Očkovanie proti COVID-19 pri vybraných chronických neurologických ochoreniach

Avšak práve v tejto vekovej kategórii sa nachádzajú jedinci, ktorí si so sebou v živote nesú už nejaké to chronické ochorenie a užívajú dlhodobo charakteristickú terapiu. 

S príchodom očkovania proti COVID-19 sa zrodila aj otázka, či je toto očkovanie vhodné práve pre tieto osoby, ktoré sú jednak najviac ohrozené samotnou nákazou SARS-CoV-2, ale ich chronické choroby a terapia môžu byť kontraindikáciou k prijatiu očkovacej látky. 

V tomto článku sa pozrieme na súbor najčastejších neurologických chronických ochorení u starších, ale aj mladších pacientov a vhodnosť očkovania proti COVID-19. 

Očkovanie a sclerosis multiplex

Okrem už spomenutého respiračného poškodenia je známe, že COVID-19 je aj neuroinvazívne ochorenie. Postihuje nervové tkanivo mozgu a dokonca môže indukovať demyelinizačné procesy. 

U pacientov, ktorí majú už diagnostikované demyelinizačné ochorenie, napr. sclerosis multiplex nebol zaznamenaný ťažší priebeh COVID-19 v porovnaní so zdravými jedincami, avšak samotný COVID-19 ako infekčné zápalové ochorenie môže zhoršiť priebeh sclerosis multiplex, a to tým, že môže byť spúšťačom relapsu ochorenia, teda klinického ataku. 

Relapsy ochorenia boli pozorované aj s dlhším časovým odstupom od akútnej infekcie a to do 4 týždňov po prekonaní covidu.

U mnohých pacientov po takomto ataku ochorenia nedošlo k plnej remisii a pretrvávajú u nich trvalé reziduálne deficity.  

Najčastejšie trvalé následky po prekonaní COVID-19 sú: 

• porucha spánku, 
• porucha pamäti, 
• ťažkosti so zrakom, 
• tinitus (pískanie v ušiach)
• zhoršenie hybnosti a citlivosti končatín, 
• tŕpnutie a brnenie, 
• poruchy rovnováhy, 
• poruchy artikulácie a reči
• „brain fog“ - je tzv. zahmlenie mysle, ktoré sa prejavuje zmätenosťou, neschopnosťou sústredenia sa, spomaleným myslením a pod. 

Niektorí pacienti s SM užívajú tzv. imunodulačnú liečbu, disease-modifying therapy, teda DMT terapiu. Keďže je to liečba, ktorá zasahuje do funkcii imunitného systému, existuje zvýšené riziko pri nákaze a ochorení Covid-19.

Stredným rizikom ťažkého priebehu covidu sú ohrození najmä pacienti, ktorí užívajú modulátori S1P receptora (teda fingolimod, alebo siponimod), natalizumab a anti-CD20 terapiu (rituximab, okrelizumab, ofatumumab).

Vysoké riziko ťažkého priebehu majú aj pacienti s liečbou kladribínom a alemtuzumabom. 

Liečba ataku ochorenia je už rutinne liečená vysokodávkovou pulznou kortikoterapiou, ktorá rovnako zvyšuje riziko nákazy a ťažkého priebehu covidu.

U týchto pacientov je teda očkovanie proti ochoreniu prevenciou ťažkého priebehu a hospitalizácie a je teda vysoko prínosné.

Pre pacientov s SM v remisii ochorenia platia rovnaké kontraindikácie k očkovaniu ako pre všetkých iných pacientov.

Očkovanie sa pre túto skupinu ľudí odporúča, keďže pomer riziko verzus benefit prevyšuje v prospech očkovania a zníženia tak rizika infekcie a prípadnej remisie ochorenia, ktoré môže zanechať trvalé neurologické poškodenie a zvýšiť EDSS pacienta. 

Pacienti s imunodulačnou liečbou (DMT) nemusia mať rovnakú imunitnú odpoveď navodenú očkovacou látkou v porovnaní s inými ľuďmi. 

Ak je to možné, takýto pacienti by mali byť zaočkovaní ešte pred zahájením DMT liečby.

Toto platí najmä v prípadoch, kedy sa lekár a pacient rozhodli pre DMT látkami ako je fingolimod, anti -CD20 liečbe (rituximab, ofatumumab, okrelizumab), či anti -CD52 (alemtuzumab), alebo kladribínom. 

Najideálnejšie je očkovaciu schému ukončiť 4 - 6 týždňov pred podaním prvej dávky DMT.

