Popôrodná diastáza: Príčina vzniku a príznaky? + Cviky na doma

Táto väzivová čiara spája pravú a ľavú časť svalu musculus rectus abdominis (priamy brušný sval). Jedná sa teda o narušenie funkcie brušnej steny.  

Brušné svalstvo primárne vytvára ochranu a kryt pre vnútorné orgány. Zároveň je brušné svalstvo súčasťou hlbokého stabilizačného systému tela.

Neliečená diastáza môže časom spôsobovať bolesť chrbta, panvy, tráviace aj uro-gynekologické problémy.

Najčastejším dôvodom vzniku diastázy je práve tehotenstvo ženy.

Iným dôvodom vzniku môže byť nadmerne oslabená hypotonická brušná stena, nadmerné preťaženie a poškodenie brušného svalu, mechanické poškodenie alebo úraz.

Druh brušnej diastázy

Brušná diastáza môže mať vzhľadom na povolenie rôzne variácie. Vo väčšine prípadov sa jedná o rozostup svalov v oblasti pupka.

Avšak rozostup priamych brušných svalov môže byť aj v hornej oblasti či po celej dĺžke brušnej stredovej čiary. Horný typ diastázy sa zvyčajne vracia do pôvodného stavu ľahšie.

V oblasti spodného pupku ostáva diastáza väčšinou vždy najširšia a vracia sa do pôvodného stavu ako posledná.

Horším, no nie tak častým, je prípad, keď sa stredová čiara linea alba úplne pretrhne.

Brušná dutina zostáva na tomto mieste prekrytá len blanou pobrušnicou (peritoneum), fasciou (väzivový obal svalu), podkožným tukom a kožou. Vtedy si žena často krát dokáže vyhmatať vnútorné orgány.

Často tento jav sprevádzajú aj iné príznaky, ako je pupočná hernia, povolenie panvového dna či prolaps (prepad) orgánov malej panvy.

Toto je už však vážny stav a vyžaduje si presné stanovenie liečby, zváženie operačného zákroku a v neposlednom rade odbornú fyzioterapiu.

Vďaka rastu a vnútro-brušnému tlaku v období gravidity sa ľavá strana brušného svalu rozostúpi od tej pravej. Linea alba sa môže po celej svojej dĺžke roztiahnuť a zároveň stenčiť.

Počas gravidity je to však prirodzený fyziologický jav, pretože rastúca maternica musí vytvoriť priestor v brušnej dutine pre vyvíjajúce sa dieťa.

Brušná diastáza sa bežne vyskytuje u gravidných žien v treťom trimestri v súvislosti s rastúcou maternicou a následne i v popôrodnom období.

Po pôrode by sa pomocou hormonálnych vplyvov, vhodnej životosprávy a rehabilitácie mala brušná stena postupne vrátiť do pôvodného stavu. Ak je však svalové tkanivo nadmerne oslabené a málo elastické, nemusí sa tak stať.

Niektoré štúdie udávajú, že približne u polovici žien nedochádza k spontánnemu uzavretiu rozostupu a následnú dysfunkciu povolenej brušnej steny je potrebné riešiť.

Pokiaľ je rozostup povoleného brušného svalu od stredovej väzivovej čiary 1,5 cm (2 prsty) a viac, jedná sa o diagnózu brušnej diastázy.

Najčastejšie telesné prejavy popôrodnej diastázy:

• Povolená brušná stena
• Bolesť chrbta a panvy
• Povolený brušný previs v oblasti pupku
• Zhoršená mobilita a stabilita trupu
• Oslabené svalstvo panvového dna
• Problémy s tráviacim traktom
• Inkontinencia (únik) moču
• Dysfunkcia menštruačného cyklu

Pokiaľ sa jedná o rozostup na úrovni 2 a viac centimetrov (v niektorých literatúrach už 1,5 cm), je pravdepodobná prítomnosť brušnej diastázy.

Druhým ukazovateľom je prítomnosť brušnej striešky v oblasti pupku. Striešku možno spozorovať, ak si žena ľane na chrbát a mierne dvihne dolné končatiny od zeme. Ak sa v mieste nad alebo pod pupkom zjaví hrboľ (strieška), opäť sa jedná o možnosť brušnej diastázy.

Je vždy potrebné odborné vyšetrenie lekárom, ktorý diagnózu potvrdí alebo vyvráti.

Lekár využíva aspekčnú a palpačnú metódu diagnostiky (pohľadom a dotykom). Ako objektívnu diagnostickú metódu je využívaný ultrazvuk, počítačová tomografia alebo magnetickú rezonancia pre detailné zobrazenie mäkkých štruktúr tela.

Vhodný typ diagnostického postupu určuje vyšetrujúci lekár.

Možnosti prevencie diastázy

Prevenciou brušnej diastázy v tehotenstve a popôrodnom období je najmä udržiavanie stabilnej a pružnej brušnej steny pred samotným počatím dieťaťa.

Vhodnou životosprávou a pohybovou aktivitou pred pôrodom sa zlepšuje kvalita a rýchlosť rekonvalescencie po pôrode.

