späť na zoznam chorôb

Čo je Skleróza multiplex? Aké príznaky a liečbu má Roztrúsená skleróza?

Autor: Lekár MUDr. Andrea Bullová
Čo je Skleróza multiplex? Aké príznaky a liečbu má Roztrúsená skleróza?
Zdroj foto: Getty images

Sclerosis multiplex, alebo roztrúsená skleróza je chronické ochorenie centrálneho nervového systému. Ide o najčastejšie zápalovo-degeneratívne ochorenie nervového systému. Celosvetovo postihuje približne 2,5 milióna ľudí.


Charakteristika

Sclerosis multiplex, alebo roztrúsená skleróza je chronické ochorenie centrálneho nervového systému, to znamená, že postihuje nervové vlákna v mozgu a v mieche.

Ide o najčastejšie zápalovo-degeneratívne ochorenie nervového systému a v rozvinutých krajinách patrí medzi najčastejšiu príčinu predčasnej invalidizácie prevažne mladej populácie.

Celosvetovo postihuje približne 2,5 milióna ľudí. 
Sclerosis multiplex = SM (zaužívaná skratka). 

Na Slovensku má SM pomerne vysoký výskyt a to približne 100/100 000 obyvateľov. Ženy sú týmto ochorením zasiahnuté až 3x častejšie ako muži a vrchol výskytu je medzi 25. a 35. rokom života, ale môže byť diagnostikovaná aj v detskom veku.

SM má špecifické geografické rozloženie. Najpočetnejšie sa vyskytuje u severského obyvateľtsva, tzv. kaukazkej rasy. Naopak južnejšie oblasti v okolí rovníka a u černošského obyvateľstva je veľmi raritná.

Súčasná migrácia obyvateľstva po celom svete priniesla zaujímavé informácie v prípade, ak sa človek presťahuje zo svojho pôvodného bydliska. Vysťahovanie pred 15. rokom veku nesie so sebou riziko zeme, v ktorej osoba vyrástla. Ak došlo k vysťahovaniu po 15. roku veku života, riziko vzniku SM odráža krajinu, do ktorej sa osoba vysťahovala.

Príčiny

Priama príčina, ktorá by úplne objasnila dôvody vzniku roztrúsenej sklerózy je stále nejasná. Predpokladá sa, že problém spočíva v dôsledku dysfunkcie imunitného systému, ktorá je spôsobená viacerými spúšťacími faktormi a to genetickými a environmentálnymi.

Medzi environmentálne faktory patrí napríklad:

  • už spomenutá geografická šírka,
  • nepreliečené a opakujúce sa infekcie (najčastejšie Ebstein-Barrovej vírus, spôsobujúci infekčnú mononukleózu),
  • stres,
  • nedostatok vitamínu D,
  • fajčenie,
  • zmena hladiny pohlavných hormónov, predovšetkým v popôrodnom období, čo by mohlo vysvetľovať väčšiu prevalenciu u ženského pokolenia

SM nie je vrodené ochorenie a nie je dokázaný ani žiaden gén, ktorý by toto ochorenie prenášal. Avšak genetika tu istú úlohu zohráva.

Dôkazom je zvýšený výskyt v rodinách s SM.

Medzi prvostupňovými príbuznými je 10 až 50-krát vyššie riziko diagnostikovania SM ako v rodinách bez tohto ochorenia.

Ak má jedno z jednovaječných dvojičiek diagnostikovanú SM, riziko, že ochorie aj druhé dvojča je až 30%.

Aby sme sa mohli ďalej rozprávať o podstate tohto ochorenia, mali by sme si vysvetliť pár neznámych pojmov.

Lymfocyty

Existujú dva druhy.

Typy lymfocytov:

  • T- lymfocyty
  • B- lymfocyty

T-lymfocyty sú biele krvinky, ktoré sa nachádzajú v thymuse, krvi a lymfatických uzlinách.

Na základe istých rozpoznávacích znamení, vedia identifikovať škodcu a zaútočiť na neho. Na pomoc privolávajú aj iné zápalové bunky. Tak vznikne zápal.

B-lymfocyty sa tvoria v kostnej dreni. Po stretnutí s patogénom, sa z nich stávajú plazmatické bunky, ktoré tvoria protilátky. Tie ho vedia účine zneškodniť.

Pri SM zohrávajú úlohu obidva typy lymfocytov.

Autoimunitné ochorenie

Podstatou týchto ochorení je, že lymfocyty rozpoznávajú vlastné tkanivá ako cudzie a zahajujú proti nim útok.

Počas vývoja jedinca je zaistené, že väčšina lymfocytov, ktoré by naše vlastné tkanivo rozpoznali ako cudzie, sú včas likvidované ešte pred tým, ako vycestujú do lymfatických uzlín a krvi.

Tie lymfocyty, ktoré neboli prísne selektované, sú uvedené do spánku, aby sa nemohli množiť. Napriek tomu za určitých okolností, dochádza k ich aktivácii.

