Lupiny vo vlasoch. Sú príčinou mastné vlasy alebo treba hľadať problém niekde inde?

Čo sú lupiny a ako vznikajú?

Povrchová vrstva kože sa nazýva epiderma. Je tvorená niekoľkým vrstvami buniek. Olupovanie najvrchnejších vrstiev kože je celkom prirodzený dej, pričom dochádza k jej obnove a fyziologickej regenerácii.

Fyziológia vzniku lupín

Staré zrohovatené epitelové bunky sa na povrchu zmršťujú, olupujú a nahrádzajú ich nové bunky z hlbších vrstiev epidermy. Celý tento proces bunečnej obnovy trvá asi 20 dní až 1 mesiac a počas celého nášho života sa neustále opakuje.

Za určitých okolností môže nastať problém s ich odlúpením, držia sa na svojom mieste a miešajú sa s kožným mazom, potom a vodou, ktoré sú produkované potnými a mazovými žľazami. Stávajú sa mastnejšími a ich nahromadením aj viac viditeľnými. Týmto vzniknutým šupinkám hovoríme lupiny.

Najčastejšie ich vídame v pokožke hlavy. Dôvodom je lokalizácia mazových žliaz vo vlasových folikuloch čiže na báze (základni) každého vlasu či chlpu.

Lupiny a ich vzhľad

Lupiny sú teda odumreté bunky a má ich každý v rôznej miere. Asi v 50% nie sú badateľné voľným okom, to však neznamená že nie sú. Vzhľad a množstvo lupín sa môžu líšiť v závislosti od množstva mazu vyprodukovaného mazovými žľazami, hygienickými návykmi jedinca, inými ochoreniami spôsobujúcimi nadmernú tvorbu odumretých šupiniek a od iným faktorov pôsobiacich na pokožku hlavy.

1. Lupina je tenučká, bielo sfarbená šupinka z odumretej epidermy, väčšinou oválneho až elipsovitého tvaru. Vyskytuje sa v zhlukoch a po odlúpení odpadáva. Odpadnuté lupiny zväčša vidíme na odeve v okolí ramien, kde budia dojem akoby mal človek trpiaci nadmernou tvorbou lupín ,,zasnežený odev“.  Takéto lupiny nazývame suché lupiny. Vlasy by sa mali umývať menej často a je vhodné používanie olejčekov.

2. Pri zvýšenej produkcii potu a hlavne mazu mazovými žľazami sa lupiny sfarbujú dožlta, sú hrubšie, mastné a niekedy tvoria väčšie zhluky alebo plochy. Je problematické sa ich zbaviť hlavne kvôli mastnej konzistencii, vďaka ktorej priľnú k vlasu. Takýto typ lupín nazývame mastné lupiny, ktoré pôsobia veľmi neesteticky. Vlasy človeka s týmto typom lupín sa často mastia aj pri častom umývaní. Umývanie vlasov by sa malo vykonávať častejšie.

Aké sú príčiny nadmernej tvorby lupín?

Príčiny ich tvorby sú rôzne, neraz ide o kombináciu viacerých vplyvov naraz. Pod nadmernú tvorbu nepríjemných šupiniek vo vlasoch sa podpisujú aj genetické predispozície, mechanické dráždenie, chemické a fyzikálne faktory, ktoré považujeme za bežné pri úprave vlasov ale aj rôzne ochorenia hlavne dermatologické.

Kožné ochorenia však postihujú aj iné časti kože vrátane pokožky hlavy.

Kvasinky

Hlavnou príčinou tvorby lupín je kvasinková infekcia. Priamym vyvolávateľom je kvasinka Pityrosporum ovale. Patrí k prirodzenej kožnej mikroflóre a za normálnych okolností nespôsobuje žiadne ťažkosti.

Ide o kvasinku, ktorá sa živý kožným mazom. Vo vhodnom prostredí sa premnožuje, tvorí toxíny, ktoré na pokožku pôsobia zápalovým procesom, čo má za následok kožnú  dermatitídu.

• Rizikoví sú teda ľudia s vyššou aktivitou mazových žliaz. Prirodzene sa to týka hlavne mužského pohlavia, preto muži majú lupiny častejšie.

• Dobre sa jej darí v teplom a vlhkom prostredí. Ďalšou rizikovou skupinou sú teda ľudia so zvýšeným potením, ktoré je pre nich bežné alebo so zvýšeným potením z dôvodu inej chorobnej príčiny.

• V neposlednom rade sem patria ľudia so zníženou imunitou s nastavenou imunosupresívnou terapiou. Zvýšená tvorba lupín je zaznamenaná u ľudí trpiacich na AIDS ale aj iné imunodeficientné ochorenia.

• Premnoženie kvasinkovej infekcie môže mať aj dedičný podklad a stresujúce činitele. U niektorých ľudí sa lupiny objavuje vo zvýšenej miere počas určitého stresujúceho obdobia a po jeho odznení opäť miznú.

