Angína miluje teplo. Ako sa s ňou vysporiadať počas letných dní?

Angína, bolesť hrdla

Angína (tonsilitis acuta) je bakteriálne ochorenie spôsobujúce hnisavý zápal krčných mandlí. Až 70% týchto zápalov spôsobuje baktéria Streptococcus pyogens. V menšej miere je to aj Streptococcus pneumoniae. O tonzilitíde teda hovoríme ako o streptokokovej infekcii.

Vyvolávateľom môžu byť však aj stafylokoky, menej často vírusy a výnimočne aj plesne.

Možno ste nevedeli:
Ochoreli ste v lete na angínu a Váš lekár Vám nepredpísal antibiotiká? Možno ich nepotrebujete. Pravdepodobne pôvodcom Vašich ťažkostí bude vírus. Je štatisticky preukázané, že v letnom období prevládajú vírusové angíny nad bakteriálnymi.

TIP: magazínový článok Správna liečba angíny u detí

Na čo slúžia krčné mandle?

Krčné mandle (tonsila palatina) sú párový orgán Waldeyerovho lymfatického prstenca. Sú uložené medzi podnebnými oblúkmi, preto sa im niekedy hovorí aj podnebné mandle. Rovnako ako aj funkcia ostatných lymfatických (miazgových) tkanív v ľudskom organizme, tak aj funkcia mandlí sa vyznačuje práve „bojom” proti infekcii.

Práve krčné mandle sú tou hranicou, ktorá neraz zabráni preniknutiu infekcie ďalej do tela (dýchacie cesty, tráviaci trakt), a to práve uchytením baktérií na svojom povrchu.

Ako sa infekcia šíri?

K prenosu infekcie dochádza najčastejšie kvapôčkovou infekciou. Baktéria nachádzajúca sa v slinách chorého, sa dostáva do ovzdušia počas rozprávania, kýchania či kašľu. Najčastejšie dochádza k šíreniu nákazy v kolektívnych zariadeniach ako napríklad školy, škôlky, školy v prírode, letné tábory, spoločné ubytovne a iné zariadenia s vysokým počtom osôb. Riziko zvyšujú nevetrané miestnosti.

Je možné sa nakaziť aj veľmi blízkym, priamym kontaktom s chorou osobou napríklad pri objatiach, bozkávaní či inom styku. Ďalším spôsobom je infikovanie sa použitím kontaminovaných predmetov. Jedná sa hlavne o príbory, taniere, zubné kefky.

Preto veľmi často dochádza k prenosu u rodinných príslušníkov, a to z jedného člena rodiny na druhého. Spoločné obývanie domu či bytu a blízky kontakt s nakazenou osobou zvyšujú možnosť ochorenia.

Možno ste nevedeli:
Angínou sa môžete nakaziť ešte skôr ako sa u chorého objavia prvé príznaky, teda počas inkubačnej doby. Napriek bezpríznakovosti v tomto období sa baktéria u tohto človeka už nachádza v jeho slinách a na mandliach.

Inkubačná doba angíny je pomerne krátka. Krátka inkubačná doba a vysoká nákazlivosť môže v spomínaných detských kolektívoch spôsobiť epidémiu v rámci tejto skupiny detí. Od prvého kontaktu s chorým do objavenia sa prvých príznakov uplynú asi 2 až 4 dni. V niektorých prípadoch to môže byť aj skôr.

Ako sa prejavuje angína?

Hnisavý zápal hrdla sa začína banálnym škrabaním v krku. To sa stáva stále výraznejším. Pridružujú sa zmeny farby hlasu až huhňanie. Škrabania sa mení v bolesť hrdla, ktorá bráni prehĺtaniu. To býva bolestivé pri každom súste. Zapálené mandle opúchajú čo zintenzívňuje už spomínané ťažkosti s prehĺtaním.

Pridružujú sa horúčky dosahujúce až 40°C, niekedy viac. Nadmerné potenie, zvracanie a dehydratácia spôsobujú celkovú slabosť, malátnosť, únavu, točenie hlavy, nadmernú spavosť. Teploty sú sprevádzané bolesťami hlavy, svalov a kĺbov.

Prečo vzniká tak často v lete?

Prečo vzniká angína v zimnom období nie je ničím zvláštne. Prechod z teplých do studených dní znižuje obranyschopnosť organizmu. Takto oslabený jedinec je náchylnejší na vznik rôznych ochorení vrátane zápalu mandlí. Premočená obuv od vody a snehu, studené nohy, mrazivý vietor. To všetko sú faktory, ktoré jej vznik ešte podnecujú. Ale ako to je s angínou v lete?

Rizikové faktory vzniku angíny v lete

Tak ako už bolo v úvode spomenuté, baktériám a všetkým bakteriálnym infekciám sa najviac darí v teplom a vlhkom prostredí. Pre ich prežitie a množenie je to ideálna klíma. Správna teplota, vlhkosť, pH ale aj prítomnosť kyslíka, oxidu uhličitého, stopových prvkov, solí a minerálnych látok vytvárajú pre baktérie priamo raj.

Zaujímavé:
Pri podmienkach vhodných pre prežitie baktérie, sa tá veľmi rýchlo množí delením alebo pučaním. Jeden rozmnožovací cyklus sa nazýva generačný čas a kolíše v trvaní od 10 až 15minút do 10 až 12 hodín. Premnožením vzniká infekcia.

V zime je to nízka teplota, sneh a vietor. V lete hreje slnko a ľudia nepočítajú s tým, že by mohli prechladnúť. Opak je však pravdou.

Chladené nápoje s ľadom, zmrzlina, klimatizácia, teplota vody, studené bosé nohy, výkyvy počasia aj počas leta, vietor na pláži. To všetko sú faktory vzniku angíny, ktoré sú neraz podceňované.

