Infarkt myokardu alebo aj infarkt srdcového svalu je akútnou formou ischemickej choroby srdca. Ischémia, čiže nedokrvenie, vzniká na základe upchatia koronárnej cievy, ktorá vedie krv k bunkám srdcového svalu. Hlavnou príčinou je náhle uzatvorenie alebo dlhodobé zužovanie cievy.
Príznaky Infarktu myokardu
- Bledosť
- Tlak na hrudníku
- Bolesť na hrudníku
- Dýchavičnosť
- Potenie
- Bolesť vystreľujúca do krku
- Bolesť vystreľujúca medzi lopatky
- Bolesť vystreľujúca do dolnej čeľuste
- Zrýchlený tep
- Poruchy vedomia
- Bolesť vystreľujúca do prstov
- Zvracanie
- Nervozita
- Úzkosť
- Krátkodobá strata vedomia
- Bolesť vystreľujúca do predlakia
- Bezvedomie
- Búšenie srdca
- Bolesť vystreľujúca do ramena
- Malátnosť
- Svalová slabosť
- Nevoľnosť
- Únavu
- Nekľud
- Zmätenosť
- Agresivita
Bylinky na Infarkt myokardu
Charakteristika
Infarkt myokardu (IM) alebo infarkt srdcového svalu je akútnou formou ischemickej choroby srdca. Ischémia je výraz pre nedokrvenie buniek, a to kdekoľvek v organizme.
Ak dochádza k ischémii buniek srdcového svalu, ide o infarkt srdca.
Infarkt srdcového svalu je akútne nedokrvenie buniek, preto sa označuje aj ako akútny infarkt srdca (AIM). Ak sú bunky srdcového svalu dlho bez prekrvenia, vyživovania a okysličovania nastáva nekróza, čiže ich odumretie. K tejto nekróze dochádza v danej oblasti, ktorú zásobuje upchatá srdcová cieva.
Infarkt srdcového svalu patrí celosvetovo medzi najčastejšie príčiny smrti.
Srdcové cievy sú tie, ktoré slúžia na privádzanie krvi pre srdce samotné. Označujú sa aj ako koronárne alebo vencovité cievy. Pri dlhodobom patologickom procese nastáva známa ischemická choroba srdca, označuje sa aj ako ICHS. Jej základom je ateroskleróza.
Ateroskleróza je dlhodobé degeneratívne ochorenie, pri ktorom nastáva kôrnatenie cievnej steny, ukladaním tukov a leukocytov. Cievna stena postupom času tuhne, zužuje sa jej priesvit (vnútorný priemer). Vznikajú aterosklerotické pláty, ktoré sú uložené v stene artérií. Dôsledkom nich je zhoršené prúdenie a prietok krvi danou tepnou.
Ak tento aterosklerotický plát praskne, naruší sa cievna stena. Následne dochádza k nasadaniu krvných doštičiek, vzniká takzvaná intrakoronárna trombóza. Táto trombóza môže čiastočne alebo úplne obmedziť prietok krvi do srdcového svalu.
TIP: informácie v článku o ateroskleróze na Zdravotéke.
Ateroskleroticky zmenené cievy sú príčinou zhoršeného prekrvenia srdca, a to najmä v prípade, keď má srdcový sval vyšší nárok na prívod krvi. Príkladom je napríklad fyzická aktivita, ale aj psychická záťaž. Vtedy sa zvyšuje srdcová práca, čiže srdcová frekvencia.
Ak je srdcový sval nedostatočne prekrvený vzniká bolesť na hrudi, známa aj ako angína pectoris (AP). Ľudia túto bolesť často opisujú ako tlak na hrudi alebo aj pocit, ako keby im na hrudi niekto sedel, či ako keby mali na hrudi kameň.
Prečítajte si tiež: Bolesť na hrudníku a tlak na hrudi vzniká aj pre iné príčiny.
Pri angíne pectoris, teda prechodnej bolesti na hrudi dochádza zväčša k ústupu ťažkostí do 15 minút. Ak bola príčinou námaha, tak pri prerušení záťaže a odpočinku. Záťaž môže byť fyzická alebo psychická. Napríklad beh, rýchla chôdza, pri závažnom poškodení cievy aj chôdza na pár metrov.
Príkladom psychickej záťaže je rozčúlenie sa alebo hádka.
