Pohybová aktivita má vo všeobecnosti veľký význam pre fyzické i psychické zdravie človeka. Podporuje mozgovú činnosť, duševné zdravie i náladu. Aké sú všetky psychické benefity pohybu?
V rámci duševného zdravia môže cvičenie zmierňovať symptómy rôznych psychických ochorení. Telesná aktivita najlepšie funguje vtedy, keď človeka zároveň baví. Vyberte si preto šport, ktorý pre vás nebude znamenať stres.
6 účinkov pohybu na mozog a psychiku sa dočítate v článku.
1. Zníženie hladiny "stresových" hormónov
Cvičenie znižuje hladinu stresových hormónov, a to predovšetkým kortizolu. Pri športovaní ľudský organizmus naopak uvoľňuje väčšie množstvo endorfínov, laicky nazývaných ako hormóny šťastia.
Endorfíny sú chemické látky, ktoré prirodzene zlepšujú psychický stav a dodávajú telu energiu. Dokonca zmierňujú pocity bolesti. Ich hladina v krvi vzrastá už po krátkom cvičení.
Stres a každodenné problémy sa pri cvičení dostávajú na druhú koľaj nakoľko sa zameriavame na seba a na správne prevedenie cvičenia. Fyzická aktivita odpútava od negatívnych emócií (hnev, smútok, agresia,...) a pomáha lepšie znášať stresové situácie.
Pravidelné fyzické cvičenie podporuje aktivitu a tvorbu neurónov v rôznych oblastiach mozgu, ktoré regulujú stres a úzkosť. Mechanizmom účinku je najmä sérotonínová aktivita v Hipokampe v mozgu. Sérotonín je taktiež prezývaný ako hormón šťastia.
Pohyb vo všeobecnosti hrá dôležitú úlohu pri duševnej pohode a vnútornej rovnováhe. Vyššia fyzická aktivita v zmysle cvičenia a športu zlepšuje náladu, pôsobí energizujúco a následne upokojujúco.
Cvičenie je tak prírodným liekom na zlepšenie nálady počas dňa.
4. Podpora pamäte, výkonu a kognitívnych funkcií mozgu
Pohybová aktivita prekrvuje a okysličuje tkanivá vrátane mozgu. Stimuluje rast a aktivitu neurónov. Pomáha zlepšovať pamäť, koncentrovanosť, orientáciu v priestore, kreativitu či samotnú výkonnosť mozgu.
Hipokampus je mozgové centrum súvisiace aj s týmito mozgovými funkciami. Zväčšenie Hipokampu bolo vo výskume spozorované ako následok pravidelného cvičenia.
Fyzická aktivita je tak prevenciou pred starnutím mozgu.
5. Zlepšenie kvality spánku
Aktívny životný štýl zlepšuje samotnú kvalitu spánku. Počas telesnej aktivity sa spotrebováva viac kyslíka, energie a zvyšuje sa teplota tela, ktorá po cvičení postupne klesá a vracia sa do bežného stavu. Človek sa následne cíti uvoľnený po fyzickej i psychickej stránke.
Serotonín vyplavený cvičením sa následne podieľa aj na produkcii melatonínu – hormónu spánku.
6. Podpora sebadôvery a sebavedomia
Keď pravidelne cvičíme, regulujeme telesnú hmotnosť, zlepšujeme kondíciu a formujme svalovú hmotu. Zmeny v zrkadle a zlepšenia v danom športe zdravo zvyšujú našu sebadôveru a sebavedomie.
Jedná sa tak nielen o zlepšenie výzoru ale aj zvládnutie rôznych cvikov a cvičení, ktoré podporujú motiváciu a vieru v seba samého.
Hormóny šťastia: oxytocín, dopamín, sérotonín a endorfín. Zdroj foto: Getty Images
Absolvovala som bakalárske štúdium fyzioterapie na fakulte biomedicínskeho inžinierstva ČVUT v Prahe. Nadviazala som a absolvovala magisterské štúdium na fakulte zdravotníctva TnUAD. Aktuálne sa venujem PhDr. rigoróznemu výskumu. Pracovala som ako fyzioterapeut v rehabilitačnej klinike v Prahe a taktiež ako rehabilitačný pracovník v nemocnici v Liberci. Počas výkonu zamestnania som bola súčasťou zdravotníckeho tímu na oddelení Covid-19. Najviac sa zaujímam o pohybový aparát človeka, rehabilitáciu, gynekológiu a prírodnú medicínu. K mojim hobby patrí zdravý životný štýl, cvičenie, písanie a mediálna komunikácia.
Ste doktor, či zdravotník? Zviditeľnite sa a zdieľajte skúsenosti!
Vytvorte si vlastný blog na Zdravoteka.sk, ktorú číta 620 000 ľudí
mesačne.
Napíšte nám →
Cieľom portálu a obsahu nie je nahradiť odborné vyšetrenie. Obsah má len informatívny a nezáväzný charakter, nie poradný. V prípade zdravotných ťažkostí odporúčame vyhľadať odbornú pomoc, navštíviť alebo kontaktovať lekára, lekárnika.
