Premohol vás strach, pocit napätia? Spoznajte príznaky úzkosti. Ako prekonať úzkosť a nastoliť pohodu?

Úzkosť môže prebiehať ako prirodzená reakcia, keď telo signalizuje potencionálne nebezpečie a pomáha zachovať ostražitosť.  

Úzkosť je emočný stav prejavujúci sa nežiadúcimi psychickými i fyzickými príznakmi. Podľa zdravotníckej svetovej organizácie približne 20 - 25 % populácie sa za život stretáva s pocitmi úzkosti.

Vyskytuje sa v rôznych stupňoch - od mierneho nepokoja až po panické ataky a generalizovanú poruchu. Môže byť zameraná na konkrétny objekt - strach z nejakej veci alebo strach bez konkrétneho dôvodu - strach z ničoho.

Rozdiel medzi bežnou úzkosťou a chorobou úzkosťou, druhy úzkostí, príčiny vzniku, diagnostika, liečba, meditácia a mnohé iné zaujímavé informácie sa dočítate pokračovaním v článku.

Úzkosť = anxieta.

Čo je to úzkosť?

Úzkosť je nepríjemný emočný stav spojený s negatívnym psychickým, a častokrát i fyzickým rozpoložením. Intenzita úzkosti je rôzna a závisí primárne od príčiny vzniku. Môže sa jednať o stav mierneho vnútorného nepokoja, obáv až po úzkostný panický stav.

Úzkosť vyjadruje najmä pocit strachu a obavy.

Sú to v podstate negatívne pocity v našej vlastnej hlave. Úzkostné poruchy sú stále častejšie diagnostikované a častejšie zasahujú do života bežných ľudí. Za ich zvýšeným výskytom stojí najmä silné emočné vypätie a častý stres z každodenného života. 

Oproti bežnému strachu, ktorý je len akousi emočnou odpoveďou na aktuálnu situáciu, má úzkosť silnú psychickú i fyzickú podobu.

Charakteristická je únava, bolesť hlavy, tlak na hrudi, stiahnutý žalúdok či nevoľnosť a iné. Silnejšie formy úzkosti môžu však obsahovať aj závraty či audiovizuálne halucinácie.

Úzkosť je teda emocionálny prejav podobný strachu, spojený s blížiacimi sa potenciálnymi udalosťami a situáciami. Úzkosť zahŕňa emocionálnu i telesnú sféru príznakov.

Podľa údajov WHO 20 - 25 % populácie prežíva v určitom životnom období nejakú podobu úzkostí. Prejavujú sa najmä v dospievajúcom veku a v období medzi 20. až 30. rokom života. Môžu sa však objavovať už aj v detskom či naopak staršom pokročilom veku, alebo tehotenstve.

Úzkosti sú pociťované najmä v spojitosti s negatívnymi a potencionálne negatívnymi situáciami/podmienkami. Úzkostné poruchy môžu byť spojené s určitým telesným organickým ochorením alebo ako súčasť psychických ochorení (depresia, bipolárna porucha, závislosť a iné).

Bežná úzkosť alebo chorobná úzkosť?

Základný rozdiel medzi „normálnym“ pocitom úzkosti a chorobnou úzkosťou je v intenzite, kvantite, prejavoch aneposlednom rade v príčine vzniku.

Bežná úzkosť a pocit strachu trvá krátko. Je daná určitým reálnymi momentami a situáciami v živote, z ktorých máme prirodzené obavy. Jedná sa tak o dočasný stav, ktorý za krátku dobu pominie.

Chorobná úzkosť je však chronická. Negatívne pocity sa opakujú a vracajú.

Pocity strachu a obáv sú častokrát iracionálne a potencionálne, a teda vznikajú i bez objektívnej príčiny. Taktiež reakcia na reálne negatívne podnety je nadmerne citlivá.

