Aký je život po srdcovom infarkte? Má obmedzenia, spôsobí práceneschopnosť?

Aký je život po srdcovom infarkte? Má obmedzenia, spôsobí práceneschopnosť?
Zdroj foto: Getty images

Ochorenia so sebou prinášajú rôzne obmedzenia a to nie len počas doby ich trvania. Niektoré prekonané choroby a chorobné stavy vyžadujú zmenu životného štýlu natrvalo. Jeden z takýchto stavov je aj infarkt myokardu. To, že ho niekto prekonal ešte neznamená, že bude žiť aj naďalej tak ako doteraz. S cieľom zamedziť recidíve ochorenia, ktorej pravdepodobnosť je vyššia s každým ďalším infarktom v živote, je potrebné zmeniť niektoré možno zaužívané zvyky či zlozvyky.

Nebolo to tak dávno, keď na infarkt myokardu ľudia zomierali. Dnes je liečba infarktu na vysokej úrovni. Pri zachytení prvých príznakov včas, takzvaná „zlatá hodina”, je možná náprava ad integrum - bez následkov. To pacientovi zaručuje plnohodnotný život bez obmedzení.

Podceňovanie prejavov, neopodstatnené čakanie na to, že to prejde alebo rozsiahly infarkt s poškodením väčších alebo súčasne viacerých srdcových ciev spôsobuje trvalé následky a obmedzenia do konca života.

Čo znamená infarkt myokardu?

Na lepšie pochopenie je potrebné bližšie špecifikovať dva pojmy. Infarkt a myokard.

anatomický nákres srdca s upchatou cievou
A) aterosklerotický plát vo vnútri cievy tvoriaci obštrukciu B) miesto upchatia cievy krvnou zrazeninou C) tmavo vyznačená časť srdca, ktorá je nedokrvená (odumretá). Foto: Thinkstock

Infarkt znamená upchatie krvnej cievy a jej následnú obštrukciu. Obštrukciu môže tvoriť napríklad krvná zrazenina, embolus alebo tuková kvapôčka. Postihnutá môže byť ktorákoľvek cieva v tele. Podľa lokalizácie delíme infarkt na infarkt myokardu, infarkt mozgu, infarkt obličky, infarkt oka a iné.

  • čiastočne obturovaná (upchatá) cieva má zúžený lúmen (priesvit, priemer) a prekrvenie orgánu, ktorý predtým vyživovala je obmedzené
  • úplná obturácia zamedzí prístup krvi do orgánu alebo jeho časti a ten odumiera

Myokard je srdcová svalovina. Tvorí strednú vrstvu srdca. Z vnútornej strany ju obklopuje endokard - vnútorná výstelka srdca. Na povrchu ho kryje väzivo epikard prechádzajúci do vonkajšieho obalu srdca - perikardu.

Krvné zásobenie srdca - koronárny obeh

Cievy, ktoré zásobujú srdcovú svalovinu sa nazývajú vencovité tepny (lat. arteria coronaria cordis). Odstupujú zo srdcovnice (aorta) a majú dve hlavné vetvy - pravú a ľavú (sinistra et dextra). Tie sa v srdci rozvetvujú na menšie tepničky a zásobujú tak krvou a kyslíkom celý myokard.

Patofyziológia vzniku infarktu alebo čo sa deje v srdci po upchatí cievy

Krvná zrazenina sa môže vytvoriť priamo v srdci alebo aj v inej časti tela. Závažným faktorom sú ochorenia žíl dolných končatín (napr. zápaly, kŕčové žily), v ktorých sa najčastejšie zrazeniny tvoria. Pri prudkom pohybe sa odtrhnú a putujú krvným obehom. Zastavia sa až v mieste takého zúženia cievy, že ďalej neprejdú a robia obštrukciu.

Jej vznik býva taktiež výsledkom nezdravého životného štýlu (fajčenie, alkohol, u mladých ľudí drogy a steroidy, stres, nezdravá strava). Faktory podporujúce vznik zrazeniny sa navzájom kombinujú a zvyšujú tak riziko.

Tromby (zrazeniny krvi) sa môžu dostať až do koronárnych tepien srdca ale aj do pľúc (infarkt pľúc), do mozgu (cievna mozgová príhoda - porážka - apoplexia), do obličiek (infarkt obličky) a do ktorejkoľvek časti ľudského tela.

