Repík lekársky a jeho účinky: Takmer všemocná rastlina? Čo a ako sa zbiera?

Ľudovo sa nazýval „Celého sveta zdravie“, lebo bol považovaný za univerzálny všeliek.

Repík lekársky patrí do botanickej čeľade ružovité (Rosaceae).

Ide o trvácu bylinu s 30 – 80 cm vysokou stonkou. Stonka je na pohmat drsná a chlpatá. Rastlina sa vyznačuje nepárno - perovitozloženými, rôzne veľkými listami. Na vrchole stonky sa nachádzajú klasovito usporiadané drobné žlté kvietky.

Repík lekársky, prezývaný aj „kostolná veža“ je trvalka rastúca na Severnej pologuli, hlavne v Európe a Afrike, ale je rozšírený aj do iných severných regiónov. Repík je v prírode nápadný a pekný, láka rôzne opeľovače. Čaj z neho sa môže piť denne.

Kvitne od júna do augusta.

Repík lekársky rastie najmä na suchých miestach. Darí sa mu v lesoch, na lúkach, či rúbaniskách. Často sa vyskytuje aj vo vyššie položených oblastiach na kopcoch alebo pasienkoch.

Pri priemyselnom pestovaní sa používa hlinito – piesočnatá pôda. Pestujú sa tak šľachtené odrody s vhodným obsahom účinných látok.

História rastliny

Repík lekársky je veľmi známa a rozšírená liečivá bylina.

Jeho latinský názov Agrimonia Eupatoria je odvodený od mena Mithriades Eupator. Eupator bol kráľom Pontu, starovekého kráľovstva v malej Ázii. Považovali ho za veľkého zberateľa rastlín a slávneho autora botanických spisov.

Staroveký autor Plínius starší o ňom v svojom diele Historia naturalis (História prírody) napísal, že si veľmi cenil repík, ako užitočný a všestranný liečivý prostriedok.

Zmienky o liečivej sile repíka a jeho pôsobení pri rôznych zdravotných problémoch odvtedy možno nájsť naprieč celou históriou ľudstva. Napríklad v 15. storočí vystupuje ako hlavná zložka „Arkebúzovej vody“, prostriedku na ošetrovanie strelných poranení po dobových palných zbraniach – arkebúzach.

V starovekom Grécku bol repík zasvätený bohyni vojny Aténe. Už vtedy sa z neho vyrábala masť na poranenia.

Stredoveký bylinkár Mattbioli nazýva repík „zázračnou bylinou proti nespavosti“. Vraj stačí dať pod vankúš rozkvitnutú stonku rastliny a hneď sa dostavia driemoty.

V iránskej tradičnej medicíne sa zasa používa ako prostriedok na podporu funkcie pečene. Známy je tiež pre svoje antibakteriálne a protizápalové účinky. Okrem týchto má repík i ďalšie, viac či menej zdokumentované možnosti použitia.

Aké účinné látky obsahuje repík lekársky?

Repík lekársky obsahuje niekoľko desiatok účinných látok. Mnohé z nich sú zodpovedné za jeho blahodárne účinky na ľudské zdravie.

Najvýraznejšie zastúpenie v rastline majú látky tzv. polyfenol – polysacharidového komplexu. Tvorí ho množstvo organických kyselín a rôznych zložených cukrov.

Niektorí autori uvádzajú, že práve tento komplex látok spolu s rastlinnými pigmentami, nazývané flavonoidy, v repíku lekárskom, sú zodpovedné za protizápalovú a antioxidačnú aktivitu rastliny.

Medzi látky, zastúpené taktiež v hojnej miere, patria silice (prchavé esenciálne oleje). Pripisuje sa im schopnosť repíka hojiť rany.

Repík ďalej obsahuje taníny a horčiny. Bylina má preto horkú chuť a adstringentné (sťahujúce) pôsobenie na kožu. 

Vďaka všetkým účinným látkam obsiahnutým v repíku lekárskom možno jeho pôsobenie prehľadne zhrnúť nasledovne.