Aktivovať ich môžu rôzne enviromentálne faktory, ktoré sme spomínali vyššie.

Myelín

Lipoproteínový, zjednodušene povedané, tukový obal nervu.

Týmto obalom sú pokryté nervové vlákna v centrálnej aj periférnej nervovej sústave.

Je to veľmi užitočný obal, pretože okrem ochrany, umožňuje aj rýchle vedenie informácii v nerve. Stratou tohto obalu, sa stráca aj funkcia nervu.

Nervy na periférii, napríklad v rukách a nohách, sú kryté takzvanými Schwanovými bunkami, v mieche a v mozgu myelín tvoria bunky - oligodendrocyty.

Vycestovanie Lymfocytov do mozgu a miechy

Centrálny nervový systém je oddelený od ostatného organizmu hematoencefalickou bariérou (HB), čo si môžete predstaviť ako sitko s veľmi malými očkami, ktoré dnu neprepustí takmer žiadnu molekulu. 

Takouto ochranou je zaistené, aby do mozgu, ako do jedného z najdôležitejších a najcitlivejších orgánov, neprenikli cudzorodé látky, toxické elementy, mnohé lieky, a taktiež aby v ňom nevznikali zbytočné zápalové reakcie

Aktivované lymfocyty produkujú zápalové látky zvané cytokíny, konkrétne IL-2, INF-γ,TNF-α.

Tieto cytokíny spôsobujú zmenu na endoteli ciev, ktorý sa stane „lepkavejší” a tak lymfocyty jednoduchšie preniknú do ciev. Tie začnú produkovať proteolytické enzýmy, ktoré rozleptávajú hematoencefalickú bariéru, porušia jej ochrannú funkciu a vstupujú do tkaniva mozgu a miechy.

Tu spustia zápalovú reakciu.

Porušenou HB následne preniknú aj nešpecifické T a B lymfocyty, ktoré sa tu môžu usadiť a produkovať protilátky. Zápal sa tak začne rozvíjať. 

Úloha T-lymfocytov

Aktivácia T-lymfocytov prebieha v lymfatických uzlinách. Tu sa T-lymfocyt stretne s bunkami, ktoré mu predstavia patogén. Receptor T-lymfocytu ho rozpozná, čo ho aktivuje, a je pripravený zahájiť útok. 

Takýto naštartovaný T-lymfocyt putuje do CNS, kde spôsobí zápalovú reakciu. Terčom autoreaktívnych T-lymfocytov je myelínový obal nervových vlákien, produkovaný oligodendrocytmi. 

Hlavným stavebným prvkom myelínu je myelínový bázický proteín (MBP). Proti nemu sú namierené aktivované T-lymfocyty. MBP sa svojou stavbou podobá na vírus EBV, HHV-6, HBV, atď.

Preto, ak sa v organizme už lymfocyty raz aktivovali a namierili voči týmto vírusom, je vysoko pravdepodobné, že si T-lymfocyt pomýli MBR s vírusom a začne ho deštruovať

Na pomoc privolané cytokíny produkujú toxické mediátory, ktoré poškodzujú myelín. Z poškodeného myelínu sa začnú uvoľňovať ďalšie a ďalšie toxické látky, podporujúce zápal a deštruujúce svoje okolie.

Bludný kruh šírenia zápalu pokračuje. 

Úloha B-lymfocytov v patogenéze SM

Ich úloha v patogenéze SM je rôznorodá. Produkujú protilátky (intracerebrálne IgG, ktoré sú typicky oligoklonálne), cytokíny (prozápalové - TNFα a IL-6 a protizápalové IL-10) a sú efektívne antigén-prezentujúce bunky.

Tvorba zápalového ložiska

Keďže je zápalová reakcia namierená proti myelínu, dochádza v zápalovom ložisku k jeho deštrukcii. 

Zápalová reakcia býva rôzne rozsiahla, väčšinou ohraničená a dochádza aj k poškodeniu nervových vlákien a ich rozpadu.

Mechanizmus degenerácie nervového vlákna, konkrétne axónu, nie je jasný.

Vieme však, že demyelinizované nervové vlákno stráca schopnosť viesť elektrický prúd. Poškodené nervové vlákno rozpoznajú lymfocyty, ktoré sú schopné pomocou tzv. perforínov, vlákno prerušiť. 

Anatomické, ilustračné znázornenie zdravého a poškodeného neurónu - demyelinizované vlákno
Ilustračné znázornenie zdravého a poškodeného neurónu - demyelinizované vlákno. Zdroj foto: Getty images

Množstvo a rozloženie zápalových ložísk tzv. plakov, je individuálne.

Typické pre SM je rozloženie v okolí mozgových komôr, čiže periventrikulárne, kde sa organizujú do charakteristického obrazu tzv. Dawsonových prstov

Ďalej sa tvoria tesne pod mozgovou kôrou - juxtrakortikálne, pod tentóriom v nižších oblastich mozgu alebo v oblasti krčnej miechy. 

Regenerácia poškodeného nervového vlákna v CNS žiaľ nie je možná.

