Benedikt lekársky má široké použitie: Poznáte jeho účinky? Overený pomocník nielen dojčiacim matkám

Patrí do čeľade rastlín astrovité (po latinsky Asteraceae) a je jediným zástupcom rodu Cnicus. Jeho latinský názov je Cnicus benedictus, nachádzame ho však aj pod synonymami Centaurea benedicta a Benedicta officinalis.

Rastlina dostala pomenovanie po sv. Benediktovi, ktorý ju používal predovšetkým kvôli jej všestrannej liečivej sile a bola tiež obľúbená v mníšskych rádoch benediktínov.

Benedikt je známy a zaužívaný aj pod ľudovými názvami čubet, zajačie ucho, bodliak požehnaný alebo bodliak svätý. Tieto vznešené prívlastky si vyslúžil hlavne vďaka svojim liečivým schopnostiam.

Latinské slovo benedictus v preklade znamená požehnaný.

Pôvodom pochádza benedikt zo Stredomoria a západnej Ázie. Vyskytuje sa v oblastiach od Portugalska až po Grécko, v Turecku, Izraeli, Sýrii, Zakaukazských štátoch, až po Irak, Irán a Afganistan.

Z pôvodných oblastí bol rozšírený a zdomácnený aj v ďalších regiónoch sveta. Cielene sa pestuje už aj v Afrike, Severnej a Južnej Amerike, a len v malej miere u nás.

Rastie v krovinách, na neobrábaných poliach alebo okrajoch ciest. Preferuje slnečné miesta, polosuché až suchšie ale zato výživné pôdy.

Benedikt lekársky je jednoročná bylina dorastajúca do výšky približne 60 cm. Stonka je priama, len zriedkavo rozvetvená a je hranatého tvaru (päťhranná). Má červenkasté sfarbenie a je husto ochlpená (plstnatá).

Listy vyrastajú na stonke striedavo. V hornej časti stonky sú sediace, smerom dole zas so stopkami. Majú tmavozelené zafarbenie, kožovitý vzhľad, sú podlhovasté a perovito strihané s dĺžkou 20 – 30 cm a šírkou 8 – 10 cm, na okraji s početnými ostrými tŕňmi. Zo spodnej strany majú listy viditeľnú bielu žilnatinu.

Celá rastlina je pokrytá jemným svetlým pavučinkovým páperím (má vlnatý vzhľad).

Na vrcholoch stonky vyrastajú kvety v súkvetí úbor vajcovitého alebo guľovitého tvaru. Uprostred úboru sú žlto sfarbené rúrkovité kvety, okolo nich sú hrebeňovité listene vytvárajúce červenkasté, fialové až hnedé tŕne. Kvety kvitnú od júna do júla.

Plodom je nažka valcovitého tvaru, na povrchu pozdĺžne ryhovaná.

Takmer všetky časti byliny majú prenikavo horkú chuť, no napriek tomu je celá bylina jedlá.

Benedikt lekársky je už po dlhé roky ľuďom známou liečivou rastlinou a má za sebou pomerne bohatú históriu. Je veľmi dobre zaužívaný v ľudovom liečiteľstve.

Bol a stále je obľúbený najmä kvôli širokej variabilite jeho terapeutického použitia a tiež možnosti využitia viacerých častí rastliny – najviac kvety, listy, stonky a prípadne aj semená.

Vďaka svojim obsahovým látkam vykazuje benedikt mnohé účinky, ako napríklad antimikrobiálny účinok, protizápalový účinok, antioxidačný účinok, močopudný účinok, podporuje trávenie a tvorbu materského mlieka, má posilňujúce účinky na pečeň a pozitívne účinky pri hojení rán.

V ľudovom liečiteľstve sa preto používal najčastejšie pri tráviacich ťažkostiach a nechutenstve, kašli, chrípke a prechladnutí, rôznych infekciách, opuchoch a tiež pri hojení rán, vredov a iných kožných defektov.

V súčasnosti ho najmä mnohé dojčiace mamičky poznajú ako pomocníka na zvýšenie produkcie materského mlieka.

Niečo z histórie benedikta

Tak, ako to bolo aj pri mnohých iných liečivých bylinách, aj benedikt lekársky bol medzi ľuďmi považovaný za tzv. všeliek. Vychádzalo to z jeho všestranného použitia pri rôznych ochoreniach.

Veľkú popularitu a uznanie si získal už v časoch veľkej morovej epidémie nazývanej „čierna smrť“. Mor spôsobený baktériou Yersinia pestis a prenášaný blchami trýznil ľudstvo v rokoch 1346 až 1353 a dodnes je považovaný za jednu z najtragickejších pandémií, pri ktorej vymrela takmer polovica populácie Európy.

Benedikt sa v tých časoch používal na prevenciu a liečbu moru.

Benedikt a jeho účinky boli spomenuté napríklad aj v jednej zo Shakespearových hier, konkrétne v hre Mnoho kriku pre nič. Tam sa spomína tinktúra benedikta v súvislosti s liečbou nádchy.

