Alzheimerova choroba

---

Charakteristika

Ochorenie patrí medzi neurodegeneratívne poruchy mozgu, pričom súčasťou progresu ochorenia je aj demencia. Počas rozvoja choroby dochádza v mozgu k zmene ukladania beta-amyloidu, čo spôsobuje spolu s inými zmenami látkovej činnosti rozpad nervových vlákien a buniek. Tieto zmeny ako aj úbytok mozgovej hmoty sú už nezvrátiteľné a častejšie choroba trápi ženy než mužov. Aj preto sa špekuluje o vplyve napríklad hormónov alebo okolného prostredia na rozvinutie choroby.

Alzheimerova choroba vedie tiež k narušeniu mozgových funkcií a preto je typickým jej prejavom demencia. Má viacero foriem, pričom môže byť so skorým aj neskorým začiatkom a veľkú úlohu v tom zohráva aj dedičnosť a genetické predispozície. K vzniku ochorenia môžu prispieť aj otrasy alebo zranenia hlavy, avšak častejšie postihuje choroba osoby s nižším vzdelaním. Práve preto u ľudí, ktorí viac trénujú alebo namáhajú svoj mozog, choroba nenastáva až tak často, hoci stať sa to môže.

Príčiny

Hoci presné príčiny vzniku nie sú známe, veľkú úlohu zohráva zníženie acetylcholínu, čo je látka potrebná pre transport nervových vzruchoch. Okrem toho môže mať vplyv aj nadmerné ukladanie betaamyolínu, čo je zhluk inak neškodných bielkovín, ktorý však v prípade ukladania medzi mozgové bunky spôsobuje ich odumieranie a preto sa hovorí aj o úbytku mozgovej hmoty u človeka postihnutého Alzheimerom. Svoju úlohu má v určitej forme aj dedičnosť. Pri ochorení nastáva aj celkový rozpad nervových vlákien v mozgu.

Príznaky

Prvé príznaky ochorenia sú najprv nenápadné a ochorenie napreduje spočiatku pomaly. Všetko sa môže začať občasnými stratami pamäte, typicky napríklad tým, že človek zabudne, kde čo nechal alebo položil. Postupne sa pamäť zhoršuje a človek si síce pamätá veci zo svojej dávnej minulosti, ale nie to, čo sa stalo pred krátkym časom. Neskôr sa objavia aj problémy s rečou a nastáva aj dezorientácia. Obvykle nevie postihnutý kde sa nachádza a aký je čas.

Človek s ochorením je často nielen dezorientovaný, ale aj zmätený, neskôr sa už prejavujú prvé symptómy demencie. Správanie sa mení, niekedy dochádza aj priamo k zmenám osobnosti, vzácne sa môže prejavovať aj agresivita alebo pasivita. V pokročilých štádiách ochorenia dochádza aj k výskytu halucinácií a bludov, pričom konečné štádiá sú charakteristické aj fyziologickými a pohybovými problémami, časté sú problémy s chôdzou alebo aj s udržaním moču.

Diagnostika

• Vyšetrenie tohto ochorenia spadá jednak medzi neurológiu, ale tiež aj geriatriu a psychiatriu, takže diagnostika je na týchto troch lekárskych odboroch
• Vykonáva sa tiež EKG, rozbor a laboratórne vyšetrenie krvi, RTG pľúc, vyšetrenie mozgu počítačovou tomografiou alebo aj magnetickou rezonanciou
• Veľmi dôležitá je aj anamnéza a test, kedy sa praktický lekár ale aj psychiater snaží u postihnutého človeka a tiež v jeho najbližšom okolí a rodine zistiť prejavy typické pre Alzheimerovu chorobu

Ako funguje mozog počas Alzheimera

Priebeh

Ochorenie začína obvykle nebadane a pomaly a často krát sa prejavuje na úvod len drobnými výpadkami pamäte, kedy si človek nevie napríklad spomenúť, kde odložil nejakú vec. Keďže ale ide o degeneratívne a progresívne ochorenie, prejavy sa postupom času zhoršujú a najmä ľudia vo veku nad 80 rokov už trpia aj ťažkými formami straty pamäte, dezorientácie a poruchami správania. Prítomné sú aj zmeny v osobnosti človeka. Posledné štádiá sú charakteristické pohybovými problémami a aj inkontinenciou a konečná fáza je smrť.

Možná prevencia

Prevencia spočíva obvykle v pravidelnom tréningu mozgu, ale zaujímavé je zistenie, že napríklad Alzheimerova choroba súvisí taktiež aj s nezdravou stravou. Ide o výskumy, ktoré dávajú vznik Alzheimeru do súvislosti s nezdravým stravovaním vo forme silno presolených jedál, presladených potravín, tučných jedál a nezdravých presladených nápojov. Niekedy sa dokonca spomína v zahraničných štúdiach Alzheimerova choroba aj ako tzv. cukrovka tretieho typu.

