Búrka a ničivá sila blesku: Ako môže ohroziť zdravie a život?

Blesky a hromy ako spoločníci búrky

Búrka vzniká po nahromadení sa typických búrkových oblakov, takzvaných cumulonimbus. Tie sa vytvárajú následkom nestabilných vzduchových hmôt teplého a vlhkého vzduchu.

Vzduch začne stúpať do horných chladných vrstiev, tu sa ochladí, vodná para kondenzuje a vznikne kopovitý búrkový oblak.

Búrky možno rozdeliť na:

Vlhký vzduch ktorý stúpa nahor od prehriatej zeme sa v oblaku rýchlo ochladzuje. Po prekročení mínusovej teploty sa vytvorí z vodnej kvapôčky ľad, ktorý je záporné nabitý. Táto čiastočka ľadu je obalená tenkou vrstvou vody, ktorá je nabitá kladne.

Vo vnútri oblaku tieto čiastočky na seba narážajú a ľad sa oddeľuje od kvapiek vody. Kladne nabitá kvapôčka stúpa hore, záporné nabitý ľad klesá dole.

Stála cirkulácia zapríčiní distribúciu elektrických nábojov. Oblak sa indukuje a vzniká napätie. Po prekročení dielektrickej pevnosti, dochádza k elektrickému výboju - blesku. Tak dochádza k vyrovnaniu potenciálov a odstráneniu napätia.

Zaujímavé: Búrky sa najčastejšie vyskytujú  v horách. Tu majú dramatickejší priebeh s väčšou frekvenciou bleskov.

Treba sa báť hromu či blesku?

Búrku sprevádza hrom i blesk. Dva javy, ktoré sa prejavia v iných časoch, no majú rovnakého pôvodcu. Hrom je zvukový efekt blesku a vzniká jeho prechodom atmosférou. Je zapríčinený prudkým zvyšovaním teploty a explozívnemu rozpínaniu a následne zmršťovaniu vzduchu.

Samotný blesk je opticky jav, ktorý sprevádza náhly výboj atmosférickej elektriny. Zvuk sa šíri pomalšie ako svetlo. Preto sa nám zdá že najskôr udrie blesk a neskôr hrom. Oba však vznikajú v rovnakom čase.

Blesk môže nastať vo vnútri oblaku, medzi dvomi rozdielne nabitými oblakmi, alebo medzi oblakom a Zemou (25 % bleskov). Vtedy prebieha svojou dráhou, alebo takzvaným kanálom z oblaku do zeme a následne vzniká ihneď silnejší spätný výboj zo zeme do oblakov.

Ako vypočítať vzdialenosť búrky

Keď vieme že rýchlosť šírenia zvuku je 330m/s, ľahko si vieme vypočítať vzdialenosť búrky. Stačí túto hodnotu vynásobiť časom, ktorý uplynie medzi zábleskom a zahrmením.

Napríklad čas medzi bleskom a hromom je 5 sekúnd. 5 x 330 je 1650. To znamená že búrka je do nás vzdialená 1650 metrov.

Ako iný vzorec môžeme použiť sekundy medzi bleskom a hromom delene 3. Tak vypočítame približnú vzdialenosť v kilometroch.

Sila a parametre blesku:

• napätie 30 až 100 miliónov voltov
• intenzita 20 až 200 tisíc ampérov
• dĺžka blesku 1-3 km
• teplota 10 000 až 30 000  stupňov
• rýchlosť oblak - zem 300 km/h.

Zaujímavé: Pokiaľ udrie do zeme, môže sa šíriť po zemskom povrchu až do vzdialenosti 300 metrov a to v podobe takzvaných zemných prúdov.

Mýty alebo čo ste možno o blesku nevedeli

Búrky a blesky sú dodnes opradené mnohými nesprávnymi názormi a poverami. Množstvo informácií o bleskoch nie sú správne a často majú od pravdy poriadne ďaleko.

Blesk je priťahovaný kovovými predmetmi, ktoré na sebe nosíme - mýtus

Nosením kovových predmetov ako sú napríklad golfové alebo trekingové palice, či šperky, blesk na seba nepritiahneme.  Ak však do nás naozaj udrie blesk, tieto predmety nám spôsobia vážne popáleniny a umožnia blesku preniknúť cez pokožku do tela. Preto sa odporúča tieto predmety odložiť alebo uschovať napríklad do stredu ruksaka.

Blesk vždy udrie len do najvyššieho bodu - mýtus

Blesk môže zasiahnuť kdekoľvek. Ak je však v blízkosti veža vysoká napríklad 500 metrov, blesk z búrky vzdialenej menej ako 500 metrov, zasiahne s vysokou pravdepodobnosťou práve túto vežu.