Je tu nedostatok rastových faktorov a rýchlo vytvárajúca sa jazva. Strata vlákien je tak nevratná. 

Oprava poškodeného myelínu je možná len v počiatočných fázach ochorenia. Novo tvorený myelín je však tenší a kratší. Opakované zápalové reakcie a deštrukčné pochody v myelíne poškodzujú oligodendrocyty, čím sa regeneračná schopnosť bunky časom úplne stratí.

Tento proces vedie k trvalej invalidite pacienta.

Príznaky

Akútny vznik neurologických príznakov je závislý od miesta lézie, na ktorom došlo k demyelinizácii nervových dráh a tým je daný príslušný klinický obraz.

Poruchy zraku ako prvý príznak SM

Najčastejším prvým príznakom SM je optická neuritída.

Zväčša sa prejavuje jednostranným poškodením zraku, ktoré môže byť sprevádzané bolesťou za okom, alebo bolesťou pri pohyboch očí do strán. Rozoznávame dva druhy optictickej neuritídy, a to extraokulárnu a intraokulárnu

Keďže ide o retrobulbárne postihnutie nervu, čiže zapálený a demyelinizovaný nerv je až za sietnicou, vzniká diskrepancia medzi oftalmologickým nálezom a ťažkosťami pacienta. Pacient sa sťažuje na výpadky v zornom poli, niekedy pocit hmlistého videnia alebo aj na stratu zraku.

Očný lekár však pri vyšetrení oftalmoskopom nevidí žiadnu zjavnú poruchu funkcie oka. 

Ak prebieha demyelinizácia aj iných hlavových nervov, napríklad tých, ktoré inervujú okohybné svaly, pacienti môžu udávať dvojité videnie teda diplopiu

Závrate, poruchy rovnováhy, tras končatín, poruchy reči

Postihnutie mozočka sa prejaví poruchou koordinácie pohybov.

Tiež sa môže objaviť tras končantín, čo si pacienti všimnú ako neschopnosť vykonávať jemnejšie pohyby.

Poškodenie v iných častiach mozočka, tzv. vývojovo starších, zase vedie k pocitu neistoty v priestore a k problémom pri udržaní rovnováhy

Pacienti trpia dysmetriou, ktorá sa prejaví prestreľovaním pri mierení, napríklad neschopnosť trafiť sa do kľúčovej dierky, pri naťahovaní sa po predmety, trafením sa do oka pri dotyku tváre atď. 

Medzi poruchy reči patrí tzv. cereberálna alebo skandovaná reč, dysarthria, čiže nezrozumiteľná reč. 

Slabosť a necitlivosť končatín, či časté zakopávanie

K ďalším symptómom SM patria senzitívne poruchy a centrálne parézy, čiže slabosť končatín spojená so spasticitou. Parézy môžu byť rôzneho stupňa od miernej slabosti pri záťaži, ktorú si všimnete ako zakopávanie pri dlhej chôdzi, nezvládanie bežných trás na turistike či športe. 

Najťažší stupeň je kompletné znehybnenie končatiny.

Poruchy močenia a ťažkosti v sexuálnom živote

Pre pacienta sú obzvlášť nepríjemné poruchy sfinkterových funkcií

Spontánne sa o nich nezmienia a mnohí lekári majú obavy z chúlostivých otázok, ktoré by mladého pacienta dostali do úzkych. Najčastejšie ide o poruchu močenia. Patrí k nim tzv. imperatívna mikcia, čiže náhle nutkanie na močenie s obavami z pomočenia, neschopnosť vymočenia sa, časté a opakujúce sa uroinfekcie, alebo inkontinencia moču. 

Až 60 % mužov trpí na erektilnú dysfunkciu

Práve urologicko-neurologické poruchy patria k najzávažnejším faktorom zníženej kvality života pacientov s chronickým neurologickým ochorením.

Poruchy gastrointestinálneho traktu

Medzi závažné príznaky patrí porucha prehĺtania, čiže dysfágia, pri ktorej hrozí aspirácia obsahu dutiny ústnej (tekutiny, potrava) do pľúc. 

Ďalej pacienti často trpia neurčitými pocitmi v bruchu, sprevádzané kŕčmi alebo bolesťami. Sú spojené s porušenou funkciou a motilitou čriev. Nezriedka sa objavuje obstipácia (zápcha), hnačka, ťažkosti s únikom stolice alebo neschopnosť dostatočného vyprázdnenia

O psychickom zdravý a emočnom strese pri SM

Po diagnostikovaní Roztrúsenej sklerózy sú pacienti uvedení do šoku.

Lekár im nevie presne vysvetliť, akým spôsobom si ochorenie privodili, čo robili vo svojom živote nesprávne, chorobu nezdedili ani sa ňou nenakazili. 

Napriek tomu sú informovaní o rýchlej progresii a potrebe dlhodobej liečby, ktorá však ochorenie úplne nevylieči a priebeh iba spomaľuje.

