späť na zoznam článkov

Anxiolytiká alebo aké spôsoby liečby úzkosti poznáme?

Autor: Doktor farmácie PharmDr. Marianna Forgáčová
Anxiolytiká alebo aké spôsoby liečby úzkosti poznáme?
Zdroj foto: Getty images

Stretávate sa so situáciou, kedy pri bežných činnostiach pociťujete strach, obavy alebo nepokoj? Je úzkosť prirodzenou súčasťou nášho života alebo ju môžeme považovať za problém?


Náročná skúška v škole, dôležitý pracovný pohovor alebo prednesenie reči pred davom pozerajúcich sa ľudí. Spomeniete si na niektorú z týchto situácií aj z vášho života? A spomeniete si, ako ste sa v tej chvíli cítili?

Bijúce srdce, trasúce sa ruky alebo spotené čelo. Pravdepodobne ste sa ocitli v objatí úzkosti.

Úzkosť alebo inak povedané anxieta je stav charakterizovaný vnútorným pocitom nepokoja, nervozity až strachu, v spojení s vonkajšími telesnými prejavmi. Za normálnych okolností ide o dočasnú reakciu organizmu na stresovú situáciu, ktorá práve prebieha.

A je to reakcia prirodzená.

V niektorých prípadoch dokonca užitočná. Pomáha nám zvýšiť pozornosť, sústredenie alebo spozorovať hrozbu nebezpečenstva.

Po odznení stresovej situácie prirodzene odznieva aj úzkosť.

Čo však robiť v prípadoch, kedy sa nám úzkosť vymyká spod kontroly?

O úzkosti hovoríme ako o patologickom stave vtedy, keď značným spôsobom zasahuje do nášho každodenného života a činností.

Tzn. ak je intenzívna, nadmerná, vyskytuje sa často a v situáciách, ktoré za normálnych okolností nie sú považované za stresujúce, alebo ak sa úzkosť pravidelne opakuje.

Chronická a iracionálna úzkosť v reakcii na bežné životné udalosti je považovaná za úzkostnú poruchu.

Úzkostné poruchy – čo o nich vieme?

Úzkostné poruchy zaraďujeme do skupiny psychických ochorení, predstavujú jednu z najčastejších foriem emočných porúch.

O niektorom type úzkostnej poruchy hovoríme vtedy, keď:

  • Úzkosť alebo strach výrazne zasahuje a znižuje vašu schopnosť fungovať v bežnom živote.
  • Často neprimerane emocionálne reagujete.
  • Nedostatočne ovládate svoje reakcie.

Negatívnou stránkou týchto porúch je fakt, že sú výrazne obmedzujúce a zároveň jednotlivca oslabujú. Ich rozvoj môže viesť až k tomu, že sa človek začne vyhýbať činnostiam alebo miestam, ktoré u neho spôsobujú negatívne emócie a príznaky.

Úzkostné poruchy postihujú všetky vekové kategórie, oveľa častejšie ženy.

Čo stojí za vznikom úzkostných porúch, resp. čo teda v organizme nie je z hľadiska fyziológie v poriadku?

Úzkostné poruchy sú výsledkom niektorého z dvoch nefyziologických procesov prebiehajúcich v organizme.

Prvým je nerovnováha v hladine neuromediátorov v tej časti mozgu, ktorá je zodpovedná za vnímanie a vyhodnocovanie hrozieb. Hovoríme konkrétne o nerovnováhe v hladine sérotonínu, dopamínu a kyseliny gama-aminomaslovej (GABA).

Neuromediátory sú nízkomolekulové chemické látky zodpovedné za prenos nervových signálov v nervovej sústave.

Nerovnováha v hladine sérotonínu alebo dopamínu môže byť výsledkom vzniku úzkostných porúch.
Nerovnováha v hladine sérotonínu alebo dopamínu môže byť výsledkom vzniku úzkostných porúch. Zdroj foto: Getty Images

Druhým procesom je narušenie osi hypotalamus – hypofýza – nadobličky, tzn. porucha vo vylučovaní kortizolu, adrenalínu a noradrenalínu.