Orgán alebo jeho časť, ktorý bol predtým zásobený touto cievou, nie je vyživovaný krvou ani kyslíkom. Postupne odumiera. Tento dej trvá niekoľko hodín až do úplného a nezvratného úmrtia orgánu alebo časti. Preto v liečbe infarktu zohráva úlohu čas. Čím skôr je zrazenina rozpustená, tým menšie sú zdravotné následky a trvalé poškodenia.

Riziko trombózy zvyšuje ateroskleróza. Ateroskleróza je ochorenie ciev, ktorý vzniká potichu a bez varovných príznakov. Neraz sa zistí až po prekonaní infarktu. Je to poškodenie vnútornej výstelky ciev vplyvom. Na porušenej endotely sa ľahko zachytávajú tuky. Zvýšený cholesterol je preto rizikovým faktorom jej vzniku. Zachytené čiastočky tuku zužujú cievu a tak vytvárajú ideálne prostredie na uchytenie trombu.

Zaujímavé:
Počet infarktov neustále stúpa. Úmrtnosť na infarkty je však vďaka pokroku v medicíne každým rokom nižšia.

prierez krvnou cievou, vo vnútri sú červené krvinky, tukové čiastočky a aterosklerotický plát
Ateroskleróza spôsobuje poškodenie cievy a vytvorenie tzv.aterosklerotického plátu, na ktorý sa uchytí krvná zrazenina. Foto: Thinkstock

Liečba infarktu - najdôležitejší je čas

Liečba infarktu sa robí v špecializovaných zdravotníckych zariadeniach. Ide o Národný ústav srdcových a cievnych chorôb v Bratislave, Banskej Bystrici, Košiciach a Kardiocentrum v Nitre. Tieto zariadenia sú vybavené personálne aj technicky na liečbu akútnych stavov spojených s ochoreniami srdca.

Patrí sem infarkt myokardu ale aj iné závažné ochorenia srdca ako napríklad poruchy srdcového rytmu vyžadujúce implantáciu kardiostimulátora (pri arytmiách s vysokou frekvenciou srdca napríklad fibrilácia) alebo kardiovertera (pri arytmiách s nízkou srdcovou frekvenciou napríklad AV-blokáda III stupeň).

operácia srdca, katetrizácia po infarkte, doktory v operačnej sále
Pri infarkte sa robí trombolýza (krvná zrazenina sa rozpúšťa) alebo katetrizácia - prepchávanie cievy (na obrázku). Foto: Thinkstock

Zlatá hodina

Takzvaná „zlatá hodina” je pojem veľmi známy medzi kardiológmi ale aj lekármi a zdravotníckymi pracovníkmi prvého kontaktu (záchranná služba). Ide o časový horizont od začatia prvých príznakov infarktu myokardu až po podanie liečby, prípadne inej intervencie (trombektómia, stent) v jednom z týchto špecializovaných pracovísk.

Prečo je tento čas tak dôležitý? Do jednej hodiny nie je srdcový sval poškodený aj napriek zamedzeniu prísunu krvi a kyslíka. Jeho postupné odumieranie začína po hodine. Preto ak je liečba infarktu zahájená v časovom okne, je stav pacienta reverzibilný (zvratný) a náprava je ad integrum (lat. úplne celkom).

Pacient prežíva, a to bez akýchkoľvek následkov a obmedzení.

zachranári vedľa skolabovaného pacienta
Pacient s infarktom sa musí dostať na špecializované pracovisko čo najskôr. Foto: Thinkstock

Záchranné zložky a vyššie uvedené pracoviská spolu komunikujú a konzultujú telefonicky prostredníctvo dispečingu (155), telemetrie (posielanie EKG záznamov) a najnovšie prostredníctvom mobilnej aplikácie Semi Stroke.

Mohlo by Vás zaujímať:
Aplikácia Stemi Stroke je aplikácia v mobile záchranných zložiek, do ktorej sa nafotí EKG záznam a zašle sa do najbližšieho špecializovaného pracoviska. Aplikácia kilometrovo vyhodnotí, ktoré pracovisko je najbližšie a farebne odlíši prípadnú obsadenosť. V konečnom pracovisku automaticky prijímajú správu a ak je to nutné, kardiológ môže kontaktovať posádku záchrannej služby v prípade akýchkoľvek otázok (čas dojazdu a čas na prípravu operačnej sály). Ak je pracovisko príliš vzdialené je možné cez dispečing aktivovať vrtuľníkovú záchrannú službu, kvôli časovému benefitu pre pacienta. Tento systém spolupráce zlepšuje možnosti a minimalizuje časové okno v liečbe infarktu.