Avšak, ak bolesť na hrudi trvá dlhšie ako 15 minút, je potrebné myslieť na infarkt srdca. Bolesť neprechádza ani v pokoji či po podaní nitroglycerínu (NTG). Pri nedokrvení sa začína rozvíjať nekróza, čiže odumierajú svalové bunky.
K ischemickému poškodeniu dochádza už za 20 minút. V tejto fáze je ešte reverzibilné, a dá sa zvrátiť. Samozrejme, čím dlhšie sú bunky srdcového svalu (kardiomyocyty) nedokrvené, tým je poškodenie horšie. Už po 2 hodinách nastáva infarkt buniek a ich odumretie, ktoré je nezvratné (ireverzibilné).
Prirodzene, to ako rýchlo dochádza k ireverzibilnému poškodeniu buniek je individuálne. Časový údaj môže ovplyvniť napríklad stav srdca alebo kolaterálne koronárne zásobenie. To je zásobenie danej oblasti, v ktorej dochádza k ischémii, z inej koronárnej cievy.
V prípade, ak je vyčerpaná ischemická rezerva, môže nastať nekróza svalu už po 20 minútach. Avšak, po 4 - 9 hodinách dochádza k masívnemu poškodeniu srdcového svalu, takzvaný transmurálny infarkt srdcového svalu. Ten zasahuje celú hrúbku steny srdca.
Pýtate sa:
Existuje niečo také ako prechodený či ľahký infarkt srdca?
Neexistuje nič také ako prechodený infarkt.
Človek mal iba jednoducho šťastie, že i bez diagnostiky a adekvátnej liečby prežil bez vážnejších následkov či úmrtia. Ľudia tomu zvyknú hovoriť i ľahký infarkt.
Ono to však také ľahké nie je ani pri takom zdanlivo miernom priebehu. Odumreté bunky srdcového svalu sú tam a už ich nič nevylieči. A odumretý sval neplní svoju funkciu.
Poškodený sval si v následnej dobe môže vyžiadať obmedzenia.
Pokračujeme...
Poškodené srdcové bunky si organizmus nevie obnoviť, nevytvára si nové. Odumretá oblasť sa hojí jazvou. Jazva je nefunkčná. Následne vzniká znížená funkcia srdca. Rizikom je aj roztrhnutie tejto jazvy a krvácanie do perikardu, takzvaná tamponáda srdca - perikardu.
Zaujímavé informácie:
Srdcový sval vzhľadom na svoju veľkosť má najvyšší nárok a spotrebu kyslíka spomedzi ostatných orgánov tela.
Srdce pracuje nepretržite, bez zastavenia či prestávky počas 24 hodín.
V čase pokoja je prietok krvi srdcovými cievami približne 250 ml.
Pri záťaži sa môže prietok krvi zvýšiť až 5 násobne.
Čo je to akútny koronárny syndróm?
Akútny koronárny syndróm, skratka AKS, je súhrnné označenie pre nestabilnú angínu pectoris, akútny infarkt myokardu a náhlu smrť, ktorú zapríčinil uzáver srdcovej tepny. AKS sa delí na základe zmien na EKG. EKG je vyšetrenie elektrickej aktivity srdcového vodivého systému.
Akútny koronárny syndróm sa delí na:
- STAKS, čiže STEMI, to značí ST eleváciu na EKG pri infarkte myokardu
- NSTAKS, teda NON STEMI, NSTEMI, a toto označenie môže zahŕňať dve podjednotky:
- nestabilnú angínu pectoris (NAP)
- NSTEMI, teda infarkt myokardu bez ST elevácie na EKG
Ak by sme chceli zachádzať do detailov, tak AKS sa ďalej delí podľa zmien EKG na STEMI a NON STEMI (NSTEMI).
Okrajovo to znamená, či je na EKG prítomná elevácia ST segmentu v prípade STEMI, a teda uzáver koronárnej cievy.
Alebo...
ST elevácia na EKG nie je prítomná = NON - STEMI, keď je zachované aspoň čiastočné prekrvenie srdcového svalu.
+
Pacient so STEMI je indikovaný na primárnu reperfúznu liečbu (angioplastiku) v kardiocentre (PKI centrum). A to najlepšie do 12 hodín od vzniku ťažkostí.