Veľmi často surfujú po internetových portáloch, kde sa dočítajú príbehy mladých ľudí, ktorí boli krátko po diagnostikovaní pripútaní na invalidný vozík. 

Na prvý pohľad neriešiteľná situácia prináša úzkosť, depresiu, emočné výkyvy.

V neskorších fázach ochorenia progredujú kognitívne poruchy, ťažkosti s myslením, pamäťou a správaním

Situácia je zhoršená patologickou únavou, ktorou pacienti trpia už od začiatku ochorenia.

Typické pre SM je, že únava sa zhoršuje v teple a celkovo, zvýšená teplota prostredia je pacientmi veľmi ťažko znášaná.

Pre efektívnejšie sledovanie progresie ochorenia a kvantifikácie postihnutia a závažnosti príznakov SM sa vytvorila tzv. Kurtzkeho stupnica postihnutia a závažnosti klinických príznakov EDSS (Expanded Disability Status Scale). 

Táto stupnica hodnotí postihnutie siedmich funkčných neurologických systémov.

Ide o:

  • zrak,
  • motoriku,
  • kmeňové,
  • mozočkové funkcie,
  • sfinktery,
  • senzitívne ťažkosti,
  • kognitívne funkcie
  • a únavu

Podľa čísla EDSS sa lekár rozhoduje aký typ liečby zvolí a sleduje ako je ochorenie stabilizované alebo naopak, či napriek liečbe progreduje.

Diagnostika

Základom skorej diagnostiky SM je včasný záchyt pacienta s charakteristickými príznakmi, naplánovanie nevyhnutných vyšetrení a dispenzarizácia pacienta v niektorom zo špecializovaných centier pre demyelinizačné ochorenia. 

Vyšetrenie u neurológa, lekár drží v ruke model mozgu a neurologické vyšetrovacie kladivko
Dôležitá je včasná diagnostika. Zdroj foto: Getty images

Magnetická rezonancia

Medzi najvýpovednejšie  vyšetrenia patrí magnetická rezonancia mozgu a miechy (MRI). 

Toto zobrazovacie vyšetrenie zobrazí demyelinizačné lézie tzv. plaky

Nález je pomerne typický a zahŕňa viacpočetné hyperintenzívne (svietivé) ložíská v typických oblastiach mozgu, najčastejšie v okolí mozgových komôr, pod mozgovou kôrou, v mozgovom kmeni, v mozočku, na optických nervoch alebo v mieche. 

Dôležité je sledovanie vysycovania lézii po podaní kontrastnej látky gadolínium. Tento tzv. enhancement lézie svedčí o čerstvej lézii, teda preukazuje akútnosť ochorenia alebo ataku.

Lumbálna punkcia

Vyšetrenie mozgovomiechového moku je nenahraditeľnou súčasťou diagnostického procesu. 

Odber sa vykonáva lumbálnou punkciou

Najmä mladí pacienti majú najväčší strach práve z tohto výkonu. Jeho odmietanie však spomaľuje a znemožňuje ďalšiu diagnostiku a v konečnom dôsledku aj liečbu

Je to pomerne jednoduchý invazívny výkon, ktorý vykonávajú skúsení neurológovia.

Trvá približne 5 - 10 minút a môže sa vykonávať na izbe pacienta, alebo vo vyšetrovni.

Po výkone je dôležité dodržiavať postlumbálny režim, čo zahŕňa 24 hodinový pokoj na lôžku v horizontálnej polohe tela, dostatok tekutín a príjem kofeínových nápojov či tabliet. 

Laboratórne vyhodnotenie likvoru prináša okrem základného biochemického a cytologického obrazu aj dôkaz prítomnosti intratekálnej syntézy imunoglobulínov (IgG) s izoelektrickou fokusáciou (IEF). Toto vyšetrenie je síce nešpecifické, ale u pacientov s SM dosahuje pozitivitu vo viac ako 90 %. 

Podstatným faktorom je prítomnosť aspoň dvoch oligoklonálnych IgG pásov, ktoré sú prítomné iba v likvore a v sére chýbajú. Pokazuje to na zvýšenú aktivitu lymfocytov v CNS. 

Na Slovensku je vyšetrenie mozgovomiechového likvoru nevyhnutnou podmienkou na schválenie liečby SM zdravotnými poisťovňami, preto každý pacient, u ktorého je podozrenie na toto ochorenie, by mala byť lumbálna punkcia vykonaná v čo najkratšom diagnostickom čase.

Definitívna diagnóza SM musí spĺňať tzv. McDonaldove kritériá.

Tie boli opakovane revidované, naposledy v roku 2017. Opisujú tzv. disemináciu v priestore a čase, ktorá značí progresiu ochorenia.

Diseminácia v priestore znamená, že sú na MRI snímkach prítomné nové demyelinizačné lézie v presne definovaných lokalitách. 

Diseminácia v čase ozančuje situáciu, kedy sú prítomné nové demyelinizačné lézie, ale okrem toho sú aj zápalovo aktívne.