Časové okno do troch hodín

Pacienti neraz nevedomky podceňujú príznaky infarktu. Bolesti na hrudi pripisujú ťažkostiam s chrbticou alebo iným ochoreniam. Ako čas plynie, pacientovi uteká možnosť liečby ad integrum. Liečba do troch hodín od začatia príznakov nemusí zanechať následky, a keď len minimálne, zväčša bez obmedzení. Vzniknuté obmedzenia sa týkajú hlavne prevencie a to úpravou stravy a elimináciou zlozvykov (fajčenie).

Podstatné je poznať príznaky infarktu myokardu a včas si privolať pomoc. Typickým príznakom je napríklad bolesť na hrudníku, ktorá sa však môže vyskytovať aj pri iných banálnych ťažkostiach. Nižšie v tabuľke sú uvedené základné rozdiely kardiálnych a nekardiálnych prejavov. Prítomnosť jednotlivých príznakov nemusí byť u každého rovnaká.  Takmer vždy je však prítomná bolesť na hrudi, pocit nedostatku vzduchu, potenie a nevoľnosť.

Zaujímavé:
Niektoré infarkty myokardu hlavne pri postihnutí väčších a viacerých ciev prichádzajú náhle a pacient upadáva do bezvedomia skôr ako stihne privolať pomoc. Takto závažné stavy sa zväčša končia neúspešnou resuscitáciou a smrťou.
Niekedy je jediným príznakom točenie hlavy a kolaps.
Pre diabetikov je typická absencia bolesti na hrudi a infarkt sa prejavuje tlakom v oblasti žalúdka, jeho bolesťou, nevoľnosťou, zvracaním, výraznou bledosťou, potením a závratmi.

Tabuľka základných rozdielov kardiálnych a nekardiálnych príznakov

Kardiálne príznaky Nekardiálne príznaky
Nástup vzniku ťažkostí náhly bez prodrómov, často po fyzickej námahe postupne vznikajúci s prodrómami
Stav vedomia závrate, spavosť, kolaps, bezvedomie plné vedomie, závrate
Dýchanie dyspnoe (dušnosť), subjektívny pocit nedostatku vzduchu, objektívne dusiaci sa človek s prítomnosťou nepokoja typického pri dusení sa subjektívne sťažené v súvislosti s nádychom a pohybom, zrýchlené dýchanie (hyperventilácia)
Poloha pacienta ortopnoická - pacient si vynucuje polohu v sede, zväčša má spustené nohy, lakte opreté o podložku (stôl), je v miernom predklone na uľahčenie dýchania rôzna, niekedy je subjektívny pocit, že sa pacient nevie nadýchnuť zlepšený pri chôdzi
Farba tváre výrazne bledá, niekedy sú namodralé pery, ušné lalôčiky, končeky prstov bledá, červená (bez modrého sfarbenia)
Lokalizácia bolesti stred hrudníka medzi prsnými bradavkami kdekoľvek na hrudníku
Vyžarovanie bolesti dozadu do lopatiek alebo ramien, do krku a hlavy, do končatín, do žalúdka bez vyžarovania
Intenzita bolesti silná až tangujúca mierna až stredne silná
Charakter bolesti tlak na hrudi, pálenie, zvieranie, pocit ťažkého predmetu na hrudi zväčša pichanie, niekedy tlak
Trvanie bolesti bolesť pretrváva, bez liečby sa nezlepšuje v atakoch, niekedy pretrváva a mení sa intenzita
Faktory zhoršujúce bolesti akákoľvek fyzická námaha, rozprávanie konkrétna poloha, nádych
Neurologické príznaky závrate, poruchy vedomia, bezvedomie, tŕpnutie niektorej hornej končatiny (zväčša ľavej hornej končatiny) alebo len končekov prstov, tŕpnutie okolo úst a jazyka závrate, tŕpnutie oboch horných alebo dolných končatín
Vegetatívne príznaky výrazne potenie sa (studený, lepkavý pot), nevoľnosť, zvracanie niekedy potenie, mierna nevoľnosť
Prítomnosť závažných anamnestických údajov závažné ochorenia v predchorobí (srdcové ochorenia, vysoký tlak krvi, problémy so zrážanlivosťou, zápaly žíl, cukrovka) alebo nedávno prekonaný infarkt ochorenie chrbtice, migrény, hyperventilačná tetánia, psychické ochorenie, stres, trauma, úraz, presilenie

Po časovom okne...