Ďalší manažment pacienta záchrannou zdravotnou službou je:
Ideálny transport pacienta od zistenia prítomnosti ST elevácie na EKG,
teda diagnostikovania STEMI a
časom príjazdu do PKI centra =
90 minút - presnejšie 90 + 30 minút (interval v PKI)
= 120 minút od zistenia STEMI do príjmu v PKI centre.
Pod AKS sa zahŕňajú tri podjednotky, a teda:
- nestabilná angína pectoris (NAP) je ischémia (nedokrvenie) srdcového svalu
- môže vznikať v pokoji, bez námahy alebo iného faktoru
- zhoršená alebo zmenená AP v prípade existujúcej stabilnej angíny pectoris
- infarkt myokardu je odumretie srdcového svalu, ktoré nastáva už za 15 - 20 minút nedokrvenia srdcového svalu
- konečné odumretie buniek srdcového svalstva nastáva do 9 - 12 hodín od uzáveru
- náhla smrť je definovaná ako úmrtie, ktoré nastalo do jednej hodiny od vzniku ťažkostí
- až 70 % z nich má príčinu v ischemickej chorobe srdca
- môže byť prvým prejavom ochorenia.
Môžeme sa stretnúť aj s iným označením srdcového infarktu. A to ako transmurálny, netransmurálny či Q infarkt a Non Q infarkt. Avšak oproti tomu, rozdelenie na STEMI a NSTEMI má veľký význam v následnom liečebnom manažmente.
Pri infarkte myokardu sa môžeme stretnúť aj s rozdelením podľa zasiahnutej oblasti srdca. Lokalizáciu určuje postihnutie cievy. Hlavnými sú arteria coronaria dextra (ACD) a arteria coronaria sinistra (ACS), čiže pravá a ľavá koronárna tepna. Tieto dve hlavné tepny odstupujú priamo z aorty. Ďalej sa vetvia na menšie vencovité artérie.
Niektoré koronárne cievy ako napríklad:
- arteria coronaria dextra - ACD
- arteria coronaria sinistra - ACS
- ramus interventricularis anterior - RIA
- ramus interventricularis posterior - RIP
- ramus circumflexus - RCx
- ramus marginalis sinister - RMS
- ramus coni arteriosi - Rco
- ramus nodi sinuatrialis - Rns
- ramus posterolateralis dexter - RPLD
- ramus diagonalis (lateralis) - RD
Tabuľka znázorňuje rozdelenie IM podľa oblasti
| Názov IM | Popis |
| Prednej steny | alebo aj anteroseptálny pri zasiahnutí povodia cievy RIA |
| Anterolaterálny | IM zasahuje povodie RIA |
| Laterálny |
čiže bočný |
| Spodný | označuje sa aj ako diafragmatický cievy: ACD a RCx |
| Zadnej steny |
zasahuje cievu RCx |
| Pravej komory | postihnutá koronárna artéria ACD |
Príčiny
Príčinou infarktu myokardu sú metabolické zmeny, ktoré nastávajú v prípade nedokrvenia buniek srdcového svalu. Bunky majú nedostatok kyslíka, hromadia sa v nich produkty metabolizmu, ako sú napríklad laktát, serotonín, adenozín.
Nedokrvenie myokardu má na svedomí vo väčšine prípadov ateroskleróza.
Aterosklerotický plát v stene cievy praskne (ruptúra aterosklerotického plátu). Na poškodenú cievnu stenu nasadajú krvné doštičky, vzniká intrakoronárna trombóza, čiže trombus v cievnom priesvite.
Prečítajte si tiež: Článok Ischemická choroba srdca na Zdravotéke.
Tento trombus zapríčiní zúženie cievy (jej vnútorného priemeru). Následkom je znížený prietok krvi do ostatnej časti artérie.
Pri väčšom rozsahu trombózy vzniká uzáver koronárnej tepny a prúdenie krvi sa zastaví úplne. To vedie k ischémii, čiže nedokrveniu po 15 - 20 minútach.
Približne do 2 hodín vzniká nezvratné odumretie, čiže nekróza nedokrvených buniek srdca.
Príčiny obmedzenia až úplného zastavenia prietoku krvi vencovitou cievou sú:
- ateroskleróza s trombotizáciou
- spazmus cievy - stiahnutie ciev, aj ako následok požitia kokaínu
- arteritída (zápal cievy)
- embolizácia
- trombóza bez aterosklerózy
Pri čiastočnom obmedzení prietoku krvi cievou (neokluzívny trombus) nastáva nestabilná angína pectoris alebo NSTEMI. Táto forma nemusí mať klinické prejavy, a to až do doby zvýšeného nároku srdcového svalu.