Nová definícia McDonaldových kritérii zahŕňa do diseminácie v čase aj pozitívny likvorový nález, čiže preukázanú oligoklonálnu zložku alebo intratekálnu syntézu imunoglobulínov typu G (IgG). Tento nález taktiež svedčí pre zápalovú aktivitu prítomnú v CNS. 

Podľa týchto kritérií je možné uskutočniť diagnózu SM už pri prvom vyšetrení magnetickou rezonanciou (MRI). Na druhej strane je potrebné pripomenúť, že neexistuje žiadny 100 % spoľahlivý test, ktorý by diagnózu SM potvrdil alebo vylúčil.

Vyšetrenie evokovaných potenciálov

Ide o objektívnu a neinvazívnu diagnostickú metódu, ktorá slúži na zisťovanie klinicky nemých lézií CNS.

Evokované potenciály sú odpoveďou CNS na presne definovaný podnet na periférii. 

Odrážajú kvalitu šírenia vzruchu a informácii nervovou dráhou.

Rozlišujeme:

  • vizuálne (VEP),
  • somatosenzorické (SEP),
  • sluchové kmeňové (BAEP),
  • motorické (MEP) evokované potenciály

Pri SM je nález spomalenia vedenia, prípadne úplný blok prenosu vzruchu nervovou dráhou, zmena tvaru alebo chýbanie typickej vlny.

Diferenciálna diagnostika SM

Je mnoho non-SM ochorení s demyelinizačnými zmenami mozgu, ktoré sa priebehom a príznakmi môžu na SM podobať a imitovať ju.

K riadnemu diagnostickému záveru SM partí aj vylúčenie týchto najčastejších ochorení:

  • Paraneoplastické syndrómy,
  • tumory mozgu alebo miechy,
  • lymfóm CNS
  • Diskopatia s kompesiou krčnej, alebo hrudnej miechy
  • Artériovenózna cievna malformácia
  • Neuroborrelióza
  • Vaskulitída CNS
  • Reumatoidná artritída
  • Hereditárne spinálne/spinocerebelárne ataxie
  • Leukodystrofie so začiatkom v dospelom veku
  • Mitochondriálne ochorenia
  • Cievna mozgová príhoda
  • Deficit vitamínu B12 a folátu
  • Celiakia
  • Hepatitída B
  • Fabryho choroba
  • Tyreopatie
  • Hematologické ochorenia (trombofílie, monoklonálne gamapatie, antifosfolipidový syndróm)
  • Poúrazové demyelinizácie
Snímky mozgu, ako základ vyšetrenia, lekár drží snímky v ruke, v druhej má tablet, hodnotí stav
Úlohou diagnostiky je tiež odlíšenie od iného ochorenia, teda diferenciálna diagnostika. Zdroj foto: Getty images

Televízna relácia o roztrúsenej skleróze

Televízna relácia o roztrúsenej skleróze

Priebeh

V klinickom priebehu SM sa odlišuje tzv. klinicky izolovaný syndróm a definitívna sclerosis multiplex. 

Klinický izolovaný syndróm (CIS) je úplne prvý atak, prvá epizóda neurologických príznakov. Spôsobený je demyelinizačným postihnutím CNS, ktoré zasiahlo centrá v mozgu a v mieche na mieste prislúchajúcom k poruche.

Tieto prvé príznaky musia trvať najmenej 24 hodín

Vo väčšine prípadov sa v nasledujúcom období vyvinie definitívna forma SM, najčastejšie relaps-remitujúca forma SM. Je veľmi dôležité skoré rozpoznanie CIS a podľa možností čo najskôr zahájiť liečbu. 

Podľa priebehu delíme definitívnu SM na niekoľko foriem

1. Relaps remitujúca forma SM (RRSM)

Vyskytuje sa asi v 85 % prípadov.

Je charakterizovaná tzv. atakmi ochorenia. Po pominutí príznakov pomocou akútnej liečby (najčastejšie kortikoterapia) sa klinický stav pacienta úplne, alebo dostatočne upraví. Nasleduje rôzne dlhé obdobie bez príznakov tzv. remisia.

Táto fáza striedania atakov s obdobím remisie trvá okolo 10 až 15 rokov.

Potom môže prejsť do sekundárne chronickej progresívnej formy (SPSM).

2. Sekundárne progresívna forma SM (SPSM)

Po každom ataku prichádza iba nekompletná náprava, postupne sa zhoršuje klinický stav, prehlbuje sa postihnutie jednotlivých neurologických oblastí a zvýrazňuje sa zneschopnenie pacienta (rastie číslo EDSS).

Diagnóza SPSM sa stanovuje retrospektívne, a to na základe prítomnosti postupného zhoršovania po iniciálnom RRSM priebehu ochorenia.

3. Primárne progresívna forma SM (PPSM)

Zhruba 10 % pacientov od začiatku ochorenia pociťuje sústavné zhoršovanie svojho klinického stavu.

Priebeh ide bez atakov, čiže bez obdobia zhoršenia a následného pokoja.