Repík lekársky má:

• Protizápalové účinky
• Adstringentné účinky (sťahujúce) – vhodné najmä pri hojení ťažkých a mokvajúcich rán, podporujú zrážanie bielkovín a znižujú prekrvenie a sekréciu
• Antibakteriálne účinky
• Protivírusové účinky
• Fungicídne účinky (účinky proti hubám)
• Dezinfekčné účinky
• Antipyretické účinky (znižuje horúčku)
• Diuretické účinky (pôsobí močopudne)
• Hemostatické účinky (zastavuje krvácanie)
• Hepatoprotektívne účinky (účinky pri ochrane pečeňových buniek) vďaka antioxidačnej aktivite, teda schopnosti eliminovať voľné radikály. Voľné radikály sú látky schopné poškodzovať pečeň, mierne detoxikačné účinky
• Cholagogické účinky (zvyšuje vylučovanie žlče)
• Účinky ako stomachikum (podporuje chuť do jedla)
• Antidiabetické účinky (znižuje krvný cukor)
• Účinky na žlčové a iné kamene (rozpúšťa tieto kamene)

Niektoré z uvedených účinkov sa potvrdili len experimentálne a pre uvedenie do praxe bude nutný ich ďalší výskum. Iné sú rokmi fytoterapeutického používania repíka potvrdené a popísané v odbornej literatúre. O takýchto účinkoch sa dočítate ďalej v článku.

• Repíkový zápar
• Repíková tinktúra

Repíkový zápar

Repíkový zápar je vlastne klasický repíkový čaj.

Je možné ho kúpiť ako sypanú bylinu, alebo porciovaný. Príprava je jednoduchá a návod je súčasťou balenia.

Zvyčajne sa doporučuje jednu čajovú lyžičku sypanej byliny zaliať 2,5 dl vriacej vody a lúhovať 10 minút.

Dávkuje sa 1 šálka maximálne 3x denne. 

Používa sa vnútorne. Na vonkajšie použitie je takto pripravený zápar pomerne slabý.

Použitie repíkového záparu:

• Podpora chuti do jedla.
• Pri tráviacich problémoch všeobecne.
• Pri ochoreniach pečene ako podporná liečba.
• Pri gastritíde (zápal sliznice žalúdka) rôzneho pôvodu.
• Pri zhoršenej funkcií žlčníka na podporu vylučovania žlče.
• Pri zápaloch močových ciest (napríklad ako súčasť rôznych priemyselne vyrábaných čajov).
• Pri zápaloch dýchacích ciest.

Repíková tinktúra

Repíková tinktúra je alkoholový extrakt repíka lekárskeho.

Je vhodná na vnútorné i vonkajšie použitie.

Indikácie sa zhodujú s repíkovými obkladmi a záparom. Dávkovanie môže byť rôzne, podľa vybranej tinktúry. Každý výrobca ho určuje inak, podľa vlastností ním vyrobenej tinktúry.

• Repíkové kloktadlo
• Repíkové obklady
• Repíková masť

Východiskový produkt pre prípravu kloktadla a obkladu je repíkový odvar, ktorý sa dá pripraviť nasledovne:

• Repíkovú vňať v množstve 20 – 30 g na 1 liter vody mierne prevlhčíme – tak aby bola vlhká, ale nie ponorená vo vode.
  • Pri príprave koncentrovaného repíkového odvaru použijeme 100 g vňate na 1 liter vody.
• Zalejeme vriacou vodou.
• Varíme pri teplote 100 ^oC po dobu 15 až 30 minút.
• Necháme vychladnúť.
• Prefiltrujeme cez gázu.

Takto získaný repíkový odvar môžeme použiť pre prípravu kloktadla a obkladu.

Repíkové kloktadlo

Repíkové kloktadlo je zvyčajne pripravované z koncentrovaného repíkového odvaru alebo záparu. Na prípravu repíkového kloktadla možno použiť komerčne dostupnú sypanú bylinu repíka.

Vhodný postup prípravy a odporučené dávkovanie sú vždy uvedené na obale výrobku. Odporúča sa dodržať ho.

Použitie repíkového kloktadla:

• V počiatočných štádiách zápalu hrdla – zápaly hrtana, hltana a mandlí – pomôže najmä pri miernej bolesti.
  • Uplatňuje sa tu protizápalový, antibakteriálny, protivírusový a dezinfekčný účinok repíka.
• Na rany a afty v ústnej dutine.
• Pri zápale ďasien a paradentóze.

