Je mäkký, teda je možné ho krájať napríklad nožom.
Má nižšiu hustotu ako voda, preto pláva na jej hladine.

Nakoľko je sodík kov, má dobrú vodivosť. Vedie elektrický prúd aj teplo.

Zahriatím na vzduchu sa vznieti a horí charakteristickým žltým plameňom.

Tabuľkový prehľad základných informácií o sodíku

Najčastejšie zlúčeniny sodíka

Ako sme už uviedli, sodík je jedným z najrozšírenejších prvkov na Zemi. Vyskytuje sa v povrchových vrstvách pevninskej zemskej kôry, ale vďaka svojej vlastnosti ľahko sa rozpúšťať je taktiež súčasťou vôd, či už hovoríme o morskej vode alebo podzemných minerálnych vodách.

Kontaktom vody obsahujúcej sodík s horninami zemského povrchu sa sodík stal aj ich súčasťou. Došlo k vzniku minerálov.

Asi najznámejšou a najrozšírenejšou zlúčeninou sodíka je chlorid sodný, chemický vzorec NaCl.

V prírode sa vyskytuje ako minerál halit. Ložiská tohto minerálu majú pôvod vo vyschnutých jazerách a moriach. Chlorid sodný tvorí zložku našej každodennej potravy a poznáme ho pod pojmom kuchynská soľ.

Uvádzame aj ďalšie zlúčeniny, ktoré môže sodík tvoriť a ktoré majú využitie v našom bežnom živote.

• Na₂CO₃ – uhličitan sodný alebo sóda.
• NaHCO₃ – hydrogenuhličitan sodný alebo jedlá sóda (sóda bikarbóna).
• NaOH – hydroxid sodný alebo kaustická sóda.
• NaNO₃ – dusičnan sodný alebo čílsky liadok.
• Na₃AlF₆ – hexafluorohlinitan sodný alebo kryolit.
• Na₂SO₄ – síran sodný.
• Na₂B₄O₇. • 10H₂O – tetraboritan sodný alebo borax.

Sodík je taktiež nevyhnutnou súčasťou rastlinných a živočíšnych buniek.

Ako sa sodík vyrába a kde nachádza uplatnenie?

Pre účely komerčného použitia sa v súčasnosti sodík získava fyzikálno-chemickým procesom elektrolýzy taveného chloridu sodného.

Východiskovou zlúčeninou je roztavená zmes chloridu vápenatého a chloridu sodného. Elektrolýzou vzniká vápnik, ktorý na základe vyššej teploty topenia (v porovnaní so sodíkom) tuhne a oddeľuje sa od sodíka.

Zlúčeniny sodíka nachádzajú využitie v potravinárskom, papierenskom alebo sklárskom priemysle, používajú sa pri výrobe mydiel a uplatňujú sa aj v chemickom, textilnom a v neposlednom rade aj farmaceutickom priemysle.

Dôležitosť biologickej funkcia sodíka

Z biologického hľadiska patrí sodík medzi esenciálne látky, tzn. je nevyhnutný pre správne fungovanie organizmu a plní niekoľko životne dôležitých funkcií.

Je hlavným katiónom obsiahnutom v extracelulárnej tekutine (tekutina mimo buniek, napr. krvná plazma). Väčšina telových zásob sodíka je lokalizovaná práve v extracelulárnej tekutine. Je taktiež súčasťou telových buniek.

Normálna hladina sodíka v krvi sa pohybuje približne medzi 135 mmol/l – 145 mmol/l. Pri znížení alebo naopak zvýšení množstva sodíka, v porovnaní s jeho fyziologickou koncentráciou, dochádza k vzniku patologických stavov.

Hovoríme buď o:

• hyponatriémii - znížená hladina sodíka v krvi pod 135 mmol/l,
• hypernatriémii - zvýšená hladina sodíka v krvi nad 145 mmol/l.

Fyziologická potreba sodíka u dospelých sa pohybuje medzi 165 – 230 mg za deň.

Túto potrebu zvyčajne plne pokrýva vyvážená denná strava.

Množstvo sodíka, ktoré je potrebné prijať v priebehu dňa závisí aj od viacerých faktorov, napríklad od miery potenia pri fyzických aktivitách, od prostredia alebo teplotných podmienok (vyššie teploty zvyšujú potenie a tým sú nároky na príjem sodíka vyššie).

Priemerný obsah sodíka u dospelého muža je 92 g, pričom polovica z tohto množstva je lokalizovaná v extracelulárnej tekutine, zvyšok v bunkách a kostiach.