Obsahové látky benedikta lekárskeho

Hoci terapeutické účinky benedikta lekárskeho jednoznačne nie je možné poprieť, v súčasnosti však nie je k dispozícii veľa vedeckých štúdií, ktoré by ich vyslovene potvrdzovali.

Na druhej strane je však pomerne dobre preskúmané jeho chemické zloženie a charakter obsahových látok.

Medzi najvýznamnejšie obsahové látky benedikta lekárskeho patria terpenoidy, taníny, lignány, silice, flavonoidy a ďalšie fenolové zlúčeniny.

Zo skupiny terpenoidov ide najmä o seskviterpénové laktóny – cnicín, absintín, polyacetylén a salonitenolid. Práve tieto zlúčeniny sú primárne zodpovedné za farmakologické účinky rastliny.

Zodpovedajú za horkú chuť jednotlivých častí rastliny. Horká chuť stimuluje tvorbu slín a tiež sekréciu žalúdočnej šťavy. Podporuje aktivitu tráviaceho traktu, čím zlepšuje trávenie a zvyšuje chuť do jedla.

Okrem toho sa u týchto látok pozoroval antibakteriálny účinok proti viacerým patogénnym druhom baktérií, protizápalový účinok a tiež účinky ako spomalenie bunkového cyklu a zvýšenie odumierania niektorých druhov rakovinových buniek.

Do skupiny terpenoidov patria aj ďalšie látky nazývané triterpenoidy – α-amyrenón, α-amyrín a multiflorenol acetát.

Tieto látky vykazujú najmä protizápalové a antibakteriálne účinky.

Ďalšími obsahovými látkami sú lignány, konkrétne trachelogenín, arctigenín a nortrachelozid, a tiež flavonoidy, konkrétne apigenín, luteolín a astragalín.

Lignány a flavonoidy spadajú do veľkej skupiny polyfenolových zlúčenín a majú silné antioxidačné účinky, protizápalové účinky, antibakteriálne účinky a účinky proti vírusom.

Taníny a silice sú zas charakteristické antibakteriálnym, protizápalovým, antioxidačným, protinádorovým účinkom a účinkom proti plesniam.

V menšej miere sú v rastline zastúpené aj minerálne látky ako draslík, mangán, horčík a vápnik, alebo tiež vitamíny skupiny B.

Prítomnosť a zloženie obsahových látok v rastlinách benedikta sa môže vzájomne významne líšiť, závisí najmä od ich výživy počas rastu a života. Veľmi dôležitým prvkom pre syntézu mnohých obsahových látok je napríklad dusík.

Hnojenie za pomoci dusíkatých hnojív môže preto významne ovplyvňovať koncentrácie obsahových látok v rastline.

Vďaka prítomnosti rôznorodých biologicky aktívnych látok sa benedikt môže používať pri naozaj širokom spektre zdravotných ťažkostí.

Liečivú pomoc benedikta môžeme využívať pri tráviacich ťažkostiach a ťažkostiach so žlčníkom. Má významne priaznivý vplyv na trávenie najmä tým, že zvyšuje tvorbu slín a tráviacich štiav, a tiež podporuje tvorbu a vylučovanie žlče.

Napomáha pri plynatosti, zápche, bolestiach brucha a dokonca zvyšuje chuť do jedla. Vďaka jeho antimikrobiálnym účinkom pôsobí dezinfekčne proti niektorým nežiaducim baktériám a vírusom v črevách. Podieľa sa tiež na zlepšovaní črevného imunitného systému.

Benedikt má priaznivý vplyv aj na dýchaciu sústavu. Pôsobí ako expektorans, tzn. látka uľahčujúca vykašliavanie hlienov. Je vhodným pomocníkom aj pri nádche, chrípke alebo iných vírusových infekciách.

Medzi ďalšie účinky benedikta patrí zlepšenie pamäte, zvýšenie vylučovania moču alebo zmierňovanie menštruačných bolestí. Taktiež sa používa pri ochoreniach pečene, napríklad pri žltačke, na celkovú detoxikáciu organizmu alebo pri ochoreniach kĺbov, ako je reumatizmus a artritída.

Benedikt lekársky je taktiež účinné galaktogogum, tzn. látka podporujúca laktáciu. Býva preto súčasťou rôznych čajových zmesí, farmaceutických alebo potravinových prípravkov určených na podporu tvorby materského mlieka pre dojčiace mamičky (veľmi často v kombinácii so senovkou gréckou).

V minulosti sa benedikt vo veľkej miere používal aj na liečbu bolestivých vredov pri bubonickom more, tzv. čiernej smrti, a tiež pri malárii.

Široké spektrum liečivých vlastností benedikta sa v súčasnosti uplatňuje aj v iných terapeutických systémoch, ako napríklad v tradičnej čínskej medicíne, ajurvédskej medicíne alebo aj medicíne unani.

Okrem spomenutých sa u benedikta pozorovali aj ďalšie významné účinky, ako protinádorový účinok, antidiabetický účinok (znižovanie krvného cukru) a antinociceptívny účinok (tlmenie bolesti).

Tieto účinky však boli sledované len na zvieracích modeloch alebo u obsahových látok izolovaných z rastliny, a teda nie u rastliny samotnej.

