späť na zoznam článkov

Úloha FOSFORU v tele. Je dôležitý pre zdravie? Čo ho obsahuje najviac?

Autor: Doktor farmácie PharmDr. Marianna Forgáčová
Úloha FOSFORU v tele. Je dôležitý pre zdravie? Čo ho obsahuje najviac?
Zdroj foto: Getty images

Aká je úloha FOSFORU v našom tele? Je dôležitý pre udržanie zdravia a prečo je potrebný? Čo ak je ho málo či veľa?


Fosfor ako početný a nenahraditeľný minerál sa v ľudskom organizme zúčastňuje mnohých fyziologických procesov. Aká je jeho hlavná úloha? Ktoré potraviny sú bohaté na obsah fosforu a prečo je dôležité udržiavať jeho hladinu v normále?

Čo obsahuje najviac fosforu, pre prípad, že ho je v tele málo? 
Alebo... 
Ako ho znížiť, v prípade nadbytku?

Čo vieme o fosfore?

Fosfor je chemický prvok nekovového charakteru, ktorý má pomerne široké zastúpenie v prostredí okolo nás, a zároveň je esenciálnym minerálom pre ľudský organizmus.

Poznáme ho pod chemickou značkou P. Tá je odvodená od latinského slova phosphorus.

Pomenovanie fosfor pochádza z gréčtiny zo slova phosphoros. Ide o spojenie slov „phos“ (svetlo) a „phoros“ (nesúci), ktoré odkazujú na schopnosť fosforu svietiť v tme.

Fosfor patrí medzi prvky 15. skupiny periodickej tabuľky chemických prvkov a nachádza sa v 3. perióde.

Zaraďujeme ho do skupiny prvkov s názvom pentely, kde sa okrem fosforu nachádza aj dusík, arzén, antimón a bizmut.

Objaviteľom fosforu je nemecký obchodník a alchymista Hennig Brand, ktorý ho po prvýkrát izoloval v roku 1669.

Samotnému objavu predchádzala snaha zo strany Henniga Branda vytvoriť legendárny kameň mudrcov.

Pri svojich pokusoch pracoval s močom, ktorý najskôr nechal niekoľko dní odstáť a rozkladať, následne ho prevaril na pastu, pastovú hmotu zahrial na vysokú teplotu a pary nechal skondenzovať.

Získal tak bielu voskovú látku, ktorá svietila v tme – fosfor.

Fosfor existuje v niekoľkých formách – hovoríme o jeho alotropických modifikáciách, ktoré sa vzájomne výrazne líšia svojimi vlastnosťami.

Dve najbežnejšie formy sú biely fosfor a červený fosfor. Okrem nich však poznáme aj žltý, čierny alebo fialový fosfor.

Biely fosfor je biela mäkká voskovitá látka pevného skupenstva. V čistej forme je transparentný. Je nerozpustný vo vode. Spomedzi všetkých foriem fosforu je biely fosfor najmenej stabilný, najreaktívnejší, má najnižšiu hustotu a je tiež najtoxickejší.

Má schopnosť svetielkovať v tme a pri kontakte so vzduchom sa môže samovoľne vznietiť, preto sa musí vždy uchovávať ponorený do vody.

Svetielkovanie fosforu je spôsobené jeho pomalou oxidáciou na vzduchu – proces sa nazýva chemiluminiscencia.

Kvôli tendencii samovoľného vznietenia fosforu ponechaného na vzduchu sa niekedy označuje aj ako diablov prvok.

Žltý fosfor predstavuje tzv. medzistupeň medzi bielym a červeným fosforom. Ide o biely fosfor, ktorý obsahuje malé množstvá červeného fosforu.

Červený fosfor je amorfná pevná látka. Vzniká z bieleho fosforu procesom zahrievania alebo pôsobením slnečného žiarenia. Je menej jedovatý, menej reaktívny a stabilnejší.

Čierny fosfor je najstabilnejšia a najmenej reaktívna forma fosforu. Získava sa tiež z bieleho fosforu procesom zahrievania, avšak za prítomnosti ortuti.

