Čo sú kortikosteroidy? Kedy sa používajú a aké majú nežiadúce účinky?

Zavedenie kortikoidov do klinickej praxe znamenolo veľký pokrok v medicíne a zlepšilo kvalitu života a prognózu mnohých pacientov.

Dokonca sa hovorí o ére pred objavením kortizolu a po objavení v roku 1948.

Vďaka tomuto unikátnemu vedeckému objavu - Reichstein za objavenie kortizónu, Hench a Kendall za zavedenie glukokortikoidov do praxe bola týmto vedcom udelená Nobelova cena.

Prvýkrát bola kortikoterapia využitá pri liečbe reumatoidnej artritídy.

Liečba kortikoidmi prináša úľavu pacientom pri mnohých ochoreniach.

Imunomodulačné látky tzv. imunomodulanciá upravujú imunologickú odpoveď organizmu.

Kortikosteroidy majú bohaté spektrum využitia v medicíne.

Sú častokrát využívané hlavne pre svoj protizápalový a imunosupresívny (potláčajúci imunitu) účinok.

Zoznam všetkých indikácií kedy je možné v liečbe využiť kortikoidy je veľmi rozsiahly a dokážu účinkovať na rôzne choroby prakticky všetkých orgánov organizmu.

Častokrát je podanie kortikoidov život zachraňujúce (napr. alergické reakcie).

Medzi najčastejšie medicínske odbory, ktoré v liečbe využívajú kortikoidy patria gastroenterológia, reumatológia, endokrinológia, dermatovenerológia, imunoalergológia, pneumológia atď.

Pri kortikoterapii u pacienta dochádza k mnohým benefitom, zlepšeniu príznakov ochorenia a úľave.

Kortikosteroidy pri dlhodobom používaní majú svoje úskalia a môžu mať aj vedľajšie nežiadúce účinky.

Častokrát nie je iné východisko pri liečbe ich základného ochorenia a pacienti sú odkázaní na dlhodobé používanie kortikoidov.

Účinok kortikosteroidov sa v organizme uplatňuje viacerými mechanizmami.

Predstavuje empirickú, neselektívnu liečbu a pôsobí tak ako na imunitný systém tak aj na iné orgány.

Pri dlhodobom používaní je potrebné sa snažiť o určitú rovnováhu aj efektívneho liečenia a minimalizácie vedľajších účinkov, čo je veľmi náročné.

Aké sú ich dôležité účinky?

Hlavné prospešné účinky kortikoidov:

• protizápalový
• antialergický
• antiproliferatívny ( zabraňuje množeniu buniek)
• zníženie permeability (priepustnosti) a stabilizácia membrán
• analgetický (sekundárne)

Produkcia glukokortikoidov je regulovaná osou mozog (hypotalamus - hypofýza) a nadobličky, spolu vytvárajú hypotalamo-hypofýzovo-nadobličkovú os.

Najvyššie hodnoty kortizolu u ľudí nachádzame ráno a nízka hladina večer, teda jeho hladina v krvi človeka podlieha diurnálnemu rytmu. Jeho hladinu ovplyvňuje stres, emócie, bolesť, choroba, trauma atď.

V bežnej praxi využívame synteticky pripravené kortikoidy, ktoré potláčajú imunitu na bunkovej aj humorálnej (protilátkovej) úrovni.

Podľa trvania účinku glukortikoidov rozlišujeme:

• s krátkym biologickým polčasom (do 12 hod)
• so stredne dlhým biologickým polčasom (12 - 36 hod)
• s dlhým biologickým polčasom (nad 36 hod)

Podľa dĺžky trvania liečby delíme:

• krátkodobé podanie (do 10 dní)
• strednodobé podanie (10-30 dní)
• dlhodobé podávanie (nad 30 dní)

Dávkovanie kortikoidov:

• jedna dávka denne (ráno)
• frakcionovane (2 - 4x denne)
• alternujúce podanie (2x denná dávka obdeň)
• podanie v pulzoch menších (minipulzy) či väčších dávok (pulzná liečba)

Forma podania:

• perorálne (cez ústa)
• inhalačne (vdýchnutím), intranazálne (do nosa)
• intravenózne (do žily) tzv. infúzia
• lokálne (priamo na potrebné miesto)

S lokálnym použitím sa často stretávame v dermatovenerológii, kedy kortikoid aplikujeme priamo na kožu.

V ortopédii je využívaná napr. priama aplikácia do kĺbu (intraartikulárne).