Chorobná úzkosť zasahuje častokrát do bežného života a spôsobuje akýsi vnútorný nekomfort a nepokoj.

Úzkostne poruchy môžu byť také intenzívne, že zasahujú do rodinného, sociálneho i pracovného života.

Kedy vyhľadať odborníka?

Ak často pociťujete strach, obavy a pocit smútku či pocit „zovretia“, a to i v neadekvátnych prípadoch, je vhodné poradiť sa s odborníkom. Úzkosť sa častokrát prejavuje aj ťažkosťami so spánkom, únavou, libidom, tráviacim traktom a samotným príjmom potravy.

Tak, ako by sa mal človek starať o svoje fyzické zdravie, mal by sa zaujímať i o to psychické.

Ak Vás obmedzuje a zväzuje Vaše zmýšľanie, strach a neschopnosť bežne fungovať, je nutné navštíviť odborníka. Odborníkom je myslený lekár psychiater, prípadne psychológ či psychoterapeut.

Príčiny vzniku úzkosti

Úzkosť krátkodobého charakteru je spôsobená reálnym alebo potencionálnym negatívnym podnetom/situáciou. Úzkostné poruchy sú zase spôsobené kombináciou biologických, psychologických a externých faktorov.

Spúšťačom poruchy býva častokrát zvýšený nápor a stres.

Úlohu hrá i genetická predispozícia. Záchvaty úzkosti sú práve častejšie u jedincov narodených rodičom, u ktorých sa prejavila určitá úzkostná či duševná porucha. Nie je to však pravidlom.

Z biologického hľadiska sa jedná o zmenu chémii v mozgu, a to najmä nerovnováhu hladiny hormónu Serotonínu (hormónu šťastia) a iných neuro-transmiterov nervovej sústavy.

Externým faktorom je myslené vonkajšie okolité prostredie, v ktorom sa daný jedinec pohybuje. Príkladom sú ľudia, ktorí vyrastali s rodičmi trpiacimi úzkostnou poruchou či prípadne inou psychiatrickou diagnózou. Človek je silno ovplyvniteľný najmä v detskom a dospievajúcom veku.

Veda priniesla zaujímavosť aj v oblasti úzkosti. Zistilo sa, že osoby s úzkostnými poruchami majú nižšie hladiny cholínu. Cholín je organická zlúčenina, ktorá je dôležitá pre fungovanie nervového systému a množstvo iných biologických funkcií v našom organizme. Je dôležitým pre tvorbu neurotransmitera acetylcholínu potrebného na prenos "správ" z mozgu do tela prostredníctvom nervových buniek.

Viac informácií o cholíne sa dozviete v článku: Čo je CHOLÍN a aké má účinky? Spoznajte príznaky nedostatku. Potravinové zdroje i výživový doplnok?

Príklady etiológie (vzniku) úzkostných porúch:

• Genetické predpoklady
• Iné pridružené ochorenie
• Negatívne vzorce správania od detstva
• Nadmerné pôsobenie stresu
• Fóbie

Druhy úzkostných porúch

Typov a druhov úzkostných ochorení je pomerne veľa.
Každá z nich je špecifická etiológiou a sprievodnými symptómami.

Diagnostika jednotlivých úzkostných porúch môže byť komplikovaná. Nižšie je uvedených niekoľko rôznych typov.

Panická úzkostná porucha – je charakteristická náhlymi záchvatmi paniky, stresu a nervozity. Jedná sa o záchvat intenzívneho strachu, ktorý sprevádzajú fyzické príznaky, ako je napr. lapanie pod dyhu, tras, nadmerné potenie, bolesť na hrudi či celková nevoľnosť a závrať.

Generalizovaná úzkostná porucha - vyznačuje sa najmä nadmernými obavami z bežných každodenných problémov i tých vážnejších (zdravie, práca, vzťahy, program a aktivity). Úzkosť môžu vyvolať potencionálne „hrozby“.