Skleróza multiplex a tehotenstvo

SM postihuje väčšinou mladé ženy, ktoré sú na vrchole reprodukčného obdobia. Preto je prirodzené, že sa pacientky zaujímajú o priebeh tehotenstva, ako vplýva ochorenie na tehotenstvo, šestonedelie či laktáciu.

Jednou z hlavných otázok je zlúčiteľnosť tehotenstva s liečbou SM a reálnosť donosenia zdravého novorodenca

Samotné ochorenie SM nezvyšuje riziko komplikácií počas tehotenstva.

Riziko može priniesť prebiehajúca liečba, preto by každá pacientka s DMT mala preferovať plánované tehotenstvo a vopred sa poradiť so svojím neurológom.

V minulosti sa gravidita pre pacientky s SM neodporúčala, pre zvýšené riziko vzniku relapsu. 

V súčasnosti je podľa niektorých autorov gravidita považovaná skôr za protektívny faktor progresie choroby. Vysvetľuje sa to tzv. feto-maternálnou imunotoleranciou.

Dochádza k útlmu aktivity prozápalových Th1 lymfocytov a k aktivite antizápalových Th2 lymfocytov. 

U tehotných so SM neboli zistené závažné rozdiely v trvaní gravidity, prospievaní plodu, alebo v pôrodnej hmotnosti novorodenca. Samotný typ pôrodu, či už prirodzený alebo cisárskym rezom, závisí od neurologického a gynekologického nálezu každej pacientky. 

Použitie epidurálnej anestézie nie je kontraindikované.

Najrizikovejšie obdobie vzhľadom na vznik relapsu nastáva 3 6 mesiacov po pôrode

Keďže v tomto období pretrvávajú vysoké hodnoty prolaktínu, ktorý má prozápalový efekt a zvyšuje riziko relapsu, neodporúča sa dojčenie dlhšie ako 4 mesiace. 

Od 6. mesiaca po pôrode by žena mala znovu nasadiť DMT, ktorú užívala pred tehotenstvom.

Oranžová stuha - ako symbol
Oranžová stuha ako symbol v kampani informovanosti a solidarity ochorenia Sklerózy multiplex. Zdroj foto: Getty images

SM a očkovanie

Vakcinácia je dôležitým mýlnikom v histórii ľudstva a má svoje nenahraditeľné miesto v prevencii vzniku prenosných infekčných ochorení. Preto je namieste otázka vhodnosti jej použitia pri ochoreniach, ktoré nesú autoimunitné črty akým je aj SM. 

Na prvom mieste je zváženie risk verzus benefit

Očkovanie vakcínami, ktoré obsahujú neživé kmene, nepredstavujú vysoké riziko nežiadúcich účinkov. Naproti tomu, vakcíny so živými atenuovanými (oslabenými) mikroorganizmami, môžu niesť potenciál vzniku infekcie u ľudí s oslabeným imunitným systémom. 

DMT lieky používané v liečbe sclerosis multiplex môžu znížiť účinnosť vakcíny alebo môžu zvyšovať riziko infekčných komplikácií

Preto treba k očkovaniu pristupovať opatrne, individuálne zhodnotiť stav pacienta, jeho imunitný profil a aktivitu choroby. Ak je očkovanie potrebné, odporúča sa použitie neživých vakcín. 

V prípade výskytu závažného relapsu je potrebné počkať aspoň 4 – 6 týždňov do obdobia remisie.

Ako sa lieči: skleróza multiplex - roztrúsená skleróza

Zobraziť liečbu

Ďalšie zaujímavé zdroje

  • upjs.sk - Power point Sclerosis Multiplex
  • jfmed.uniba.sk - Publikácia z Jesseniovej lekárskej fakulty, Sclerosis Multiplex
  • solen.sk - Prvé príznaky Sclerosis Multiplex a význam včasnej liečby, Doc. MUDr. Vladimír Donáth, PhD., II. neurologická klinika SZU a FNsP F. D. Roosevelta, Banská Bystrica
  • solen.sk - SCLEROSIS MULTIPLEX A AUTOIMUNITNÉ CLEROSIS MULTIPLEX A AUTOIMUNITNÉ OCHORENIA CHORENIA, doc. MUDr. Eleonóra Klímová, CSc., Neurologická klinika FN LP a LF UPJŠ, Košice
  • solen.cz - Nová perspektívna liečba Sclerosis multiplex, doc. MUDr. Vladimír Donáth, CSc., MUDr. Silvia Laurincová, II. neurologická klinika SZU, FNsP F. D. Roosevelta, Banská Bystrica
  • urologiepropraxi.cz - Sclerosis multiplex a mužská plodnosť, doc. MUDr. Jozef Marenčák, PhD., Bratislava
  • solen.sk - Sclerosis multiplex a potreba medziodborovej spolupráce, MUDr. František Jurčaga, MPH, Centrum pre liečbu SM, Nemocnica sv. Michala, a. s., Bratislava
  • slovakradiology.sk - Interdisciplinárny manažment pacienta so Sclerosis multiplex