V neurológii často pri bolestiach chrbta tzv. obstreky, za účelom znecitlivenia nervov, ústupu opuchu a protizápalového efektu.

V pľúcnom lekárstve používame kortikoidy napr. pri astme inhalačné spreje.

Lokálne použitie v porovnaní s celkovým použitím znižuje výskyt nežiadúcich účinkov!

Vybrané kortikoidy s ktorými sa najčastejšie môžete stretnúť:

Hydrokortizón, prednizón, prednizolón, metylprednizolón, dexametazón, triamcinolón, betametazón, fludrokortizón atď.

Aké sú vedľajšie účinky pri dlhodobej liečbe?

Vedľajšie účinky dlhodobej liečby kortikoidov:

• porucha glukózovej tolerancie, diabetes mellitus (cukrovka)
• porucha lipidového metabolizmu (metabolizmu tukov)
• hypertenzia (vysoký krvný tlak)
• vredy žalúdka
• akútna pankreatitída (akútny zápal pankreasu)
• slabosť svalov (myopatia), únava
• osteoporóza (rednutie kostí)
• psychické poruchy (eufória, depresia)
• inhibícia (brzdenie) rastu u detí
• zvýšená náchylnosť k infekciám
• glaukóm (vysoký vnútroočný tlak)
• hypokalémia ( znížená hladina draslíka)
• zvýšená/znížená hladina bielych krviniek (leukocytóza, leukopénia)
• zvýšený počet červených krviniek (erytrocytov) tzv. polyglobúlia
• fialové strie na koži, náchylosť k modrinám
• zvýšené riziko trombembolických príhod
• iatrogénny Cushingov syndróm (mesiačiková tvár, obezita - abdominálny typ, býčia šija, fialové strie, únava, depresie, diabetes, hypertenzia, bolesť hlavy, zhoršené hojenie rán, zvýšený sklon k modrinám, rednutie kostí atď.)

Pri dlhodobej liečbe kortikoidmi sa odporúča zaviesť  tzv. „preukaz pacienta liečeného GK“.

Pacient bude mať pravidelne sledovanú a dokumentovanú hmotnosť, tlak krvi, výskyt periférnych opuchov, stav kardiovaskulárneho systému, lipidogram (hladiny tukov), koncentrácia glukózy (cukru) v krvi a v moči a vnútroočný tlak.

Taktiež pri dlhšej liečbe je doporučovaná aj suplementácia (doplnok) kalciom a vitamínom D, zvážiť aj zvýšenie ochrany žalúdočnej sliznice (gastroprotektívnym) liekom.

Náhle kortikoidy nevysadzujte, poraďte sa vždy s odborníkom!

Prudké vysadenie kortikoidov pri dlhodobej liečbe rýchlo a významne zmení hladinu hormónov a môže ohroziť život pacienta.

Liečba kortikoidmi u detí

V detskej populácii je taktiež využívaná vo viacerých klinických odboroch liečba kortikosteroidmi. Silný protizápalový efekt a imunosupresívny účinok pomáha deťom pri liečbe širokého spektra ochorení napr. autoimunitných ochorení.

Klinické pozorovacie štúdie opakovane potvrdili, že u detí počas kortikoterapie je nevyhnutné obvzlášť sledovať kostný metabolizmus. Pri dlhodobej liečbe je popísaný škodlivý vplyv na rastúci skelet a zvýšený náchylnosť k zlomeninám.

Sledovanie množstva kostnej hmoty poskytuje denzitometrické vyšetrenie. Je dôležité pri sledovaní malého pacienta kontrolovať aj biochemické parametre a markery monitorujúce obrat kostného metabolizmu.

Manažment liečby pacientov a dôkladná dispenzárizácia odborníkmi pri dlhodobej liečbe je nevyhnutná. Cieľom je adekvátna kontrola, zamedzenie vzniku predpokladaných komplikácií a minimalizácia rizík.

Tento článok vznikol vďaka podpore spoločnosti Hemp Point CBD Slovensko.

Zdroje

• solen.cz - Základné princípy terapie kortikosteroidmi priautoimunitných neuromuskulárnych ochoreniach
• solen.sk - Systémová kortikoterapia – špecifiká liečbyglukokortikoidmi
• solen.cz - Úskalí celkové a lokální terapie kortikosteroidy
• solen.sk - Kortikoidmi indukovaná osteoporóza u detí – patogenéza a diagnostika