Súčasný trend je taký, že sa množstvo sodíka, ktoré organizmus reálne potrebuje, niekoľkonásobne prekračuje. Je to spôsobené nadmernou konzumáciou soli v potrave.

Človek by mal v ideálnom prípade prijať približne ¼ čajovej lyžičky soli denne.

Prečo je pre nás sodík dôležitý?

Sodík zohráva kľúčovú úlohu v udržiavaní bunkovej homeostázy (stálosť), reguluje rovnováhu tekutín a acidobázickú rovnováhu (pomer kyslých a zásaditých zložiek). Ovplyvňovaním množstva tekutín v organizme a s tým súvisiaceho množstva krvi sa sodík podieľa na regulácii krvného tlaku.

Je taktiež dôležitý pre svalovú a nervovú aktivitu a podieľa sa na transporte živín a ďalších látok cez bunkové membrány.

Ktoré potraviny sú zdrojom sodíka?

Hlavným zdrojom sodíka v potrave je chlorid sodný (klasická kuchynská soľ). Ten sa na dennej báze používa pri výrobe a spracovaní potravín, príprave a dochucovaní jedál atď.

Celkové množstvo sodíka, ktoré človek prijme v potrave predstavuje kombináciu:

• malých množstiev sodíka, ktoré sú prirodzene obsiahnuté v potrave,
• väčších množstiev sodíka, ktoré sa používajú pri príprave jedál alebo na dochucovanie,
• ešte väčších množstiev sodíka, ktoré sú pridávané do potravín pri ich výrobe a spracovávaní.

Okrem spomenutého je sodík prítomný aj v niektorých liekoch podávaných cez ústa alebo parenterálne (injekčne alebo infúzne). Množstvá sodíka v liekoch sú častokrát nie zanedbateľné a je dôležité, aby sa táto skutočnosť brala do úvahy.

Obsah sodíka v potrave je veľmi variabilný a závisí od pôvodu potraviny (napr. živočíšne potraviny obsahujú prirodzene viac sodíka) a tiež od stupňa spracovania potraviny (počas spracovania alebo prebaľovania sa do potravín pridáva sodík).

Za potraviny s nízkym obsahom sodíka sa považujú tie, ktoré obsahujú maximálne 140 mg sodíka na jednu porciu.

O vysokom obsahu sodíka hovoríme v prípade množstva 400 mg a viac.

Potraviny, ktoré majú prirodzene nízky obsah sodíka sú napríklad ovocie (5 mg/100 g), zelenina (10 mg/100 g), mlieko (50 mg/100 g), vajcia (80 mg/100 g), čerstvé ryby (100 mg/100 g) alebo cereálie a oleje.

V prípade spracovávaných potravín sa obsah sodíka môže výrazne zmeniť v porovnaní s pôvodným stavom. Platí to najmä pre mäso a mäsové výrobky alebo syry. Obsah sodíka v týchto potravinách je výrazne zvýšený.

Porovnanie potravín a obsahu sodíka v nich v surovom a spracovanom stave (v tabuľke)

Čo sa deje so sodíkom v organizme?

Zo všetkých možných spôsobov absorpcie sa sodík v najväčšej miere a množstve vstrebáva v tráviacom trakte, tzn. cez tenké a hrubé črevo.

Týmto spôsobom sa absorbuje viac ako 95 % v potrave prijatého sodíka.

Rovnováha sodíka v organizme úzko súvisí s rovnováhou tekutín, tzn. so zmenou množstva solí sa mení aj množstvo celkovej telovej tekutiny.

Vysvetlíme si to na jednoduchom príklade.

Ľudské telo funguje tak, že sa snaží udržiavať konštantné množstvo celkovej tekutiny a elektrolytov (sodík a draslík).

Ak sa hladina sodíka výrazne zvýši (krv je príliš koncentrovaná), organizmus sa snaží krv „zriediť“, teda zväčšiť jej objem. Organizmus vyšle signál a človek začne pociťovať smäd, čo vedie k zvýšenému príjmu vody.

Okrem smädu sa spúšťa ešte jeden mechanizmus. Dochádza k syntéze látok, ktoré priamo ovplyvňujú obličky tak, aby zadržiavali viac vody.

Ide o tzv. kombinovaný efekt, pri ktorom sa množstvo celkovej tekutiny a elektrolytov dostáva opäť do rovnováhy.

V opačnom prípade, ak sa hladina sodíka výrazne zníži, dochádza k výraznejšiemu vylučovaniu vody obličkami. Týmto spôsobom sa opäť dosahuje rovnováha.

Hlavnú úlohu v regulácii telových hladín sodíka teda zohrávajú obličky. Prostredníctvom obličiek sa z organizmu eliminuje väčšinový podiel sodíka.

