Čo sú to neurofilamenty a prečo sa vyšetrujú? Moderný nástroj v monitoringu sklerózy multiplex

Čo sú to neurofilamenty a prečo sa vyšetrujú?

MUDr. Pavol Filippi, PhD. – I. neurologická klinika LF UK a UNB, Mickiewiczova 13, 813 69 Bratislava

Sclerosis multiplex alebo roztrúsená skleróza (RS), je imunitne podmienená chronická zápalová choroba centrálneho nervového systému (CNS). Postihuje mozog a miechu, kde vedie k procesom demyelinizácie a neurodegenerácie, ktoré narúšajú neuróny a ich funkcie. Pri narušení funkcie neurónov, vznikajú rôzne prejavy zneschopnenia u pacientov s RS. Toto poškodenie nervového systému, je u každého pacienta iné, preto aj prejavy zdravotných ťažkostí sú pre každého pacienta jedinečné. V medicíne musí byť zacielenie na zastavenie uvedených neurodegeneratívnych procesov dostatočne skoré a efektívne, aby sa čo najskôr a s čo najväčšou účinnosťou spomalil rozvoj zneschopnenia pacientov.

Ako sa dá zhodnotiť, že je pacient stabilizovaný a progresia choroby je pod kontrolou aktuálnej liečby?

U každého pacienta je nevyhnutné sledovať, kontrolovať a monitorovať rôzne funkcie nervového systému. V klinickej praxi sa využíva rozhovor pacienta s lekárom, kde lekár získa informácie ako pacient subjektívne hodnotí svoje zdravotné ťažkosti a ich priebeh v čase. Tieto subjektívne ťažkosti je potrebné/vhodné aj objektívne posúdiť, na čo sa využívajú rôzne testy. Medzi najčastejšie a najzaužívanejšie testy patrí test rýchlosti chôdze na určitú vzdialenosť za určitý čas, 9 jamkový test s kolíkmi a rôzne iné ale štandardizované vyšetrenia na pozornosť. Veľmi vhodné je použitie dotazníkov, ktoré na základe odpovedí na špecifické otázky ohľadne zdravotného stavu od pacienta poskytnú lekárovi informácie, ktoré môžu odhaliť aj skryté zdravotné ťažkosti pacientov a ich zmenu v čase. Samozrejmosťou je samotné dôkladné neurologické vyšetrenie, a stanovenie hodnoty rozšírenej škály funkčného zneschopnenia (EDSS - Expanded Disability Status Scale), teda bodové ohodnotenie aktuálneho zdravotného postihnutia. Každoročne je tiež potrebné vykonať vyšetrenie magnetickou rezonanciou (MR).

Je však takéto sledovanie pacientov dostatočné?

V dnešnej dobe, a vzhľadom na zistenia, že RS môže prebiehať aj pod obrazom nazvaným ako PIRA (z anglického Progression Independent of Relapse Activity), čo znamená progresia nezávislá od relapsov, teda atakov, je potrebné sledovanie pacientov rozšíriť o ďalšie vhodné biomarkery. Biomarker, alebo biologický marker, je látka, ktorá sa dá objektívne merať a hodnotiť, pričom ich vzostup alebo pokles môže slúžiť ako indikátor normálnych biologických procesov, chorobných procesov, alebo reakcií na podanú liečbu. Takýto biomarker by mal spĺňať niekoľko kritérií, ako je vysoká presnosť, citlivosť, ľahká dostupnosť, s minimálnym zaťažením pacienta a nízka finančná náročnosť. Na tento účel sa javia ako veľmi vhodné biomarkery, ktoré sa dajú stanoviť z krvi. Aj keď v súčasnosti ešte neexistuje biomarker, ktorý by bol validizovaný na použitie hodnotenia progresie a aktivity RS, progresie zdravotného zneschopnenia, či odpovede na liečbu, z doterajších štúdií sa javia ľahké reťazce neurofilamentov (NfL, z anglického Neurofilament Light Chain) ako najvýpovednejší a najpoužiteľnejší biomarker.

Ľahké reťazce neurofilamentov (NfL), sú vláknité štruktúry unikátne pre neuróny. Ich funkciou je tvorba konštrukcie neurónov, udržiavanie stability neurónov, podieľajú sa na raste neurónov a sú zapojené do transportu molekúl pozdĺž axónov neurónov. Tým, že NfL sa vyskytujú iba v neurónoch a pri ich poškodení sa priamo uvoľňujú do likvoru a krvi, ich hladiny tak poskytujú informáciu o stupni poškodenia neurónov.

