Aneuryzma: Čo je to cievna výduť, ako sa prejavuje a aké má riziká?

Aneuryzma: Čo je to cievna výduť, ako sa prejavuje a aké má riziká?
Zdroj foto: Getty images

Aneuryzma, známa aj pod označením cievna výduť, je závažné ochorenie ciev. Postihuje tepny, teda artérie a aorty. Rozdeľuje sa na pravú, disekujúcu a nepravú. Človek môže s nerozpoznanou aneuryzmou žiť dlhé roky, avšak, jej prasknutie bezprostredne ohrozuje život človeka.

Charakteristika

Aneuryzma, známe je aj pomenovanie cievna výduť, je ochorenie ciev. Spôsobuje ju zmena štruktúry cievnej steny. Najčastejšie postihuje aortu a ostatné tepny, teda artérie. Ide najmä o tepny v oblasti stehna či zákolenia a mozgové cievy. Na aorte zasahuje prevažne brušnú časť. A menej často sa vyskytuje v oblasti pečeňovej, obličkovej či krčnej tepny.

Aneuryzmy sa môžu vyskytnúť kdekoľvek v organizme. Najviac však postihujú aortu, a to jej brušnú časť, následne mozgové tepny.

Výduť cievy sa opisuje ako jej rozšírenie, a to na 1,5 násobok normálneho pôvodného priečneho priemeru (diametru). Je spôsobené chorobnou (patologickou) zmenou štruktúry cievnej steny. Presná príčina tejto zmeny nie je úplne objasnená.

Opisuje sa ako multifaktoriálne pôsobenie rizikových faktorov, medzi ktoré sa radí genetická predispozícia, rodinný výskyt, mužské pohlavie či vysoký vek. Ale napríklad aj ateroskleróza, zápal cievy, infekčné ochorenie (syfilis), úraz, nádor poškodzujúci cievu zvonka či vrodená menejcennosť cievnej steny.

Človek môže žiť s nerozpoznanou aneuryzmou dlhé roky, alebo k jej odhaleniu príde náhodne pri inom vyšetrení, či preventívnej prehliadke. Závažnou komplikáciou je prasknutie (ruptúra) oslabenej vydutej cievnej steny, ktoré nasleduje náhle zhoršenie zdravotného stavu. Preto sa aj aneuryzma označuje ako tichý zabijak.

Vo väčšine prípadov postihuje najmä starších mužov nad 50 rokov. Pri výdutiach mozgových ciev sú to aj mladí ľudia, a práve naopak, poväčšine ženy.

U mužov vo veku 65 - 75 rokov je približný výskyt 3 - 10 % a vysoké riziko výskytu aneuryzmy je nad 80 rokov.

Výduť cievy môže mať rozličný tvar. Pričom najčastejšie je vakovité rozšírenie aorty. Medzi iné tvary aneuryzmy sa radí napríklad člnkovité, vretenovité, difúzne či hadovité. Samozrejme, rozhodujúca je aj veľkosť. Samotná aneuryzma môže svojou veľkosťou zapríčiniť útlak okolitých štruktúr. Čo je hlavný problém hlavne pri mozgových aneuryzmách.

Aneuryzma mozgovej cievy
Aneuryzma mozgovej tepny

Pri aneuryzme brušnej aorty sa určuje veľkosť diametru aorty nad 3 cm. Pričom normálna šírka brušnej aorty je približne 2 cm a odlišnosti sú vzhľadom na vek a pohlavie. Pri šírke vonkajšieho priečneho priemeru nad 5,5 cm je brušná výduť klasifikovaná ako veľká. Malá aneuryzma je v rozmedzí do 4,5 cm.

Vyššie riziko prasknutia aneuryzmy brušnej aorty je v prípade veľkosti nad 5 cm.

V prípade mozgovej aneuryzmy sa výduť rozlišuje podľa veľkosti na:

  • baby aneuryzmu do 3 mm
  • malá výduť 4 - 6 mm
  • stredná výduť 7 - 10 mm
  • veľká výduť 11 - 25 mm
  • gigantická výduť nad 25 mm

Rozdelenie aneuryzmy podľa druhu uvádza tabuľka

Druh Latinský
názov
Popis
Pravá verum
  • 80 % postihujú aortu (srdcovnicu)
  • pričom 1/3 pre hrudníkovú a 2/3 sú brušné
  • aneuryzma má všetky 3 cievne vrstvy
Disekujúca dissecans
  • pozdĺžne rozštiepenie steny artérie
  • vytvára sa vnútrostenový hematóm (krvná zrazenina)
  • odtrhnutie vnútorného endotelu cievy
  • prevažne v hrudníkovej aorte
Nepravá
Falošná
spurium
falsum
  • nedochádza k rozšíreniu cievnej steny
  • krv uniká cez poškodenú cievu do okolia
  • hromadí sa v okolí cievy
  • vytvára periarteriálny hematóm
  • kde sa ohraničí väzivovým tkanivom
  • najmä po úraze, operácii, vpichu ihlou
Arteriovenózna arteriovenosum
  • píšťala (patologické spojenie) medzi tepnou a žilou
  • vrodené ako klbko tepien a žíl
  • pri poraneniach

