Vitamín K a K2: Aké má účinky? Kde v potravinách sa nachádza?

Vitamín K bol popísaný ako kľúčový faktor pri zrážaní krvi.

Objavený bol už v roku 1936 – a to vďaka kurčatám. Tie, ktoré boli kŕmené stravou nízkou na obsah tukov, trpeli výrazne vyššou krvácavosťou. To podnietilo vedcov k skúmaniu pôvodu tohto ochorenia.

Nakoľko vitamín K sa rozpúšťa v tukoch – v tomto prípade teda nedochádzalo k jeho dostatočnej absorpcii. Výsledkom čoho bola nízka schopnosť krvi koagulovať.

Nakoľko sa vitamín K pri svojom objavení spájal so zrážaním krvi – dostal svoje pomenovanie z nemeckého slova „Koagulation“.

Vitamín K sa prirodzene vyskytuje v dvoch formách ako:

• Vitamín K1 – označovaný aj ako Fylochinón,
• Vitamín K2 – označovaný aj ako Menachinón.

Vitamín K2 sa na základe chemickej štruktúry ešte ďalej delí na dva podtypy. S takzvaným:

• krátkym reťazcom,
• s dlhým reťazcom.

Vitamín K sa vyskytuje aj v tretej – syntetickej forme ako vitamín K3. Táto forma vitamínu však vykazuje množstvo nežiaducich účinkov. Jedná sa najmä o hemolýzu krvi (rozpad červených krviniek) ale má aj toxické účinky na pečeň.

V niektorých zdrojoch literatúry sa uvádza aj Vitamín K4 – jedná sa o redukovanú formu vitamínu K3.

Vitamíny K1 a K2 a ich funkcie v ľudskom tele

Vitamín K má v našom tele viacero účinkov. Aj keď účinky vitamínu K1 a K2 sa od seba významne líšia. Preto sa pozrieme konkrétne na účinky oboch.

Jedným z najznámejších účinkov vitamínu K1 je spolupôsobenie pri zrážaní krvi. Vitamín K1 spolupracuje pri aktivácii koagulačných faktorov krvi.

Jedná sa o:

• koagulačný faktor II – označovaný aj ako protrombín,
• koagulačné faktory VII, IX a X,

a antikoagulačné proteíny C a S.

Vitamín K sa ukladá a koncentruje najmä v pečeni. Tá slúži teda ako zásobáreň tohto vitamínu. Avšak vitamín K sa rýchlo spotrebováva – pri tvorbe faktorov na zrážanie krvi.

Preto ak nie je dodávaný vo forme potravy (prípadne doplnkov stravy), napríklad v prípade obmedzeného jedálnička – jeho zásoby sa v priebehu zopár dní minú.

Novorodencom sa podáva vitamínu K1 krátko po narodení. Buď vo forme jednorazovej injekčnej dávky, alebo dlhodobejšie – podávaním v kvapkovej perorálnej forme. Touto liečbou sa predchádza potencionálnemu smrteľnému krvácaniu z nedostatku tohto vitamínu.

Toto krvácanie sa môže objaviť počas:

• prvých 24 hodín od pôrodu – označuje sa aj ako skoré. Tento jav nebýva častý. Zvyčajne je zapríčinený liekmi, ktoré matky užívali počas tehotenstva. Medzi takéto lieky patria napríklad:
  • antiepileptiká – karbamazepín, fenytoín, barbituráty;
  • lieky proti tuberkulóze – izoniazid. rifampicín;
  • antibiotiká – cefalosporíny;
  • lieky na riedenie krvi – warfarín.

Avšak bez profylaxie vitamínom K1 sa toto smrteľné krvácanie môže objaviť aj počas

• prvého týždňa novorodenca – označuje sa aj ako klasické,

ale poznáme aj

• neskoré – ktoré sa môže objaviť medzi druhým týždňom až šiestym mesiacom veku dieťaťa.

Nízke hladiny vitamínu K1 u novorodencov sú zapríčinené najmä nízkym prechodom vitamínu K1 cez placentu.

Rovnako k tomuto stavu prispieva aj fakt, že materské mlieko obsahuje veľmi nízke množstvá vitamínu K1 a zároveň nezrelosť tráviaceho traktu novorodenca – čo zapríčiňuje nízku absorpciu.

Nedávne štúdie odhalili, že vitamín K1 vykazuje v našom organizme aj antioxidačnú aktivitu. Táto aktivita sa však znižuje pôsobením warfarínu.