Sociálna úzkostná porucha - je strachom najmä zo sociálnych situácií, ktoré môžu byť potencionálne trápne, znepokojujúce či nevhodné. Jedinec pociťuje strach zo sociálnych interakcií a taktiež situácií, ktoré so sebou prinášajú možnosť, že bude naň uprená pozornosť.

Obsedantno-kompulzívna porucha - spôsobuje opakujúce sa vtieravé a pomerne nechcené myšlienky. Tieto obavy sa môžu týkať napríklad osobnej hygieny, poriadku, upravenosti i zdravia.

Post-traumatická stresová porucha – je spôsobená následkom negatívnej udalosti, ktorá môže spôsobiť psychické a fyzické ťažkosti pri veciach a situáciách, ktoré sa spájajú s danou traumatickou skúsenosťou.

Fóbia – je charakteristická prežívaním strachu a vyhýbaním sa určitým predmetom alebo situáciám. Strach a obavy sú však nadmerné a častokrát nezodpovedajú rizikám a reálnemu nebezpečenstvu.

Úzkostná porucha spôsobená iným ochorením – Úzkosti môžu byť dôsledkom či súčasťou iného somatického ochorenia.

Príznaky a prejavy úzkosti

Konkrétne klinické príznaky závisia od typu úzkosti a prípadne od druhu úzkostnej poruchy.

Vo všeobecnosti sa však jedná o pocit smútku, vnútorného nepokoja a obáv.

Spomedzi psychických problémov sa objavujú napríklad trvalé obavy a nervozita, sprevádzané telesnými prejavmi ako je pocit že sa človek nemôže dostatočne nadýchnuť, tlaku na hrudi, svalového napätia, zrýchleného tepu, trasu tela, končatín i nespavosť.

Častým psycho-somatickým (duševno-telesným) príznakom je zvieravý pocit na hrudníku, pocit vyčerpania a nadmernej únavy.

Možné psychické symptómy:

• Nedostatok elánu a motivácie
• Zvýšená únava a vyčerpanie
• Pocit smútku a beznádeje
• Vnútorný nepokoj a rozpor
• Obavy a pocit strachu
• Pocit nedostatku energie
• Nechuť k bežných činnostiam
• Podráždenosť a zmeny nálad
• Nesústredenosť
• Poruchy spánku

Možné telesné symptómy:

• Nedostatok energie a sily
• Nadmerné potenie a studený pot
• Zrýchlený tep a pocit tlkotu srdca
• Bolesť (tlak) na hrudníku - pocit zovretia hrude
• Zrýchlené dýchanie
• Zmena/zníženie kvality spánku
• Tras tela, končatín
• Zmena/zníženie chuti do jedla
• Zápcha a problémy s trávením
• Zníženie libida

Diagnostika a liečba úzkosti

Diagnostika psychických diagnóz a porúch je pomerne náročná.

Keď si začnete myslieť, že Vaše úzkosti by bolo vhodné prekonzultovať s odborníkom, urobte tak.

Je potrebné vyhľadať odborníka, a teda psychológa alebo psychiatra. Každý zdravotný problém, a to fyzický i psychický, je lepšie podchytiť včas a dbať tak na prevenciu.

Lekár však najskôr vykoná rôzne testy, ktoré vylúčia telesné zdravotné problémy, ktoré by mohli spôsobovať dané psychické príznaky. Diagnostika úzkostných porúch prebieha v ambulancii psychiatrického lekára.

Pomoc odborníka a starostlivosť o duševné zdravie je stále viac a viac žiadaná.

Liečba je následne zameraná na odstránenie vyvolávajúcej príčiny a eliminácii klinických príznakov.

Presná forma terapia závisí od etiológie úzkostí, ich kvantite, kvalite a podobne.

Liečba úzkosti vo všeobecnosti zahŕňa farmakologickú liečbu (psycho-farmaká), psychoterapiu a najmä sebarozvoj (edukácia, relaxačné techniky a iné...).