Tabuľkový prehľad základných chemických a fyzikálnych informácií o fosfore

Názov Fosfor
Latinský názov Phosphorus
Chemická značka P
Klasifikácia prvkov Pentely/pniktidy
Skupenstvo Pevné (pri štandardnom tlaku a teplote)
Protónové číslo 15
Atómová hmotnosť 30,973
Oxidačné číslo -3, +3, +5

Výskyt a použitie fosforu

Fosfor je dvanástym najpočetnejším prvkom zemskej kôry, nachádzame ho tiež vo vesmíre (napríklad ako súčasť meteoritov), v pôde, horninách alebo v rastlinných a živočíšnych organizmoch.

Kvôli svojmu reaktívnemu charakteru sa nevyskytuje v prírode vo voľnej podobe. Vo veľkej miere je súčasťou minerálov, a to vo forme fosforečnanových iónov, resp. fosforečnanových solí.

Najznámejšie minerály obsahujúce fosfor sú apatit (tieto minerály sú aj najvýznamnejším prírodným zdrojom fosforu), wavelit alebo vivianit.

Medzi organické zdroje fosforu zaraďujeme moč, popol z kostí alebo guáno (nahromadené exkrementy morských vtákov alebo netopierov).

V súčasnosti sa fosfor a jeho zlúčeniny využívajú v mnohých sférach a odvetviach. Ide napríklad o:

  • Prípravu a výrobu rôznych zlúčenín fosforu.
  • Výrobu hnojív a pesticídov.
  • Výrobu zápaliek, porcelánu, ohňostrojov alebo dymových bômb.
  • Ako zložka čistiacich prostriedkov a prostriedkov proti korózii.
  • Ako zmäkčovače vody.
  • Použitie v nápojoch či práškoch do pečiva.
  • Ako látky na rádioaktívne značenie pri biochemických vyšetreniach.
Fosfor sa v súčasnosti veľmi často priemyselne využíva ako zložka hnojív alebo pesticídov
Fosfor sa v súčasnosti veľmi často priemyselne využíva ako zložka hnojív alebo pesticídov. Zdroj foto: Getty Images

Akú má fosfor biologickú funkciu?

Fosfor predstavuje pre človeka esenciálnu živinu, ktorá je nevyhnutná pre zdravie a ktorá zastáva v tele mnohé fyziologické funkcie.

Ľudský organizmus obsahuje v priemere 0,7 kg fosforu.

Prevažná väčšina fosforu (až 85 %) je súčasťou molekúl hydroxyapatitu Ca10(PO4)6(OH)2, čo je minerál tvoriaci najvýznamnejšiu zložku tvrdých tkanív kostí a zubov.

Zvyšný podiel fosforu nachádzame v bunkách mäkkých tkanív (približne 15 %) a v extracelulárnej tekutine, hlavne v krvi (približne 1 %).

Z hľadiska chemickej štruktúry sa fosfor v organizme najčastejšie vyskytuje ako anorganický ión, HPO42− alebo H2PO4. Jedná sa o soli kysliny fosforečnej, nazývané tiež fosfáty.

Taktiež však môže byť viazaný v zlúčeninách, ako napríklad v membránových fosfolipidoch, nukleových kyselinách DNA a RNA, ATP, kreatínfosfáte alebo rôznych iných organických molekulách.

Medzi základné biologické funkcie fosforu v ľudskom organizme zaraďujeme:

  • Je dôležitou súčasťou kostí a zubov. Podieľa sa na ich mineralizácii, čím zabezpečuje ich pevnosť a tvrdosť.
  • Je súčasťou molekuly ATP – adenozíntrifosfát. Ide o chemickú zlúčeninu predstavujúcu primárne úložisko a zdroj energie pre bunky organizmu.
  • Je súčasťou nukleových kyselín DNA a RNA. V nich sa uchováva genetická informácia jedinca.
  • Ako súčasť molekuly fosfolipidov je základným stavebným prvkom bunkových membrán a zabezpečuje ich štrukturálnu integritu.
  • Ako extracelulárny ión sa podieľa na udržiavaní normálneho pH a acidobázickej rovnováhy.
  • Je súčasťou sacharidov, podieľa sa na metabolickej premene bielkovín a tukov.
  • Aktivuje rôzne enzýmy.