Vitamín K uľahčuje aj tvorbu ATP v mitochondriách. Týmto napomáha ak nastane mitochondriálna dysfunkcia.

Vitamín K2 zohráva dôležitú úlohu pri:

• kardiovaskulárnych ochoreniach,
• pri vývoji kostí a pri liečbe zlomenín,
• chronickom ochorení obličiek,
• a pri niektorých druhoch rakoviny.

Zároveň má aj nezanedbateľný účinok pri:

• ochoreniach pečene,
• imunitnej odpovedi nášho tela,
• neurologických ochoreniach,
• ale aj pri obezite.

Vitamín K2 a kardiovaskulárne ochorenia

Ukladanie vápnikových iónov do ciev je proces, ktorý spôsobuje ochorenia kardiovaskulárneho systému nášho tela.

Výskumy dokázali, že ochranný mechanizmus nášho tela, ktorý zabraňuje procesu ukladania vápnika do ciev – je zabezpečovaný špecifickými proteínmi. Tieto proteíny sú však závislé od vitamínu K2. Preto vitamín K2 spĺňa ochrannú funkciu na rozvoj kalcifikácie ciev.

Dokonca sa po liečbe vitamínom K2 pozorovalo zlepšenie elasticity ciev a došlo aj k regresii stuhnutia tepien. V štúdiách sa pacienti liečili aj vitamínom K1, avšak účinok bol preukázaný iba pre vitamín K2.

Momentálne stále prebieha množstvo štúdií u pacientov s rôznymi kardiovaskulárnymi ochoreniami. Takže je pravdepodobné, že v najbližšej dobe sa objavia aj iné diagnózy, pre ktoré bude vitamín K2 odporúčaný.

Vitamín K2 a zlomeniny kostí

V dnešnej dobe je veľmi dobre známe, že vitamín K2 zlepšuje kvalitu kostí – tým sa zároveň aj znižuje riziko vzniku zlomenín. Tieto závery sú podložené množstvom štúdií s pacientmi nad 50 rokov.

Vitamín K2 je rovnako dôležitý aj pre vývoj kostí u detí, ktoré sa v dôsledku genetickej mutácii rodia s nedostatkom vitamínu K2. V takomto prípade je potrebné podávať doplnky a lieky s obsahom vitamínu K2.

Zároveň stále prebiehajú ďalšie štúdie, ktoré presnejšie objasnia úlohu vitamínu K2 na vývoj, zdravie ale aj zachovanie funkcie kostí.

Vitamín K2 a Diabetes Mellitus

Štúdie potvrdili, že pri dlhodobom užívaní prípravkov s obsahom vitamínu K2, sa znižuje riziko vzniku cukrovky.

Najväčšia štúdia – ktorej sa zúčastnilo 38-tisíc žien a mužov v rozpätí 20. až 70. rokov – dokázala, že pri prijme vitamínu K2 v množstve 10 µg za deň, sa znížilo riziko vzniku cukrovky o 7 %.

Presný mechanizmus ako vitamín K2 znižuje toto riziko však objasnený nie je.

Môže to súvisieť s aktiváciou osteokalcínu pomocou vitamínu K2. Osteokalcín má vplyv na beta bunky pankreasu a tým zároveň vplýva aj na produkciu inzulínu.

V konečnom dôsledku sa predpokladá vplyv vitamínu K2 na metabolizmus glukózy.

Vitamín K2 a rakovina

Vitamín K2 bol v niekoľkých štúdiách podávaný ako doplnok liečby pacientom s rakovinou. Štúdie preukázali, že vitamín K2 zabraňoval rastu a vzniku metastáz vo viacerých rakovinových bunkových líniách.

V niektorých prípadoch dokonca ustúpil rozvoj rakoviny, či došlo k úplnej remisii pacientov.

Zaujímavým bol fakt, že pôsobenie vitamínu K2 nebolo obmedzené na jeden konkrétny druh rakoviny. Jeho účinok sa prejavil pri viacerých druhoch tohto ochorenia.

Vitamín K2 a ochorenie pečene

Úloha vitamínu K1 v pečeni už bola opísaná vyššie v tomto článku. Ale čo vitamín K2 a jeho účinky na pečeň? Zdá sa, že vitamín K2 má regeneračný účinok na bunky pečene. Ba čo viac, ovplyvňuje aj dozrievanie a tvorbu pečeňových buniek z buniek kmeňových.

A keďže dokáže potláčať rozvoj rakoviny – bolo zistené, že je účinný aj pri karcinóme pečene. Vitamín K2 bol účinný v oboch prípadoch vzniku tohto karcinómu. Či už sa jednalo o alkoholickú cirhózu alebo nealkoholickú cirhózu pečene.