U dospelých sa za normálnu hladinu sodíka v moči považuje množstvo 20 mmol/l v jednej vzorke moču (40 až 220 mmol/l za deň).

Miera reabsorpcie sodíka obličkami naspäť do krvi závisí od individuálnych potrieb človeka a pohybuje sa v rozmedzí 0,5 – 10 %.

Telu vlastné chemické látky ako noradrenalín, aldosterón alebo inzulín zvyšujú reabsorpciu sodíka. 
Naopak, chemické zlúčeniny ako dopamín, prostaglandíny alebo niektoré srdcové peptidy podporujú vylučovanie sodíka močom.

Sodík sa okrem hlavnej vylučovacej cesty – močom, odstraňuje v malej miere z organizmu aj stolicou alebo potením. Eliminácia jedným z týchto spôsobov sa zvyšuje so zvyšujúcim sa príjmom sodíka v potrave.

Čo sa deje, ak je hladina sodíka vysoká, alebo nízka?

Čo sa však stane v prípade, ak hladina sodíka v organizme nie je vo fyziologickej koncentrácii? Čo ak je príjem sodíka vyšší, ako by mal? Alebo naopak je hladina sodíka príliš nízka?

V prípadoch, kedy množstvo sodíka prekračuje hodnoty nazvime to zdravej koncentrácie smerom nahor alebo nadol, dochádza k rozvoju patologických stavov.

Zaraďujeme k nim hyponatriémiu a hypernatriémiu.

Hyponatriémia alebo nedostatok sodíka

O hyponatriémii hovoríme vtedy, keď hladina sodíka v krvi klesne pod hodnotu 135 mmol/l (s určitými odchýlkami v individuálnych prípadoch). Závažná hyponatriémia vzniká pri poklese sodíka pod 120 mmol/l.

Vo všeobecnosti môžeme povedať, že hyponatriémia predstavuje nepomer medzi celkovou telovou tekutinou a elektrolytmi (sodíkom a draslíkom), pričom prevažuje celková telová tekutina.

U zdravých ľudí je výskyt hyponatriémie pomerne zriedkavý, nakoľko dostatočné denné množstvá sodíka sú prijímané z potravy. Dokonca riziko vzniku hyponatriémie nehrozí ani pri diéte s nízkym obsahom sodíka.

Nedostatok sodíka sa môže rozvinúť z rôznych dôvodov.

Toto sú niektoré faktory vplývajúce na vznik hyponatriémie:

• Výrazne vysoký príjem tekutín alebo látok viažucich vodu (glukóza, manitol).
• Výrazná strata tekutín cez tráviaci trakt (pri vracaní alebo hnačke).
• Ochorenia obličiek, cirhóza, srdcové ochorenia.
• Poruchy tvorby hormónov regulujúcich objem tekutín v organizme (napr. vazopresín)
• Iatrogénna príčina – hyponatriémia vzniknutá u hospitalizovaných pacientov.
• Užívanie niektorých liekov.

Prečítajte si koľko tekutín je máľo a koľko veľa v článku: 
Dôležitosť pitného režimu: Čo je nedostatočný či nadmerný príjem tekutín? + výpočet

Prečo je hyponatriémia nebezpečná?

Nedostatok sodíka môže viesť k vzniku viacerých porúch alebo poškodení organizmu. Príznaky hyponatriémie nie sú zvyčajne badateľné navonok takým spôsobom, aby sa na základe nich dal nedostatok sodíka jasne diagnostikovať.

Diagnostika prebieha radou laboratórnych vyšetrení, napríklad stanovenie osmolality krvného séra, osmolality moču, objemu extracelulárnej tekutiny alebo koncentrácie sodíka v moči.

Tabuľkový prehľad rizík akútnej a chronickej hyponatriémie

Paradoxne je akútna (krátkodobá) hyponatriémia pre organizmus nebezpečnejšia, ako tá chronická.

Hypernatriémia alebo nadmerné množstvo sodíka

Častejším prípadom nerovnováhy sodíka v organizme je hypernatriémia. Je to aj z dôvodu nadmerného príjmu sodíka v potrave, keďže soľ je veľmi častým aditívom v potravinách.

Hypernatriémia vzniká, keď hladina sodíka v krvi prekročí 145 mmol/l.

U mnohých ľudí je častokrát nadbytok sodíka mierny a nespôsobuje žiadne významné zdravotné problémy. Napriek tomu je potrebné zvýšené hladiny sodíka dostať do normálu.