Chronické zmeny neurónov pri RS a samotný atak vplývajú na zvýšenie hladín NfL. Zvýšené hladiny NfL sú prítomné aj pri iných degeneratívnych ochoreniach nervovej sústavy, pri úraze mozgu a miechy, alebo pri cievnej mozgovej príhode. Medzi neurodegeneratívne ochorenia patrí napríklad Amyotrofická laterálna skleróza, Alzheimerova či Parkinsonova choroba. Proces starnutia a s ním spojený prirodzený úbytok mozgového tkaniva má tiež vplyv na hladiny NfL. S vekom stúpa hladina NfL aj u zdravých jedincov, avšak v nižšej miere ako u pacientov s RS.

Spočiatku sa dali hladiny NfL vyšetrovať iba v likvore, nakoľko v krvi sú vo veľmi nízkych koncentráciách. Na stanovenie takto nízkych hladín NfL v krvi sa postupom času a vďaka zdokonaľovaniu technických možností vyvinula ultracitlivá technická metóda (SIMOA^® - Single Molecule Array). Odber krvi je pre pacienta iba minimálne zaťažujúci výkon, ktorý je možné podľa potreby zopakovať aj niekoľko krát do roka, v porovnaní s odberom likvoru. Ten je často krát pre pacienta spojený s nepríjemným a bolestivým zážitkom pri lumbálnej punkcii.

Namerané hladiny NfL môžu byť ovplyvnené viacerými faktormi, medzi ktoré patrí napríklad vek, hodnota BMI (z anglického body mass index – index telesnej hmotnosti), iné ochorenia s vplyvom na nervový systém, ako napríklad cukrovka, ochorenia pečene či obličiek, alebo niektoré lieky, ktoré pacient užíva na RS. V súčasnosti prebiehajú štúdie, kde sa skúma vzťah hladiny NfL so zdravotnými ťažkosťami pacientov, s inými ochoreniami a sledovanými parametrami na MR.

Aký význam má sledovanie hladín NfL pre neurológa?

Pacienti s RS, ktorí majú vyššie hladiny NfL v čase diagnostikovania choroby, majú zvýšené riziko budúcej aktivity, alebo chronickej progresie choroby počas nasledujúcich rokov. Tieto zistenia sa v štúdiách dokázali aj u pacientov, ktorí boli klinicky stabilizovaní, bez známok aktivity na kontrolných MR vyšetreniach. Ochorenie-modifikujúca liečba RS je spojená so znížením hladín NfL na úroveň porovnateľnú so zdravými jedincami.

Ak sa u pacientov s RS pozoruje zvýšenie hladiny NfL, je veľmi pravdepodobné, že by sa mohlo jednať o progresiu choroby, a na mieste by malo byť zvažovanie zmeny liečby, aby sa zabránilo tichej progresii choroby u pacienta. Zvýšené hladiny NfL môžu predpovedať relaps RS, ktorý je možné zachytiť na MR ako pribudnutie gadolínium vychytávajúcej lézie, alebo pribudnutie, či zväčšovanie už známych lézií mozgu alebo miechy. V klinických štúdiách, u pacientov s RS namerané východiskové hladiny NfL mali vzťah s úbytkom objemu mozgu, kde sa dokázalo, že vyššie hladiny NfL sa spájajú s nižšími východiskovými objemami istých štruktúr mozgu. Je už dávno známe, že napríklad úbytok sivej hmoty mozgu má vzťah ku kognitívnym poruchám, kam sa radia poruchy pamäte a pozornosti.

Ako sa teda sledujú hladiny neurofilamentov u pacientov s RS?

Slovenská neurologická spoločnosť odporúča vyšetrovať hladiny NfL v krvnej plazme u všetkých pacientov s RS na ochorenie-modifikujúcej liečbe v záujme dlhodobého sledovania aktivity ochorenia a efektu liečby. Pre bližšie upresnenie, vyšetrenie hladín NfL sa realizuje u pacientov novodiagnostikovaných, kedy sa získa východisková hodnota hladiny NfL. Následne raz ročne u pacientov nastavených na liečbu, alebo pri zmene liečby, pred prvým podaním nového lieku.

Je teda žiaduce a pre pacienta prognosticky potrebné vyšetrovať hladiny NfL. Sledovanie hladín a ich porovnávanie s odstupom času poskytuje ďalšie dôležité informácie, ktoré v kontexte dlhodobého sledovania pacienta, môže pomôcť odhaliť či u pacienta práve nečelíme progresii klinického zhoršenia RS.

V porovnaní s MR vyšetrením, je stanovenie hladín NfL pre pacienta nezaťažujúce, časovo nenáročné a menej finančne nákladné. Existuje čoraz viac údajov o tom, že hladiny NfL vedia prispieť k vyhodnoteniu odpovede na liečbu u pacientov s RS a zdá sa, že predpovedajú budúci priebeh choroby. Monitorovanie hladín NfL sa tak stáva štandardom pre sledovanie aktivity choroby a odpovede na liečbu. V neposlednom rade vyšetrenie hladín NfL ponúka možnosť častejších vyšetrení, čo ich predurčuje k veľmi vítanému prostriedku, ako možno monitorovať rizikových pacientov.