Mechanické príčiny

Pri dlhodobom mechanickom dráždení hlavy sa môžu šupinky odlupovať skôr ako by sa mali. Väčšinou sa jedná o suché lupiny, ktorých vznik je sporadický a podieľajú sa na ňom aj iné faktory súčasne. Skôr by sa dalo povedať, že mechanické príčiny len znásobujú riziko vzniku lupín z iných príčin.

Po odstránení vyvolávajúceho mechanizmu rýchlo ustúpia.

• Dôvodom mechanického dráždenia bývajú rôzne pokrývky hlavy. Hovoríme hlavne o čiapkach, klobúkoch či šatkách. Lupiny vznikajú až pri ich pravidelnom a dlhodobom nosení v kombinácii aj s inými vplyvmi (chemické, genetické...), no nemusí to byť u každého tak. U niekoho sa lupiny nemusia objaviť ani mechanickým dráždením.

• Ťažkosti môžu zaznamenať aj pracovníci, ktorí počas výkonu svojho povolania pravidelne používajú ochranné pokrývky hlavy v rámci svojej bezpečnosti. Medzi také povolania patria lekári, ktorí počas operácií nosia na hlavách šatky. Potom sú to robotníci na stavbách, horolezci, baníci, vojaci, piloti, ktorí nosia prilby kvôli zvýšenému riziku úrazu hlavy.

Čiapky či šatky sa používajú aj pri iných profesiách napríklad v potravinárstve, chemickom priemysle a podobne.

• Pod pokrývkou hlavy dochádza k zvýšenému hromadeniu tepla a vlhka z dôvodu nadmerného potenia. Takéto prostredie je ideálnym pre život a množenie kvasiniek a baktérií, ktoré svojou činnosťou spôsobujú infekčné dermatitídy.

V tomto prípade sa vyskytujú vo vlasoch mastné ťažko odstrániteľné lupiny.

• Lupiny spôsobujú nepríjemný svrbivý pocit a naopak svrbenie hlavy, napríklad z dôvodu nadmerného potenia, nosenia čiapky či alergie alebo kožného ochorenia vyvoláva škrabanie, ktoré znásobuje olupovanie vrchných vrstiev kožných buniek za vzniku malých bielych šupiniek.

Fyzikálne príčiny

Pri úprave vlasov sú obľúbené a to hlavne u žien fény, kulmy, žehličky, krepovače či elektrické natáčky. Tieto pomôcky na úpravu účesov sa používajú za horúca, čo má za následok jednak poškodenie a vysúšanie vlasov ale aj  hlavy.

Pravidelnou "horúcou úpravou“ môžu vznikať vo vlasoch malé šupinky následkom veľmi suchej pokožky hlavy.

Chemické príčiny

Nielen tepelné ale aj chemické vplyvy tu majú svoj podiel. Používaním prípravkov na vlasy, ktoré ich vysúšajú sa rovnako aj pri tepelnej úprave poškodzuje aj koža. Medzi chemické preparáty patria farby na vlasy, melírovacie prášky s obsahom peroxidu vodíka, fixačné laky na vlasy a menej tužidlá. Majú za následok tvorbu suchých lupín.

Aj niektoré druhy šampónov vysúšajú.

Stres

Vedecky nebola síce preukázaná spojitosť stresu s nadmerným olupovaním povrchovej epidermy vo vlasatej časti hlavy ale boli zaznamenané prípady opakujúcej sa tvorby lupín jednotlivcov počas stresujúceho obdobia s vymiznutím ťažkostí v období pokoja.

Stres je spúšťačom veľkej rady ochorení, pretože ľudia trpia okrem iného nespavosťou, chronickou únavou a celkovým oslabením organizmu a jeho obranyschopnosti.

Oslabená imunita dáva možnosť kvasinkám ale aj baktériám a vírusom nadmerne sa množiť.

Najčastejšie ochorenia spôsobujúce tvorbu lupín

Aj niektoré chorobné procesy spôsobujú olupovanie kože vo zvýšenej miere. Väčšinou sú to dermatologické ochorenia, ktoré postihujú kožu celkovo, vysušujú ju, tvoria sa zväčša exematózne ložiská, v ktorých je koža suchá, popraskaná a opadáva. Tvorba lupín je pri týchto ochoreniach bežná a je len jedným z mnohých komplikácií konkrétneho ochorenia.

1. Seboroická dermatitída (sebborhoeic dermatitis)

Seborea patrí medzi zápalové ochorenia kože vyvolané rovnakou kvasinkou, ktorá sa množí na hlave vo vlhkom a teplom prostredí pri nadprodukcii mazových žliaz. Hovoríme opäť o kvasinke Pityrosporum ovale.

Etiopatogenéza spustenia ochorenie a premnoženia kvasinky nie je celkom jasná.