Os hypotalamus – hypofýza – nadobličky je primárnou dráhou, ktorou organizmus reaguje na stres. Hypotalamus prostredníctvom stimulácie hypofýzy spôsobí uvoľňovanie kortizolu, adrenalínu a noradrenalínu z nadobličiek.

Kortizol je stresový hormón, ktorý nám – zjednodušene povedané – dodáva energiu na zvládnutie náročných období. Adrenalín a noradrenalín sú hormóny zvyšujúce srdcovú činnosť a zrýchľujúce dýchanie.

Keďže už poznáme proces vzniku úzkostných porúch, pozrime sa aj na ich samotné príčiny.

Aké môžu byť príčiny týchto porúch?

Vznik úzkostných porúch môže prameniť z rôznych príčin. Avšak presná príčina ich vzniku nie je doteraz úplne známa.

Predpokladá sa, že na rozvoji úzkostných porúch sa podieľa kombinácia niekoľkých faktorov.

Tabuľkový prehľad faktorov, ktoré zvyšujú pravdepodobnosť vzniku a rozvoja úzkostných porúch

1.   Nerovnováha chemických látok v organizme
  • Porucha hladiny neuromediátorov v centrálnej nervovej sústave.
  • Nedostatočný príjem vitamínov, minerálov a aminokyselín v potrave.
  • Zmeny v hladine hormónov – najmä u žien počas menštruácie, tehotenstva, po pôrode, v menopauze.
2.   Enviromentálne faktory
  • Traumatický zážitok z minulosti – pocity úzkosti vznikajú v situácii, ktorá významným spôsobom pripomína prežitý negatívny zážitok.
  • Zlé návyky – užívanie drog a alkoholu, nadužívanie kofeínu.
  • Dlhodobý alebo nadmerný stres.
3.   Dedičné faktory
  • Výskyt úzkostných porúch v rodinnej anamnéze (predpokladá sa porucha na úrovni génov receptorov pre neuromediátory).

Úzkosť je veľmi častým príznakom iných psychických ochorení, najmä depresie. V prípade depresie funguje tento vzťah v obidvoch smeroch. Úzkosť môže viesť k vzniku depresie a naopak, depresia môže viesť k vzniku úzkosti.

Pocity úzkosti sa veľmi často vyskytujú aj u pacientov s inými (nielen psychickými) ochoreniami, ako napríklad u pacientov s chronickou únavou, cukrovkou, poruchami štítnej žľazy, srdcovými alebo pľúcnymi ochoreniami, chronickými bolesťami alebo pri abstinenčných príznakoch (alkohol, drogy, lieky).

Okrem toho je chronická úzkosť spájaná s rizikom zvýšenej chorobnosti a úmrtnosti.

Aké typy úzkostných porúch poznáme?

Rozoznávame niekoľko základných typov úzkostných porúch – generalizovaná úzkostná porucha, panická porucha, obsedantno-kompulzívna porucha, fóbia, posttraumatická stresová porucha, agorafóbia a iné.

U jedného pacienta sa môže vyskytovať aj niekoľko úzkostných porúch súčasne.

Všetky vznikajú na podklade nerovnováhy neuromediátorov v centrálnej nervovej sústave a/alebo narušením osi hypotalamus – hypofýza – nadobličky.

Generalizovaná úzkostná porucha

Je charakteristická pretrvávajúcimi a nadmernými obavami, pričom problém alebo ohrozenie reálne neexistuje alebo je zanedbateľné.

Ľudia s touto poruchou sú neustále vystrašení a nie sú schopní uvoľniť sa, čo interferuje s ich dennými aktivitami. Nedokážu sa dostatočne sústrediť a majú problémy so spánkom.

Kým pri miernych formách generalizovanej úzkostnej poruchy dokážu pacienti pracovať a viesť viac-menej normálny sociálny život, závažné formy poruchy zvyčajne súvisia so stratou zamestnania a vyhýbaním sa sociálnemu kontaktu.

