MEĎ: Účinky na ľudské telo. Prečo je dôležitá? Aké zásady príjmu treba dodržiavať?

MEĎ: Účinky na ľudské telo. Prečo je dôležitá? Aké zásady príjmu treba dodržiavať?
Zdroj foto: Getty images

MEĎ a jej účinky na ľudské telo. Prečo je dôležitá a aké zásady platia pri jej príjme?

Meď je esenciálnym stopovým prvkom, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť biologických procesov v ľudskom tele. V čom spočíva dôležitosť medi a aká je jej funkcia? Ktoré potraviny sú zdrojom medi a kedy je potrebné jej príjem obmedziť?

Čo vieme o medi?

Meď je prirodzene sa vyskytujúci prvok prítomný v našom okolitom prostredí v stopových množstvách, najčastejšie v pôde, vegetácii, vodách a tiež atmosfére.

Je známa pod chemickou značkou Cu, ktorá je odvodená od latinského slova cuprum. Toto latinské pomenovanie má pôvod v názve ostrova Cyprus, pretože práve tu bola meď prvýkrát získaná.

Meď patrí medzi prvky 11. skupiny periodickej tabuľky chemických prvkov a nachádza sa v 4. perióde.

Patrí medzi ušľachtilé kovy, rovnako ako aj ďalšie prvky z tejto skupiny – zlato a striebro.

V čistej forme je meď sfarbená na červeno-hnedo s jasným kovovým leskom. Je jedným z mála kovov, ktorého prirodzená farba je iná ako sivá alebo strieborná.

Je mäkká, kujná a tvarovateľná. Má vysokú tepelnú a elektrickú vodivosť (druhú najvyššiu po striebre).

S vodou nereaguje. Reaguje však so vzdušným kyslíkom pomalou reakciou za vzniku vrstvy hnedočierneho oxidu medi, ktorý chráni meď pred koróziou.

Po niekoľkých rokoch sa začne na povrchu medi vytvárať zelená vrstva medenky. Tú je častokrát možné vidieť na starších medených konštrukciách, príkladom je Socha slobody.

Tabuľkový prehľad základných chemických a fyzikálnych informácií o medi

Názov Meď
Latinský názov Cuprum
Chemická značka Cu
Klasifikácia prvkov Ušľachtilý kov
Skupenstvo Pevné
Protónové číslo 29
Atómová hmotnosť 63,546
Oxidačné číslo +1, +2
Teplota topenia 1084,62 °C
Teplota varu 2562 °C
Hustota 8,933 g/cm3

V prírode môžeme meď nachádzať, ako jeden z mála kovov, v natívnej forme – čo je čistá a priamo použiteľná forma.

Tiež ako súčasť mnohých minerálov v podobe sulfidov medi (chalkopyrit, digenit, bornit, covelit, chalkocit), sulfosolí (enargit) a uhličitanov medi (azurit, malachit).

Aj vďaka tomu, že sa meď vyskytuje v natívnej forme, bola známa a používaná už najstaršími civilizáciami. História používania medi sa datuje do roku 9 000 pred naším letopočtom.

Najväčšie ložiská medi sú v Čile, USA, Peru, Zambii či v Kongu.

Meď sa pre priemyselné účely získava primárne z medených rúd, sekundárne procesom recyklácie.

V súčasnosti nachádza meď využitie najmä v elektrotechnickom priemysle (ako súčasť drôtov a káblov), kde sa využívajú jej vodivé schopnosti.

Používa sa na výrobu mincí, šperkov, vodovodných potrubí, v metalurgii na výrobu zliatin (bronz, mosadz), či v architektúre.

Ďalej je súčasťou poľnohospodárskych prípravkov (hnojivá, doplnky krmív) a prípravkov na ochranu dreva (protiplesňové účinky), používa sa na čistenie vody (od rias) alebo aj ako pigment.

Aké je medicínske využitie medi?

V medicíne nachádza meď naozaj široké využitie, a to najmä vďaka jej účinkom proti baktériám, plesniam, roztočom a tiež vďaka dezinfekčným vlastnostiam.

Používa sa preto ako súčasť mnohých zdravotníckych materiálov, pomôcok, prípravkov atď.