Naposledy aktualizované 26.08.2021

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom

Autor článku

Lekár MUDr. Andrea Bullová

Lekár MUDr. Andrea Bullová

Po absolvovaní osemročného gymnázia, som presne vedela, kým sa chcem v živote stať. Štúdium na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave mi splnilo dlhoročný sen a mohla som začať plniť svoje poslanie lekára. Po získaní diplomu a titulu MUDr., viedli moje prvé profesionálne kroky do Onkologického ústavu sv. Alžbety v Bratislave. Na klinike Stereotaktickej rádiochirurgie som sa venovala pacientom s mozgovými nádormi a nádormi oka. Po roku práce s onkologickými pacientmi som sa v roku 2020 presunula na Neurologickú kliniku SZU Univerzitnej nemocnice sv. Michala v Bratislave, kde pôsobím dodnes. Voľný čas trávim najradšej v prírode, či už na bicykli, turistike alebo len tak na prechádzke v neďalekom lese

Zatiaľ nebola pridaná žiadna skúsenosť

Sklerózu multiplex lieči Neurológiu , vyšetruje CT , Lumbálnu punkciu , Magnetickú rezonanciu , Anamnézu , Vyšetrenie krvi , patrí medzi Ochorenia nervového systému
Ďalšie názvy: Roztrúsená skleróza, Sclerosis multiplex, Multiple Sclerosis, MS
V obsahu nájdete: Popis ,Charakteristika ,Príčiny,Príznaky ,Diagnostika, Priebeh , Video

Prihlásiť na odber noviniek

Zobraziť viac článkov Najnovšie články v magazíne
Vitamín D a jeho účinky. Naše zdravie, pevné kosti či silná imunita? Vitamín D a jeho účinky. Naše zdravie, pevné kosti či silná imunita?

Áno, vitamín D je potrebný pre kosti. Avšak, je veľmi dôležitý pre imunitu a množstvo iných procesov. Jar, leto a slnko sú hlavným zdrojom. Nezabúdajme na stravu. Počas zimných mesiacov...

Najčastejšie príčiny hučania v ušiach? Nájdete ich tu na jednom mieste Najčastejšie príčiny hučania v ušiach? Nájdete ich tu na jednom mieste

Prichádza nečakane, trvá nepredvídateľne dlho a nikdy nevieme, kedy sa zopakuje. Nepríjemné hučanie, šumenie, zvonenie či pískanie v ušiach je fenomén, ktorý sa objavuje...

Máte príznaky depresie? Tento test Vám to odhalí Máte príznaky depresie? Tento test Vám to odhalí

Depresia patrí medzi psychiatrické ochorenia . Možno práve z tohto dôvodu ľudia sami pred sebou neradi priznávajú, že ňou trpia a rovnako tak neradi o nej hovoria otvorene. 

S ktorými ochoreniami si laici často mýlia cievnu mozgovú príhodu? S ktorými ochoreniami si laici často mýlia cievnu mozgovú príhodu?

Na svete existujú ochorenia so spoločnými rysmi. Preto nie je vždy jednoduché ich vzájomne rozlíšiť. Neraz bol kvôli tomu pacient nesprávne liečený. Diferenciálna diagnostika je postup...

Trigger points, bolesť svalov: Čo sú spúšťové body? Ako ich odstrániť? Trigger points, bolesť svalov: Čo sú spúšťové body? Ako ich odstrániť?

Spúšťové body , nazývané aj trigger poitns - TrP , sú miesta vo svaloch, spôsobujúce pacientovi lokálnu, ale aj prenesenú bolesť. O ich vzniku sa vie pomerne málo, avšak existuje...

Zoznam nemocníc liečiacich chorobu

  • Bratislavský kraj
    • Univerzitná nemocnica Bratislava - Staré Mesto

      Mickiewiczova 13, 81369 Bratislava

      Telefón - ústredňa: 02 57290 111

      Predchádzajúci názov: FNsP Bratislava - Fakultná nemocnica s poliklinikou Bratislava

      • MUDr. Soňa Feketová
        Adresa: Centrum pre liečbu sclerosis multiplex, Mickiewiczova 13, 81107 Bratislava
        deň oddo poznámka
        Pondelok  13:00 15:00  MUDr. Cudráková 
        Utorok 13:00 15:00  MUDr. Feketová 
        Streda 13:00 15:00  MUDr. Feketová 
        Štvrtok 13:00 15:00  MUDr. Cudráková 
  • Trnavský kraj
    • Univerzitná nemocnica Bratislava - Staré Mesto

      Mickiewiczova 13, 81369 Bratislava

      Telefón - ústredňa: 02 57290 111

      Predchádzajúci názov: FNsP Bratislava - Fakultná nemocnica s poliklinikou Bratislava