Panická porucha

Ide o náhly záchvat strachu prípadne beznádeje vznikajúci ako reakcia na situáciu/objekt vzbudzujúci strach alebo vznikajúci neočakávane, tzn. bez príčiny. Je nepredvídateľný a pretrváva približne 10 minút.

Pre záchvat je charakteristický zvýšený srdcový tep, potenie a závrat, prípadne aj skrátený dych, nevoľnosť a bolesť na hrudi. Častokrát si ľudia s panickým záchvatom zamieňajú tieto prejavy s infarktom.

Pacienti s panickou poruchou sa vyhýbajú miestam, kde v minulosti mali panický záchvat, alebo miestam pripomínajúcim túto situáciu.

Obsedantno-kompulzívna porucha

Charakterizujú ju pretrvávajúce a opakujúce sa myšlienky (obsesie). Tieto myšlienky vedú k vzniku úzkosti a tá ďalej k vykonávaniu istých nutkavých činností znova a znova (kompulzie), v snahe vzniknutú úzkosť zmierniť.

Príkladom môže byť myšlienka na prítomnosť baktérií v prostredí okolo nás (obsesia), a následne časté umývanie rúk (kompulzia). Ďalej opakovaná kontrola vecí (zamknuté dvere, vypnutý spotrebič v domácnosti), vykonávanie úloh v konkrétnom poradí atď.

Prečítajte si viac v článku:
Čo je obsesívno-kompulzívna porucha (obsedantno)? + Príznaky a liečba 

Fóbia a sociálna fóbia

Ide o neodôvodnený a nadmerný strach z konkrétnych objektov, situácií alebo činností, ktoré vo všeobecnosti nie sú nebezpečné. Pacient si uvedomuje, že jeho strach je nadmerný, avšak ho nedokáže kontrolovať alebo prekonať.

Príkladom je strach z lietania, pavúkov, výšky atď.

Sociálna fóbia je strach z každodenných spoločenských situácií a interakcií s ľuďmi. Je to strach zo zahanbenia, poníženia, odmietnutia alebo prehliadnutia zo strany spoločnosti, čo vedie k vyhýbaniu sa týmto situáciám.

Posttraumatická stresová porucha

Táto porucha vzniká na podklade traumatickej alebo násilnej udalosti, ktorá sa pacientovi udiala v minulosti (nehoda, násilný zločin, prírodná katastrofa) a vracia sa mu v podobe nočnej mory alebo živých spomienok.

Agorafóbia

Agorafóbia sa u ľudí vyskytuje v situáciách, v ktorých majú pocit, že z nich nemôžu uniknúť alebo sa im nedostane pomoci, ak ju budú potrebovať.

Zahŕňa napríklad strach z uzavretých priestorov, z verejných priestranstiev, z davov, z opustenia domova, z cestovania v dopravných prostriedkoch, zo státia v rade, z osamelých miest atď.

Úzkostné poruchy sú pre človeka výrazne obmedzujúce a oslabujúce.
Úzkostné poruchy sú pre človeka výrazne obmedzujúce a oslabujúce. Zdroj foto: Getty Images

Ako sa tieto poruchy prejavujú?

Príznaky úzkostných porúch závisia od typu poruchy a tiež od individuálneho pacienta.

Pri týchto poruchách sa veľmi často kombinujú psychické príznaky s príznakmi telesnými. Niekedy dokonca dochádza k vzniku zmien v správaní človeka.