Predpokladajú sa vplyvy endogénne, hormonálne, genetické a iné. Postihnuté sú tie oblasti tela, kde sa nachádzajú mazové žľazy. Prevažne ide o oblasť vlasatej časti hlavy, tváre a postihuje aj trup. Na tvári je lokalizácia konkrétne v seboroických oblastiach ako sú čelo, obočie, nazolabiálne ryhy (priestor medzi nosom a hornou perou) a brada.

Na koži sa v predilekčných oblastiach vplyvom toxických látok produkovaných kvasinkovou infekciou tvorí lokálny zápal. Koža je v postihnutých zónach začervenaná s miernym lokálnym opuchom, praská a vo zvýšenej miere sa olupuje.

Odpadnuté šupinky kože sú sfarbené dožlta a sú mastné. V zimnom období je výskyt častejší, naopak klesá v letných mesiacoch.

2. Atopická dermatitída (atopic dermatitis)

Tiež známa aj ako atopický exzém je chronické, recidivujúce, svrbivé, kožné ochorenie. Pri tomto ochorení sa striedajú obdobia zlepšenia a zhoršenia stavu kože.  Etiopatogenéza je multifaktorová.

Známe sú genetické predispozície (alergie, atopický exzém), imunologické a alergické faktory, vplyvy prostredia, prítomnosť infekcie a defektu tukovej, kožnej bariéry s následnou stratou vody, dehydratáciou a praskaním kože.

- Prejavuje sa svrbením (pruritus), začervenaním postihnutej kože (erytém), jej miestnym zhrubnutím (lichenifikáciou) a tvorbou papulóznych až vezikulárnych eflorescencií.

Koža sa olupuje v predilekčných miestach, ktorými sú miesta zhybov ako zápästia, lakte, podkolenové jamky, krk a hlava.

3. Psoriáza alebo lupienka (psoriasis)

Psoriáza je autoimúnne, chronické, zápalové a najčastejšie ochorenie kože u ľudí.

Pri vzniku sa predpokladá genetická predispozícia, ktorá sa asi u 30 % pacientov potvrdila. Nástup ochorenia respektíve prvá manifestácia prebieha medzi 10. až 30. rokom života. Pojem autoimúnne znamená, že vyvolávateľom je vlastný imunitný systém chorého. Ako bolo už uvedené, koža sa obnoví za 20 až 30 dní.

U ľudí trpiacich na psoriázu sa tento proces niekoľkonásobne urýchľuje, čo spôsobuje rýchlejšie olupovanie kože v priebehu  asi štyroch dní. Ochorenie má viacero foriem. Pozorovať môžeme mierne až život ohrozujúce priebehy.

Štandardne sa prejavuje zápalovými zmenami na koži tiež v predilekčných miestach, ktorými sú veľké kĺby (kolenné, lakťové) alebo hlava. U niektorých chorých sa môže prejaviť iba na hlave.

Koža je začervenaná, hmatateľne hrubšia s drsnejším povrchom, popraskaná s tendenciou rýchleho delenia buniek a olupovania s tvorbou šupiniek.

4. Sladké chrasty (impetigo vulgaris) a iné bakteriálne infekcie

Olupovanie kože môže byť spôsobené aj vplyvom mikroorganizmov.

Jedným s najznámejších ochorení, spôsobené bakteriálnou infekciou a prejavujúce sa nadmerným olupovaním kože je impetigo vulgaris. Ide o ochorenie typické pre detský vek. Vyvolávateľom je najčastejšie zlatý stafylokokus (Stafylococcus Aureus) alebo Streptococcus pyogens. Príčina vzniku je baktéria, znížená odolnosť kože, mikroporanenie kože ale aj zanedbaná hygiena. 

Nákaza je prenosná priamym kontaktom.

- Prejavuje sa v úvode vznikom erytému (začervenania) menších rozmerov v oblasti hlavy. v erytéme vznikajú malé vezikulárne útvary naplnené tekutinou. Po ich prasknutí tekutina zasychá a vytvára malé chrastičky medovo-žltej farby, ktoré sa olupujú. Medovo-žltá farba chrastičiek či šupiniek je dôvodom, prečo im hovoríme aj sladké alebo mliečne chrasty.

- Stafylokokus aureus je rezistentná baktéria, ktorá postihuje prevažne kožu a vlasové folikuly. Spôsobuje tak kožné infekcie v oblasti vlasov a chlpov - zápal vlasového vačku. Rozšíriť sa môže v rôznej miere do vlasov, kde tvorí vredovité útvary naplnené hnisom. Tie sú bolestivé, počas hojenia svrbia a nútia chorého sa škrabať.

Škrabaním sa rozširuje infekcia a odlupujú sa povrchové chrastičky a epitely.

- Okrem už spomínaných ochorení exituje aj mnoho ďalších kožných diagnóz, ktoré sa prejavujú suchosťou a olupovaním povrchových buniek. Pre ich obsiahlosť boli uvedené len tie najčastejšie, s ktorými sa najčastejšie stretávame v bežnom živote.

V tomto článku nájdete kopec ďalších informácií o lupinách a ako sa ich zbaviť.

Otestujte sa