Nikdy sa však nespoliehajte na to že do vás neudrie blesk ak sú v blízkosti vysoké objekty. Úder blesku je nevyspytateľný.

Blesk udiera len do vodivých predmetov - mýtus

To kam zostupujúci kanál blesku udrie, rozhoduje až vo chvíli, keď sa priblíži k zemi. A tak zasiahne čokoľvek čo sa v tomto danom mieste vyskytne. Či už je to kov alebo iný materiál.

Je však pravda že môže preskočiť na vodivejšiu cestu. No až vtedy keď je niekoľko centimetrov blízko.

Čo sa deje s ľudským telom pri zasiahnutí bleskom

Poranenia, ktoré vznikajú pri zasiahnutí blesku sú tvorené celou škálou možných porúch a ťažkostí. Samozrejme záleží na dráhe blesku a iných faktoroch.

Pokožka človeka kladie prúdu pomerne vysoký odpor. Vďaka tomu vo veľa prípadoch blesk skĺzne po pokožke a nespôsobí vážne poranenia. Platí to však  len v prípade ak s pokožkou nie sú v kontakte vodivé predmety ako napríklad mobilný telefón a podobne. Tie umožnia preniknúť blesku do tela a tiež spôsobiť vážne  popáleniny.

Typy zásahu bleskom môžeme rozdeliť na:

Možno ste nevedeli: Pri zasiahnutí hlavným, alebo takzvaným priamym bleskom bývajú poranenia často smrteľné.

Zástava činnosti srdca

Porucha srdcovo-cievneho systému je najčastejšou príčinou smrti. Elektrický prúd blesku spôsobí zástavu elektrickej činnosti srdca alebo jeho fibriláciu. Býva najmä pri priamom zásahu.

Zástava dýchania

Blesk môže ochromiť dýchacie centrum. U postihnutého tak vzniká porucha dýchania s následnou poruchou srdcovej činnosti.

Popáleniny

Pri určitých situáciách môžu byť poranené osoby postihnuté len popáleninami. Býva to najmä ak sa blesk odvedie skĺznutím po povrchu tela. Väčšinou ide o popáleniny l. až ll. stupňa, no miesto vstupu a výstupu môže byť ťažko popálené.

Neurologické poruchy

Poranenie bleskom zo sebou prináša i neurologické ťažkosti ako napríklad porucha vedomia, zmätenosť, epileptické kŕče, strata pamäti, poruchy videnia, bolesť či točenie hlavy. Prevažne však ide o dočasné poruchy.

Nepriame poranenia

Do tejto kategórie zaraďujeme poranenia, ktoré vznikli sekundárne. Teda nie priamo pôsobením blesku. Ide napríklad o pády zo skál, zlomeniny, prasknutie ušného bubienka a tak ďalej.

Prvá pomoc pri poranení bleskom

V prvom rade vždy myslíme na svoju bezpečnosť a k ranenému pristupujeme až po vymiznutí nebezpečenstva!

• skontrolujeme životné funkcie, pri poruche dýchania a srdcovej činnosti začnite s oživovaním
• ošetrite popáleniny a ostatné vzniknuté poranenia
• vykonajte protišokové opatrenia, sledujete pacienta
• privolajte pomoc, zabezpečte prevoz do nemocnice

Kde sa najčastejšie vyskytujú blesky

Búrky sú najzradnejšie v horských oblastiach. V horách sa nie len počasie veľmi rýchlo mení, ale búrky v týchto lokalitách majú silnejší priebeh.

Najčastejšie sú búrkami ohrozený a poranený turisti, horolezci či horský cyklisti. Tí sa najviac zdržujú v rizikových oblastiach nad úrovňou lesa, vrcholkoch hôr a otvorených skalnatých terénoch.

Zásady bezpečnosti a prevencia pred zasiahnutím blesku

V prvom rade treba myslieť na prevenciu a sledovať predpoveď počasia. Na túry vyrazte v ranných hodinách, aby ste poobede, keď je najväčší výskyt búrok boli už na zostupe, či v bezpečí chaty alebo inej budovy.Trasu si treba vopred naplánovať a prispôsobiť počasiu.

Počas túry sledujte zmeny počasia. Ak vonku zostane dusno, veterno a začnú pribúdať oblaky, opustite hrebene hôr a otvorené priestranstvá. Vtedy je na čase vyhľadať bezpečný úkryt. Taktiež opustite miesta, kde sa nachádzajú oceľové laná a reťaze, alebo aspoň dodržte bezpečnú vzdialenosť.

V najväčšom bezpečí budete ak prečkáte búrku v chate, útulni alebo v aute. V chate ani aute však neseďte blízko okien, nedotýkajte sa rádia ani inej elektroniky.

Za relatívne bezpečné miesta sa považuje les, prístrešky a bivakové búdy.