Tabuľkový prehľad najčastejších príznakov úzkostných porúch

Psychické príznaky Telesné príznaky Zmeny v správaní
  • Pocit strachu, nebezpečenstva a paniky
  • Obavy
  • Nervozita a napätie
  • Podráždenosť
  • Pocit slabosti a únavy
  • Porucha koncentrácie
  • Nočné mory
  • Vracajúce sa spomienky na traumatický zážitok
  • Nekontrolovateľné obsesívne myšlienky
  • Studené alebo spotené ruky
  • Sucho v ústach
  • Zimnica alebo návaly tepla
  • Zvýšený srdcový tep
  • Skrátený dych
  • Závrat
  • Nevoľnosť
  • Bolesť brucha
  • Časté močenie
  • Necitlivosť alebo mravčenie v rukách a nohách
  • Svalové napätie
  • Pocit dusenia
  • Bolesť na hrudi
  • Poruchy libida
  • Neschopnosť sa uvoľniť
  • Rituálne správanie
  • Problémy so spánkom

Komplikácie úzkostných porúch a ich prevencia

Jednou z najčastejších komplikácií úzkostných porúch, najmä ak sú nekontrolované a neliečené, je rozvoj alebo zhoršenie ďalších mentálnych a fyzických porúch.

Hovoríme napríklad o vzniku depresie, látkových závislostí, chronických tráviacich problémov, chronických bolestí, prípadne sa rozvíja sociálna izolácia, problémy s fungovaním v škole alebo práci, znižuje sa kvalita života pacienta a môžu sa objavovať tiež samovražedné myšlienky.

Nakoľko presná príčina vzniku úzkosti nie je známa, prevencia úzkostných porúch spočíva v snahe redukovať negatívny vplyv príznakov na jednotlivca.

Pacienti s už existujúcimi úzkosťami by mali ostať aktívni, vykonávať činnosti, ktoré ich bavia a cítia sa pri nich dobre. Majú sa vyhýbať požívaniu alkoholu, drog alebo nadmerných množstiev kofeínu, ktoré zhoršujú stavy úzkosti.

K zlepšeniu príznakov môže prispievať aj redukcia stresu, zdravé stravovanie, dostatok spánku alebo ukončenie fajčenia.

Príznaky úzkosti môžu zhoršovať aj niektoré lieky. Poraďte sa so svojím lekárom alebo lekárnikom, či sa to netýka aj liekov, ktoré práve užívate.

V neposlednom rade je kľúčovým krokom poznanie svojej poruchy a s tým súvisiaca návšteva lekára.

V akých situáciách je potrebné vyhľadať lekára?

  • Ak pociťujete nadmerné obavy, ktoré negatívne ovplyvňujú vaše fungovanie v práci, vaše medziľudské vzťahy alebo inú sféru vášho života.
  • Ak nemáte dostatočne pod kontrolou svoj strach a úzkosť.
  • Ak máte iné psychické ochorenie.
  • Ak sa u vás vyskytuje úzkosť v spojení s depresívnymi pocitmi, požívaním alkoholu alebo drog.
  • Ak máte podozrenie, že vaša úzkosť môže súvisieť s fyzickým ochorením.
  • Ak máte samovražedné myšlienky alebo správanie.

V čom spočíva diagnostika a liečba úzkostných porúch?

Prvým krokom v diagnostike úzkostných porúch je vylúčiť fyzické ochorenie, ktoré by mohlo byť ich primárnou príčinou.

Diagnostika úzkosti je zvyčajne subjektívna a je založená prevažne na pozorovaní. Pozostáva z hodnotenia mentálneho zdravia, psychologického dotazníka a niekedy aj z klinických testov, vďaka ktorým sa vylúči iné ochorenie s podobnými alebo rovnakými príznakmi.

V súčasnosti sú dostupné skríningové testy, pomocou ktorých sa dá určiť príčina a dokonca aj závažnosť úzkosti.

Liečba úzkostných porúch pozostáva z niekoľkých krokov, ktoré vždy fungujú ako ucelený komplex opatrení.

Každá úzkostná porucha má unikátny profil a väčšina z porúch reaguje na súbor režimových opatrení alebo farmakologickú liečbu.

Režimové opatrenia zahŕňajú napríklad zmenu životného štýlu, diétu, relaxačné a meditačné procedúry, psychoterapiu, behaviorálnu terapiu alebo kognitívno-behaviorálnu terapiu.

Farmakologickou liečbou rozumieme liečbu pomocou liekov.