Cesta fosforu – od absorpcie až po vylučovanie

Absorpcia

Primárnym zdrojom fosforu pre organizmus je potrava. Z potravy sa v tráviacom trakte vstrebáva anorganická aj organická forma fosforu, pričom prevažuje anorganická.

Dostupnosť fosforu pre organizmus závisí od charakteru potravy. Najnižšia dostupnosť je z rastlinnej potravy bielkovinového charakteru, nasleduje živočíšna bielkovinová potrava a najvyššia dostupnosť je z potravinových prídavných látok obsahujúcich anorganický fosfor.

Vstrebávanie fosforu sa uskutočňuje v tenkom čreve, v malej miere aj v hrubom čreve, dvomi cestami – procesom difúzie bez potreby energie (až 70 % podielu) alebo cez transportéry závislé od sodíka.

Miera črevnej absorpcie fosforu je pomerne vysoká, a to 50 – 70 % z celkového množstva fosforu prítomného v prijatej potrave.

Vstrebávanie fosforu v črevách je výrazne vyššie v detskom veku (až 90 %), s pribúdajúcim vekom miera vstrebávania pomaly klesá.

Zvyšné množstvo fosforu, ktoré sa v tráviacom trakte neabsorbuje, je vylučované stolicou.

Celkovo sa z potravy dostáva cez tráviaci trakt do krvi okolo 13 mg fosforu/kg telesnej hmotnosti denne, a toto množstvo je následne využívané tkanivami.

Menšinové množstvo, asi 3 mg fosforu/kg telesnej hmotnosti denne sa vylučuje z organizmu prostredníctvom žlče, výlučkov pankreasu a črevnou sekréciou.

Absorpciu fosforu môžu znižovať rôzne poruchy a ochorenia, napríklad obličkové zlyhávanie, tvorba obličkových kameňov, poruchy vstrebávania v tenkom čreve, ochorenia štítnej žľazy alebo tiež osteomalácia (ochorenie kostí).

Fosfor sa zúčastňuje aj na stavbe bunkových membrán, a to ako dôležitá súčasť ich stavebných jednotiek – fosfolipidov
Fosfor sa zúčastňuje aj na stavbe bunkových membrán, a to ako dôležitá súčasť ich stavebných jednotiek – fosfolipidov. Zdroj foto: Getty Images

Distribúcia a regulácia hladiny fosforu

Absorbovaný fosfor cirkuluje v krvi a prostredníctvom nej sa dostáva na miesta využitia – najmä kosti, kostrové svalstvo, mäkké tkanivá a obličky.

Do tkanív sa fosfor transportuje v podobe anorganického iónu a miera tohto transportu závisí od koncentrácie fosforu v krvi, rýchlosti krvnej cirkulácie a aktivity bunkových transportérov.

Najväčším rezervoárom fosforu sú kosti. Z nich sa môže fosfor v prípade potreby uvoľňovať naspäť do krvi.

Normálna hladina fosforu v krvi dospelého človeka sa pohybuje v rozmedzí 0,7 – 1,45 mmol/l.

Odchýlky od tejto hladiny smerom nahor alebo nadol sú príčinou porúch v organizme. Práve z tohto dôvodu musí byť celkové množstvo fosforu zo strany organizmu regulované.

Na udržiavaní homeostázy fosforu sa na jednej strane podieľajú tkanivá a orgány, na strane druhej biologicky aktívne látky – hormóny.

Z orgánov sú to hlavne obličky, prištítne telieska, črevá a kosti. Z hormónov zas parathormón, fibroblastový rastový faktor-23vitamín D.

Tie regulujú hladinu fosforu ovplyvňovaním jeho absorpcie v tráviacom trakte, jeho vylučovania cez obličky a jeho uvoľňovania z telových zásob (kostí alebo bunkových zásob).