Ak sa rozhodnete ukryť sa v jaskyni, mala by mať dostatočný odstup od priestoru nad hlavou a bočnými stenami. Taktiež treba, aby ste boli v čo najväčšej vzdialenosti od ústia jaskyne.

Zaujímavé: Menšie skalné výklenky a previsy nás ako úkryt lákajú, no vzhľadom na šírenie elektrického prúdu po stene skaly sú nebezpečné.

Pokiaľ si stúpnete príliš hlboko do jaskyne alebo pod previs, môže vás zasiahnuť bočný vývoj blesku elektriny, ktorá sa šíri mokrým povrchom skaly. Relatívne bezpečná vzdialenosť od stien je pol až jeden meter.

Avšak  ak stojíte blízko vchodu do jaskyne, hrozí vám priamy zásah bleskom. Ten by sa za normálnych okolností šíril po povrchu steny dnu a zas von. Takto si z vás blesk môže urobiť bleskozvod medzi stropom a podlahou.

V takýchto úkrytoch sa teda držte čo najďalej od vchodu i stien. V takomto relatívne bezpečnom priestore sa posaďte na izolujúci materiál, ako napríklad lano či batoh a spojte končatiny.

Pozrime sa spolu na všetky letné problémy:
Naše zdravie v lete - slnko, teplo, úrazy a ochorenia

Čo ak sa ocitnete počas búrky v otvorenom priestore?

Ak ste predsa len nestihli nájsť dostatočný úkryt a ste na otvorenom priestranstve, vyhľadajte aspoň priehlbinu. Podľa možnosti nie príliš mokru. Tu zaujmite zníženú polohu. Vyhnite sa korytám riek a vyslovene zamokreným miestam.

Pri skupine ľudí sa odporúča dodržanie odstupu medzi osobami niekoľko metrov. Ak sa teda nachádzate v skupine viac osôb, rozptýľte sa, aby vzdialenosť medzi vami bola aspoň 3metre.

Poloha pri bezprostrednom ohrození

Ak ste sa nestihli dostať počas búrky do bezpečia, pociťujete určité vzrušenie, alebo máte pocit že vám vstávajú chlpy na tele, nachádzate sa v silne elektrickom prostredí a úder blesku je vysoko pravdepodobný.

• učupte sa s pätami pri sebe. Hlavy skloňte čo najnižšie. Oči zavrite, uši prikryte rukami.
• v tejto polohe zabezpečíte presmerovanie prípadného priameho zásahu bleskom na chrbát, zadnú časť tela a nohy. Tak máte vysokú šancu prežiť.
• takto zostaňte kým neustúpia znaky svedčiace o tom, že sa nachádzate v možnej dráhe blesku.
• nikdy si nelíhajte na zem! Nohy majte pri sebe aby ste minimalizovali krokové napätie.

Pravidlo 30/30

S týmto pravidlom sa stretávame v spojení s posúdením nebezpečenstva blesku.

Prvá časť hovorí o tom že ak medzi bleskom a hromom narátame do 30, búrka je dostatočne blízko na to by nás ohrozila. Druhá časť nám pripomína, že po poslednom zahrmení, či záblesku treba v úkryte vyčkať ešte aspoň 30 minút.

Čo je krokové napätie?

Krokové napätie znamená, že rozkročený človek premosťuje rozdielne potenciály medzi nohami a môže ním pretekať prúd smrteľnej intenzity.

Podobná situácia môže nastať medzi rozpaženými rukami, alebo medzi rukou a nohou. Keď stojíme pod nízkym previsom alebo pod stromom prúd môže pretekať medzi hlavou a nohami čo je najnebezpečnejší prípad, lebo prúd prejde celým telom a zasiahne všetky dôležité orgány.

Čo je Eliášov oheň?

Je to vybíjanie statickej elektriny. Môžeme ho pozorovať na vyčnievajúcich predmetoch ako modrasté plamienky alebo iskry. Je to znak vysokej intenzity elektrického poľa a varovný signál pred úderom blesku. Ľuďom v blízkosti sa môžu ježiť chlpy či brnieť prsty.

V minulosti námorníci badali tento úkaz na stožiaroch lodí. Nesprávne si ho však vysvetľovali. Mysleli si, že je to znamenie ochrany pred úderom blesku.

Kedy sa pominulo nebezpečenstvo úderu bleskom?

Mnoho prípadov zranenia bleskom nastalo, keď si ľudia mysleli že búrka skončila. Tu treba myslieť na pravidlo: vyčkať aspoň 30 minút po poslednom záblesku či zahrmení a neopúšťať bezpečie úkrytu. Vtedy je už búrka pravdepodobne vzdialená 10 km a riziko úderu bleskom klesá.

Ďalšie zaujímavé zdroje

• solen.sk - odborný článok o úraze elektrickým prúdom a bleskom