Tieto dva postupy liečby fungujú samostatne alebo sa používajú v kombinácii.

Behaviorálna terapia učí pacienta zmeniť jeho zaužívané správanie, ktoré môže prispievať k pocitom úzkosti.

Cieľom kognitívno-behaviorálnej terapie je pomôcť pacientovi zmeniť okrem samotného správania aj zaužívaný spôsob myslenia a reagovania, s cieľom redukovať pocity úzkosti.

V niektorých prípadoch sa využíva aj expozičná terapia. Tá spočíva vo vystavovaní pacienta situáciám alebo objektom, ktoré v nich vyvolávajú strach a úzkosť, s cieľom postupne ich eliminovať.

Psychoterapia predstavuje dôležitú časť komplexnej liečby úzkostných porúch.
Psychoterapia predstavuje dôležitú časť komplexnej liečby úzkostných porúch. Zdroj foto: Getty Images

Vo farmakologickej liečbe úzkostných porúch sa využíva niekoľko skupín liekov – hovoríme o liekoch s anxiolytickým účinkom. Tieto lieky primárne neliečia úzkostné poruchy, ale prinášajú úľavu od ich negatívnych príznakov.

Cieľom liečby úzkosti pomocou liekov je nielen potláčať jej psychické príznaky, zameriava sa aj na úľavu od tých telesných.

Tabuľkový prehľad skupín a jednotlivých príkladov liečiv používaných v liečbe úzkostných porúch

Skupina liečiv Príklady liečiv
Benzodiazepíny alprazolam, klonazepan, diazepam, lorazepam, midazolam
Antidepresíva Selektívne inhibítory spätného vychytávania sérotonínu – fluvoxamín, fluoxetín, citalopram, escitalopram, sertralín
Inhibítory monoaminooxidázy – tranylcypromín, fenelzín, moklobemid
Tricyklické antidepresíva – amitryptilín, imipramín, klomipramín, dosulepín
Anxiolytiká (starší názov trankvilizéry) buspirón
Antihistaminiká hydroxyzín
Beta-blokátory propranolol, metoprolol, pindolol, metipranol

Ako tieto lieky fungujú?

Hoci všetky spomenuté lieky prinášajú efekt v podobe zmiernenia príznakov úzkosti, každá skupina liekov má mierne odlišný mechanizmus účinku.

Benzodiazepíny účinkujú tak, že predlžujú účinok kyseliny gama-aminomaslovej. Táto kyselina je inhibičný neuromediátor pôsobiaci v mozgu. Znižuje aktivitu nervových buniek a zabezpečuje, že vznikajúce nervové signály sú vyvážené a nie prehnané.

Týmto mechanizmom prinášajú benzodiazepíny rýchlu úľavu od príznakov úzkosti. Okrem anxiolytického účinku majú aj účinok sedatívny, hypnotický, uvoľňujú kostrové svalstvo a pôsobia proti kŕčom

Pri používaní benzodiazepínov sa môže vyvinúť závislosť a tolerancia na ne. Pri vysokých dávkach tlmia dýchanie a srdcovú činnosť.

Antidepresíva sú účinné lieky s anxiolytickým pôsobením, ktoré sa využívajú najmä ak sa úzkosť vyskytuje v spojení s depresiou. Fungujú tak, že upravujú poruchy neuromediátorových systémov, tzn. hladinu sérotonínu, dopamínu alebo noradrenalínu.

  • Selektívne inhibítory spätného vychytávania sérotonínu zvyšujú hladinu sérotonínu.
  • Inhibítory monoaminooxidázy znižujú rozklad sérotonínu, noradrenalínu a dopamínu, čím zvyšujú ich hladiny.
  • Tricyklické antidepresíva blokujú spätné vychytávanie sérotonínu a noradrenalínu, čím zvyšujú ich hladiny.

Anxiolytikum buspirón je agonista sérotonínových receptorov, tzn. vyvoláva v organizme podobné účinky ako sérotonín.