Proces udržiavania homeostázy prebieha nasledovným spôsobom. Pri miernom poklese hladiny fosforu v krvi je táto zmena detegovaná prištítnymi telieskami, ktoré zareagujú tvorbou parathormónu.

Ten stimuluje uvoľňovanie fosforu z kostí do krvi a tiež tvorbu aktívnej formy vitamínu D. Vitamín D následne zvýši absorpciu fosforu v tráviacom trakte.

Zároveň dochádza k zníženiu tvorby fibroblastového rastového faktora-23 (tvorí sa v kostiach), a tým k zníženiu vylučovania fosforu obličkami.

Naopak pri zvýšení hladiny fosforu v krvi sa zvýši tvorba fibroblastového rastového faktora-23. Ten stimuluje vylučovanie fosforu obličkami, ale tiež zníži produkciu vitamínu D a tým aj absorpciu fosforu v tráviacom trakte.

Hladina fosforu v krvi alebo v iných telových tekutinách sa stanovuje jeho reakciou s molybdénanom amónnym za vzniku fosfomolybdénanu amónneho.

Vylučovanie

Za vylučovanie fosforu z organizmu sú zodpovedné obličky, tzn. primárnou cestou odstraňovania fosforu je jeho vylučovanie močom.

Obličkami sa prefiltruje denne viac ako 5 000 mg anorganických iónov fosforu, z čoho sa vyše 80 % vracia späť do krvi.

Obličky sú zároveň hlavným orgánom regulujúcim koncentráciu fosforu v krvi.

Malé množstvá fosforu a jeho zlúčenín neabsorbovaných v tráviacom trakte sa vylučujú stolicou.

Akú sú zdroje fosforu v potrave?

Do organizmu sa fosfor dostáva hlavne prostredníctvom potravy, v menšej miere v podobe doplnkov výživy alebo liekov.

V potravinách je fosfor prítomný buď ako ich prirodzená súčasť alebo sa do potravín pridáva zámerne pri ich výrobe a spracovaní, a to v podobe anorganických fosfátov.

Potraviny s prirodzene vysokým obsahom fosforu sú živočíšne mäso, ryby, mlieko a mliečne produkty, vajcia, obilniny, orechy, semená, strukoviny či zelenina. Príjem týchto potravín dokáže pokryť väčšinovú dennú potrebu fosforu.

Určité a niekedy nie zanedbateľné množstvá fosforu sa do organizmu dostávajú aj prostredníctvom potravín alebo nápojov, do ktorých sa fosfáty pridávajú úmyselne.

Najznámejším príkladom sú ochutené nealkoholické nápoje. Ďalej tiež mäsové výrobky, ryby, mlieko a mliečne výrobky, rastlinné oleje, múka, pečivo, zmrzlina, spracovaná zelenina a orechy, sladkosti, dietetické potraviny, mrazené potraviny, minerálne vody, víno a liehoviny atď.

Fosfáty v nich plnia úlohu stabilizátorov, emulgátorov, kypriacich a zvlhčujúcich látok, a taktiež zahusťovadiel.

Tabuľkový zoznam povolených prídavných látok s obsahom fosforu v potravinách

Číslo E prídavnej látky Názov prídavnej látky
E338 Kyselina fosforečná
E339 Fosforečnany sodné
E340 Fosforečnany draselné
E341 Fosforečnany vápenaté
E343 Fosforečnany horečnaté
E450 Difosforečnany
E451 Trifosforečnany
E452 Polyfosforečnany

Niektoré potraviny, zložky potravín a dokonca aj lieky môžu významným spôsobom znižovať dostupnosť fosforu pre organizmus – napríklad tým, že zabraňujú jeho absorpcii, ovplyvňujú pH v tráviacom trakte atď.

Spomenúť môžeme kyselinu fytovú alebo fytáty, ktoré sú hlavným zdrojom fosforu v semenách alebo rastlinách. Fytáty sa v prostredí tráviaceho traktu viažu s inými zložkami a vytvárajú tak pre organizmus nestráviteľné soli.