Repíkové obklady

Ako repíkový obklad je vhodné použiť gázové štvorce, alebo čistú tkaninu namočenú do koncentrovaného repíkového odvaru a mierne vyžmýkanú.

Použitie repíkových obkladov:

• Podpora hojenia rán rôzneho pôvodu – napríklad ťažko sa hojace pooperačné rany. Tu pomôže výhodná kombinácia dezinfekčného účinku, účinku proti baktériám, vírusom a adstringentného účinku.
• Pri opare. Ide o vírusové ochorenie využíva sa protivírusový účinok repíka.
• Pri varikóznych (vredy z kŕčových žíl) vredoch končatín. Vred je v postate druh zle hojacej sa rany.

Repíková masť

Repíkovú masť s vyhovujúcim zložením je možné zakúpiť napríklad v lekárni. 

Použitie repíkovej masti:

• Pri hemoroidoch – aj na zapálené a krvácavé hemoroidy. Alternatívou je aj sedací kúpeľ v repíkovom odvare.
• V rovnakých prípadoch ako repíkové obklady.
• Zmäkčenie zatvrdnutej kože (napríklad na pätách).
• Ošetrenie popálenín.
• Drobné poranenia a odreniny.

Často sa pýtate:

Čo sa zbiera?

Aby sa zabezpečilo, že bylina bude mať látky zodpovedné za jej požadované účinky v správnom pomere a množstve, zbiera sa jej kvitnúca vňať.

Vňať pozostáva z kvetov, stoniek a listov.

Odporúča sa odrezávať najviac 5 mm hrubé stonky s práve sa rozvíjajúcimi kvetmi. Pokiaľ sú stonky už príliš hrubé, zbierame prízemné listy a vršky kvetov s minimom plodov.

Hrdzou napadnuté listy sa nezbierajú.

Nazbieraná vňať sa suší pri teplote 35 ^oC. Uchovávame ju v dobre uzavretej nádobe, chránenú pred svetlom a vlhkom.

Kontraindikácie

Repík lekársky nie je vhodný na vnútorné použitie v tehotenstve a pre deti do troch rokov.

Užívanie repíka sa neodporúča pri zápche, pretože zápcha je jedným z jeho nežiadúcich účinkov, a repík by ju mohol ešte zhoršiť.

Vonkajšie použite v odporúčaných dávkach nemá kontraindikácie.

Nežiadúce účinky

Pri správnom dávkovaní repíka a produktov z neho sa netreba obávať nežiadúcich účinkov. Bylina v tomto zmysle patrí medzi bezpečné.

Pri prekročení doporučeného dávkovania sa môže vyskytnúť nevoľnosť a zápcha.

Na záver

Verím, že tento článok zodpovedal aspoň niektoré otázky, ktoré ste mohli mať v súvislosti s repíkom lekárskym. Ako už viete má množstvo zdraviu prospešných účinkov. Pri správnom a zodpovednom používaní môže pomôcť zmierniť širokú škálu problémov. Je to možnosť, ako ich vyriešiť prírodnou cestou. Prečo ju nevyužiť, keď sa nám ponúka?

Zaujímavosti

Z účinných flavonoidov je v rastline prítomný kvercitrín.

Silica s horčinou mierne zvyšujú tvorbu žlče, povzbudivo pôsobia na pečeňový parenchým.

Cholín prítomný v bylinke zabraňuje nadmernému ukladaniu tukov v pečeni.

Horčina v repíku lekárskom vyvoláva zvýšené vylučovanie žalúdočnej šťavy a silica mierne zvyšuje peristaltiku čriev.

Novšie výskumy potvrdzujú pri perorálnom užívaní aj antiparazitické účinky.

Repík lekársky je obľúbený ako v pediatrickej, tak i v geriatrickej praxi.

Ako doplnkové drogy sa súčasne indikujú vňať z paliny pravej, lastovičníka väčšieho, listy mäty piepornej, ale hlavne koreň z púpavy lekárskej.

Etanolový extrakt z repíka lekárskeho bol v laboratóriu viac efektívny proti zlatému stafylokokovi, ako proti baktérií Pseudomonas aeruginosa.

Repík lekársky sa využíva v rôznych žalúdočných, žlčníkových, dermatologických, ale i dentálnych kúrach a v kozmetike.