Čo je Glutatión, aké má účinky? Je kľúčom ku zdraviu a vitalite?

Tak či tak – ak vás zaujíma

• čo to ten glutatión vlastne je,
• alebo chcete vedieť prečo ale aj ako je prínosný pre náš organizmus,

odporúčam vám prečítať si náš článok. Pokúsime sa v ňom zodpovedať základné otázky týkajúce sa tejto molekuly.

Zároveň sa pozrieme na to

• ako zvýšiť jeho koncentráciu v našom tele,
• a ktoré potraviny sa oplatí konzumovať – ak chcete mať jeho dostatočné hladiny.

Glutatión – vlastnosti a štruktúra

Glutatión je tripeptid – to znamená že je zložený z troch aminokyselín.

Konkrétne sa jedná o aminokyseliny:

• cysteín,
• glycín,
• a kyselinu glutámovú.

Aminokyseliny sú základné stavebné jednotky bielkovín. Kombináciou jednotlivých aminokyselín vznikajú stále dlhšie a dlhšie reťazce. Tieto reťazce sa následne spájajú, kombinujú a usporadúvajú v priestore – čím vytvárajú rôzne druhy molekúl, ktoré majú mnoho rôznorodých účinkov v našom tele.

Glutatión sa nachádza v mnohých tkanivách a orgánoch nášho organizmu.

Glutatión zastáva v našom tele najmä antioxidačnú úlohu.

Prispieva k:

• udržiavaniu redoxnej rovnováhy,
• redukuje – čiže znižuje oxidačný stres,
• zlepšuje celkovú metabolickú detoxikáciu,
• zároveň dokáže aj regulovať funkcie imunitného systému.

Aby dokázal eliminovať voľné radikály – musí sa nachádzať v takzvanom redukovanom stave.

Mnohé chronické ochorenia – ktoré majú súvis s vekom – napríklad ako je:

• degenerácia neurónov v mozgu,
• nefunkčnosť mitochondrií – (mitochondrie sú malé organely v bunkách – ich funkciou je získavanie energie za pomoci takzvaného bunkového dýchania),
• alebo dokonca rakovina,

sú podmienené nedostatočnými – respektíve nízkymi – hladinami glutatiónu v organizme.

Avšak je dôležité podotknúť, že množstvo glutatiónu v našom tele je geneticky podmienené. To znamená, že každý jednotlivec má vlastné "optimálne" množstvo glutatiónu v organizme.

Hladiny glutatiónu závisia od genetickej výbavy jednotlivca – a jeho schopnosti produkovať a zároveň aj/alebo regenerovať molekuly glutatiónu.

Zároveň je dobré podotknúť, že glutatión ak je v nadbytku – môže pôsobiť aj ako prooxidant – môže spôsobovať vznik voľných radikálov v tele. Dôležitá je teda najmä celková rovnováha všetkých antioxidačne pôsobiacich látok v našom tele.

U pacientov podstupujúcich chemoterapiu – môže dokonca spôsobovať chemorezistenciu – pacient nereaguje vôbec, alebo neadekvátne na liečbu. Preto je vhodné počas takejto liečby monitorovať hladiny glutatiónu v tele. Najmä ak sa užívajú výživové doplnky s obsahom glutatiónu.

Glutatión je schopný zvýšiť detoxikačný účinok pečeňových buniek. Tým prispieva k zvýšenému vylučovaniu nebezpečných látok ako je:

• ortuť,
• či organické polutanty – (umelé chemické látky, ktoré dlhodobo zostávajú v prostredí, odolávajú rozkladu a tým znečisťujú prostredie. Majú schopnosť hromadiť sa v tukových tkanivách zvierat ale aj ľudí)

z nášho tela.

Spotreba glutatiónu je vyššia pri:

• vysokom oxidačnom strese – napríklad pri chronickom zápale,
• podvýžive,
• zvýšenej toxickej záťaži – vplyvom látok kontaminujúcich prostredie = perzistentné organické polutanty.