Niekedy sa stáva, že pacient je do špecializovaného zariadenia privezený po časovom okne. Môže to byť spôsobené jeho neskorou prosbou o pomoc, dlhým príjazdovým časom do nemocnice (veľká kilometrová vzdialenosť, neletovosť vrtuľníkovej záchrannej služby alebo nočné hodiny, kedy je vrtuľník v nočnom režime a príprava na vzlet, aby bol bezpečný je do 45min).

Po časovom okne dochádza k ireverzibilnému (nezvratnému poškodeniu srdcového svalu), ktoré zo sebou prináša aj následky. Samozrejme ich závažnosť závisí od viacerých faktorov ako napríklad miesta poškodenia myokardu, závažnosti poškodenia myokardu, veľkosti poškodenej plochy a od predchádzajúceho zdravotného stavu pacienta.

Zväčša sa jedná o oslabenie srdcovej steny, poruchy prenosu nervových vzruchov v srdci a vznik širokého spektra porúch srdcového rytmu. Môže dôjsť k zníženiu ejekčenej frakcie srdca a k srdcovému zlyhávaniu.

Tieto následky už prinášajú obmedzenia.

Následky a obmedzenia v živote po prekonaní infarktu myokardu

Ako bolo už vyššie spomenuté, následky závisia od veľkosti postihnutia srdca, časového okna a rýchlosti zahájenia liečby a taktiež od celkového zdravotného stavu a veku pacienta. Postihnutia malých ciev a častí srdcového svalu s liečbou v okne, sa hoja ad integrum bez trvalých následkov. Problémom sú väčšie infarkty, predchádzajúce ochorenia srdca a neskorá liečba.

Napriek tomu, že časť srdcového svalu odumiera, zvyšok jeho svaloviny funguje normálne. Krátko po infarkte je jeho výkonnosť nižšia. Pri malých poškodeniach sa časom uzdravuje a výkon srdca sa zvyšuje. Čas úplnej rekonvalescencie po infarkte je jeden až dva mesiace.

Pri veľkých infarktoch zostáva výkonnosť srdca natrvalo znížená. Odumretá časť svaloviny sa hojí jazvou. Jazva však nemôže nikdy nahradiť pôvodné tkanivo. Takéto srdce je citlivejšie na záťaž a môže byť porušená aj funkcia prečerpávania krvi. Tá stagnuje v malom aj veľkom krvnom obehu, zaťažuje srdce aj pľúca a vzniká srdcové zlyhávanie.

žena držiaca červené plyšové srdce
Chránte si svoje srdce najlepšie ako viete. Foto: Thinkstock

Obmedzenia sa týkajú aj stravovania a redukcie obezity

Obmedzenie tukov - jednou z príčin uchytenia trombu na koronárnej cieve je ateroskleróza. Tá vzniká následkom obezity alebo zvýšeného cholesterolu. Poškodené srdce je mimoriadne citlivé a jeho nadmerné zaťaženie stravou plnou tukov nie je vhodné. Obezita a zvýšený cholesterol aj naďalej poškodzujú srdce a cievy čím zhoršujú jeho už a tak zníženú funkciu.

Je vedecky dokázané, že vysoký BMI index spôsobuje vysoký krvný tlak. Arteriálna hypertenzia je rizikovým faktorom pre vznik recidívy infarktu, zhoršuje ischemickú chorobu srdca, arytmie a podieľa sa na zhoršení vývoja srdcového zlyhávania.

Obmedzenie solí - porucha prečerpávania krvi má za následok jej stagnáciu v malom a veľkom krvnom obehu. To spôsobuje hromadenie tekutiny v srdci a v pľúcach. Tekutina v pľúcach sa nazýva pľúcny edém (opuch) - laicky voda na pľúcach. Pľúca plné tekutiny spôsobujú poruchy dýchania až udusenie sa pacienta a smrť. Tekutina v srdci bráni jeho správnej funkcii a spôsobuje jeho zlyhanie. Soli zadržiavajú vodu v tele čím tento stav zhoršujú. Preto by sa kardiaci a ľudia po infarkte mali strániť presoleným jedlám.