Príčiny

Príčina aneuryzmy nie je presne objasnená. Predpokladá sa multifaktoriálne pôsobenie viacerých rizikových činiteľov. Patrí sem aj ateroskleróza, genetická predispozícia a rodinný výskyt. Vznik ovplyvňujú aj biochemické a enzymatické faktory či hemodynamický vplyv v mieste členenia a delenia aorty na menšie artérie.

Aneuryzmy vznikajú poväčšine v miestach kde sa cievy ohýbajú a vetvia, čiže rozdeľujú. V danej oblasti je cieva pod najväčším hemodynamickým zaťažením. V prípade mozgových výdutí sa podieľa aj nižšia elasticita, menšia vrstva svaloviny a predpoklad vrodených predispozícií cievnej steny.

Človek sa s aneuryzmou nenarodí, vyvíja sa v priebehu života.

Medzi hlavné príčiny vzniku cievnych výdutí a rizikové faktory sa zaraďujú:

  • ateroskleróza
  • zápal cievy
  • infekčné ochorenia, ako je napríklad syfilis, salmonelová arteritída, TBC, mykotická infekcia
  • poškodenie cievy zvonka, jej nahlodanie nádorom, TBC, peptickým vredom
  • úraz a poranenie cievy, napríklad pri operácii, po vpichu ihlou, pri katetrizačnom vyšetrení
  • vrodená menejcennosť cievnej steny
  • genetické a dedičné vplyvy
    • 12 x vyššie riziko u prvostupňových pokrvných potomkov 
    • poruchy spojivového tkaniva
    • Marfanov syndróm
    • Ehler - Danlosov syndróm
  • biochemické a enzymatické faktory
    • znížené množstvo kolagénu, elastínu
    • deficit alfa 1 antitrypsínu
    • vyššia proteolytická aktivita enzýmov, matrix metaloproteinázy (MPPs)
  • hemodynamické vplyvy
  • hypertenzia, ako príčina komplikácie, čiže ruptúry výdute
  • fajčenie
  • alkohol
  • vyšší vek nad 50 rokov
  • mužské pohlavie
  • celkovo zlý životný štýl

Príznaky

Príznaky v prípade aneuryzmy závisia na viacerých okolnostiach. Avšak, výduť cievy sa nemusí prejaviť vôbec. A často je jej prvým prejavom prasknutie s následným náhlym a dramatickým rozvojom ťažkostí. Komplikácia v podobe ruptúry má často ťažký priebeh končiaci smrťou alebo s vážnymi trvalými následkami. Preto má aneuryzma pomenovanie tichý zabijak.

Aneuryzma hrudníkovej aorty spôsobuje množstvo problémov, ako je napríklad postihnutie aortálnej chlopne s následnou nedostačujúcou aortálnou funkciou. Krv sa nepostačujúco vyprázdňuje do aorty, čiže smerom do organizmu. Následkom toho vzniká hypertrofia a dilatácia ľavej komory srdca, čiže zväčšenie srdca.

Môže byť príčinou zúženia koronárnych tepien. Čo vyvoláva ťažkosti ako pri ischémii srdca, čiže angínu pectoris  infarkt srdcového svalu. Aneuryzma utláča aj okolité štruktúry nachádzajúce sa v hrudníku, a to hrtan, hlasivky, priedušnicu, priedušky či pažerák.

Zaujímavé informácie: prečítajte si tiež články na Zdravotéke o angíne pectoris, ischemickej chorobe a infarkte srdca.

Pri postihnutí brušnej aorty sa udáva najvyšší výskyt v oblasti pod odstúpením obličkových tepien a až v 1/3 prípadov pokračuje až po bedrové tepny. Podstatné množstvo týchto brušných výdutí prebieha bezpríznakovo. Následne pri zväčšení nastupuje bolesť brucha a hrozí riziko jej prasknutia.

Základom ťažkostí je opäť útlak okolitých tkanív a štruktúr, ako sú napríklad črevá, obličky či stavce. Aneuryzma narúša aj prúdenie krvi cievou. To je následne predispozíciou vzniku trombov - krvných zrazenín. Krvné zrazeniny môžu spôsobiť ischémiu tkaniva v danej oblasti postihnutia.