Má porovnateľné účinky ako benzodiazepíny, avšak spôsobuje minimálnu sedáciu a nevyvoláva závislosť a toleranciu.

Beta-blokátory sú lieky bez anxiolytických účinkov. Neovplyvňujú psychickú zložku úzkosti.

Používajú sa na tlmenie telesných prejavov úzkosti a strachu, tzn. búšenie srdca, zrýchlený srdcový tep, hnačky, zrýchlené dýchanie, potenie, chvenie atď.

Anxiolyticky pôsobiace látky môžeme nájsť v prírode, dokonca aj v potrave.
Anxiolyticky pôsobiace látky môžeme nájsť v prírode, dokonca aj v potrave. Zdroj foto: Getty Images

Anxiolytiká rastlinného pôvodu alebo ako doplnky výživy

Okrem samotných syntetických liekov môžeme anxiolyticky pôsobiace látky nájsť aj v prírode, dokonca aj v potrave.

Tieto látky, podobne ako je to v prípade liekov, ovplyvňujú nerovnovážnu hladinu neuromediátorov v mozgu a tiež narušenú os hypotalamus – hypofýza – nadobličky.

Tak napríklad, produkciu dopamínu v organizme zvyšujú látky ako vitamín C, vitamín D a vitamín E, omega-3-mastné kyseliny alebo aminokyselina L-teanín (zastúpená v zelenom čaji).

Ďalej, produkciu sérotonínu zvyšujú aminokyselina L-tryptofán a jej prekurzory, vitamíny skupiny B, vitamín D, selén alebo tiež omega-3-mastné kyseliny.

Kým aminokyseliny sú stavebnými látkami pre tvorbu neuromediátorov, vitamíny pôsobia ako kofaktory nevyhnutné pre proces syntézy neuromediátorov.

Príjem týchto látok, napríklad v potrave alebo v podobe doplnkov výživy, môže významne napomáhať k náprave základného fyziologického zloženia neuromediátorov v organizme.

Tabuľkový prehľad doplnkov výživy s anxiolytickým účinkom

Doplnky výživy s anxiolytickým účinkom
Aminokyseliny Kyselina glutámová L-tryptofán L-tyrozín L-fenylalanín L-lyzín L-arginín
Minerály Horčík (aj v kombinácii s vitamínom B6) Selén
Vitamíny Vitamíny skupiny B Vitamín C Vitamín D Vitamín E

Rovnako aj niektoré rastliny sa preukázali ako účinné v liečbe úzkosti.

Rastliny a ich obsahové látky nepredstavujú ani stavebné látky neuromediátorov a nefungujú ani ako kofaktory pri syntéze neuromediátorov.

V porovnaní so syntetickými liekmi nevykazujú tak závažné vedľajšie účinky.

Tabuľkový prehľad rastlinných anxiolytík

Rastlinné anxiolytiká
Ľubovník bodkovaný (Hypericum perforatum)
Ginko dvojlaločné (Ginkgo biloba)
Vitánia spavá (Withania somnifera)
Piepor opojný (Piper methysticum) známy aj ako Kava kava
Valeriána lekárska (Valeriana officinalis)
Chmeľ obyčajný (Humulus lupulus)
Medovka lekárska (Melissa officinalis)
Mučenka opletavá (Passiflora incarnata)
Šišak vrúbkovaný (Scutellaria galericulata)
Rozchodnica ružová (Rhodiola rosea)
Rumanček kamilkový (Matricaria Recutita)
Kyselina gama-aminomaslová (GABA) – ako obsahová látka v rastlinách
Teanín – aminokyselina v zelenom čaji

Zdroje v anglickom jazyku:

  • psychiatry.org - What Are Anxiety Disorders?, Philip R. Muskin, M.D., M.A.
  • nimh.nih.gov - Anxiety Disorders
  • ncbi.nlm.nih.gov - Dietary and botanical anxiolytics, Elham Alramadhan, Mirna S. Hanna, Mena S. Hanna, Todd A. Goldstein, Samantha M. Avila, Benjamin S. Weeks
  • adaa.org - Understanding Anxiety, Facts&Statistics
  • ncbi.nlm.nih.gov - Emerging Drugs for the Treatment of Anxiety, James W. Murrough, M.D., Sahab Yaqubi, M.D., Sehrish Sayed, M.P.H., Dennis S. Charney, M.D.