Hladiny glutatiónu sú ovplyvnené aj mnohými ochoreniami. Chorobné stavy, pri ktorých dochádza k nerovnováhe glutatiónu sú:

• starnutie – a s ním spojené chronické ochorenia,
• Alzheimerova choroba,
• Parkinsonova choroba,
• rakovina,
• chronické ochorenie pečene,
• kognitívne poruchy,
• cystická fibróza,
• nekontrolovaný diabetes mellitus,
• AIDS vyvolaný HIV vírusom.
• hypertenzia,
• neplodnosť
  • mužská,
  • ženská,
• lupus,
• poruchy duševného zdravia,
• skleróza multiplex,
• degeneratívne poruchy neurónov v mozgu.

Pri všetkých týchto ochoreniach sú v tele nízke hladiny glutatiónu. Preto sa predpokladá, že jeho umelé dodanie – a tým zvýšenie jeho koncentrácií – môže napomáhať proti vzniku ochorenia. Prípadne aj zmierniť ich progres.

Glutatión a COVID-19

Pri infekcii vírusom SARS-CoV-1, ktorý spôsobuje ochorenie COVID-19, nastáva uvoľňovanie veľkého množstva prozápalových molekúl. Napríklad sa jedná o:

• interleukín 2,
• interleukín 6,
• interleukín 7,
• interleukín 10
• a tumor nekritizujúci faktor α.

Zároveň, komplikovanejší priebeh ochorenia COVID-19 je spojený najmä s:

• takzvanou cytokínovou búrkou,
• a hyperkoagulačným stavom.

Pričom tieto dva stavy vedú k zlyhaniu viacerých orgánov. Za ich vznik je zodpovedná zápalová odpoveď organizmu.

Ako sme si už spomínali – zápal v našom tele zvyšuje produkciu voľných radikálov, ktoré následne poškodzujú bunky a bunkovú DNA.

Pozorovania ukázali, že nízke hladiny plazmatického glutatiónu – boli spojené so závažnejším priebehom ochorenia COVID-19.

Podávanie lipozomálneho glutatiónu by preto mohlo napomôcť k zmierneniu priebehu ochorenia. Pričom sa odporúča podávať priamo jeho redukovanú formu. Užívanie sa javí ako najprínosnejšie pre vysokorizikových pacientov.

Sú to najmä pacienti ktorí trpia:

• diabetes mellitus,
• tuberkulózou,
• alebo sú HIV pozitívni.

Avšak tieto poznatky vyžadujú ešte ďalší výskum – ktorý by dané tvrdenia potvrdil alebo vyvrátil.

Glutatión peroxidáza

Glutatión peroxidáza je enzým, ktorý dokáže rozkladať peroxid vodíka a hydroxyperoxidy. Peroxid vodíka je pri určitých koncentráciách toxický pre naše bunky.

Na to aby glutatión peroxidáza dokázala vykonávať svoju funkciu – potrebuje glutatión. Za pomoci glutatiónu, dokáže glutatión peroxidáza rozložiť peroxid vodíka na neškodné molekuly vody a kyslíka.

Glutatión vo výživových doplnkoch

Najefektívnejší spôsobom dodania glutatiónu do nášho tela sa javí jeho per orálne podávanie – v tabletách alebo kapsulách. Avšak, vystávajú tu otázky – či takto prijatý glutatión, nie je rozkladaný v našom tráviacom trakte.

Prebehlo viacero štúdií, ktoré overovali túto teóriu – avšak výsledky sú protichodné.

Perorálne prípravky

V jednej zo štúdii nenastali žiadne zmeny hladín glutatiónu, alebo parametrov oxidačného stresu pri jednorazovom alebo dlhodobom – štvortýždňovom podávaní výživových doplnkov s obsahom glutatiónu.

Naopak v inej – trvajúcej šesť mesiacov – boli zaznamenané zvýšené zásoby glutatiónu v tele účastníkov. Rovnako bol zaznamenaný aj pokles markerov oxidačného stresu.

Vstrebávanie glutatiónu

Jedným z faktorov, ktorý ovplyvňuje vstrebávanie glutatiónu z tráviaceho traktu, môže byť aj zhoršené trávenie bielkovín.

Ako sme už spomínali v úvode – glutatión je zložený z aminokyselín, ktoré sú základnými stavebnými jednotkami bielkovín. Preto aj bielkoviny slúžia ako komplexný zdroj jednotlivých aminokyselín.