Ak je cieva uzatvorená trombom úplne (okluzívny trombus), následkom je STEMI alebo náhla kardiálna smrť.
STEMI alebo tiež akútny infarkt myokardu, čiže AIM, má svoje typické príznaky.
Avšak, v niektorých prípadoch sa môže prejavovať tiež atypicky alebo prebieha nemo, asymptomaticky.
Vo veľa prípadoch je náhla srdcová smrť ako prvým príznakom ochorenia, a to u dovtedy zdravého človeka.
Poznáme niektoré rizikové faktory, ktoré smerujú k AIM, a to sú:
- metabolický syndróm, ktorý zahŕňa:
- obezitu
- dyslipidémiu, metabolické ochorenie a porucha krvných lipidov (tukov)
- hyperglykémiu, čiže zvýšenú hladinu cukru v krvi, alebo jej predstupeň - prediabetes
- hypertenziu, čo je zvýšený krvný tlak
- vek, najmä nad 40 rokov
- riziko vzniku kardiovaskulárnych ochorení u mužov nad 40 rokov 49 %
- u žien nad 40 rokov 32 % a po menopauze
- pohlavie
- muži sú ohrození viac
- ženy chráni estrogén, a to až do menopauzy, následne sa riziko medzi pohlavím vyrovnáva
- fajčenie
- porucha metabolizmu tukov, vysokú hladinu cholesterolu v krvi
- hypertenzia
- cukrovka
- nadváha a obezita, najmä brušný typ obezity
- drogy, a to najmä kokaín
- nedostatok pohybu, sedavý spôsob života
- alkoholizmus
- psychosociálne faktory
- dlhodobý negatívny stres
- nízke zastúpenie zeleniny a ovocia v strave
- genetická predispozícia a rodinná anamnéza
Zaujímavé informácie o:
Hodnotách krvného tlaku a
Aké sú typické príznaky vysokého krvného tlaku?
Príznaky
Príznaky infarktu myokardu môžu byť typické alebo atypické. Avšak, v niektorých prípadoch môže poškodenie srdcového svalu prebehnúť nepoznane, a teda asymptomaticky.
Určite ste počuli o tom, že človek prekonal IM a ani o tom nevedel.
Pod termín AKS spadá aj náhla kardiálna smrť. Srdcová smrť je závažnou komplikáciou infarktu. A je veľmi znepokojivé, že v niektorých prípadoch je prvým príznakom ochorenia u dovtedy zdravého človeka.
Náhla kardiálna smrť nastáva okamžite po uzatvorení koronárnej cievy alebo do hodiny od vzniku ťažkostí.
Príznaky infarktu myokardu:
- bolesť na hrudi, odborne stenokardia, stenokardie
- aj ako bolesť za hrudnou kosťou (retrosternálna bolesť)
- bolesť môže mať charakter
- tlaku, ako aj napríklad tlak na hrudi až v krku
- zvierania
- pálenia
- neurčitý pocit na hrudi, čiže dyskomfort
- kameň na hrudi, ako keby niekto sedel na hrudi
- je intenzívna
- bolesť môže vyžarovať do iných častí tela
- do horných končatín, charakteristicky do ľavej ruky, ramena, prstov
- krku
- sánky, čeľuste
- medzi lopatky
- bolesť trvá viac ako 15 - 20 minút
- bolesť nereaguje na nitroglycerín (NTG) a iné nitráty
- nezaberajú ani analgetiká
- bolesť v hornej oblasti brucha, v epigastriu
- zhoršený alebo zmenený priebeh stabilnej angíny pectoris
- dušnosť - sťažené dýchanie, dyspnoe
- potenie, studený pot
- bledosť
- nevoľnosť
- pocit na vracanie až vracanie
- závraty
- krátkodobá strata vedomia, čiže synkopa, kolaps
- úzkosť
- strach zo smrti, označuje sa ako horror mortis
- celková slabosť
- búšenie srdca
- srdcová arytmia
Variabilita príznakov závisí od miesta, rozsahu postihnutia srdcového svalu, a teda od oblasti uzatvoreného srdcového krvného riečiska.