Staré matere nikdy nepreferovali ľadové nápoje.

Určite ste počuli tú starú, známu frázu: „obariť si hrdlo”.

Nie je to až taký nezmysel ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Pôsobením veľmi nízkej teploty na hrdlo, to dostane akoby šok. To isté platí aj pri zmrzline. Nasleduje zníženie imunity a prechladnutie.

Na podobnom princípe ako studené nápoje fungujú aj klimatizačné zariadenia.

Rozpálený človek si pustí klimatizáciu s príliš nízkou teplotou a telo tým utrpí šok.

Takisto to platí pre kúpanie sa v nie dostatočne zohriatej vode, nedostatočnom odeve v prípade ochladenia sa v lete alebo v oblečení si mokrých plaviek.

Spôsoby, ako sa vyhnúť angíne

Keďže angína je vysoko nákazlivá infekcia je najpodstatnejšie vyhýbať sa už chorému človeku. V prípade že sa jedná o matku a dieťa, treba minimalizovať osobný kontakt počas ochorenia, vyhýbať sa úplne veľmi blízkemu kontaktu (bozk, objatie).

V spoločnej domácnosti je potrebné vetrať v pravidelných intervaloch, keďže infekcia môže byť rozptýlená vo vzduchu.

Podobne je to aj v detských, kolektívnych zariadeniach. Osoba zodpovedná za tieto deti, by mala v prípade výskytu angíny držať choré dieťa izolovane od zdravých. Najlepšie je kontaktovať rodičov, aby si pre takéto dieťatko prišli a vzali do domácej starostlivosti.

Vyhýbať by sme sa nemali len chorým ale aj rizikovým faktorom. Nápoje a zmrzlina by nemali mať nižšiu teplotu ako je teplota tela - 5ºC pri kontakte s hrdlom. Kúpať sa odporúča len v slnkom vyhriatej vode. V prípade, že sa už kúpať nebudete, treba dať zo seba mokré plavky preč a obliecť sa dosucha.

Klimatizačné zariadenia všetci milujú, hlavne keď je horúco. Klíma v miestnosti by však nemala mať veľký teplotný rozdiel oproti vonkajšiemu prostrediu a už vôbec nie oproti teplote ľudského tela.

Prečítajte si tiež článok v magazíne:
Klimatizácia a jej vplyv na naše zdravie

Lieková a domáca terapia

Pri liečbe angíny je najdôležitejšie zistiť jej pôvodcu. V lete prevažujú vírusové angíny, ktoré vo väčšine nevyžadujú liekovú terapiu. Dajú sa zvládnuť pokojovým režimom a dostatočným prísunom tekutín a vitamínov. V závažnejších prípadoch môže lekár naordinovať antivirotiká.

Bakteriálne angíny sú pomerne časté. Prevládajú v zimných obdobiach, čo však neznamená, že sa nemôže objaviť aj v lete. Liekom prvej voľby je penicilín. V prípade alergie na toto antibiotikum poznáme široké množstvo iných antibiotík, ktoré je možno použiť.

V prípade angín sa používajú aj iné lieky spolu s antibiotikami, prípadne antivirotikami. Ide o lieky tlmiace bolesť (analgetiká) a teplotu (antipyretiká). Najčastejšie sa používa paralen, u detí čipky alebo nurofen. Pri pretrvávajúcej horúčke je možné antipyretiká vzájomne kombinovať (po konzultácii so svojím lekárom).

Na čo treba dbať pri liečbe angíny?

Nemenej dôležitý je pokoj na lôžku. Oddychom a spánkom sa organizmus regeneruje, čo napomáha v jeho lepšej obranyschopnosti a rýchlejšiemu uzdraveniu.

Vyvetrané miestnosti zabraňujú tomu, aby sa patogény rozptýlené vo vzduchu kumulovali v miestnosti. Môže to mať za následok prolongovaný priebeh ochorenia alebo nakazenie iného člena rodiny.

Počas ochorenia by ľudia nemali zabúdať na tekutiny, ktorých množstvo by malo byť vyššie ako za normálnych okolností. Teplotou, potením prípadne zvracaním strácame tekutiny a minerálne látky, čiže ich treba nahradiť a to vo zvýšenej miere.

Dostatok ovocia a zeleniny je podstatný pre prísun vitamínov, ktoré nám pomáhajú v boji proti akýmkoľvek chorobám. Najdôležitejší je dostatok vitamínu B, C, D a samozrejme zinku.

Čo s boľavým hrdlom?

Horúce čaje pri nachladnutiach sú mýtom, ktorý nás sprevádza až do dnešnej doby. Veľa chorôb sa prejavuje napríklad vysokou teplotou, v prípade angíny aj boľavým hrdlom. Je absolútne nevhodné piť horúce nápoje alebo polievky.

Na jednej strane pri bakteriálnych infekciách vytvárame patogénom vhodné (teplé) prostredie, čo im umožňuje dlhšie prežívať a množiť sa, na druhej strane bránime vlastnému telu tlmiť vysoké teploty. Nápoje by mali byť vlažné, nikdy nie ľadové.

Na upokojenie bolesti hrdla a nepríjemného škrabania v krku je možné si zakúpiť v lekárni rôzne pastilky a kloktadlá. Tie obsahujú účinné látky, ktoré majú analgetický a protizápalový účinok. Zmesi bylín sa používajú zase na výrobu kloktadiel. Vhodné kloktadlo si môžete vyrobiť aj doma a to odvarom z bylín. Používa sa hlavne šalvia, rumanček, repík.

Prečítajte si tiež: Čo všetko so sebou prináša leto a teplo?