Rovnako sa uvažuje aj o jeho pozitívnych účinkoch aj pri samotnej cirhóze pečene.

Vitamín K2 a chronické ochorenie obličiek

Pri chronickom ochorení obličiek dochádza k nedostatku vitamínu K. Výskumom bolo preukázané, že užívanie vitamínu K2 zlepšovalo funkcie renálnych artérií.

Zároveň táto liečba zabraňovala ďalšiemu ukladaniu vápnika (takzvanej kalcifikácii) do renálnych artérií. Oba tieto deje prispievajú k lepšej funkcii obličiek.

Rovnako bolo preukázané, že liečbou pomocou vitamínu K2 sa zlepšila glomerulárna filtrácia.

Vitamín K2 a imunitný systém

Vitamín K2 v porovnaní s vitamínom K1 znižoval počet aktivovaných buniek imunitného systému. Preto sa vitamínu K2 pripisuje imunosupresívny účinok. Tento jeho efekt by sa mohol využiť napríklad pri atopickej dermatitíde.

Avšak vyžaduje si to ešte ďalšie skúmanie.

Vitamín K2 a neurologické ochorenia

Jedna štúdia popisuje znížené množstvo vitamínu K2 u pacientov so sklerózou multiplex v porovnaní so zdravými dobrovoľníkmi.

Okrem toho bola popísaná funkcia vitamínu K2 pri diferenciácii neurónov a rovnako aj jeho účinok pri ochrane mozgových buniek.

Hladiny vitamínu K2 korelovali aj s neurologickými kŕčmi a léziami na očných nervoch. Tieto štúdie teda naznačujú veľmi dôležitú úlohu vitamínu K2 nielenže pri neurologickom vývoji, ale aj pri jeho ochoreniach.

Vitamín K2 a obezita

V štúdiách uskutočnených u ľudí bolo preukázané zlepšenie telesnej hmotnosti pri užívaní doplnkov s obsahom vitamínu K2. Rovnako sa zlepšili aj ďalšie parametre ako je:

• obvod pása - výpočet pomeru pása a bokov ,
• stavba tela,
• množstvo viscerálneho tuku,
• priebeh cukrovky.

Celkovo by sa teda dalo povedať, že vitamín K2 má pozitívny efekt na metabolizmus glukózy a tukov, ale aj v tomto smere sú potrebné ďalšie výskumy.

Vitamín K1 a K2 a ich výskyt v potravinách

Vitamín K1

Vitamín K1 sa nachádza najmä v listovej zelenej zelenine, a zelených častiach rastlín. Pomenej sa vyskytuje v zelenom ovocí.

Vitamín K2 je produkovaný baktériami. Preto sa vyskytuje najmä v potravinách, kde sa v procese výroby uplatňujú baktérie – fermentované výrobky.

Medzi hlavné zdroje vitamínu K1 patria:

• zelenina ako napríklad:
  • špenát – 96,7 µg/100 g,
  • kyslá kapusta – 22,4 µg/100 g,
  • kel – 75,3 µg/100 g,
• ovocie medzi ktoré patrí:
  • avokádo – 15,7 až 27 µg/100 g,
  • kivi – 33,9 až 50,3 µg/100 g,
  • či zelené ale aj červené hrozno – 13,8 až 18,1 µg/100 g.

Nachádza sa však aj v:

• repe - 568 µg/100 g,
• keli – 75,3 µg/100 g,
• brokolici – 146,7 µg/100 g,
• pražených sójových bôboch – 57,3 µg/100 g,
• či mrkvovej šťave – 25,5 µg/100 g.

Okrem už spomenutého ovocia môžeme vitamín K1 získať z:

• čučoriedok – 14,7 až 27,2 µg/100 g,
• černíc – 14,7 až 25,1 µg/100 g,
• sušených fíg – 11,4 až 20,0 µg/100 g,
• ale aj sušených sliviek – 51,1 až 68,1 µg/100 g.

Medzi zástupcov spomedzi orechov sú jeho zdrojom:

• píniové oriešky – 33,4 až 73,7 µg/100 g,
• kešu – 19,4 až 64,3 µg/100 g,
• a pistácie – 10,1 až 15,1 µg/100 g.

Iné druhy ovocia a orechov obsahujú veľmi nepatrné množstvá vitamínu K1.

Obsah vitamínu K v mäse a rybách je okrem druhu zvierať závislí aj od pôvodu mäsa.