Zdroje v slovenskom jazyku:

  • solen.sk - Hypnotiká a anxiolytiká, MUDr. Branislav Moťovský
  • solen.sk - Diagnostika a liečba úzkostných porúch, MUDr. Branislav Moťovský

Naposledy aktualizované 23.11.2021

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom

Autor článku

Doktor farmácie PharmDr. Marianna Forgáčová

Doktor farmácie PharmDr. Marianna Forgáčová

Absolvovala som 5 ročné štúdium na Farmaceutickej fakulte univerzity Komenského v Bratislave v odbore farmácia, so ziskom titulu Mgr. Po ukončení štúdia som od roku 2016 pracovala v Štátnom ústave pre kontrolu liečiv na sekcii registrácie liekov, kde som zotrvala 4 roky. Počas zamestnania som absolvovala rigorózne štúdium opäť na Farmaceutickej fakulte v Bratislave. Tentoraz so ziskom titulu PharmDr. Od roku 2020 som zamestnaná v spoločnosti Essity Slovakia s.r.o., kde pracujem na pozícii odborníka na registračné procesy a legislatívu v súvislosti so zdravotníckymi pomôckami. Moje štúdium a zároveň praktické skúsenosti považujem za dostatočný predpoklad na poskytovanie odborných a relevantných informácií k zdravotníckym témam. Vo všeobecnosti sa najviac zaujímam o témy liekov, liečiv alebo zdravotníckych pomôcok, prípadne o legislatívu a registračné záležitosti v oblasti farmácie

Prihlásiť na odber noviniek

Zobraziť viac článkov Najnovšie články v magazíne
Antibiotiká bez lekárskeho predpisu – nájdeme ich v lekárni? Antibiotiká bez lekárskeho predpisu – nájdeme ich v lekárni?

Antibiotiká patria medzi jedny z najpoužívanejších liekov nielen u nás, ale aj vo svete. Sú v lekárni dostupné aj bez predpisu od lekára? Aké sú riziká ich nesprávneho používania a prečo...

Čo sú FLAVONOIDY, ich rozdelenie a výskyt v potrave? Aké majú účinky? Čo sú FLAVONOIDY, ich rozdelenie a výskyt v potrave? Aké majú účinky?

Flavonoidy. Čo sú a kde sa tvoria? Aké sú ich účinky a mnohoraké použitie? Na tieto otázky sa pozrieme v našom článku.

Biologické lieky prinášajú inovatívnu liečbu aj tam, kde klasická liečba zlyhala Biologické lieky prinášajú inovatívnu liečbu aj tam, kde klasická liečba zlyhala

Sú lieky vyrobené výlučne z chemických látok a v laboratórnom prostredí? Biologické lieky sú opakom. Čo je to biologická liečba?

CBD - Cannabidiol: Čo je to, aké má účinky? Je jeho užívanie bezpečné? CBD - Cannabidiol: Čo je to, aké má účinky? Je jeho užívanie bezpečné?

CBD a taktiež aj Cannabidiol: Zázračný liek alebo len ďalší novodobý hit?! Oleje, kvapky, ale dokonca už aj čaje a potraviny s CBD. To všetko sa v poslednom roku objavilo na našom trhu....

Masticha: Sila prírody ukrytá v živici, ktorú poznali aj v staroveku? Masticha: Sila prírody ukrytá v živici, ktorú poznali aj v staroveku?

Počuli ste už niekedy o mastiche? Objavte silu prírody ukrytú v živici, ktorú poznali aj v staroveku.


Pridajte skúsenosť Skúsenosti užívateľov

Zatiaľ neboli pridané žiadne skúsenosti. Podeľte sa s ostatnými o svoje skúsenosti.