Alarmujúci je údaj, že až 45 % ľudí s IM zomiera do 4 hodín od nástupu ťažkostí.
Polovica úmrtí je mimo zdravotnícke zariadenie. U mladých ľudí je rizikom najmä rodinný výskyt a genetická predispozícia, porucha krvných lipidov, cukrovka a zneužívanie kokaínu.
To aká je prognóza a prežívanie postihnutého človeka závisí rovnako od rozsahu IM, ale aj od skorého rozpoznania ťažkostí a včasnej odbornej liečby. Nepomáha domáce liečenie a ani alternatívna liečba.
Komplikácie infarktu srdcového svalu
Samotná ischémia srdcového svalu závažne ohrozuje zdravie a život človeka. Avšak, pri infarkte sa môžu vyskytnúť aj rôzne komplikácie. Porucha činnosti ľavého srdca má za následok ľavostranné zlyhávanie srdca až kardiogénny šok. To vedie k dušnosti a k pľúcnemu edému.
Článoky v sekcii choroby:
Srdcové zlyhávanie
Šok - všeobecné informácie
Kardiogénny šok
Pľúcny edém je opuch pľúc, ktorý je dôsledkom zlyhania funkcie ľavej komory. Krv sa hromadí pred ľavou komorou. Tekutina z ciev prestupuje do pľúc. To sa typicky prejaví dušnosťou a prítomnými chropkami pri dýchaní, až počuteľným bublaním pri dýchaní na vzdialenosť.
Viac informácií o pľúcnom edéme v článku na Zdravotéke.
Ischémia srdcového svalu má za následok rôzne biochemické zmeny a poruchu metabolizmu buniek. Čoho dôsledkom môže byť aj srdcová arytmia. Závažná je komorová fibrilácia. Rizikom je aj systémová embolizácia, a to napríklad do mozgu, keď vzniká náhla cievna mozgová príhoda, či obličiek.
Medzi iné riziká patrí aj aneuryzma, vznik defektu komorového septa, chlopňové chyby, ale aj ruptúra steny srdca a následná tamponáda perikardu.
Diagnostika
Diagnostika sa opiera o základné zhodnotenie klinického obrazu. A teda anamnézu postihnutého človeka. Základom je odobratie dôležitých informácií ohľadom bolesti, jej charakteru či vyžarovania.
Samozrejme, dôležitý je časový údaj trvania ťažkostí.
Typické príznaky vedú k diagnóze. Pri infarkte srdcového svalu sa vyskytujú aj ostatné pridružené príznaky, ktoré môžu napomôcť k domnienke, že ide o infarkt. Samozrejme, to či je príčinou ťažkostí infarkt alebo iné ochorenie zhodnotí zdravotnícky pracovník.
Preto je dôležité, pri výskyte symptómov volať 155. Nakoľko, bolesť na hrudi môže skrývať rôzne diagnózy, ako napríklad:
- disekciu aorty
- pľúcnu embóliu
- pleuritídu
- GERD či zápal pažeráka
- vredovú chorobu žalúdka a dvanástnika
- záchvat paniky a úzkosť
- ťažkosti s chrbticou
Zdravotnícki pracovníci ďalej vykonávajú vyšetrenia ako je EKG. EKG je základnou vyšetrovacou metódou, ktorou sa diagnostikuje AIM. Pri tomto vyšetrení sa hodnotí, či ide o STEMI, alebo NSTEMI. To má význam v následnej liečebnej stratégii. Nakoľko človek so STEMI je indikovaný na primárnu reperfúznu liečbu v kardiocentre, čiže v PKI centre.
EKG vyšetrenie je dostupné v ambulanciách záchrannej zdravotnej služby (ZZS), ktorá je zložkou prednemocničnej a neodkladnej zdravotnej starostlivosti. V primárnej zdravotnej starostlivosti u praktického lekára (nie všetci praktickí lekári majú EKG). Ale aj u špecialistu v ambulancii internistu či kardiológa.
Ak nie je jednoznačné či ide o IM, môže sa doplniť odber krvi, keď sa hodnotia krvné základné krvné parametre, ale najmä troponín. Pri nekróze sa z nekrotizujúcich buniek srdcového svalu uvoľňuje troponín.