Najvýznamnejšie mäsové zdroje vitamínu K1 sú:

• jelení chrbát – 2,4 µg/100 g,
• hovädzia pečeň – 2,3 µg/100 g.

Z rybacích zdrojov sú na vitamín K1 najbohatšie:

• makrela – 0,5 µg/100 g,
• alebo aj úhor – 1,3 µg/100 g.

Ako sme už uvádzali vitamín K1 patri medzi vitamíny rozpustné v tukoch – preto sa jeho vstrebávanie z prijatej potravy zvyšuje súčasne so stravou bohatou na tuky.

Vitamín K sa absorbuje v tenkom čreve a následne je krvou transportovaný do pečene.

Pečeň vitamín K1 vychytáva, preto sa veľmi rýchlo stráca z krvného obehu. V pečeni dochádza za pomoci vitamínu K1 k syntéze zrážacích faktorov.

Naopak vitamín K2 ostáva v krvnom obehu dlhšie a je vychytávaný kostným tkanivom a vaskulárnym tkanivom.

Vitamín K2

Čo sa týka vitamínu K2 – jeho hlavnými zdrojmi sú najmä fermentované výrobky. Či už sa jedná o mäso alebo aj mliečne výrobky.

Natto – japonský pokrm, ktorý vzniká fermentáciou sójových bôbov za pôsobenia baktérií – obsahuje najvyššie množstvo vitamínu K2 (985 ng/g).

Okrem fermentovaných výrobkov sa vitamín K2 nachádza aj v:

• kuracom mäse – 10,1 µg/100 g,
• vaječných žĺtkoch,
• tvrdých syroch,
• kyslej kapuste,
• hovädzom mäse – 1,9 µg/100 g,
• ale aj v mäse z lososa.

Veľký obsah vitamínu K2 okrem vyššie spomínaných majú:

• hovädzia pečeň – 11,2 µg/100 g,
• a bravčová pečeň – 1,8 µg/100 g.

Z rýb sú na vitamín K2 najbohatšie:

• podobne ako v prípade vitamínu K1 – úhor – 63,1 µg/100 g,
• platesa – 5,3 µg/100 g,
• losos – 0,6 µg/100 g.

Vitamín K2 je však zároveň aj produkovaný našimi črevnými baktériami v tráviacom trakte.

Potraviny s obsahom vitamínu K1 a zároveň aj K2

Kyslá kapusta je najideálnejším zdrojom oboch foriem – vitamínu K1 aj K2

• K1: 22,4 µg/100 g,
• K2: 5,5 µg/100 g.

Čo sa týka obsahu vitamínu K v syroch, jeho množstvo závisí od rôznych faktorov výroby – jedným z nich je napríklad čas zrenia.

Vyšší obsah mávajú najmä Holandské tvrdé syry – je to spôsobené najmä dĺžkou fermentačného procesu ale aj povahou použitých baktérií.

Treba ale pamätať na to, že ani jeden zo syrov nemožno považovať za individuálny zdroj vitamínu K2. Ale konzumácia syrov napomáha k celkovej hladine vitamínu K.

Z európskych druhov syrov najvyššie množstvo vitamínu K1 bolo zistené v druhoch:

• Roquefort – 6,56 µg/100g,
• Pecorino – 5,56 µg/100 g,
• Brie – 4,55 µg/100 g,
• ale aj iné druhy.

K2 zase obsahovali najmä:

• Munster – 80,1 µg/100 g,
• Camemberte – 68,1 µg/100 g,
• Gamaloste – 54,2 µg/100 g,
• ale aj Ementál či Roquefort.

Vitamín K a jeho denný prijem

Denný prijem vitamínu K1 nie je stanovený presne.

Pre mužov sa táto hodnota pohybuje medzi 65 µg/deň až 120 µg/deň.

Pre ženy je to zase rozpätie medzi 55 µg/deň až 90 µg/deň.

Z výskumov vyplýva, že denný prijem vitamínu K1 zo stravy úplne postačuje na pokrytie doporučeného denného príjmu. V mnohých prípadoch je tento prijem vyšší ako doporučený denný príjem.

U zdravých dospelých jedincov nebol doposiaľ pozorovaný žiaden nedostatok vitamínu K1.

V prípade vitamínu K2 je však jeho príjem z potravy nedostatočný. Z potravy denne prijmeme asi len 25 % z odporúčaného denného príjmu.

Z tohto dôvodu je odporúčané zvýšiť príjem vitamínu K2 prostredníctvom výživových doplnkov a liekov. 

V dnešnej dobe však neexistuje určený presný denný referenčný prijem vitamínu K2.