Nedostatočné trávenie bielkovín je spôsobené

• zníženou produkciou a koncentráciou kyseliny chlorovodíkovej v žalúdku,
  • to môže byť zapríčinené
    • vekom – s vyšším vekom sa znižuje produkcia kyseliny v žalúdku,
    • liekmi – niektoré druhy liekov znižujú tvorbu kyseliny v žalúdku,
    • oxidačným stredom,
    • nedostatok určitých živín môže rovnako ovplyvňovať tvorbu kyseliny chlorovodíkovej v našom organizme,
• a/alebo nedostatočnou produkciou pankreatických enzýmov.

Vo všeobecnosti pre ľudí nie je potrebné nejako extra dopĺňať zdroje bielkovín na splnenie dennej odporúčanej dávky.

Ak by sme sa však bavili o zdroji cysteínu – jednej z troch aminokyselín potrebnej na stavbu glutatiónu – najideálnejší je srvátkový proteín. Zo štúdií vyplýva, že konzumácia srvátkového proteínu viedla k zvýšeniu hladín glutatiónu. A to v závislosti od množstva konzumovaného proteínu.

Tieto pozorovania boli potvrdené aj v porovnaní so sójovým proteínom. Sójový proteín nezaznamenal obdobné výsledky ako srvátkový.

Lipozomálne a sublingválne prípravky

Nakoľko sú výsledky užívania kapsúl alebo tabliet s obsahom glutatiónu veľmi protichodné, zmätočné a neuspokojivé, vedci obrátili svoju pozornosť na iné formy podávania glutatiónu. Pri výskume zistili, že ak sa glutatión podáva v:

• lipozomálnej forme,
• alebo sublingválnej (pod jazyk),

stáva sa dostupnejším pre organizmus.

Táto vyššia dostupnosť následne priaznivo ovplyvní jeho systémové hladiny. Tieto závery potvrdila aj jedna menšia štúdia. V nej došlo k zvýšeniu hladín glutatiónu a to v rôznych častiach tela.

Zároveň nastalo aj zlepšenie pomeru medzi oxidovanou a redukovanou formou glutatiónu – pokles bol výraznejší u pacientov ktorí užívali 1000 mg denne, v porovnaní s tými ktorý užívali len polovičnú dávku.

Zároveň nastalo aj zlepšenie

• markerov imunitného systému –
  • zlepšila sa novotvorba lymfocytov,
  • a aktivita buniek imunitného systému,
• a aj markerov pre oxidačný stres.

V ďalšej štúdii – došlo u šestnástich respondentov k zníženiu stuhnutosti tepien. Títo respondenti užívali 100 mg sublingválneho preparátu a to dvakrát denne.

Intravenózne prípravky

Zároveň sa ešte stále polemizuje aj nad intravenóznom podávaní glutatiónu a jeho účinkoch. V tomto prípade ešte nie sú jasné závery.

Avšak všetky tri druhy podávania:

• perorálne – vo forme lipozomálneho glutatiónu,
• sublingválne,
• alebo intravenózne

zabezpečujú, že nedochádza k rozpadu glutatiónu vplyvom enzýmov v tráviacom trakte – čo v konečnom dôsledku zvyšuje jeho hladiny v organizme.

Glutatión a Omega-3 mastné kyseliny

Omega-3 mastné kyseliny sa podieľajú na tvorbe zápalových ale aj protizápalových látok – prostaglandínov.

Zápal vedie k tvorbe voľných radikálov – čo zvyšuje oxidačný stres. Pri chronickom zápale môže preto nastať vyčerpanie zásob glutatiónu.

Jedna zo štúdií – prebiehajúca u pacientov s Parkinsonovou chorobou – preukázala, že užívanie 1000 mg omega-3 mastných kyselín z ľanového oleja v kombinácii s vitamínom E (400 mg) počas 12 týždňov – viedla k zvýšeniu koncentrácii glutatiónu.

Rovnako sa zvýšila aj celková antioxidačná kapacita a nastalo zníženie zápalových markerov ako napríklad C-reaktívny proteín.

Glutatión a N-acetylcysteín

Nakoľko zdroje cysteínu samotného sú veľmi obmedzené – niekedy sa uvažuje N-acetylcysteíne ako o alternatívnom zdroji tejto aminokyseliny.

Hoci sa N-acetylcysteín môže javiť ako sľubný doplnok – štúdie nepotvrdili jeho účinok na zvyšovanie celkovej hladiny glutatiónu. Rovnako nemal ani žiaden výrazný vplyv na zníženie oxidačného stresu.