Najjednoduchšie je pripraviť si čaj

Asi najjednoduchší spôsob použitia benedikta je jeho príprava v podobe čaju. Na prípravu čaju sa môžu používať čerstvé alebo sušené kvety, listy a stonky rastliny. Jednou z možností je zakúpiť si čajovú zmes obsahujúcu čisto benedikt alebo jeho zmes s ostatnými bylinkami.

Okrem čaju môžeme zvoliť aj rôzne tinktúry či extrakty, prípadne rastlinu spracovanú do formy prášku alebo do podoby doplnkov výživy.

Benedikt lekársky sa používa taktiež na výrobu bylinných likérov určených na podporu trávenia a zvýšenie chuti do jedla, napríklad alkoholický bylinkový likér sladkej chuti nazývaný benediktínka. Tieto likéry okrem iného pôsobia aj preventívne proti vzniku žalúdočných vredov.

Z koreňov sa pripravuje aj benediktové víno a vďaka výrazne horkej chuti poslúži aj pri výrobe piva (slúži ako náhrada za chmeľ).

Žlto sfarbený sušený kvet benedikta sa využíva tiež v potravinárstve na prifarbovanie jedál.

Rieši mnohé kožné problémy. Môže sa použiť:

• na upokojenie podráždenej pokožky,
• na čistenie rán,
• na urýchlenie hojenia rán, vyrážok, vredov (aj hnisavých) a iných kožných defektov,
• na liečbu zápalov a infekcií kože,
• pri ekzémoch a psoriáze.

Ako prísada do sedacích kúpeľov zmierňuje hemoroidy a s nimi súvisiace ťažkosti. Protivírusový účinok sa uplatňuje napríklad aj pri liečbe pásového oparu.

Koreň benedikta sa môže žuvať s cieľom odstrániť zápach z úst alebo tiež pri zápaloch ďasien.

Riziká súvisiace s používaním benedikta lekárskeho

Napriek tomu, že všetky časti rastliny sú jedlé, pri užívaní benedikta je kľúčové dodržiavať správne dávkovanie a najmä neužívať nadmerné dávky. Konzumácia vysokých dávok alebo dlhodobá expozícia vedie k vyššiemu riziku výskytu vedľajších účinkov, alergickým reakciám až toxicite.

Užívanie vysokých dávok môže spôsobiť tráviace ťažkosti, ako je nevoľnosť, bolesť brucha až kŕče, a vracanie. V konečnom dôsledku môže mať negatívny vplyv aj na pečeň a obličky.

Dodržiavajte preto dávkovanie predpísané výrobcom čajovín alebo doplnkov výživy. Pri príprave čaju používajte 1 – 3 čajové lyžičky (4 – 6 gramov) sušenej drogy. Čaj sa môže piť nepretržite len po dobu maximálne 8 týždňov.

Benedikt môže pri vonkajšom aj vnútornom používaní vyvolať alergické reakcie – najčastejšie kožné reakcie. Na rozvoj alergickej reakcie sú náchylnejší ľudia, u ktorých je známa a potvrdená alergia na ambróziu, chryzantému, nechtík alebo sedmokrásky.

Užívanie benedikta nie je vhodné u ľudí s už existujúcimi žalúdočnými vredmi a zápalovými ochoreniami čriev, ako je Crohnova choroba alebo ulcerózna kolitída, nakoľko rastlina môže spôsobiť zhoršenie príznakov.

Nesmie sa používať u tehotných žien, keďže môže vyvolať nežiaduce sťahy maternice a potrat, a nie je vhodný ani u detí.

Obsahové látky benedikta môžu tiež interagovať s niektorými liekmi, napríklad s liekmi znižujúcimi kyslosť tráviacich štiav (antacidá, inhibítory protónovej pumpy, blokátory H₂ receptorov), diuretikami (lieky zvyšujúce tvorbu a vylučovanie moču) alebo liekmi znižujúcimi zrážanlivosť krvi.

V týchto prípadoch vždy konzultujte vhodnosť používania benedikta so svojím lekárom.

Zber sa uskutočňuje v čase kvitnutia rastliny, ale vždy ešte pred úplným rozkvitnutím kvetov, teda niekedy v júni a júli. Na zber je ideálne slnečné a suché počasie okolo poludnia.

Zbiera sa celá vňať, ktorá sa odrezáva vo výške približne 5 cm nad zemou. Niekedy je zber možný aj viackrát do roka.

Nakoľko má rastlina na listoch aj kvetoch tŕne, pri zbere používajte ochranné rukavice. Vňať sa suší pri teplote do 30 °C, ideálne v tieni. Na sušenie sa môžu využívať aj sušičky. Dbáme na to, aby sa nazbieraná rastlina nepresušila.

Pre zachovanie kvality a účinku je potrebné usušené časti rastliny uchovávať na suchom a tmavom mieste.

Benedikt lekársky je liečivá bylina vzhľadom podobná bodliaku. Bol historicky významným bojovníkom proti čiernej smrti a považovaný tiež za požehnanú bylinu. Dodnes je overeným pomocníkom nielen pre dojčiace mamičky.