Môžeme spomenúť niekoľko príkladov využitia medi v oblasti zdravotníctva:

  • Súčasť krytí s antibakteriálnym účinkom na hojenie rán.
  • Gynekológia – vnútromaternicové telieska s antikoncepčným účinkom.
  • Zubárstvo – súčasť zubného cementu, výroba mostíkov a koruniek.
  • Súčasť nosových sprejov s dezinfekčným účinkom.
  • Liečba reumatoidnej artritídy.
  • Dezinfekcia priestorov, povrchov alebo odevov v zdravotníckych zariadeniach – predchádzanie nozokomiálnym infekciám.
  • Súčasť textílií – ponožky na prevenciu plesňových infekcií a tiež matrace, paplóny, vankúše alebo koberce s účinkom proti roztočom.
  • Súčasť kozmetických krémov mastí.
  • Súčasť povrchov a obalov v potravinárskom priemysle (príprava, uchovávanie, preprava potravín).
  • Súčasť respiračných masiek s účinkom proti vírusom.

V minulosti sa v Egypte a Sýrii používala meď ako prostriedok proti parazitom, proti vracaniu alebo ako látka so sťahujúcimi účinkami.

Poznáte biologickú funkciu medi?

Meď predstavuje tretí najčastejšie sa vyskytujúci stopový prvok v ľudskom organizme, hneď po železe a zinku.

V tele sa vyskytuje predovšetkým v oxidovanej forme Cu+2 – meďnatý ión alebo v menšej miere v redukovanej forme Cu+1.

Zohráva dôležitú úlohu v mnohých fyziologických a biochemických procesoch organizmu ako kofaktor kľúčových enzýmov.

Tieto enzýmy sa ďalej v tele zúčastňujú veľkého množstva enzymatických procesov – katalyzujú ich.

Ide napríklad o bunkové dýchanie, tvorbu neuromediátorov a peptidových hormónov, ochranu pred voľnými radikálmi alebo tiež správne fungovanie elastínu, kolagénu a keratínu.

Ďalšie významné funkcie medi v tele človeka:

  • Je dôležitá pre udržanie homeostázy železa, čím sa nepriamo podieľa na tvorbe krvi a krvnom zrážaní.
  • Udržiava pevnosť kože, spojivových tkanívkrvných kapilár.
  • Podieľa sa na funkcii vrodeného imunitného systému.
  • Zachováva normálnu funkciu štítnej žľazy.
  • Vďaka schopnosti prijímať alebo darovať elektróny sa podieľa na odstraňovaní voľných radikálov – má antioxidačný a naopak aj pro-oxidačný efekt.
  • Je silným antimikrobiálnym prostriedkom – má antibakteriálny účinok proti baktériám Staphylococcus aureus, Escherichia coli, Pseudomonas aeruginosa, Enterococcus faecalis a Bacillus subtillis.
  • Má tiež antivírusové pôsobenie – proti vírusu bronchitídy, herpes simplex.
  • Tiež dokáže usmrcovať spermie.
V prírode môžeme meď nachádzať ako súčasť mnohých minerálov
V prírode môžeme meď nachádzať ako súčasť mnohých minerálov. Zdroj foto: Getty Images

Meď – od prijatia až po vylučovanie

Meď je esenciálnym stopovým prvkom, tzn. nevyhnutným pre život, ale zároveň môže byť aj toxická.

Regulácia jej množstva v organizme je preto potrebná a kľúčová. Podieľajú sa na tom homeostatické mechanizmy, ktoré regulujú príjem, distribúciu, uchovávanie a vylučovanie medi.

Absorpcia

Meď sa v najväčšej miere dostáva do organizmu prostredníctvom potravy.

K vstrebávaniu dochádza v prostredí tenkého čreva, v malom množstve aj v žalúdku, a to procesom difúzie (najmä pri vysokých koncentráciách medi) alebo pomocou transportných proteínov (pri nízkych koncentráciách medi).

Množstvo medi, ktoré sa absorbuje do tela závisí od jej prítomnosti v prijatej potrave. Pri normálnom príjme sa absorbuje 55 – 75 % medi prítomnej v potrave.

Vstrebávanie medi v tráviacom trakte je závislé predovšetkým od jej chemickej formy. Ióny Cu+2 sa v bunkách čriev redukujú na Cu+1, pretože len v tejto forme sú schopné prechádzať bunkami.

Na absorpciu medi môžu mať vplyv aj niektoré zložky potravy.

Tieto látky môžu znižovať rozpustnosť medi a tým aj jej biologickú dostupnosť – hovoríme napríklad o vláknine, fytátoch, vitamíne C alebo niektorých cukroch. Zároveň platí, že riziko zníženia absorpcie medi hrozí len pri ich nadmernom príjme.