Do budúcna je možné predpokladať, že vyšetrenia hladín NfL nahradia opakované MR vyšetrenia a prispejú tak k flexibilnému, častejšiemu a efektívnejšiemu sledovaniu zdravotného stavu pacientov s RS. Ponúknu možnosť šetriť čas, finančné prostriedky, ale hlavne, pomôžu zabezpečiť pacientom dlhodobé a plnohodnotné fungovanie v živote, bez obmedzení.

Pozrite si aj tieto články o SM:

• Čo je Skleróza multiplex? Aké príznaky má Roztrúsená skleróza?
• Aké sú možnosti liečby sklerózy multiplex?
• Rehabilitácia a fyzioterapia pri skleróze multiplex: v čom spočíva a čo zahŕňa? + Cvičebné video
• Čo je to sekundárne progresívna skleróza multiplex (SPSM) a aké má príznaky? Ako ju rozpoznať a liečiť?
• Čo znamená relaps pri skleróze multiplex (SM) a aké má príznaky? Ako ho zvládnuť?
• Môjmu príbuznému bola diagnostikovaná skleróza multiplex. Ako mu môžem pomôcť?

Včasné začatie chorobu modifikujúcej liečby pomáha zastaviť aktivitu ochorenia, čo znižuje pravdepodobnosť skorej invalidizácie pacienta v budúcnosti.

Aj keď nepociťujete žiadne príznaky, SM môže vo vašom tele prebiehať.

Včasná a správna liečba môže výrazne zlepšiť prognózu pacienta s SM.  

Hneď na začiatku sa poraďte so svojím lekárom o svojich cieľoch a o tom, čo je pre vás najlepšie.

Na koho sa môžete obrátiť?

SM centrá

Bratislava

Univerzitná nemocnica Bratislava

Nemocnica Staré Mesto

I. Neurologická klinika LF UK a UNB

Centrum pre sclerosis multiplex

Mickiewiczova 13, 813 69 Bratislava

Nemocnica akad. L. Dérera

II. Neurologická klinika LF UK a UNB

Centrum pre liečbu sclerosis multiplex

Limbová 5, 833 05 Bratislava

Nemocnica Ružinov

Neurologická klinika SZU

Ambulancia centra pre liečbu sclerosis multiplex

Ružinovská 6, 826 06 Bratislava

Národný ústav detských chorôb (NÚDCH)

Klinika detskej neurológie

Limbová 1, 833 40 Bratislava

Univerzitná nemocnica - nemocnica sv. Michala a.s.

Neurologická klinika SZU

Satinského 1/I.7770, 811 08 Bratislava

Nitra

Fakultná nemonica Nitra

Neurologická klinika

Centrum Sclerosis Multiplex

Špitálska 6, 950 01 Nitra

Nové Zámky

Fakultná nemocnica s poliklinikou

Neurologická klinika

Slovenská 5587/11A

940 34 Nové Zámky

Trenčín

Fakultná nemocnica Trenčín

Neurologické oddelenie

Legionárska 28

911 71 Trenčín

Trnava

Fakultná nemocnica Trnava

Neurologické oddelenie

Centrum pre sclerosis multiplex

Andrea Žarnova 11, 917 75 Trnava

Banská Bystrica

Fakultná nemocnica s poklinikou F.D.Roosevelta Banská Bystrica

II. Neurologická klinika SZU

Centrum pre diagnostiku a liečbu sclerosis multiplex

Nám. L. Svobodu 1, 975 17 Banská Bystrica

Martin

Univerzitná nemocnica Martin

Neurologická klinika

Kollárova 2, 036 59 Martin

Ružomberok

Ústredná vojenská nemocnica SNP Ružomberok

Klinika neurológie

Gen. M. Vesela 21, 034 26 Ružomberok

Liptovský Mikuláš

Liptovská nemocnica s poliklinikou MUDr. Ivana Stodolu Liptovský Mikuláš

Neurologické oddelenie

Palúčanská 25

031 23 Liptovský Mikuláš

Košice

Univerzitná nemocnica Košice

Neurologická klinika

Poradňa pre demyelinizačné ochorenia nervového systému

Trieda SNP 1, 041 66 Košice

Prešov

Fakultná nemocnica s poklinikou J.A. Reimana Prešov

Centrum pre liečbu a diagnostiku sclerosis multiplex

Hollého 14, 081 01 Prešov

Pacientské organizácie

Slovenský zväz sclerosis multiplex

Združenie sclerosis multiplex Nádej

Content ID: FA-11418323, dátum vypracovania: 5/2025