Glutatión a vitamíny

Vitamín B2

Vitamín B2 – riboflavín – je dôležitý pre fungovanie enzýmu, ktorý zabezpečuje premenu oxidovanej formu glutatiónu na jeho redukovanú formu. Antioxidačná aktivita je zabezpečená práve touto redukovanou formou glutatiónu.

Aj keď neexistujú jednoznačné dôkazy – je pravdepodobné, že nízke hladiny riboflavínu ovplyvňujú funkciu glutatiónu. Zároveň tento nedostatok môže mať vplyv aj na jeho celkové hladiny v tele.

Vitamín B5

Vitamín B5 – kyselina pantoténová – môže tiež napomáhať pri syntéze glutatiónu. Táto úloha je spojená s funkciou vitamínu B5 pri tvorbe ATP.

Vitamín B12

Vitamín B12 – kobalamín – je taktiež spojený s hladinami glutatiónu. Pri jeho nízkych hladinách dochádza k zníženiu koncentrácii glutatiónu.

Vitamín C

U ľudí s nedostatkom vitamínu C, viedlo jeho následné dodanie do organizmu k zvýšeniu hladín glutatiónu v lymfocytoch.

Vitamín E

Podávanie vitamínu E bolo sledované u pacientov s diabetes mellitus. U detí – s diabetom 1. typu – zlepšilo podávanie vitamínu E markery oxidačného stresu. Zároveň došlo aj k zvýšeniu hladín glutatiónu.

Obdobné výsledky boli pozorované aj u dospelých s diabetickou neuropatiou. Po 12 týždňoch terapie nastalo zvýšenie hladín glutatiónu.

Glutatión a kyselina α-lipoová

Kyselina alfa-lipoová sama o sebe pôsobí ako antioxidant. Zároveň pomáha pri regenerácii ostatných antioxidantov – a teda aj glutatiónu. Štúdie naznačujú, že kyselina lipoová zvyšuje hladiny glutatiónu.

Glutatión a selén

Selén je jedným z ďalších antioxidačne pôsobiacich látok. Zároveň je aj nevyhnutný pre správne fungovanie glutatiónperoxidázy. Netreba však zabúdať, že selén vo svojom nadbytku môže zvyšovať oxidačný stres.

Glutatión v strave

Ako sme už vyššie spomínali, hladiny glutatiónu môže ovplyvniť srvátkový proteín. Ten obsahuje okrem iných – aj aminokyselinu cysteín.

Medzi ďalšie zdroje – glutatiónu a cysteínu patrí:

• špargľa,
• avokádo,
• karfiol,
• uhorka,
• grapefruit,
• zelená fazuľka,
• zelená paprika,
• červená paprika,
• cuketa,
• citróny,
• mango,
• pomaranče,
• papája,
• petržlen,
• špenát,
• jahody,
• paradajky,
• letná tekvica,

Medzi zdroje samotného cysteínu patria:

banány,

a medzi zdroje samotného glutatiónu patrí:

• brokolica,
• mrkva,
• a aj zemiaky.

Najideálnejšie je konzumovať uvedenú zeleninu a ovocie v surovom stave. Poprípade len mierne udusenú – to zabezpečí, vysoký obsah účinných látok. Rovnako sa ani neodporúča mrazenie – to rovnako znižuje obsah glutatiónu a cysteínu.

Pitie zeleného čaju sa tiež javí ako prínosné pre zvýšenie hladín glutatiónu v organizme. Veľmi podobné výsledky boli pozorované aj v prípade pitia hroznovej šťavy.

Cysteín je aminokyselina, ktorá obsahuje síru. Výskumy naznačujú, že konzumácia potravín bohatých na síru – najmä teda takých, čo obsahujú sírové aminokyseliny – môže rovnako podporiť tvorbu glutatiónu.

Glutatión teda zastáva v našom organizme veľmi dôležitú antioxidačnú funkciu. U zdravých ľudí nie je potrebné dodávať glutatión vo forme výživových doplnkov – dostatočný príjem by mala pokryť pestrá strava.

V prípade, ak trpíte nejakým ochorením a uvažujete o užívaní glutatiónových preparátov – poraďte sa so svojím lekárom. Pretože vysoké hladiny glutatiónu v organizme, môžu naopak ešte zvyšovať oxidačný stres – a tým zhoršovať priebeh ochorenia.