Okrem toho ľudský organizmus nedisponuje enzýmom – fytázou, ktorá dokáže štiepiť väzbu fosforu v molekule fytátu.

Taktiež vysoký príjem vápnika v potrave spôsobuje jeho naviazanie na niektoré zlúčeniny fosforu a tým zníženie absorpcie.

Z liekov sú to niektoré antacidá (lieky používané na zníženie kyslosti žalúdočnej šťavy), ako je sukralfát, hydroxidy horčíka alebo hliníka, ktoré sa viažu na fosfor prijímaný v potrave a vytvárajú s ním nevstrebateľné soli.

Fosforečnany sa v potravinárskom priemysle využívajú najmä ako stabilizátory, emulgátory, zvlhčujúce činidlá alebo zahusťovadlá
Fosforečnany sa v potravinárskom priemysle využívajú najmä ako stabilizátory, emulgátory, zvlhčujúce činidlá alebo zahusťovadlá. Zdroj foto: Getty Images

Aký je odporúčaný denný príjem fosforu?

Odporúčania na priemerný denný príjem fosforu nie sú vzhľadom na nedostatok údajov stanovené.

Európsky úrad pre bezpečnosť potravín však publikuje hodnoty adekvátneho príjmu fosforu. Adekvátny príjem je priemerná hodnota určená na základe pozorovaní a predpokladá sa, že je primeraná potrebám populácie.

Tabuľkový prehľad adekvátneho denného príjmu fosforu v závislosti od veku

Veková skupina Adekvátny príjem fosforu
Dojčatá (vo veku 7 – 11 mesiacov) 160 mg/deň
Deti vo veku 1 – 3 roky 250 mg/deň
Deti vo veku 4 – 10 rokov 440 mg/deň
Dospievajúci vo veku 11 – 17 rokov 640 mg/deň
Dospelí (vo veku ≥ 18 rokov) 550 mg/deň
Tehotné ženy (vo veku ≥ 18 rokov) 550 mg/deň
Dojčiace ženy (vo veku ≥ 18 rokov) 550 mg/deň

Súčasný trend v stravovaní je taký, že sa uvedené hladiny fosforu prekračujú až niekoľkonásobne.

Čo je následkom poruchy hladiny fosforu?

Ako sme už spomínali, hladina fosforu je a aj musí byť zo strany organizmu prísne regulovaná. Za určitých okolností však dochádza k vzniku odchýlok od normálnych hladín fosfátov v krvi.

Výrazné a dlhodobé odchýlky sa považujú za nefyziologický stav a môžu byť príčinou rôznych zdravotných komplikácií.

Môže dochádzať k dvom situáciám. K výskytu nadmerného množstva fosfátov v krvi – hyperfosfatémii, alebo naopak k ich nedostatku – hypofosfatémii.

Nedostatočná hladina fosforu

Vznik nedostatku fosforu v organizme je pomerne vzácny stav. Príčin vzniku hypofosfatémie môže byť niekoľko, avšak takmer nikdy nie je spôsobená nedostatočným príjmom fosforu v potrave.

Je to najmä kvôli tomu, že potrava obsahuje dostatok prirodzeného alebo úmyselne pridávaného fosforu, a tiež vďaka dobre fungujúcej regulácii homeostázy, kedy sa pri znížení prívodu fosforu v potrave ako kompenzačný mechanizmus zníži jeho vylučovanie cez obličky.

O hypofosfatémii hovoríme vtedy, keď hladina fosforu v krvi klesne pod hodnotu 0,7 mmol/l.

Mierny pokles hladiny fosforu nemá u človeka viditeľné alebo citeľné príznaky. Príznaky sa vyskytujú až pri závažných poklesoch, tzn. pod hladinu 0,15 mmol/l.

Medzi najčastejšie celkové príznaky hypofosfatémie patrí slabosť, malátnosť, porucha citlivosti končatín, tras, strata chuti do jedla.