Čo sa týka nežiaducich účinkov – tie neboli pri prijme z potravy pozorované. Aj keď môžu existovať obavy, že pri jeho nadmernom prijme dôjde k nadmernému zrážaniu krvi – opak je pravdou.

Extrémne vysoké dávky vitamínu K spôsobovali hypoprotrombinémiu u ľudí – znížená schopnosť tvoriť tromby (zrazeniny). U zvierat viedli vysoké dávky ku krvácaniu a následnej anémii.

Vo všeobecnosti sa spomedzi nežiaducich účinkov môžu objaviť menšie gastrointestinálne problémy. V prípade užívania doplnkov s vitamínom K2 boli hlásené kožné vyrážky. Tie vymizli po skončení terapie.

Treba ale pripomenúť že syntetická forma vitamínu K – vitamín K3 – má mnoho závažných nežiaducich účinkov. Tie sú zapríčinené najmä jeho chemickou štruktúrou.

Vitamín K a lieky na riedenie krvi

Warfarín – liek na riedene krvi patrí do skupiny takzvaných „kumarínovývch perorálnych antikoagulancií“.

Warfarín sa pôvodne využíval ako jed na potkany. Tie po jeho požití vykrvácali.

Warfarín pôsobí ako antagonista vitamínu K.

Inhibíciou premeny vitamínu K zasahuje do tvorby zrážacích krvných faktorov. Výsledkom tohto pôsobenia je teda znížená tvorba koagulačných faktorov – konečným výsledkom je jeho antikoagulačný efekt.

Warfarín však nemá žiaden vplyv na účinok už vytvorených koagulačných faktorov v našom krvnom obehu –  (faktor II, VII, IX a X). Preto sa jeho účinok plne prejaví až po vyčerpaní už existujúcich zrážacích faktoroch.

Vplyv stravy bohatej na vitamín K na účinok warfarínu je dlhodobo známy.

Príčinou zlyhania antikoagulačnej liečby bol najmä jedálniček s vysokým obsahom zelenej zeleniny, rôzne redukčné diéty ale aj užívanie doplnkov s obsahom vitamínu K.

Množstvo prijatého vitamínu K sa pohybovalo v rozpätí 25 až 6 000 µg/deň.

Iná štúdia potvrdila, že pacienti ktorí prijímali viac vitamínu K ako 250 µg/deň, mali zníženú citlivosť na liečbu warfarínom. Užitie jednej 250 µg tablety nemalo vplyv na účinok warfarínu – u pacientov, ktorí už boli stabilizovaní na tejto liečbe.

Avšak liečba, ktorá trvala dlhšia ako jeden týždeň, už účinok warfarínu ovplyvnila. Preto bolo potrebné zvýšiť dávky warfarínu.

Pozor si však treba dávať aj na multivitamínové prípravky. Tie v mnohých prípadoch obsahujú aj vitamín K. Preto by si na ne mali dávať pacienti užívajúci warfarín pozor. Či už začínate, beriete alebo ste nedávno prestali brať multivitamínové prípravky.

Rovnako na to treba upozorniť ošetrujúceho lekára ak začínate alebo užívate antikoagulačnú liečbu.

Mnohí pacienti, ktorí užívajú warfarín však majú veľmi nízke hladiny vitamínu K – to je spôsobené najmä obmedzeniami v strave.

Avšak štúdie potvrdili, že v prípade nízkych koncentrácii vitamínu K v našom organizme, príjem aj jeho nízkych dávok môžu mať veľký dopad na účinok warfarínu.

Preto sa pomaly už upúšťa od diétnych jedálničkou s nízkym obsahom vitamínu K pre pacientov s anitkoagulačnou liečbou. Ideálne je dodržiavať konštantný stravovací režim.

V posledných rokoch sa však skúma aj genetická výbava jednotlivca. Ukazuje sa, že aj tá ma vplyv na antikoagulačný vplyv vitamínu K. Jednoducho povedané, ak dvaja pacienti užívajú rovnaké množstvo warfarínu a aj vitamínu K, odpoveď ich organizmu môže byť rozdielna.

Záverom by sme teda pripomenuli, že vitamín K je známy už viac ako 80 rokov a to najmä vďaka jeho dôležitej funkcii pri zrážaní krvi.

Avšak ako sme sa snažili v tomto článku poukázať – mnoho účinkov jeho jednotlivých foriem ešte nie je úplne preskúmaných. Preto má ešte určite veľký potenciál čo sa týka rôznych druhov ochorení a ich liečenia.