V rámci samotného obdobia gravidity je možné využiť služby fyzioterapie v gynekológii, kde budú žene vzhľadom na jej individuálny zdravotný stav doporučené špecifické cviky pre elimináciu svalovo-pohybových nerovnováh.

Cviky na doma – prevencia a terapia diastázy po pôrode

Voľbu cvikov je ideálne konzultovať s odborníkom vzhľadom na individuálny zdravotný stav. Nižšie sú uvedené vhodné príklady cvičení pre spevnenie brušnej steny a eliminácii svalových dysbalancií panvy.

Cvičenie č. 1: Bráničné dýchanie a spevnenie brušnej steny

Nasledujúce cvičenie môže byť na prvý pohlaď jednoduché, no nie je tomu vždy tak. Východzia poloha ženy je v ľahu na chrbte na mäkkej pohodlnej podložke.

Nohy sú ohnuté v kolenných kĺboch a plosky nôh celou plochou položené na podložke. Hlava je rovno v pomyselnom predĺžení chrbtice a ramená spustené voľne od uší položené na podložke.

Medzi podložkou a chrbticou nesmie byť voľný priestor.

Priložíme si roztvorené dlane rúk na posledné rebrá zboku - na vonkajšie strany dolnej časti brucha. Dlane rúk slúžia ako kontrola správnej techniky cvičenia.

Pre lepšie vnímanie vlastného dychu a pohybu rúk je doporučené pri cvičení zavrieť oči. S nádychom do bránice a brušnej časti sa žena snaží roztvárať rebrá do strán od seba a vytvárať tak pomyselnú pneumatiku rastúcu okolo brucha do strán.

Dlaňami rúk je kontrolovaná bráničná technika dýchania. Hrudník sa pri cvičení hýbe minimálne.

V nádychu s využitím a podržaním vnútro-brušného tlaku, vydržíme a pár sekúnd predýchame.

S výdychom následne povolíme brušnú stenu a vrátime sa späť do pôvodnej polohy.

Dych počas cvičenia nezadržiavame.

Cvičenie č. 2: Mostík s aktiváciu brušnej steny a panvového dna

Kolenné kĺby sú ohnuté, plosky celou plochou položené na podložke. Medzi chrbticou a podložkou nie je voľný priestor. Kolenné kĺby sú na úrovni šírky bedrových kĺbov. Ruky sú voľne položené pri tele dlaňami nadol.

Pri cviku dochádza k postupnému zdvihnutiu panvy do výšky hore smerom ku stropu. Lopatky ostávajú počas celého cvičenia podložke. V hornej mostíkovej pozícii dochádza k aktivácii svalstva panvového dna a stiahnutiu poliek gluteálneho svalstva.

Vo vrchnej pozícii vydržíme, spevníme brušnú stenu párkrát predýchame pomocou bránice. S výdychom opäť klesá cvičiaca naspať podložku a uvoľňuje celé aktivované svalstvo tela.

Cvičenie č. 3: Striedavé pokladanie nôh a stabilizácia brucha

Východzia poloha cviku je v ľahu na chrbte. Hlava je v predĺžení chrbtice, ramená spustené od uší voľne položené na podložke. Dolné končatiny sú elevované (zdvihnuté) smerom hore tak, aby sa chodidlá ani kolená nedotýkali podložky.

Dolné končatiny máme ideálne vo vzduchu prirodzene pokrčené v kolenných kĺboch v pravom uhle. Bedrové kĺby zvierajú s bruchom pomyselný pravý uhol. Medzi podložkou a chrbticou opäť nesmie byť voľný priestor.

S nádychom aktivujeme bráničné postranné dýchanie, regulujeme vnútro-brušný tlak a spevníme celú brušnú stenu.

Striedavo jednu dolnú končatinu pomaly pokladáme pätou na podložku a následne ju opäť plynulo vraciame k druhej spať do vzduchu.

Cvik opakujeme pri pohybe opačnej dolnej končatiny.

Pozor na priestor medzi podložkou a chrbticou a na švihové rýchle prevedenie cviku.

Cvičenie č. 4: Plank/polovičný plank a aktivácia stredu tela

Poloha spočíva v opore na predlaktiach a kolenných kĺboch (v prípade ťažšej verzie na chodidlách). Chrbtica je pomyselne rovná ako doska a hlava v jej prirodzenom predĺžení. Cvičiaci sa díva smerom dole, resp. pred seba a nezakláňa hlavu.

Pozor na ramená, tie sú odtiahnuté od uší a neprepadajú k hlave.

Pri cvičení dochádza k spevneniu brušnej steny, aktivácie bráničného plynulého dýchania. Nezadržujeme dych. Jedná sa o cvik na časovú výdrž.

Pozor na prípadné povolenie brušného svalstva.

Najčastejšie možné chyby pri domácom cvičení:

• Švihový rýchly pohyb
• Ne-aktivácia bráničného dýchania
• Nespevnenie brušného svalstva a steny
• Voľný priestor medzi podložkou a chrbticou
• Zadržovanie dychu pri cvičení
• Neuvedomovanie si aktiváciu svalov
• Nepravidelnosť cvičenia
• Nesústredenosť