Pľúcny edém a srdcové zlyhávanie sa prejavuje poruchami dýchania. Pacient sa dusí. Farba tváre sa mení z bledej až voskovej na popolavú, synavú až modrú. Modré sfarbenie začína na akrálnych častiach ako sú pery, sliznice, ušné lalôčiky a končeky prstov. Pri progresii stavu pacient zmodrá celý v tvári. Pri dýchaní sú na diaľku počuteľné vlhké fenomény - tzv. chropy.  Zvuk možno prirovnať k zvuku vychádzajúceho z pohára s vodou, keď do neho fúkneme slamkou (bublanie).

Zaujímavé:
Vedecké štúdie vo Francúzku nepreukázali vplyv soli na vznik arteriálnej hypertenzie. Odborníci analyzovali jej účinky až na 8670 ľuďoch. 

Obmedzenie cukrov - najhoršie na funkciu srdca sú cukry. Dokonca majú horší vplyv na upchávanie a poškodzovanie ciev, vznik arteriálnej hypertenzie a vzniku recidívy infarktu ako tuky. Môžu za to práve triglyceridy. U ľudí, ktorí prijímajú väčšie množstvo cukrov denne ako je odporúčaná dávka je riziko vzniku opakovaného infarktu až dvojnásobne vyššie.

Ľudia, ktorí infarkt prekonali by mali byť oveľa opatrnejší. Ich cievy sú zväčša poškodené aterosklerotickým procesom a nadmerný príjem cukrov, by tento stav mohol iba zhoršiť. Vyhýbať by sa mali hlavne nadmernému sladeniu, sladkostiam a sladeným nápojom. Jedna plechovka sladeného nápoja obsahuje od 30 do 40gcukru (asi 5 lyžičiek kryštálového cukru).

Pozor na tekutiny - už v 6 st.pr.n.l. povedal Thales: „Bez obehu tekutín by nebolo života.” A mal pravdu. Človek sa skladá prevažne z vody a celý život je závislý na jej neustálom prísune. Tekutiny riedia krv a zamedzujú tým aj riziko vzniku krvných zrazenín. Pokiaľ pacienti nebudú dodržiavať pitný režim, tak im hrozí, že infarkt sa zopakuje.

Dôležité:
Starší ľudia, ktorým zlyháva srdce, berú lieky na odvodňovanie.
To ich neustále núti ísť na WC, z čoho sú pochopiteľne otrávení. Preto zvyknú buď lieky vysadiť alebo začnú málo piť.
Ani jedno a ani druhé nie je správne.
Vysadenie liekov môže spôsobiť zlyhanie srdca  a nedostatok tekutín zvyšuje riziko vzniku trombov.

Paradoxne srdce poškodené infarktom, zlyhávajúce je veľmi citlivé na preťaženie tekutinami. Niektorí z nich doživotne užívajú diuretiká - lieky na odvodňovanie práve na zamedzenie preťaženia zlyhania srdca ako pumpy. To však neznamená, že by mali obmedziť pitný režim. Nie je však vhodné vypiť pol litra tekutín naraz a rýchlo.

Tekutiny by mali prijímať v menších množstvách a častejšie.

Fyzická aktivita je dôležitá, ale s mierou

Fyzická aktivita a šport je zdraviu prospešná.

Napomáha pri metabolizme a odbúravaní tukov aj cukrov. Zabraňuje vzniku obezity a tým aj hypertenzie a redukuje množstvo tukov u už obéznych pacientov.

Nadmerná námaha v posilňovniach či v práci naopak môže škodiť.

Nadmerná aktivita u ľudí, ktorí prekonali infarkt spôsobuje prechodné zvýšenie tlaku, srdcovej frekvencie, riziko vzniku arytmí až fibrilácie srdca.

Pri ischemickej chorobe srdca, ktorá je veľmi často zdiagnostikovaná v súvislosti s infarktom dochádza k nadmernému zužovaniu koronárnych ciev, nedostatočnému prekrveniu srdca a príznakom totožným s príznakmi infarktu.