Niektoré zložky potravy zas súťažia s meďou o väzbu na transportné proteíny, napríklad zinok a kadmium.

Naopak, biologickú dostupnosť medi zvyšujú vysoké dávky proteínov.

Distribúcia a metabolizmus

Po absorpcii do krvného riečiska sa meď rýchlo distribuuje na miesta, kde je potrebná (najmä na tvorbu enzýmov).

Jej distribúciu z črevných buniek riadi proteín označovaný ako ATP7A alebo aj Menkesov proteín. Meď je z črevných buniek transportovaná vo väzbe na transportnú bielkovinu albumín, transkupreín alebo aminokyseliny.

Vzhľadom na svoj vysoko reaktívny charakter a riziko poškodenia organizmu sa meď nenachádza v bunkách v podobe voľného iónu, ale vždy vo forme viazanej.

Menkesov proteín distribuuje meď do Golgiho aparátu (tam je využívaná na tvorbu bielkovinových enzýmov) a v prípade jej zvyšujúcich sa koncentrácií aj do pečene.

Pečeň je hlavným zásobným orgánom medi.

Menkeho proteín má kľúčovú úlohu aj v prenose medi cez placentu a hematoencefalickú bariéru, čo je nevyhnutné pre vývoj dieťaťa (najmä mozgu).

Meď je v pečeni naviazaná na bielkovinu ceruloplazmín a uvoľnená do krvného riečiska. Tento proces naviazania a uvoľnenia do krvi je aj tentokrát riadený proteínom označovaným ako ATP7B alebo aj Wilsonov proteín.

Približne 90 % medi nachádzajúcej sa v krvi je naviazaná na ceruloplazmín. Práve ceruloplazmín je následne zodpovedný za transport medi do tkanív, kde je potrebná.

Celkový obsah medi v organizme je približne 70 – 80 mg, pričom10 % z tohto množstva sa nachádza v krvi a 90 % v tkanivách.

Za normálnych podmienok sú najvyššie koncentrácie medi v žlči, pečeni, mozgu, srdci, kostiach a obličkách.

Hladina medi v krvi sa vzhľadom na pohlavie mierne líši – u mužov sa pohybuje v rozmedzí 0,614 – 0,970 mg/l pričom s vekom stúpa, u žien v rozmedzí 0,694 – 1,030 mg/l.

Vylučovanie

Regulácia vylučovania medi je hlavným mechanizmom pre udržiavanie homeostázy a fyziologickej hladiny medi v organizme.

Primárnou cestou vylučovania medi z organizmu je jej vylučovanie prostredníctvom pečeňových buniek do žlče (až 98 %). Žlč sa následne vylučuje do čriev, teda meď je v konečnom dôsledku odstraňovaná stolicou.

Transport medi z pečene do žlče je opäť riadený proteínom ATP7B (Wilsonov proteín), tzn. tento proteín zabraňuje nadmernému hromadeniu medi v organizme.

Ostatné cesty vylučovania sú cez moč alebo odlupovaním buniek slizníc – množstvo medi vylúčenej týmito cestami je však zanedbateľné.

Vylučovanie medi je pomerne pomalý proces (len 10 % v priebehu 72 hodín). Preto jej nadmerný príjem predstavuje z hľadiska obmedzených možností vylučovania veľké riziko pre zdravie.

Aké sú potravinové zdroje medi?

Do organizmu sa meď dostáva prostredníctvom potravy alebo liekov a doplnkov výživy, tzn. telo nie je schopné meď samostatne syntetizovať.

Je potrebné, aby ľudský organizmus prijímal meď v pravidelných intervaloch, nakoľko nedisponuje špecifickým systémom na jej uchovávanie.

Potraviny s pomerne vysokým obsahom medi sú napríklad huby, ovocie, zelenina (najmä zelená listová zelenina, avokádo, zelené olivy), obilniny, orechy, slnečnicové semienka, mäso (najmä orgány – pečeň), ryby a morské plody (mušle, kôrovce), ale aj čierne korenie či kakao.

Meď má potenciál interagovať s prvkami ako napríklad železo, zinok, molybdén, síra, selén alebo tiež s vitamínom C. Táto interakcia vedie zvyčajne k zníženiu vstrebávania medi.

V prípade doplnkov výživy je meď dostupná v monokomponentnej forme alebo ako súčasť multivitamínových doplnkov – najčastejšie ako síran meďnatý.

Potrebu dopĺňania medi v podobe doplnkov výživy je potrebné vždy konzultovať s lekárom. Nadbytočné používanie doplnkov vedie k vzniku porúch vo fyziologických hladinách medi.

