Čo je to sekundárne progresívna skleróza multiplex (SPSM) a aké má príznaky? Ako ju rozpoznať a liečiť?

Vieme, že sclerosis multiplex (SM) sa vo všeobecnosti považuje za autoimunitné ochorenie. Podstatou autoimunitných ochorení je, že lymfocyty (biele krvinky) rozpoznávajú vlastné tkanivá ako cudzie a zahajujú proti nim útok. Touto „autoimunitnou” aktivitou vzniká zápal, ktorý deštruuje vlastné tkanivo.

Pri SM je zápalová reakcia namierená proti myelínu – t.j. obalu nervovej bunky. V zápalovom ložisku dochádza k jeho deštrukcii. Okrem toho dochádza aj k poškodeniu nervových vlákien, k ich rozpadu a postupnej strate neurónov.

Najčastejším klinickým subtypom v populácii je relaps-remitujúca sclerosis multiplex (RRSM). Pri tomto subtype SM je priebeh ochorenia charakterizovaný častými relapsami alebo atakmi, kedy sa stav pacienta náhle zhorší. Po rekonvalescencii nasleduje úplná alebo čiastočná úprava stavu s reziduálnym deficitom.

Medzi relapsami je stav bez progresie - remisia.

Graf - RRSM, SPSM, znázornenie prechodu z relaps-remitujúcej sklerózy multiplex so sekundárne progresívnej formy SM — Prechod z relaps-remitujúcej SM do sekundárne progresívnej formy SM. Klinický obraz RR SM, príznaky ochorenia, sú charakteristické atakovitým priebehom, obdobiami zvýraznenia a zhoršenia príznakov - relaps. Po relapse nasleduje rôzne dlhé obdobie s miernymi alebo žiadnymi príznakmi - remisia, pacient sa z ataku zotaví. Po istom čase trvania SM (v priemere 10 rokov) dochádza k prechodu do SPSM. Aktívna forma SPSM sa vyznačuje prítomnosťou typických atakov ochorenia, avšak remisie nie sú až také výrazné ako pri RRSM a pacient sa z ataku už nedokáže úplne zotaviť. Postupne sa hranice medzi obdobiami remisie a relapsami zmažú a klinický obraz sa kontinuálne zhoršuje. Táto forma ochorenia je klinicky definitívna SPSM.

Čo je to SPSM?

Sekundárne progresívna sclerosis multiplex (SPSM) je podtyp sclerosis multiplex, ktorý v úvode prebieha ako relaps-remitujúca, avšak po určitom čase trvania ochorenia nastáva sústavné zhoršovanie (tzv. progresia ochorenia) s alebo aj bez relapsov, medzi ktorými sú iba krátke obdobia remisie a stabilizácie.

SPSM je charakteristická nezvratným zhoršením klinického stavu pacienta, ktoré nie je závislé od relapsov.

Pacienti s SPSM môžu mať aj menej výrazné relapsy, pri ktorých avšak nemusí dôjsť k úplnému zotaveniu.

Ako ju rozpoznať?

Po niekoľkých rokoch trvania ochorenia, okolo 25 – 40 % pacientov s relaps-remitujúcou SM (RRSM) prechádza do SPSM.

Na celom svete trpí SPSM približne 2,3 milióna ľudí.

Diagnóza SPSM sa stanovuje spätne (retrospektívne) na základe prítomnosti postupného zhoršovania po začiatočnom relapsujúcom priebehu ochorenia.

Prítomnosť akútnych exacerbácií (zhoršení či relapsov) nevylučuje diagnózu SPSM, naopak, relapsy sú počas aktívnej SPSM časté.

Základné znaky pri nástupe SPSM

Zhrnuli sme niekoľko znakov, ktoré môžu signalizovať zmenu Vášho ochorenia:

Vaše symptómy sa kontinuálne zhoršujú alebo pribúdajú aj nové, ktoré pretrvávajú a nelepšia sa ani medzi atakmi
aktivity, ktoré vyžadujú zapojenie myslenia a pamäte Vám trvajú dlhšie ako Ste boli zvyknutí
akákoľvek fyzická aktivita je namáhavejšia ako v minulosti
ataky sú menej časté

Video - Viac než len zabúdanie: Odhaľte rozličné príznaky Sklerózy multiplex

Čo je príčinou týchto zmien?

V centrálnom nervovom systéme dochádza k vyčerpaniu alebo zlyhaniu opravných mechanizmov, prevláda neurodegenerácia, teda strata nervových buniek v mozgu a mieche.

Skleróza multiplex - silueta hlavy, poškodený funkčný neurón — Postupné poškodenie a strata nervových buniek v mozgu a mieche zapríčinené autoimunitnou reakciou pri SM. Zdroj foto: Getty Images

Aké vyšetrenia potvrdia túto diagnózu?

Ak pociťujete akékoľvek zmeny Vášho zdravotného stavu, otvorene ich konzultujte s Vašim lekárom v centre pre liečbu sclerosis multiplex.

Na objektivizáciu a sledovanie zhoršovania ochorenia sa používa skórovacia stupnica - EDSS.

EDSS skóre sa stanovuje na základe hodnotenia viacerých funkčných systémov.

