Liečba hyperparathyreózy a hypoparathyreózy: Lieky a chirurgia

Cieľom liečby ochorení prištítnych teliesok je zmierniť príznaky a vrátiť hladiny vápnika a fosforu do normy.

Liečba hypoparathyreózy zahŕňa zvýšený príjem vápnika a tomu prispôsobenú diétu.

  • Doplnky výživy s obsahom vápnika vo forme tabliet alebo nápojov. Odporúčaná denná dávka je 1,5 - 2 g vápnika denne. Pri vysokom príjme vápnika sú časté vedľajšie nežiadúce účinky ako tráviace ťažkosti či zápcha.
  • Substitúcia vitamínu D zvyčajne vo forme kalcitriolu. Dostupné sú preparáty vo forme kapsúl, kvapiek alebo sprejov pod jazyk. Minimálny denný príjem vitamínu D je 2000U, pri liečbe hypoparatyreózy sa odporúča až 25 000U denne.  Vitamín D pomáha telu absorbovať vápnik a eliminovať fosfor. 
  • Užívanie magnézia. Pri znížených hodnotách magnézia v krvi sa zvýrazňuje deficit vápnika a takisto príznaky hypoparatyreózy, napr. tetánia. 
  • Tiazidové diuretiká dopomáhajú znižovať množstvo vápnika vylúčeného močom.

Diéta vhodná pri liečbe hypoparatyreózy

Potraviny s bohatým obsahom vápnika:

  • mliečne výrobky, 
  • zelená listová zelenina, 
  • brokolica 
  • pomarančové šťavy
  • cereálie

Vyvarovanie sa potravín s obsahom fosforu:

  • nealkoholické nápoje, ktoré obsahujú fosfor vo forme kyseliny fosforečnej 
  • spracované mäsové výrobky 
  • tvrdé syry,
  • orechy, 
  • celozrnné výrobky

Liečba primárnej hyperparatyreózy zahŕňa monitorovanie ochorenia a čakanie tzv. watch and wait metóda, lieky alebo operáciu.

Sledovať a čakať je možné v prípade ak sú hladiny vápnika v krvi  len mierne zvýšené, je zachovaná správna funkcia obličiek bez nefrolitiázy (obličkových kameňov), denzitometrické vyšetrenie hustoty kostí je v norme alebo len mierne pod normou a nie sú prítomné iné závažné príznaky ochorenia. 

Lieky

Kalcimimetiká sú preparáty, ktoré len napodobňujú vápnik cirkulujúci v krvi. Kalcimimetikum sa naviaže na receptory prištítnych teliesok čím sú prištítne telieska „oklamané” a vylučujú menej parathormónu. 

Liek môže oklamať prištítne telieska, aby uvoľnili menej parathormónu.

Jedným z takýchto liekov je napríklad cinakalcet. Najčastejšie sa kombinuje s analógmi vitamínu D.

Medzi časté vedľajšie účinky cinakalcetu patrí bolesť kĺbov a svalov, hnačka, nevoľnosť a infekcia dýchacích ciest.

Ženy po menopauze trpia oveľa častejšie ostoporózou ako ženy s vysokou hladinou estrogénov. Pri súčasne prebiehajúcej hyperparatyreóze môže osteoporózu výrazne zmierniť hormonálna substitučná liečba.

Ide však len o podpornú liečbu, ktorá problém s prištítnymi telieskami nerieši.

Nevýhodou tejto liečby je, že dlhodobé užívanie hormonálnej substitučnej liečby zvyšuje riziko vzniku krvných zrazenín a rakoviny prsníka. 

Medzi ďalšie nežiadúce účinky tejto liečby patrí bolestivosť a citlivosť prsníkov, závraty a bolesti hlavy.

Bisfosfonáty sú lieky, ktoré chránia štruktúru hydroxyapatitu v kostiach a tým zabraňujú stratám vápnika z kostí. Bisfosfonáty sa používajú v prvej línii na liečbu osteoporózy spôsobenej hyperparatyreózou.

Pozitívnym účinkom lieku je zníženie výskytu patologických zlomenín kostí. Medzi nežiadúce účinky patrí zvýšenie krvného tlaku alebo riziko tvorby žalúdočného vredu.

Chirurgické riešenie

Operácia pri ktorej sa odstráni tkanivo prištítnych teliesok patrí vo väčšine prípadov k vyliečeniu primárnej hyperparatyreózy. Postačujúce je odstrániť iba žľazy, ktoré sú zväčšené alebo sú postihnuté nádorovým ochorením napr. adenómom

Pri postihnutí všetkých štyroch žliaz sa pristupuje k odstráneniu iba troch, alebo troch s časťou štvrtej žľazy, čím sa ponechá aspoň malá časť funkčného tkaniva, ktoré produkuje parathormón.

Medzi možné komplikácie a riziká operácie patrí:

  • Poškodenie nervov, ktoré ovládajú hlasivky. Tieto nervy prechádzajú v tesnej blízkosti oblasti, v ktorej chirurg operuje a tak sa môžu ľahko nechtiac poškodiť. Výsledkom je strata hlasu pacienta. 
  • Extrémne zníženie hladín vápnika, ktoré vyžaduje substitúciu kalcia a vitamínu D. Tento stav nastáva v dôsledku odstránenia všetkých štyroch žliaz, alebo poškodenia ponechaného malého množstva tkaniva prištítnych teliesok a tak telo už viac nedokáže samé produkovať dostatok parathormónu na udržanie vápnika v normálnych hodnotách.
fzdieľaj na Facebooku