Meď je v najväčšej miere prijímaná do organizmu prostredníctvom potravy
Meď je v najväčšej miere prijímaná do organizmu prostredníctvom potravy. Zdroj foto: Getty Images

Aký je odporúčaný denný príjem medi?

Odporúčania na priemerný denný príjem medi nie sú vzhľadom na nedostatok údajov stanovené.

Európsky úrad pre bezpečnosť potravín však publikuje hodnoty adekvátneho príjmu medi. Adekvátny príjem je priemerná hodnota určená na základe pozorovaní a predpokladá sa, že je primeraná potrebám populácie.

Okrem toho je stanovená aj horná hranica príjmu medi, ktorá je u človeka ešte tolerovaná. Táto hranica predstavuje maximálny dlhodobý denný príjem medi zo všetkých zdrojov, pri ktorom nehrozí riziko vzniku nežiaducich zdravotných následkov.

Tabuľkový prehľad adekvátneho denného príjmu a hornej hranice príjmu medi v závislosti od veku

Veková skupina Adekvátny príjem medi Horná hranica príjmu medi
Dojčatá (vo veku 7 – 11 mesiacov) 0,4 mg/deň Neudáva sa
Deti vo veku 1 – 2 roky 0,7 mg/deň 1 mg/deň
Deti vo veku 3 rokov 1 mg/deň 1 mg/deň
Deti vo veku 4 – 6 rokov 1 mg/deň 2 mg/deň
Deti vo veku 7 – 9 rokov 1 mg/deň 3 mg/deň
Deti vo veku 10 rokov 1,3 mg/deň (chlapci) 1,1 mg/deň (dievčatá) 3 mg/deň
Dospievajúci vo veku 11 – 17 rokov 1,3 mg/deň (chlapci) 1,1 mg/deň (dievčatá) 4 mg/deň
Dospelí (vo veku ≥ 18 rokov) 1,6 mg/deň (muži) 1,3 mg/deň (ženy) 5 mg/deň
Tehotné ženy (vo veku ≥ 18 rokov) 1,5 mg/deň Neudáva sa
Dojčiace ženy (vo veku ≥ 18 rokov) 1,5 mg/deň Neudáva sa

Poruchy homeostázy medi v organizme

Udržiavanie hladiny medi vo fyziologickom rozmedzí je kľúčové pre zachovanie zdravia a správneho fungovania organizmu.

V tomto smere sú najdôležitejším prvkom regulačné mechanizmy, ktoré napomáhajú homeostáze – najmä regulácia príjmu a vylučovania medi.

Akákoľvek odchýlka alebo porucha vo fungovaní týchto mechanizmov môže byť potenciálnou príčinou vzniku nedostatku medi v organizme, alebo naopak jej nadmerného hromadenia.

Aké sú následky nedostatku medi?

Je dôležité konštatovať, že deficit medi je u ľudí pomerne vzácny stav.

Najčastejšími príčinami jej nedostatku je nízky príjem v potrave alebo problémy s absorpciou.

Rizikové skupiny ľudí pre vznik takejto deficiencie sú:

  • novorodenci s nízkou pôrodnou hmotnosťou,
  • dojčatá kŕmené kravským mliekom,
  • tehotné a dojčiace ženy,
  • pacienti dostávajúci úplnú parenterálnu výživu (výživa podávaná do žily),
  • pacienti s poruchami príjmu potravy, s malabsorpčným syndrómom alebo Crohnovou chorobou,
  • pacienti s cukrovkou, chronickí požívatelia alkoholu, vegetariáni,
  • ľudia pravidelne užívajúci antacidá (lieky na zníženie kyslosti žalúdočnej šťavy).

Viditeľnými alebo citeľnými príznakmi nedostatku medi sú slabosť, únava, strata pigmentu (hlavne z vlasov), kožné vyrážky, nepravidelný srdcový tep, nízka telesná teplota.

Medzi systémové príznaky zaraďujeme oslabenie krvných ciev, čo vedie k zvýšenému krvácaniu a tvorbe modrín, poruchy kostnej drene (osteoporóza) a kĺbov, alebo nedostatočnú funkciu štítnej žľazy.

Ďalej tiež zvýšená náchylnosť na infekcie (z dôvodu zníženia počtu bielych krviniek) a nedostatok červených krviniek (anémia).

Nedostatočný príjem medi v období tehotenstva vedie následne k vzniku pretrvávajúcich neurologických a imunologických porúch u dieťaťa.