Samozrejme toto ochorenie zvyšuje opakovaný infarkt. Pri nadmernej fyzickej aktivite dokonca spôsobuje a urýchľuje srdcovú nedostatočnosť a vznik pľúcneho edému. Stav rýchlo progreduje a neraz sa končí smrťou.

Pacienti po infarkte by sa v žiadnom prípade nemali vyhýbať prechádzkam a športovým aktivitám. Všetko však treba robiť s mierou a nie uháňať maratón. Kto by mal minimalizovať fyzickú aktivitu na čo najnižšie minimum sú tí, ktorí prekonali opakované infarkty, majú chronické srdcové zlyhávanie s nízkou ejekčnou frakciou a sú teda vysoko rizikoví. Aj sebemenšia námaha ich môže ohroziť.

Dĺžka práceneschopnosti závisí od viacerých faktorov, rozsahu infarktu či včasnej diagnostiky i liečby. Samozrejme, celkového stavu osoby.

Upozorniť na tak závažný stav by mal lekár.

Na predchádzajúce zlozvyky rovno zabudnite

Zlozvyky poškodzujú zdravie na viacerých úrovniach. Nie sú zdraviu prospešné ale napriek tomu im podliehame. Môže za to závislosť na týchto látkach. Patrí sem fajčenie, nadmerná konzumácia kofeínových nápojov, alkoholizmus, abúzus drog a v dnešnej dobe stále častejšie branie steroidov.

Nikotín spôsobuje zužovanie ciev, teda aj koronárnych a ischémiu srdcového svalu. To má za následok bolesti na hrudi. Spolu s ostatnými látkami v cigarete zvyšuje riziko vzniku krvných zrazenín. Ohrozené sú hlavne ženy, ktoré fajčia a zároveň užívajú antikoncepciu, ktorá má podobný efekt. Takisto muži fajčiari, ktorí podľahli túžbe po dokonalom tele a pichajú si steroidy.

Alkohol naopak cievy rozširuje, čím núti choré srdce pracovať rýchlejšie a prečerpávať potencionálne nedostatočný krvný obeh. Spôsobuje zrýchlenú akciu srdca a zvyšuje riziko arytmií. Samozrejme známi je aj jeho deštruktívny vplyv na cievy a celý organizmus.

Po infarkte zostáva trvalá liečba a pravidelné kardiologické kontroly

EKG záznam
Kontrolný záznam EKG je dôležitý. Foto: Thinkstock

Choré srdce patrí do rúk lekára. Po prekonaní vážneho infarktu myokardu môžu zostať následky a preto je nutné chodiť na pravidelné kontroly na kardiologickú ambulanciu. Tam sa dá včas odhaliť či sa stav zlepšuje, reaguje na liečbu alebo progreduje.

Na ambulancii lekár točí EKG, kde vie zachytiť rôzne zmeny vo funkcii srdca. Taktiež sa meria krvný tlak, ktorý by mohol zvýšiť riziko recidívy infarktu a odoberá sa krv na laboratórne vyšetrenie. V krvi sa dá skoro zistiť zvýšený cholesterol alebo jej konzistencia a hustota, ktorá môže spôsobiť opakovanú tvorbu zrazenín.

Pacienti musia po prekonaní infarktu brať natrvalo lieky. Takmer všetci užívajú lieky na riedenie krvi ako Acylpirín, Warfarín, Efient, Trombex a iné preparáty. Individuálne podľa stavu sa nasadzujú lieky na vysoký krvný tlak - anihypertenzíva, lieky na podporu srdcovej činnosti a odvodňovanie alebo lieky na cholesterol.

Otestujte sa

fzdieľaj na Facebooku

Zaujímavé zdroje informácií

Ste doktor, či zdravotník? Zviditeľnite sa a zdieľajte skúsenosti!

Vytvorte si vlastný blog na Zdravoteka.sk, ktorú číta 620 000 ľudí mesačne. Napíšte nám →

Cieľom portálu a obsahu nie je nahradiť odborné vyšetrenie. Obsah má len informatívny a nezáväzný charakter, nie poradný. V prípade zdravotných ťažkostí odporúčame vyhľadať odbornú pomoc, navštíviť alebo kontaktovať lekára, lekárnika.

Odporúčané