Aneuryzma aorty a prúdenie krvi
Prúdenie krvi cez miesto s aneuryzmou

Komplikáciou je aj odtrhnutie zrazeniny a prenos tohto embolusu, čiže embolizácia. Stáva sa tak napríklad pri aneuryzme artérie poplitea, čo je zákolenná tepna. Embólia v končatine zapríčiní ischémiu s následnými ťažkosťami. Nedokrvenie končatiny sa prejaví bolesťou, zmenou farby (fialová, bledá, mramorová až sivá) či pokles teploty nohy na dotyk.

Výduť môže byť aj dôvodom straty krvi z telesného obehu. Vzniká chudokrvnosť, teda anémia. Pričom pri ruptúre aneuryzmy nastupuje sa zdravotný stav mení náhle. Nastupuje intenzívna, neznesiteľná krutá bolesť, veľké krvné straty s prejavom šoku. Komplikácia je závažná, ohrozuje zdravie a život postihnutého človeka a aj napriek urgentnému chirurgickému zákroku zomiera 40 - 60 % pacientov.

V prípade mozgovej aneuryzmy býva prvým prejavom jej existencie až prasknutie. To je vo väčšine prípadov následkom zvýšenia krvného tlaku pri oslabenej cievnej stene. Vzniká krvácavá cievna mozgová príhoda, ktorá značne ohrozuje zdravie a život človeka, a v podobe SAH / SAK (subarachnoidálnej hemoragie / krvácania).

Uvádza sa, že približne v 45 % prípadov mozgovej (intrakraniálnej) aneuryzmy nastáva ruptúra.
Pričom úmrtnosť sa udáva až v 44 % týchto krvácaní.
A približne 10 % postihnutých zomiera pred príchodom zdravotnej pomoci.

Okrem hypertenzie sa na riziku podieľa aj fajčenie, alkohol, dokonca, aj tehotenstvo. Vyznačuje sa ťažkosťami ako je intenzívna bolesť hlavy, meningeálne príznaky, teda meningizmus čo je napríklad opozícia šije, neschopnosť predkloniť hlavu a dotknúť sa hrudníka bradou, ale aj zvýšená citlivosť na hluk a svetlo, teda fotofóbia. Ďalej sa pridružuje zvracanie alebo porucha vedomia, a teda kolaps či bezvedomie.

Mozgová aneuryzma spôsobuje útlak mozgového tkaniva, nakoľko je mozog uložený v lebke a tá je nepoddajná. Čiže aj neprasknutá mozgová výduť má za následok rôzne nešpecifické ťažkosti. Ako je napríklad:

  • porucha rovnováhy, chôdze a koordinácie
  • porucha reči
  • problém s videním, výpadok zorného poľa
  • poruchy pamäti
  • zhoršenie myslenia, spoznávania a spracovania informácií
  • zníženie koncentrácie - sústredenosti
  • zmeny správania
  • únava, zvýšená spavosť

Tabuľka uvádza rozličné príznaky aneuryzmy a jej ruptúry podľa oblasti výskytu

Miesto aneuryzmy Príznaky
Mozgové tepny čiže aj Willisov okruh (cievne zásobenie mozgu)
  • intenzívna bolesť hlavy, opisovaná ako najhoršia bolesť hlavy
  • meningizmus
    • stuhnutý krk
    • citlivosť na svetlo
  • nevoľnosť
  • napínanie na vracanie
  • vracanie
  • závraty
  • kolaps až bezvedomie
  • hučanie v ušiach
  • poruchy zraku, ako aj dvojité videnie
  • rozšírenie zreníc
  • poruchy reči
  • zhoršenie mobility
  • porucha citlivosti
Aorta
Hrudníková aorta najčastejšie vzostupná časť aorty
možná komplikácia:
  • tamponáda perikardu
  • ischémia až infarkt myokardu
  • bolesť na hrudi
  • dýchavičnosť
  • zhoršené prehĺtanie
  • ťažkosti s rečou
pri disekujúcej aneuryzme hrudníkovej aorty:
  • prudká až šokujúca bolesť na hrudníku
  • spôsobuje ju krvácanie medzi vrstvy cievnej steny a ich oddeľovanie
  • nezaberá nitroglycerín a analgetiká
  • bolesť vyžaruje do chrbta či brucha
  • šokový stav
  • srdcové zlyhanie
  • pri postupe disekcie smerom ku koronárnym cievam infarkt myokardu
  • smerom ku karotídam aj obraz cievnej mozgovej príhody
  • priebeh a intenzita ťažkostí závisí od miesta disekcie a jej postupu
  • náhla smrť
  • asi u polovice postihnutých smrť do 24 hodín
Brušná aorta
  • 75 % môže prebiehať asymptomaticky
  • nález náhodne pri inom vyšetrení
  • bolesť brucha
  • vyžarovanie do chrbta a krížov
  • nauzea
  • vracanie
  • strata telesnej hmotnosti
  • nechutenstvo
  • dyspeptické ťažkosti
  • hmatateľný pulzujúci útvar v bruchu
    • POZOR u obéznych ľudí chýba
    • a u chudých je falošne pozitívny
  • útlak obličiek a močových ciest
    • hydronefróza
    • obličkové zlyhanie
    • obraz obličkovej koliky
 riziko ruptúry pri veľkosti nad 5 - 6 cm, prejaví sa ako:
  • až 40 % prvý príznak
  • náhla intenzívna bolesť
  • vyžarovanie do chrbta a slabín
  • kolaps
  • hemoperitoneum (krv v brušnej dutine)
  • šok zo straty krvi, zrýchlený tep a dych
  • peritoneálne dráždenie
    • doskovité brucho
    • bolestivo citlivé na dotyk
Ostatné
  • riziko trombotizácie až embolizácie
    • nedokrvenie končatiny
    • bolesť
  • pulzujúci hmatateľný útvar
  • pri mykotickej aneuryzme aj riziko septického šoku
    • horúčka
    • únava
    • zvýšené množstvo leukocytov
    • pozitívny nález na hemokultivácii 