Aké sú následky nadbytku medi?

Hoci je meď pre organizmus nevyhnutným prvkom, môže byť zároveň tiež nebezpečná a jej hromadenie vedie k vzniku mnohých nežiaducich účinkov.

Akútna a chronická toxicita medi sa vyskytuje pomerne zriedkavo. Najčastejšie v dôsledku úrazov, znečistenia životného prostredia alebo vrodených metabolických porúch.

Príznakmi akútneho predávkovania meďou sú tráviace problémy, ako je nevoľnosť, vracanie (niekedy s prímesou krvi), bolesť alebo pálenie brucha, kovová chuť v ústach, podráždenie alebo zápal žalúdka a čriev, krvácanie v tráviacom trakte.

Meď je silný žalúdočno-črevný iritant, ktorý vo vysokých dávkach zapríčiňuje podráždenie a poškodenie výstelky tráviaceho traktu a spôsobuje jeho charakteristické modrozelené sfarbenie.

Ďalej poškodenie kože (žihľavka, vyrážka), obličiek a tiež pečene (žltačka), prítomnosť krvi v moči, problémy s dýchaním.

Medzi systémové príznaky zaraďujeme letargiu, útlm centrálneho nervového systému, poškodenie svalov, zvýšenie krvného tlaku, rozpad červených krviniek a s tým súvisiaci ich nedostatok.

V prípade vdýchnutia pár obsahujúcich meď vzniká podráždenie sliznice úst, očí a nosa, ale aj sucho v hrdle, horúčka, zimnica, bolesť hlavy a svalov. Pri kontakte medi s kožou môže dôjsť k vzniku alergických reakcií.

Príznakmi dlhodobého nadmerného príjmu medi sú najmä tráviace ťažkosti ako nevoľnosť, vracanie a bolesť brucha. Postupne dochádza k poškodeniu pečene, obličiek a mozgu, poruchám imunity a krvi.

Rizikové skupiny ľudí pre rozvoj chronickej toxicity medi sú:

  • pacienti podstupujúci dialýzu s využitím medených hadičiek,
  • ľudia v dlhodobom kontakte s pesticídmi na báze medi,
  • dojčatá dostávajúce dlhodobú úplnú parenterálnu výživu.
Meď je pre organizmus nevyhnutným prvkom
Meď je pre organizmus nevyhnutným prvkom. Môže byť však zároveň nebezpečná a jej hromadenie vedie k vzniku mnohých nežiaducich účinkov. Zdroj foto: Getty Images

Vrodené poruchy metabolizmu medi

Najčastejšími ochoreniami súvisiacimi s narušeným metabolizmom medi v organizme sú Menkesova chorobaWilsonova choroba.

V obidvoch prípadoch ide o zriedkavé vrodené poruchy.

Príčinou Menkesovej choroby je postihnutie proteínu ATP7A (Menkesov proteín), a to z dôvodu mutácie génu kódujúceho jeho syntézu.

Nakoľko tento proteín riadi distribúciu medi z črevných buniek do krvi, jeho nedostatok spôsobuje deficit medi v organizme a s tým súvisiacu zníženú funkciu enzýmov, ktoré sú závislé od medi.

Týka sa to enzýmov ako je ceruloplazmín, cytochróm-c oxidáza, tyrozináza atď.

Toto ochorenie postihuje prevažne chlapcov, prejavuje sa v skorom detskom veku (už po niekoľkých týždňoch od narodenia). Prognóza ochorenia je nepriaznivá, pacienti zomierajú zvyčajne do troch rokov od narodenia.

Menkesova choroba spôsobuje oneskorený rast a vývin (aj mentálny), poškodenie mozgu, mentálnu retardáciu a závažné nervové poruchy. Ďalej tiež poškodenie spojivových tkanív, ciev a kostí (zlomeniny, osteoporóza).

Príznakmi sú charakteristický vzhľad vlasov (veľmi drobné kučery a znížená pigmentácia – zvyčajne šedivé vlasy), znížené svalové napätie, ochabnutá tvár alebo záchvaty.

Ďalšou vrodenou poruchou metabolizmu medi je Wilsonova choroba.

Ide o progresívnu chorobu, ktorá sa vyznačuje narušeným transportom nadmerným hromadením medi v orgánoch a tkanivách.

Príčinou týchto zmien je postihnutie proteínu ATP7B (Wilsonov proteín), tiež z dôvodu mutácie génu kódujúceho jeho syntézu.