Celkovo sa však v medicínskom prostredí odporúča ako prevencia pravidelný mozgový tréning a mentálna námaha. Existujú rôzne odporúčané cvičenia tréning poznávacích a kognitívnych funkcií, ktoré pomáhajú udržiavať mozog aktívny. Zároveň sa týmito cvičeniami z chemického hľadiska uvoľňujú aj niektoré látky dôležité pre fungovanie imunitného systému. Tieto aktivity je treba vykonávať v každej etape života, pričom začať by sa malo už v mladom veku a v starobe z aktivít neustupovať, skôr ich zvýšiť. A ktoré aktivity môžu byť nápomocné pre mozgový tréning?

• Medzi základnú prevenciu by malo patriť čítanie kníh, lúštenie krížoviek, riešenie nenáročných logických hlavolamov, taktiež rôzne hry vyžadujúce kognitívne funkcie a myslenie nenáročného typu, napríklad pexeso, scrabble alebo iné stolové hry. Najlepšie sú aj hry na precvičovanie pamäte
• Najmä starší ľudia by nemali zabúdať ani na čulú komunikáciu, najmä so svojimi rovesníkmi, ktorá posilňuje všetky dôležité funkcie mozgu - od rečovej, cez pamäťovú až po poznávaciu
• Netreba však zabúdať ani na správny celkový životný štýl, čiže aj pravidelný pohyb, sledovanie okolia, poznávanie nových vecí prostredníctvom zážitkov, skrátka nepresedieť celý čas len na jednom mieste, čo so sebou nesie aj riziko napríklad pre kardiovaskulárne, tráviace a pohybové problémy

Pozor, Alzheimerova choroba hrozí aj v mladom veku

Veľa ľudí je zvyknutých, že Alzheimer je typická choroba stareckého veku alebo postihuje len ľudí v seniorskom veku. Faktom ale je, že štyri percentá všetkých prípadov majú ľudia vo veku do 50 rokov a choroba môže postihnúť alebo sa začať rozvíjať napríklad aj v 30ke. Ochorením v súčasnosti trpí 800 tisíc ľudí vo svete a stúpa aj počet prípadov, kedy sa začali prvé príznaky prejavovať v pomerne mladom veku. V niektorých prípadoch dochádza dokonca k prvotnému začiatku už aj pred 30kou.

Môže za to zhromažďovanie beta-amyloidu, čo je jedovatý proteín súvisiaci so vznikom Alzheimerovho ochorenia, pričom ten môže vytvárať v organizme zhluky už vo veku 15 až 20 rokov. Tieto zhluky sa môžu nachádzať vo vnútri neurónov zodpovedných za pamäť a pozornosť, pričom práve tieto neuróny ako prvé umierajú pri vzniku choroby, ale aj v rámci prirodzeného procesu starnutia. Zároveň však ale nie každý beta-amyloid a jeho zhluk môže spôsobiť začiatok ochorenia.

• Prvotne sa začína choroba prejavovať v bežných denných aktivitách, najmä pri krátkodobej a neskôr aj dlhodobej pamäti
• Najčastejšie môžu ľudia zabúdať na termíny, prípadne na činnosti, ktoré sa stali len nedávno U mladých ľudí môžu nastať aj problémy s tým, že nevedia dátum, prípadne sa zhoršuje úsudok a abstraktné myslenie
• Vzhľadom na to, že tieto veci sa ale z času na čas stávajú aj bežne, netreba hneď panikáriť, musí ísť o dlhodobé problémy
• Ak máte podozrenie na seba alebo na niekoho blízkeho v okolí, že sa u neho prejavujú typické príznaky Alzheimera aj vo veľmi mladom veku, najlepším spôsobom je odborné lekárske vyšetrenie, čiže panika vopred na základe zopár prejavov nie je ešte na mieste

Skorý test odhalí možnosť ochorenia

Nedávno sa našla nová možnosť, ako odhaliť alebo predpovedať vznik Alzheimerovej choroby. V cerebrospinálnom moku sa totiž nachádza biologický marker, konkrétne ide o pokles hladiny istého typu genetického materiálu, pričom ak tento pokles nastane, ide o signál zvýšeného rizika vzniku Alzheimerovej choroby a to aj viac ako 10 rokov pred samotným objavením prvotný príznakov. Konkrétne ide o pokles mitochondriálnej DNA, ktorá sa bežne nachádza v energetickom centre buniek. Pokles koncentrácie môže predznamenávať smrť mozgových buniek a začiatok Alzheimera.