Diagnostika

Diagnostika prebieha na základe anamnézy a klinického obrazu. Nakoľko aneuryzma menšieho rozsahu môže mať bezpríznakový, asymptomatický priebeh, dochádza k jej odhaleniu náhodne. Napríklad pri preventívnej prehliadke alebo ako vedľajší nález iného ochorenia.

Pri diagnostike aneuryzmy sa využívajú zobrazovacie metódy ako je RTG, USG (SONO), ale aj CT a MRI. Angiografia má svoje obmedzenia v stanovení celkového rozsahu a využíva sa menej často. K mykotyckému typu sa dopĺňa aj hemokultivácia, čiže odber krvi.

MRI mozgu a mozgové cievy
MRI mozgu

Pre určenie mozgovej aneuryzmy majú niektoré zobrazovacie formy limit. Avšak, základ pozostáva z CT a MRI vyšetrenia. Následne sa volí aj CT angiografia a DSA, čo je digitálna subtrakčná angiografia. Čo je invazívna metóda založená na CT snímkovaní pred a po vstreknutí kontrastnej látky do krčnej tepny. Následne sa vykresľuje mozgový obeh - cerebrálny angiogram.

Priebeh

Priebeh je plne závislí od druhu aneuryzmy, a teda jej umiestnenia a veľkosti. Samozrejme, aj od toho či výdúť pretrváva bez prasknutia, alebo dochádza k jej ruptúre. Pri neprasknutej forme prebieha často skryto a bezpríznakovo. Alebo sa vyskytujú uvedené príznaky.

Následné prasknutie sa prejaví vo väčšine prípadov náhle a intenzívnymi ťažkosťami. Rovnako jej to aj v prípade disekujúcej formy. Skoré diagnostika a včasná liečba má preto mnohokrát život zachraňujúci význam. V prípade týchto ochorení majú preventívne prehliadky a cielený screening aneuryziem veľký prevenčný význam.

Ako sa lieči: Aneuryzma

Ako sa lieči aneuryzma? Liečba je konzervatívna i chirurgická

Zobraziť viac

Čo je to aneuryzma vo videu

fzdieľaj na Facebooku

Zaujímavé zdroje informácií

  • nusch.sk - rozhovor s MUDr. Ivan Vulev, PhD. z článku pre magazín GUEST z októbra 2011
  • wikiskripta.eu - Aneurysma
  • internimedicina.cz - KLINICKÉ A DIAGNOSTICKÉ PROBLÉMY ANEURYZMY ABDOMINÁLNEJ AORTY, MUDr. Dáša Kmecová 1, MUDr. Július Kmec, CSc.2, MUDr. Eva Szabóová, PhD.1, 1IV. interná klinika, FN L. Pasteura, Košice, 2Angiocare s.r.o., Košice
  • cievy.sk - Aneuryzmy, MUDr. Agustín Mistrík – hlavný odborník v odbore angiológia Ministerstva zdravotníctva SR, Národný ústav srdcových a cievnych chorôb, Bratislava
  • webmd.com- What Is an Aneurysm?
  • medicalnewstoday.com - Causes and treatments of aneurysm
Ste doktor, či zdravotník? Zviditeľnite sa a zdieľajte skúsenosti!

Vytvorte si vlastný blog na Zdravoteka.sk, ktorú číta 620 000 ľudí mesačne. Napíšte nám →

Zoznam lekárov liečiacich chorobu

Odporúčané