Šošovica jedlá a jej pozitívne účinky i vlastnosti pre zdravie

Šošovica je bohatá na vitamíny, vlákninu a proteíny. Môže byť súčasťou diéty bohatej na výživné látky. Je to jedna z najstarších zdravých potravín.

Jej plody sú typické svojim šošovkovitým tvarom.

Údajne sa zistil ich výskyt už v roku 8000 p.n.l. v oblasti Stredného Východu. Počas druhej svetovej vojny si hlavne v Amerike začali všímať vysoký obsah proteínov v šošovici, ako aj cenovú dostupnosť. Plodina sa stala populárnou.

Pôvodnou krajinou výskytu je India. V súčasnosti je šošovica hlavnou plodinou v krajinách ako Turecko, Sýria a najväčším producentom tejto plodiny je Kanada.

Šošovice sú často kategorizované podľa ich farby:

• Hnedá šošovica – je častá na stoloch, hlavne ako súčasť polievok. Má výraznú zemitú chuť. Počas varenia si drží svoj tvar.
• Šošovica Puy – Pochádza z francúzskeho regiónu Le Puy. Má korenistú chuť.
• Zelená šošovica – varíruje vo veľkosti, je zelenej farby.
• Žltá a červená šošovica – je možné ju rýchlo uvariť. Majú sladkú a orieškovú chuť.
• Beluga – sú to malé čierne šošovice pripomínajúce kaviár. Sú výborné na prípravu teplých, ale aj studených šalátov.

Šošovica je často prehliadaná, pritom obsahuje veľa nutrientov (výživných látok). Neradí sa medzi drahé potraviny a je celosvetovo dostupná.

Všeobecne obsahuje vitamíny skupiny B, minerály ako je horčík, mangán, zinok, fosfor, železo či draslík. Vďaka tomu, že obsahuje až 25 % proteínov zo svojej hmotnosti, je vhodnou alternatívou na konzumáciu mäsa.

Plody šošovice obsahujú veľké množstvo vlákniny. Jej konzumáciou sa zlepšuje črevná pasáž a podporuje sa rast správnych baktérií v tráviacom trakte. Jedenie šošovice zväčšuje objemnosť stolice a prispieva k správnej funkcii čriev.

Šosovica obsahuje aj fytochemikálie (rastlinné chemikálie), ktoré chránia srdce a sú dobrou prevenciou pred vznikom cukrovky (diabetes mellitus 2.typu).

Niektoré fytochemikálie, ako polyfenoly a konkrétne procyanidín či flavanol majú významné antioxidačné a antiinflamatórne (protizápalové) účinky. Bol skúmaný aj ich neuroprotektívny (na nervy ochranný) efekt.

V laboratóriu bolo potencionálne zistené, že polyfenoly majú antikancerogénny efekt. Po ich aplikácií došlo k zastaveniu nádorového bujnenia. Hlavne sa jednalo o kožný karcinóm.

Zatiaľ nie je jasné ako cestou, no polyfenoly zo šošovice majú významný vplyv pri zabránení vzniku cukrovky. Prispievajú ku zvýšeniu kontroly krvného cukru.

K pozornosti je dôležitá aj informácia, že po varení šošovica nestráca svoje výživné a zdravotné vlastnosti.

Väčšina výskumov šošovice však prebehla len na animálnych štúdiách.

Bolo zistené, že šošovica zvyšuje HDL cholesterol a znižuje LDL cholesterol.

Bol zistený antihypertenzívny účinok látok zo šošovice, pričom dochádza k inhibícií (spomaleniu) enzýmu angiotenzínu konvertujúceho enzýmu I. v organizme. Ten je normálne zodpovedný za zúženie ciev, čím sa v organizme zvyšuje prirodzenou cestou tlak krvi.

Keďže rastlina šošovice obsahuje aj vysokú hladinu folátu (vitamín B9), je aj prevenciou pred ochoreniami srdca vplyvom vysokých hladín homocysteínu (aminokyselina). Okrem toho je folát vhodný aj u žien v tehotenstve na zdravý vývoj plodu.

Vďaka šošovici môže dôjsť aj k hmotnostnému úbytku, vzhľadom na jej pomerne vysoký objem.

Bežné množstvo (pol hrnčeka) šošovice pokryje 32 % dennej potreby vlákniny. To je preventívne aj v boji proti rakovine hrubého čreva a pri zápche.

Účinky polyfenolov zo šošovice:

• Antioxidačný – znižuje oxidačný stres a vplyv voľných radikálov na bunky. Vyplýva z toho antimutagénny a zároveň srdcu prospešný vplyv.
• Antiinflamatórny – protizápalové účinky zohrávajú kľúčovú rolu pri zápalových ochoreniach. Znižuje zápal, čím v niektorých prípadoch pomáha organizmu vysporiadať sa s chorobou.
• Antikancerogénny – protirakovinový účinok – ochrana pred vznikom mutácií a nádorového bujnenia
• Kardioprotektívny – prevencia aterosklerózy (kôrnatenia ciev), prevencia akumulácie homocysteínu v organizme, zníženie celkovej hmotnosti
• Antilipidogénny – zvyšuje HDL, znižuje LDL- cholesterol
• Digestívum – plodina podporuje správne trávenie vďaka prítomnosti vlákniny

Šošovica vedie k zvýšenej plynatosti. Je to spôsobené hlavne vysokým obsahom vlákniny.

Tabuľka uvádza nutričné hodnoty na 100 g varenej šošovice

Tabuľka uvádza hodnoty vitamínov a minerálov na 100 g varenej šošovice

Polievky a dusené jedlá – používame šošovicu, ktorú varíme, prípadne dusíme.

Nátierky zo šošovice sú tiež vhodnou alternatívou konzumácie.

Inšpirujte sa našim receptom: 
Šošovicová polievka: Jednoduchý recept na hodnotný a zdravý pokrm?

Rastlina sa nezvykne touto cestou používať.

Rastlina kvitne v júni alebo začiatkom júla. Kvety vyrastajú v jamôčkach listov a sú modrej farby.

Semená majú oválny tvar, sú rôznej farby v závislosti od odrody a môžu byť aj škrvnité. Ich veľkosť je priemerne 4 - 6 milimetrov.

Najlepšie je skladovať šošovicu v chlade, suchu a tmavých priestoroch. Vydrží v kovových, sklených, ale aj plastových nádobách.

Ostatné zaujímavé informácie

Šošovica obsahuje nutrienty, ktoré menia absorpciu iných nutrientov. Jedná sa o inhibítory trypsínu, lektíny, taníny a kyselinu fytovú.

Inhibítory trypsínu blokujú produkciu enzýmu, ktorý stimuluje rozklad proteínov v ľudskom organizme.

Pri vysokom užívaní lektínov môže dôjsť k zvýšeniu priepustnosti črevnej steny a dokonca sú neoverené špekulácie, že by mohlo dôjsť k aktivácií autoimunitných procesov. Lektíny však majú aj protirakovinové a protibakteriálne účinky.

Zníženie obsahu lektínov v šošovici sa dá dosiahnuť nočným namočením plodiny. Po niekoľkých hodinách je možné vodu vyliať. Šošovica sa týmto ochudobní o ne.

Taníny sú antioxidačné látky. Môžu sa podieľať na zhoršenom vstrebávaní železa.

Veľmi zriedka sa objavila na šošovicu alergická reakcia.

Šošovica je bohatá na celú radu nutrientov. Konzumuje sa varená a teší sa všeobecnej obľube. Je to potravina dobrá v boji so srdcovými ochoreniami.