Svalové príznaky zahŕňajú poruchu koordinácie, ochabnutosť až úplné ochrnutie svalov a rabdomyolýzu (porucha charakteristická rozpadom kostrových svalových vláken).

Ďalej tiež bolesť kostí, porucha mineralizácie kostí vedúca k vzniku krivice u detí a osteomalácie u dospelých (ide o ochorenia kostí charakteristické ich mäknutím a deformáciou), anémia, poruchy funkcie bielych krviniek a krvných doštičiek, zvýšená náchylnosť na infekcie, problémy s dýchaním alebo nedostatok kyslíka, a tiež srdcové ochorenia.

Závažné formy nedostatku fosforu môžu byť až život ohrozujúce.

Hlavnými príčinami hypofosfatémie sú napríklad:

  • Nedostatočný príjem fosforu v potrave – jedná sa až o stavy hladovania.
  • Poruchy vstrebávania fosforu – malabsorpcia, Crohnova choroba, zápalové ochorenia čriev.
  • Nedostatočný príjem vitamínu D, čo znižuje absorpciu fosforu v črevách.
  • Zvýšené vylučovanie fosforu obličkami.
  • Ochorenia prištítnych teliesok.
  • Hormonálne zmeny.
  • Otrava ťažkými kovmi.
  • Znížená hladina draslíka a horčíka v krvi, vysoká hladina glukózy v krvi.
  • Nadmerná konzumácia alkoholu.
  • Niektoré lieky (napríklad antacidá, diuretiká, steroidné hormóny, parathormón).

Používanie hormonálnej substitučnej terapie u žien v období po menopauze sa spája so zvýšeným vylučovaním fosforu obličkami a tým so znížením hladiny fosforu v organizme.

Rozlišujeme tiež niekoľko skupín obyvateľstva, ktoré sú považované za rizikové pre vznik zníženej alebo nedostatočnej hladiny fosforu v organizme. Ide napríklad o:

  • Predčasne narodených novorodencov (ktorí majú nízke zásoby fosforu v kostiach).
  • Ľudí s vrodenými poruchami metabolizmu fosforu (postihnutie hormónov zodpovedných za reguláciu homeostázy fosforu, porucha transportérov prenášajúcich fosfor).
  • Ľudí so závažnou podvýživou (nízka pôrodná alebo telesná hmotnosť, anorexia, alkoholizmus, problémy so žuvaním a prehĺtaním, rakovina, cirhóza atď.).
  • Ľudí dokrmovaných výživou s vysokým obsahom kalórií a nízkym obsahom fosforu.

Ako liečiť hypofosfatémiu?

Deficit fosforu sa primárne lieči zvýšením jeho príjmu v potrave, prípadne používaním vhodných liekov a doplnkov výživy s obsahom fosforu.

Samotná metóda dopĺňania fosforu vždy závisí od závažnosti nedostatku a zdravotného stavu pacienta.

Pri miernych až stredne závažných deficitoch fosforu v organizme je postačujúci príjem potravín s vysokým obsahom fosforu (vhodné je odtučnené mlieko) alebo užívanie liekov a doplnkov výživy (napríklad u pacientov netolerujúcich mlieko).

Farmaceutické produkty s obsahom fosforu sú dostupné v monokomponentnej forme (zvyčajne sa pripravujú individuálne v lekárni), alebo v kombinovanej forme (v podobe multivitamínových alebo minerálnych doplnkov).

Fosfor sa v nich nachádza najčastejšie vo forme sodných, draselných alebo vápenatých solí kyseliny fosforečnej.

Multivitamínové alebo minerálne doplnky zvyčajne obsahujú malé množstvá fosforu, preto sa nepoužívajú primárne na liečbu jeho deficitu.

Podávanie doplnkov s obsahom fosforu je častokrát spájané s výskytom hnačky.

Pri závažnej forme deficitu fosforu alebo u pacientov, ktorí nie sú schopní prijímať fosfor cez ústa sa pristupuje k parenterálnemu podávaniu (vnútrožilovo).