Množstvo soli prijaté cez tráviaci trakt, ktoré je považované už za toxické je v rozmedzí 0,5 – 1 g soli/kg telesnej hmotnosti. Prijatie takéhoto množstva soli môže predstavovať ohrozenie života.

Príčinou hypernatriémie môže byť nadmerný príjem sodíka v potrave, zvýšená strata tekutín, ale aj rôzne ochorenia.

Rizikovou skupinou pre rozvoj nadbytku sodíka sú najmä starší ľudia. Majú znížený pocit smädu a tiež sú náchylnejší na ochorenia, ktoré ovplyvňujú rovnováhu sodíka.

Rovnako ako u hyponatriémie, aj nadbytok sodíka sa zisťuje laboratórnymi testami. Zisťuje sa pomocou krvných testov alebo stanovením koncentrácie sodíka v moči.

Najčastejšie príznaky nadmerného množstva sodíka v krvi sú:

• Nadmerný smäd
• Nadmerná únava, letargia
• Svalové kŕče, záchvaty kŕčov
• Zvýšený krvný tlak
• Srdcové ochorenia
• Ochorenia obličiek
• Ochorenia kostí

Z uvedených príznakov predstavuje najväčšie riziko hlavne zvýšený krvný tlak a s ním súvisiaci rozvoj srdcových a obličkových problémov.

Nadmerná hladina sodíka v organizme spôsobuje zvýšenie objemu extracelulárnej tekutiny, čo vedie k zvýšeniu krvného tlaku.

Za normálnych okolností je zvýšený objem extracelulárnej tekutiny regulovaný obličkami. Problém však nastáva pri nadmernom príjme sodíka, ochoreniach obličiek alebo u detí a starších pacientov, u ktorých je obličkové vylučovanie znížené.

Dlhodobé zvýšenie krvného tlaku je spojené so vznikom srdcových ochorení, ako je infarkt, mŕtvica alebo srdcové zlyhávanie, so vznikom obličkových ťažkostí alebo tiež demencie.

U detí vzniká hypernatriémia z dôvodu nižšej schopnosti organizmu eliminovať sodík. To môže viesť k závažnej dehydratácii a vzniku záchvatov kŕčov. Dlhodobý príjem veľkých množstiev sodíka v detstve zvyšuje riziko rozvoja hypertenzie a srdcovo-cievnych ochorení v dospelom veku.

Ako na prevenciu kardiovaskulárnych ochorení?

Dôležitá je úprava životosprávy

Prvým krokom k zníženiu hladiny sodíka v organizme je úprava individuálnych stravovacích návykov.

Pacienti s hypernatriémiou by mali dodržiavať diétu s obmedzeným príjmom sodíka, či už v potrave alebo z iných zdrojov (napr. lieky).

Medzi základné režimové opatrenia patrí:

• Obmedzenie príjmu solí v potrave, nahrádzať ju inými dochucovadlami, uprednostňovať morskú soľ.
• Výber jedál s nízkym obsahom sodíka.
• Preferovať domáce stravovanie, variť si vlastné jedlá.
• Nepoužívať zmäkčenú vodu na varenie ani pitie.

Aká je funkcia sodíka v liekoch?

Sodík v rámci širokej škály svojho použitia zastáva dôležité miesto aj vo farmaceutickom priemysle.

Sodík prítomný v liekoch môže zastávať rôzne funkcie, závisí to od toho, ktorú časť lieku tvorí.

1.

Sodík ako účinná látka (liečivo) v lieku. V tomto prípade je sodík hlavnou účinnou látkou alebo jednou z hlavných účinných látok, kedy sa využívajú jeho fyziologické účinky na liečbu zdravotných porúch alebo ochorení.

2.

Sodík ako časť účinnej látky. V prípadoch, keď sa liečivo nachádza vo forme sodnej soli.

3.

Sodík ako pomocná látka v lieku. V tomto prípade predstavuje sodík dôležitú zložku lieku, ktorá prispieva k stabilite lieku a zlepšuje jeho vlastnosti.

Využíva sa predovšetkým ako pomocná látka na zvýšenie rozpustnosti liekov.

Ďalej sa využívajú jeho emulgačné, chelačné, mazacie a antimikrobiálne vlastnosti, alebo sa používa ako stabilizátor či farbivo.

4.

Sodík používaný na prípravu iného lieku na podanie. Sodík nie je priamou súčasťou lieku, ale roztok jeho soli (chloridu sodného) sa používa na rozpustenie iného lieku, napr. prášku na injekciu.

V súčasnosti je na trhu veľké množstvo liekov s obsahom sodíka, či už vo forme účinnej alebo pomocnej látky. V obidvoch prípadoch je potrebné byť opatrný a všímať si presný obsah sodíka v jednotlivých liekoch, ktoré užívate.