Tento proteín sa vyskytuje najmä v pečeni, kde je zodpovedný za väzbu medi na bielkovinu ceruloplazmín a rovnako aj za vylučovanie medi z organizmu cez žlč.

Nedostatok proteínu ATP7B spôsobuje hromadenie voľných frakcií medi v pečeni, čo vedie k rozvoju cirhózy, a meď sa hromadí taktiež aj v ďalších tkanivách ako je mozog, očná rohovka, obličky atď.

Toto hromadenie spôsobuje poškodenie mozgu, zmenu osobnosti, problémy so zrážaním krvi, anémiu, nervové poruchy, poruchu obličiek alebo žltačku.

Charakteristickým prejavom Wilsonovej choroby a ukladania medi v tkanivách je vytvorenie zlatohnedého prstenca po obvode očnej rohovky – Kayserov–Fleischerov prstenec.

Ďalšími príznakmi sú svalová slabosť, stuhnutie svalov (najmä na rukách), spomalené pohyby, závrat a točenie hlavy.

Liečba Menkesovej choroby sa uskutočňuje intravenóznym podávaním medi (podávanie do žily). Skorá diagnostika a podávanie injekcií na dennej báze môže pôsobiť ako prevencia nervového poškodenia a môže predĺžiť život postihnutého pacienta.

Cieľom liečby Wilsonovej choroby je eliminácia príjmu medi cez tráviaci trakt, čo sa najčastejšie dosahuje nasledovnými spôsobmi:

  • Podávanie zinku ako antidota, keďže zinok súťaží s meďou o väzbu na transportné proteíny v črevách, a tým blokuje jej absorpciu.
  • Podávanie chelatačných látok viažucich meď do nevstrebateľných komplexov, napríklad D-penicilamín.
  • Úprava stravy tak, aby sa vylúčili potraviny s vysokým obsahom medi.

Pri včasnej diagnostike Wilsonovej choroby a jej adekvátnej liečbe môžu pacienti viesť normálny život, na rozdiel od smrteľnej Menkesovej choroby.

Ďalšie ochorenia súvisiace s meďou

Poruchy v homeostáze medi majú za následok aj oxidačný stres a s ním súvisiacu tvorbu voľných radikálov, ktoré sú pre organizmus škodlivé.

Ich vznik môže prispievať k rozvoju závažných neurologických porúch, ako je Alzheimerova choroba alebo Creutzfeldtova-Jakobova choroba.

Meď má súvis aj s rozvojom nádorových ochorení – koncentrácia medi v krvi je v prítomnosti nádorov často významne zvýšená a koreluje s výskytom, vývojom, veľkosťou aj progresiou nádoru.

V súvislosti s meďou môžeme spomenúť aj poruchu charakteristickú zníženou prítomnosťou enzýmu obsahujúceho meď – ceruloplazmínu v krvi. Hovoríme o aceruloplazminémii.

Hoci táto porucha nespôsobuje významné zmeny v metabolizme samotnej medi, je príčinou nadmerného a škodlivého hromadenia železa v pečeni a ďalších orgánoch.

Zdroje údajov v anglickom jazyku

  • pubchem.ncbi.nlm.nih.gov - Copper
  • ncbi.nlm.nih.gov - Trace elements in human physiology and pathology. Copper, H. Tapiero, D.M. Townsend, K.D. Tew
  • longdom.org - Copper and Zinc, Biological Role and Significance of Copper/Zinc Imbalance, Josko Osredkar, Natasa Sustar
  • prolekare.cz - Biological role of copper as an essential trace element in the human organism, M. Pavelková, J. Vysloužil, doc. PharmDr. Kateřina Kubová, Ph.D., D. Vetchý
  • ncbi.nlm.nih.gov - Copper: an Essential Metal in Biology, Richard A. Festa, Dennis J. Thiele
  • multimedia.efsa.europa.eu - Dietary Reference Values for the EU
fzdieľaj na Facebooku
Ste doktor, či zdravotník? Zviditeľnite sa a zdieľajte skúsenosti!

Vytvorte si vlastný blog na Zdravoteka.sk, ktorú číta 620 000 ľudí mesačne. Napíšte nám →

Cieľom portálu a obsahu nie je nahradiť odborné vyšetrenie. Obsah má len informatívny a nezáväzný charakter, nie poradný. V prípade zdravotných ťažkostí odporúčame vyhľadať odbornú pomoc, navštíviť alebo kontaktovať lekára, lekárnika.

Odporúčané