Parenterálne podávanie fosforu musí byť monitorované kvôli možnej tvorbe kryštálov fosforečnanu vápenatého a riziku vzniku nedostatku vápnika. Preferuje sa použitie fosforečnanu draselného alebo ešte lepšie organických solí fosforu, ktoré problém s tvorbou kryštálov eliminujú.

Nadmerná hladina fosforu

Hyperfosfatémia je stav, kedy sa hladina fosforu v krvi zvýši nad hodnotu 1,6 mmol/l.

Vznik vysokej hladiny fosforu v organizme je u zdravých jedincov pomerne vzácny. Ak je v potrave prijímané nadmerné množstvo fosforu, pomocou regulačných mechanizmov sa jeho nadbytočné množstvá vylúčia cez obličky.

Prítomnosť vysokej hladiny fosforu sa teda spája s jeho narušeným vylučovaním, tzn. hyperfosfatémia vzniká najčastejšie pri poruche funkcie obličiek alebo ochoreniach obličiek.

Hlavnými príčinami hyperfosfatémie sú napríklad:

  • Zvýšený príjem fosforu (napríklad vnútrožilovo).
  • Nadmerný príjem vitamínu D, čo zvyšuje absorpciu fosforu v črevách.
  • Rapídne uvoľňovanie fosforu z buniek a tkanív do krvi.
  • Narušené vylučovanie fosforu obličkami (pri obličkovom zlyhávaní, chronických obličkových ochoreniach).
  • Zápal pankreasu.
  • Ochorenia prištítnych teliesok.
  • Rabdomyolýza, syndróm nádorového rozpadu (metabolický rozvrat spôsobený náhlym rozpadom nádorových buniek pri liečbe nádorov).

Medzi najvýznamnejšie následky zvýšenej hladiny fosforu v krvi patrí zvýšenie funkcie prištítnych teliesok a s tým súvisiace zvýšenie produkcie parathormónu.

Organizmus sa v rámci udržiavania homeostázy snaží znižovať nadmernú hladinu fosforu v krvi prostredníctvom jeho vylučovania obličkami. Avšak pri narušenej funkcii obličiek je táto snaha márna a vedie k tvorbe zbytočne vysokých množstiev parathormónu v prištítnych telieskach.

Vysoká hladina fosforu v krvi tiež vedie k jeho reakcii s vápnikom za vzniku kryštálov fosforečnanu vápenatého, ktorý sa ukladá v mäkkých tkanivách organizmu.

Spôsobuje tak kalcifikáciu mäkkých tkanív vrátane podkožného a nervového tkaniva, alebo tkaniva ciev. Následkom je rozvoj cievnych a srdcových ochorení.

Hyperfosfatémia spôsobuje tiež vznik nízkej hladiny vápnika v krvi.

Samotný nadbytok fosforu zvyčajne nemá žiadne príznaky. Príznaky sa objavia vtedy, keď sa v dôsledku zvýšenej hladiny fosforu výrazne zníži hladina vápnika.

Hovoríme o hypokalciémii. Príznaky hypoklaciémie preto môžeme vztiahnuť aj na hyperfosfatémiu a viac o týchto príznakoch sa dočítate v článku tu.

Nadbytok fosforu spôsobuje aj pokles hladiny horčíka, ďalej zhoršuje funkciu obličiek a môže byť príčinou zlyhania obličiek.

Ako liečiť hyperfosfatémiu?

V liečbe nadbytku fosforu v organizme sa využíva niekoľko postupov.

Môže sa regulovať jeho príjem a vstrebávanie – redukčná diéta so zníženým príjmom fosforu v potrave alebo použitie látok viažucich sa na fosfor v prostredí tráviaceho traktu, za vzniku nevstrebateľných komplexov (napr. hydroxid hlinitý, uhličitan hlinitý).

Taktiež sa môže posilniť vylučovanie fosforu cez obličky do moču použitím diuretík (len ak má pacient normálne fungujúce obličky).

Pacienti s hyperfosfatémiou, ktorí majú zároveň poškodené obličky zvyčajne podstupujú dialýzu.