Týka sa to najmä liekov, ktoré užívate dlhodobo (viac ako 1 mesiac), alebo situácie, keď užívate viac liekov súbežne. Vedomosť o obsahu sodíka v jednotlivých liekoch, ktoré užívate je dôležitá hlavne v prípade, ak dodržiavate diétu s obmedzeným príjmom sodíka v potrave alebo máte niektoré zo srdcovo-cievnych ochorení.

Najvyššie množstvá sodíka sú požívané najmä v šumivých alebo rozpustných liekových formách.

Mimoriadna opatrnosť je potrebná pri užívaní liekov, ktoré sú dostupné bez lekárskeho predpisu. Pri týchto liekoch nemá lekár dosah a kontrolu nad celkovým množstvom sodíka, ktoré prijímate.

Poradenstvo ohľadne obsahu sodíka vo voľnopredajných liekoch, prípadne iné odporúčania vám poskytne lekárnik.

Základné informácie o obsahu sodíka v liekoch nájdete v písomnej informácii pre používateľa, ktorá je súčasťou každého lieku. V nej sa uvádzajú informácie o kvalitatívnom aj kvantitatívnom množstve sodíka.

• Kvalitatívne vyjadrenie – zoznam všetkých zlúčenín sodíka, ktoré daný liek obsahuje.
• Kvantitatívne vyjadrenie – presné množstvo sodíka (zlúčenín sodíka), ktoré daný liek obsahuje.

Okrem spomenutého sa v písomnej informácii konkrétneho lieku uvádza aj upozornenie na obsah sodíka, pričom rozlišujeme tri druhy upozornení podľa množstva prítomného sodíka.

Upozornenia uvádzame v tabuľke

Aktuálne dostupné lieky na slovenskom trhu, ktoré obsahujú sodík ako účinnú látku (liečivo), ho majú prítomný vo forme soli chloridu sodného. Ide zvyčajne o infúzne roztoky, ktoré sa používajú na úpravu zvýšených strát elektrolytov, dehydratácie, alebo ako rozpúšťadlá pre iné lieky.

Odporúčania na denný príjem sodíka podľa WHO

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vydala, v nadväznosti na možné zdravotné riziká súvisiace s nadmerným príjmom sodíka, odporúčania pre maximálny denný príjem sodíka.

Cieľom týchto odporúčaní je predchádzať vzniku alebo redukovať zvýšený krvný tlak, a tým aj srdcovo-cievne ochorenia.

• Dospelí (vo veku ≥ 16 rokov) môžu prijať menej ako 5 g chloridu sodného (kuchynská soľ) za deň, čo predstavuje menej ako 2 g sodíka za deň.
• U detí (vo veku 2 – 15 rokov) sa má pri určovaní maximálneho denného príjmu soli vychádzať z odporúčanej dennej dávky pre dospelých, pričom množstvo soli sa má prispôsobiť individuálnym energetickým nárokom dieťaťa.

Jednorazová dávka lieku s vysokým obsahom sodíka, teda 17 mmol (391 mg), predstavuje približne 20 % odporúčaného maximálneho denného príjmu sodíka. Toto je vzorový príklad toho, aké veľmi dôležité je brať do úvahy aj obsah sodíka v liekoch, nielen v potrave.

Odporúčania sa vzťahujú na všetkých ľudí, a to s rozvinutou hypertenziou alebo bez nej, vrátane tehotných a dojčiacich žien.

Výnimku tvoria pacienti užívajúci lieky, ktoré majú potenciál znižovať hladinu sodíka v krvi alebo pacienti na diéte pod dohľadom lekára (napr. pacienti s cukrovkou alebo srdcovým zlyhávaním).

Uvedené odporúčania sa taktiež nevzťahujú na deti vo veku do 2 rokov.

Zdroje

• Zdroje v anglickom jazyku:
  • pubchem.ncbi.nlm.nih.gov  – Sodium
  • ema.europa.eu – Questions and answers on sodium used as an excipient in medicinal products for human use
  • ema.europa.eu – PRAC recommendations on signals
  • ncbi.nlm.nih.gov – Sodium, Pasquale Strazzullo, Catherine Leclercq
  • ncbi.nlm.nih.gov – Hyponatremia, Helbert Rondon, Madhu Badireddy
  • who.int – Guideline: sodium intake for adults and children
  • Zdroje v slovenskom jazyku:
  • solen.cz – Hyponatremie: diagnostický postup a nové léčebné možnosti, MUDr. Jan Jiskra, Ph.D.