• Farmakologická liečba
• Psychoterapia
• Seba-rozvoj

Lieky pomáhajú zmierniť príznaky úzkosti tým, že vyrovnávajú chemické látky a procesy v mozgu. Medzi bežne predpisované liečivá patria antidepresíva, anxiolytiká a betablokátory.

Benzodiazepiny sú zase skupinou liečiv volených pri akútnych úzkostiach. Účinkujú do 30 - 60 minút.

Vo všeobecnosti pri psycho-farmakách platí zásada začiatku nízkych dávok a prípadného postupného zvyšovania dávky. Je to najmä kvôli zvýšenej citlivosti pacientov na nežiadúce účinky týchto liekov.

Terapia, resp. psycho-terapia je typ odborného poradenstva, ktorý vám pomôže pochopiť a zvládnuť úzkostne stavy. Pomáha eliminovať kvantitu i kvalitu budúcich úzkostných stavov. 

Hlavnou úlohou liečby psychoterapiou je tak snaha o zmenu správania pomocou zmeny myslenia. Psychoterapia prebieha napríklad vo forme uvoľneného rozhovoru, vedenej meditácie, hier a iných techník.

Seba-rozvojom sú myslené prírodné postupy, ktoré by mal človek trpiaci úzkosťami pravidelne vykonávať. Jedná sa najmä o meditačné a relaxačné techniky upokojujúce telo i myseľ jedinca. Príkladom je autogénny tréning, hlbinná relaxácia, vedená meditácia a podobne. S výberom vhodnej techniky Vám pomôže odborník.

Pri správnej relaxácii dochádza k  hlbokému uvoľneniu napätia na telesnej, i psychickej úrovni. Meditácia pomáha obnoviť rovnováhu v organizme a následne navodzuje energetický stav pre ďalšiu činnosť.

Pri liečbe psychických porúch sa jedná aj o základy, ako je pravidelná plnohodnotná strava plná vitamínov, minerálov a bielkovín. Vhodná je eliminácia jednoduchého cukru. Naopak je výborné konzumovať zeleninu, ovocie, vlákninu i probiotiká.

Črevný trakt (mikrobióm) a mozog (CNS) sú veľmi úzko prepojené.

Jasné dôkazy patria pravidelnému cvičeniu, ktoré je rovnako účinné ako farmakologická liečba. Ukazuje sa, že už 150 minút intenzívneho cvičenia týždenne vedie k zlepšeniu prejavov a zníženiu úzkosti o 20 - 30 %. Vhodný je kombinácia jogy s mindfulness meditáciou. Výber vhodného typu tréningu je na jedincovi, niekto preferuje silový tréning či aeróbne formy, je to čisto individuálna otázka.

Najčastejšie otázky a odpovede o úzkosti

Ako odlíšiť bežnú úzkosť od úzkostnej poruchy?

Bežná normálna úzkosť sa objavuje v konkrétnych situáciách, keď je zvládanie istej "prekážky" dočasne náročné. Iný prípad je častá intenzívna úzkosť, ktorá zasahuje každodenný život.

Pomáha cvičenie pri úzkosti? 

Áno, je rovnako účinné ako lieky. 150 minút cvičenia týždenne znižuje výskyt ťažkostí o 20 - 30 %

Môže meditácia nahradiť lieky? 

Áno, meditácia je silným nástrojom k zvládnutiu úzkosti. 

Ako sa lieči? 

Liečba zahŕňa kombináciu prístupov - psychoterapiu, lieky podľa odporúčania a zmenu životného štýlu - pravidelné cvičenie, meditácia a relaxačné techniky.

Aké sú typické prejavy úzkosti? 

Pocit nebezpečia, nervozita, vnútorný nepokoj, tras tela, pocit nedostatku vzduchu, úzkosť na hrudníku, potenie, problémy so spánkom.