Prednemocničný manažment AKS
Predtým ako sa človek s akútnym koronárnym syndrómom dostane do nemocnice je potrebné zaistiť vhodný prednemocničný manažment. Samozrejme, závisí to od situácie. Človek sa môže nachádzať doma, na ulici či v ambulancii praktického lekára, alebo v ambulancii špecialistu.
Dôležité je však:
- rýchle diagnostikovanie
- včasná liečba
- smerovanie pacienta do kardiocentra PKI centra alebo správnej nemocnice
Tabuľka uvádza informácie k AKS
| Akútny koronárny syndróm | |||
| TYP | STEMI | NSTEMI | Nestabilná AP |
| Anamnéza | bolesť na hrudi | bolesť na hrudi | bolesť na hrudi |
| Volať 155 | |||
| EKG | ST elevácia čerstvý blok LBBB alebo bifascikulárny blok |
ST depresie zmeny T vlny |
ST depresie zmeny T vlny |
| Biochémia | pozitívny troponín | pozitívny troponín | negatívny troponín |
| Liečba |
včasná liečba |
nepodávať nič i.m. | nepodávať nič i.m. |
| Smerovanie |
primárna reperfúzna liečba |
nemocnica | nemocnica |
|
Smerovanie pacienta záleží najmä od diagnostiky STEMI, ale aj od časového údaju |
|||
|
KPR v prípade náhleho zastavenia krvného obehu bezodkladné kompresie hrudníka |
|||
|
POZOR veľmi dôležité je včasné rozpoznanie príznakov AKS |
|||
Angioplastika, čiže ukážka PKI
Tabuľka uvádza dôležité časové intervaly pri AKS
| Názov | Ideálny časový úsek | Popis |
| Vznik ťažkostí až EKG | do 10 minút | je ideálny čas po diagnostikovanie AIM pozor na zanedbanie ťažkostí zo strany postihnutého človeka či lekára zhoršuje sa liečebná stratégia zvyšuje sa riziko komplikácií |
| EKG - trombolýza (ihla) | do 30 minút | ak nie je odporúčaný časový dosah PKI centra časové zdržanie diagnostiky |
| EKG - PKI | do 120 minút optimálne do 90 minút |
intervencia v kardiocentre označuje sa aj ako EKG - balón interval od diagnostiky STEMI na EKG po príchod do kardiocentra |
| EKG - PKI pri rozsiahlom prednom IM | do 90 minút optimálne do 60 minút |
|
| EKG - koronarografia po trombolýze | 3 - 24 hodín | |
| Celkový ischemický čas je čas od vzniku príznakov až po zavedenie balóna do postihnutej cievy a jej spriechodnenie | ||
Video o tom, čo sa deje počas infarktu?
Video o tom, čo sa deje počas infarktu?
Priebeh
Priebeh infarktu srdca závisí od viacerých faktorov.
Ako je napríklad miesto a rozsah postihnutia cievneho riečiska, a teda oblasť ischémie, aktuálny stav srdca, ale aj prítomnosť kolaterálneho krvného zásobenia.
Infarkt myokardu môže mať typický priebeh.
Avšak, v niektorých prípadoch sa prejavuje atypicky, dokonca sú prípady, keď prebieha asymptomaticky, teda skryto.
Typický priebeh sa vyznačuje bolesťou za hrudnou kosťou alebo na hrudi. Bolesť môže mať nešpecifický charakter, keď sa označuje ako hrudný dyskomfort. Ale môže byť tlaková, pálivá či zvieravá. Človek opisuje pocit, ako keď mu niekto sedí na hrudi alebo mal kameň na hrudníku.
Bolesť je v jednom mieste, ale často vyžaruje do ramien, ľavej hornej končatiny, krku či sánky, alebo medzi lopatky. Ischémia srdca trvá dlhšie ako 15 - 20 minút, takže aj bolesť pretrváva. Nereaguje na nitráty ani na bežné analgetiká.
Pridružuje sa sťažené dýchanie, bledosť, potenie. Človek môže pociťovať strach zo smrti a úzkosť. Samozrejme, ak sa tieto príznaky vyskytujú spolu alebo v rôznej kombinácii, nie je potrebné čakať či ťažkosti prejdú. Potrebná je okamžitá pomoc.
Pri infarkte môže byť prítomná porucha srdcového rytmu, búšenie srdca. Ale aj iné neurologické ťažkosti alebo zhoršenie psychického stavu, ako je napríklad aj zmätenosť. Vtedy je podozrenie na embolizáciu do cievneho riečiska mozgu, teda cievnu mozgovú príhodu.