Zdroje údajov v anglickom jazyku

Zdroje údajov v slovenskom a českom jazyku

  • solen.cz - Enterální a parenterální substituce sloučeninami fosforu pohledem farmaceuta, PharmDr. Michal Janů, MUDr. Eva Meisnerová, PharmDr. Jitka Dvořáková, doc. PharmDr. Ruta Masteiková, CSc.
  • eur-lex.europa.eu - NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 1333/2008 o prídavných látkach v potravinách

Naposledy aktualizované 07.01.2022

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom

Autor článku

Doktor farmácie PharmDr. Marianna Forgáčová

Doktor farmácie PharmDr. Marianna Forgáčová

Absolvovala som 5 ročné štúdium na Farmaceutickej fakulte univerzity Komenského v Bratislave v odbore farmácia, so ziskom titulu Mgr. Po ukončení štúdia som od roku 2016 pracovala v Štátnom ústave pre kontrolu liečiv na sekcii registrácie liekov, kde som zotrvala 4 roky. Počas zamestnania som absolvovala rigorózne štúdium opäť na Farmaceutickej fakulte v Bratislave. Tentoraz so ziskom titulu PharmDr. Od roku 2020 som zamestnaná v spoločnosti Essity Slovakia s.r.o., kde pracujem na pozícii odborníka na registračné procesy a legislatívu v súvislosti so zdravotníckymi pomôckami. Moje štúdium a zároveň praktické skúsenosti považujem za dostatočný predpoklad na poskytovanie odborných a relevantných informácií k zdravotníckym témam. Vo všeobecnosti sa najviac zaujímam o témy liekov, liečiv alebo zdravotníckych pomôcok, prípadne o legislatívu a registračné záležitosti v oblasti farmácie

Prihlásiť na odber noviniek

Zobraziť viac článkov Najnovšie články v magazíne
FLUÓR: Aké má využitie pre zdravie? Príznaky nedostatku i nadbytku + zaujímavosti FLUÓR: Aké má využitie pre zdravie? Príznaky nedostatku i nadbytku + zaujímavosti

Fluór je významným stopovým prvkom v našom organizme, ktorý zastáva funkciu stavebnej jednotky kostí aj zubov. Do ktorých ďalších procesov je zapojený? Aká je jeho úloha v prevencii...

Dôležitosť SÍRY pre človeka? Čo vieme a kde v organizme sa nachádza? Dôležitosť SÍRY pre človeka? Čo vieme a kde v organizme sa nachádza?

Síra je esenciálny stopový prvok zastupujúci dôležité funkcie v ľudskom organizme. O aké funkcie ide? Ktoré zlúčeniny síry sú prospešné pre naše zdravie a v ktorých potravinách sa s nimi...

MEĎ: Účinky na ľudské telo. Prečo je dôležitá? Aké zásady príjmu treba dodržiavať? MEĎ: Účinky na ľudské telo. Prečo je dôležitá? Aké zásady príjmu treba dodržiavať?

MEĎ a jej účinky na ľudské telo. Prečo je dôležitá a aké zásady platia pri jej príjme?

ŽELEZO v hlavnej úlohe. Čo by sme o ňom mali vedieť? Ako ho doplniť? ŽELEZO v hlavnej úlohe. Čo by sme o ňom mali vedieť? Ako ho doplniť?

Železo predstavuje pre ľudský organizmus nenahraditeľný kov, ktorý nachádza uplatnenie v širokom spektre základných biologických funkcií. V čom spočíva dôležitosť železa a čo nám hrozí v...

Aké účinky má VÁPNIK? Príznaky nedostatku, nadbytku + potravinové zdroje Aké účinky má VÁPNIK? Príznaky nedostatku, nadbytku + potravinové zdroje

Silné kosti, zdravé zuby. Aká je dôležitosť VÁPNIKA v našom živote? Prečo je potrebný, môže tiež škodiť?


Pridajte skúsenosť Skúsenosti užívateľov

Zatiaľ neboli pridané žiadne skúsenosti. Podeľte sa s ostatnými o svoje skúsenosti.