      • MUDr. Soňa Feketová
        Adresa: Centrum pre liečbu sclerosis multiplex, Mickiewiczova 13, 81107 Bratislava
        deň oddo poznámka
        Pondelok  13:00 15:00  MUDr. Cudráková 
        Utorok 13:00 15:00  MUDr. Feketová 
        Streda 13:00 15:00  MUDr. Feketová 
        Štvrtok 13:00 15:00  MUDr. Cudráková 
  • Trenčiansky kraj
    • Nemocnica s poliklinikou Myjava

      Staromyjavská 59, 90701 Myjava

      Web: http://www.nspmyjava.sk/
      Telefón - ústredňa: 034 6212 721

      Gynekologické ambulancie (2)

      • MUDr. Oľga Kováčová
        Adresa: Detská neurologická ambulancia, Staromyjavská 59, 90701 Myjava
        deň oddo poznámka
        Pondelok  08:00 12:00   
        Utorok 11:00 15:00  USG mozgu 11:00 - 12:00 
        Streda 08:00 12:00   
        Štvrtok 11:00 15:00  USG mozgu 11:00 - 12:00 
        Piatok 08:00 12:00   
  • Nitriansky kraj
    • Fakultná nemocnica Nitra

      Špitálska 6, 95001 Nitra

      Web: http://www.fnnitra.sk/
      Telefón - ústredňa: 037 6545 111

      Cievne ambulancie - angiologické (1)

      • Doc. MUDr. Miroslav Brozman, CSc.
        Adresa: Ambulancia neurofyziológie a sonografie, Špitálska 6, 94901 Nitra
        deň oddo
        Pondelok  11:00 14:00 
        Utorok 10:30 14:00 
        Streda 10:30 14:00 
        Štvrtok 11:00 14:00 
        Piatok 10:30 13:00 
  • Banskobystrický kraj
    • NsP Brezno - Nemocnica s poliklinikou n.o. Brezno

      Banisko 1, 97701 Brezno

      Web: http://www.nspbr.sk/
      Telefón - ústredňa: 048 / 2820 111

      Návštevné hodiny - lôžkové oddelenie:
      pondelok - piatok 15:00 - 17:00
      sobota, nedeľa 13:00 - 15:00

      • MUDr. Droppa
        Adresa: Neurologická ambulancia, Banisko 1, 97701 Brezno
        deň oddo
        Pondelok  07:00 15:00 
        Utorok 07:00 15:00 
        Streda 07:00 15:00 
        Štvrtok 07:00 15:00 
        Piatok 07:00 15:00 
      • neambuluje
        Adresa: Neurologická ambulancia, Banisko 1, 97701 Brezno
        deň oddo
        Utorok 07:00 15:00 
        Streda 07:00 15:00 
  • Prešovský kraj
    • NsP Vranov nad Topľou - Vranovská nemocnica n.o.

      M.R.Štefánika, 187/177B, 09327 Vranov nad Topľou

      Web: http://www.vnno.eu/
      Telefón - ústredňa: 057 4865 111

      Alergologické a imunologické ambulancie (1)

      • MUDr. Lenka Lidíková
        Adresa: Neurologická ambulancia, M.R.Štefánika, 187/177B, 09327 Vranov nad Topľou
        deň oddo prestávka
        Pondelok  07:30 16:00  12:00-13:00 
        Utorok 07:30 16:00  12:00-13:00 
        Streda 07:30 16:00  12:00-13:00 
        Štvrtok 07:30 16:00  12:00-13:00 
        Piatok 07:30 16:00  12:00-13:00 
      • MUDr. Anna Kravecová
        Adresa: Neurologická ÚPS ambulancia, M.R.Štefánika, 187/177B, 09327 Vranov nad Topľou
        deň oddo
        Pondelok  16:00 07:30 
        Utorok 16:00 07:30 
        Streda 16:00 07:30 
        Štvrtok 16:00 07:30 
        Piatok 16:00 07:30 
  • Košický kraj
    • NsP Skalica - Nemocnica s poliklinikou a.s. Skalica

      Koreszkova 7, 90982 Skalica

      Web: http://www.nspskalica.sk/
      Telefón - ústredňa: 034 6969 111

      Návštevné hodiny - lôžkové oddelenie:
      Návštevné hodiny podľa jednotlivých oddelení nájdete tu

      • MUDr. Dana Lisická
        Adresa: Neurologická ambulancia pre dospelých, Koreszkova 7, 90982 Skalica
        deň oddo poznámka
        Pondelok  07:00 15:30   
        Utorok 07:00 15:30   
        Streda    Klinický deň, len akútne stavy 
        Štvrtok 07:00 15:30   
        Piatok 07:00 15:30   
      • MUDr. Marián Ivánek
        Adresa: Neurologická ambulancia pre deti, Koreszkova 7, 90982 Skalica
        deň oddo poznámka
        Pondelok  07:00 15:30   
        Utorok 07:00 15:30   
        Streda 07:00 10:00  Od 10:00 Klinický deň 
        Štvrtok 07:00 15:30   
        Piatok 07:00 15:30   

Pridajte skúsenosť Skúsenosti užívateľov

Zatiaľ neboli pridané žiadne skúsenosti. Podeľte sa s ostatnými o svoje skúsenosti.