Človek môže krátkodobo stratiť vedomie, odpadne, ale následne sa preberá. Porucha vedomia môže byť zapríčinená aj zastavením obehu. To je často následkom komorovej fibrilácie či tachykardie. V takom prípade je dôležité rozpoznanie a zahájenie KPR, čiže kompresií hrudníka.
Ak je v dosahu AED, čiže automatický externý defibrilátor, treba ho použiť.
Infarkt srdca patrí medzi najčastejšie príčiny náhlej smrti. A to aj napriek dobrej sieti prednemocničnej starostlivosti a dostupnosti kardiocentra či PKI centra. Náhla kardiálna smrť nastáva do okamžite alebo do 1 hodiny od vzniku ťažkostí. Často je prvým príznakom u doteraz zdravého človeka.
TIP: Viac informácií o zastavení krvného obehu v článku o arytmii.
Pripájame poučené video o KPR
Prvá pomoc pri infarkte myokardu
Infarkt myokardu je akútny stav a ohrozuje človeka na zdraví a živote. Preto je potrebné včasné rozpoznanie typických príznakov a okamžite reagovať. Ak spozorujete tieto príznaky, treba konať rýchlo.
Včasné rozpoznanie a rýchla liečba sú dôležité pre budúci stav srdca a jeho funkciu.
Prvá pomoc:
- postihnutého pohodlne posaďte, o niečo ho oprite, napríklad na zem o stenu
- buďte s ním
- upokojujte ho
- zakázaný je príjem jedla, pitia
- nefajčiť a nepiť alkohol
- treba hneď zavolať záchrannú zdravotnú službu na číslo 155
- ideálne je podať mu liek s obsahom kyseliny acetylsalicylovej (ASA), ako napríklad Anopyrín, Aspirín, Acylpyrín a to v dávke 400mg
- pozor na alergiu
- ak postihnutý má ischemickú chorobu srdca alebo už prekonal infarkt
- mal by okamžite užiť ASA
- ak má predpísaný nitroglycerín (NTG) alebo iný nitrát (sprej)
- pozor pri podávaní NTG musí byť krvný tlak vyšší ako 100, inak hrozí kolaps a strata vedomia
- nitráty sa nesmú použiť, ak človek počas 48 hodín užil sildenafil - Viagra a podobné prípravky
- do príchodu pomoci treba sledovať stav postihnutého
- pričom nezabudnite, že najmä v období extrémneho tepla môže byť riziko komplikácií vyššie
- pri zastavené obehu KPR, spätne volať 155 - operátor navedie na správny postup
- ak je dostupná AED (automatický externý defibrilátor) - použiť ho
- KPR do príchodu pomoci
Hrozivá štatistika a možná prevencia
Štatistika tohto srdcového ochorenia je pomerne vážna a hrozivo prekvapujúca. Na svete každý rok zomrie na infarkt myokardu viac ako 17 miliónov ľudí, pričom u nás je to niekoľko tisíc. V praxi to znamená, že každú minútu niekto v Európe zomrie na infarkt myokardu.
A práve preto netreba ochorenie podceňovať. Vinu na vysokých číslach má aj nesprávny životný štýl a zlá životospráva. A tak je viac ako kedykoľvek inokedy dôležitá prevencia. Ktoré faktory sú rizikové pre vznik infarktu a ktoré pôsobia naopak preventívne?
Nasledujúca tabuľka ponúka v skratke rýchly prehľad odpovedí:
| Faktor | Vplyv na výskyt infarktu |
| Vysoký krvný tlak a vysoký cholesterol | rizikový vplyv |
| Fajčenie a nadmerná konzumácia alkoholu | rizikový vplyv |
| Cukrovka, nadváha a obezita | rizikový vplyv |
| Rodinná anamnéza | rizikový vplyv |
| Ovocie a zelenina každý deň | preventívny vplyv |
| Dostatok pohybu každý deň | preventívny vplyv |
| Udržiavanie cholesterolu a krvného tlaku | pozitívny vplyv |
| Dostatočný pitný režim | pozitívny vplyv |
| Vyhýbanie sa ťažkým a mastným jedlám | pozitívny vplyv |
| Preventívne prehliadky | preventívny vplyv |
| Liečba rizikových faktorov | preventívny vplyv |