O sekundárne progresívnej sclerosis multiplex môžeme hovoriť ak je vaše EDSS ≥3 alebo ≥4, avšak, postupný nástup a predpoveď možnej progresie do SPSM je možné identifikovať pri EDSS ≥ 2.

Okrem nárastu zneschopnenia meraného pomocou EDSS, nastáva zhoršenie aj v ďalších objektívne posudzovateľných testoch. Príkladom je test rýchlosti chôdze na vzdialenosť 25 stôp (T25FW) alebo 9-jamkový test zručnosti hornej končatiny (9HPT). Kombináciou spomínaných testov získa lekár obraz o funkčnosti horných končatín, dolných končatín a kognitívnych funkcii.

Ďalším nevyhnutným vyšetrením pre potvrdenie diagnózy je pravidelné vyšetrenie magnetickou rezonanciou mozgu a miechy.

Dá sa SPSM liečiť?

Cieľom liečby SPSM je spomalenie progresie postihnutia.

Veda a výskum neustále prispieva k rozširovaniu možností liečby, čo prispieva k oddialeniu invalidizácie a zlepšuje kvalitu života pacienta.

Vhodnú liečbu Vám pomôže určiť Váš lekár.

Pozrite si aj tieto články o SM:

Včasné zahájenie chorobu modifikujúcej liečby pomáha zastaviť aktivitu ochorenia, čo znižuje pravdepodobnosť skorej invalidizácie pacienta v budúcnosti.

Aj keď nepociťujete žiadne príznaky, SM môže vo Vašom tele prebiehať.

Včasná a správna liečba môže výrazne zlepšiť prognózu pacienta s SM.

Hneď na začiatku sa poraďte so svojím lekárom o svojich cieľoch a o tom, čo je pre vás najlepšie.

Na koho sa môžete obrátiť?

SM centrá

Bratislava

Univerzitná nemocnica Bratislava

Nemocnica Staré Mesto

I. Neurologická klinika LF UK a UNB

Centrum pre sclerosis multiplex

Mickiewiczova 13, 813 69 Bratislava

Nemocnica akad. L. Dérera

II. Neurologická klinika LF UK a UNB

Centrum pre liečbu sclerosis multiplex

Limbová 5, 833 05 Bratislava

Nemocnica Ružinov

Neurologická klinika SZU

Ambulancia centra pre liečbu sclerosis multiplex

Ružinovská 6, 826 06 Bratislava

Národný ústav detských chorôb (NÚDCH)

Klinika detskej neurológie

Limbová 1, 833 40 Bratislava

Univerzitná nemocnica - nemocnica sv. Michala a.s.

Neurologická klinika SZU

Satinského 1/I.7770, 811 08 Bratislava

Nitra

Fakultná nemonica Nitra

Neurologická klinika

Centrum Sclerosis Multiplex

Špitálska 6, 950 01 Nitra

Trenčín

Fakultná nemocnica Trenčín

Neurologické oddelenie

Legionárska 28

911 71 Trenčín

Trnava

Fakultná nemocnica Trnava

Neurologické oddelenie

Centrum pre sclerosis multiplex

Andrea Žarnova 11, 917 75 Trnava

Banská Bystrica

Fakultná nemocnica s poklinikou F.D.Roosevelta Banská Bystrica

II. Neurologická klinika SZU

Centrum pre diagnostiku a liečbu sclerosis multiplex

Nám. L. Svobodu 1, 975 17 Banská Bystrica

Martin

Univerzitná nemocnica Martin

Neurologická klinika

Kollárova 2, 036 59 Martin

Ružomberok

Ústredná vojenská nemocnica SNP Ružomberok

Klinika neurológie

Gen. M. Vesela 21, 034 26 Ružomberok

Košice

Univerzitná nemocnica Košice

Neurologická klinika

Poradňa pre demyelinizačné ochorenia nervového systému

Trieda SNP 1, 041 66 Košice

Prešov

Fakultná nemocnica s poklinikou J.A. Reimana Prešov

Centrum pre liečbu a diagnostiku sclerosis multiplex

Hollého 14, 081 01 Prešov

Pacientské organizácie

Slovenský zväz sclerosis multiplex

Združenie sclerosis multiplex Nádej

SK2307042782

Skleróza multiplex,

MUDr. Andrea Bullová

Lekár

Po absolvovaní osemročného gymnázia, som presne vedela, kým sa chcem v živote stať. Štúdium na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave mi splnilo dlhoročný sen a mohla som začať plniť svoje poslanie lekára. Po získaní diplomu a titulu MUDr., viedli moje prvé profesionálne kroky do Onkologického ústavu sv. Alžbety v Bratislave. Na klinike Stereotaktickej rádiochirurgie som sa venovala pacientom s mozgovými nádormi a nádormi oka. Po roku práce s onkologickými pacientmi som sa v roku 2020 presunula na Neurologickú kliniku SZU Univerzitnej nemocnice sv. Michala v Bratislave, kde pôsobím dodnes. Voľný čas trávim najradšej v prírode, či už na bicykli, turistike alebo len tak na prechádzke v neďalekom lese.

Zobraziť všetky články autora