Ak je už liečba týmito molekulami zahájená, očkovanie je odporúčané 6 mesiacov po ukončení tejto terapie. Je to z dôvodu zníženej imunitnej odpovede organizmu, ktorá môže pretrvávať ešte rok po ukončení danej DMT. 

U pacientov, ktorí majú relaps ochorenia, teda atak sclerosis multiplex, sa odporúča s očkovaním počkať a to aspoň 4-6 týždňov po stabilizácii stavu. Rovnako dlhý čas sa odporúča počkať u pacientov, ktorí boli preliečení pulznou, alebo vysokodávkovou kortikoterapiou. 

Neboli zaznamenané prípady, kedy by očkovanie proti Covid-19 spustilo atak ochorenia SM, preto nie je potrebná žiadna špeciálna prípravná terapia pred vakcináciou.

Dokonca sa neodporúča podávať žiadne antiflogistiká, analgetiká či lieky proti alergii. V kombinácii s očkovacou látkou môžu vyvolať niektoré vedľajšie príhody, alebo môžu znížiť imunitnú odpoveď organizmu. 

Ak sa po očkovaní objavia bežné vedľajšie príhody ako horúčka, zimnica, bolesť ramena, bolesť hlavy a iné, je možné podať bežne dostupné analgetiká a lieky na zmiernenie horúčky (antiflogistiká). 

Myastenia gravis a ochorenia nervovosvalového prenosu

Pacienti s ochorením nervovosvalového prenosu, kde zaraďujeme aj myasténiu gravis, sú ohrozenou skupinou ľudí pri ochorení na COVID-19. Ide o ochorenia ktoré imobilizujú, alebo obmedzujú mobilitu pacientov. 

Najrizikovejšia je skupina pacientov s postihnutím dýchacích svalov, u nich by mohlo mať ochorenie fatálny priebeh. 

Zatiaľ všetky dostupné vakcíny proti COVID-19 sú neživé vakcíny a teda je možné ich podať aj pacientom s autoimunitným ochorením. 

Kontraindikáciou k vakcinácii nie je ani chronická liečba myasténie gravis a dokonca ani akútna liečba intravenóznymi imunoglobulínmi (IVIG).

Ak prebieha takáto intravenózna terapia, je vhodné počkať s aplikáciou očkovacej látky približne 7 dní. Je to z dôvodu rozlíšenia prípadných vedľajších príhod. Ak však z technických, či iných príčin nie je možné tento interval dodržať, pacient môže byť zaočkovaný hneď.

Pacienti s myasténiou gravis, ktorí trpia častými exacerbáciami ochorenia, prekonali myastenickú krízu v predošlých dvoch rokoch, trpia reziduálnou svalovou slabosťou a to najmä v oblasti mimického svalstva, svalov faryngu a dýchacieho svalstva, sú najrizikovejší z hľadiska rizika potreby umelej pľúcnej ventilácie a v poradí očkovania by mali byť uprednostnení.

Epilepsia

Epilepsia je ochorenie pri ktorom dochádza k abnormálnej excesívnej aktivite nervových buniek v mozgu. Výsledným klinickým prejavom sú záchvaty, napr. grand mal, charakterizované nekontrolovateľnými tonicko-klonickými zášklbmi celého tela. 

Jedným z vedúcich príznakov ochorenia COVID-19 je vysoká horúčka, ktorá môže provokovať epileptické záchvaty aj u pacientov, ktorí pravidelne užívajú antiepileptickú liečbu a sú niekoľko rokov stabilizovaný bez záchvatu. 

Niektoré štúdie dokonca poukazujú na mierne zvýšené riziko ťažkého priebehu COVID-19 a riziko úmrtia pri tomto ochorení. Preto by pacienti s epilepsiou mali zvážiť očkovanie proti COVID-19, ktoré chráni pred ťažkým priebehom ochorenia sprevádzané vysokými horúčkami. 

V postvakcinačnom období sa pomerne často vyskytuje ako vedľajšia príhoda zvýšená teplota, ktorá trvá v priemere maximálne 2 dni.

Ak sa pacienti obávajú, že im táto zvýšená teplota vyprovokuje epileptický záchvat, môžu počas 48 hodín od očkovania užiť preventívnu dávku antiflogistík, napr. paracetamol. 

Zaujímavé informácie v článku:

• Vedľajšie účinky po očkovaní vakcínou proti ochoreniu COVID-19
• Aké neurologické komplikácie ochorenia COVID-19 poznáme? Prečo vznikajú?
• samostatná podkategória venovaná Korovanírusu

Zdroje

• medimerck.sk - Očkovanie proti COVID-19 pri SM, MUDr. Edita Kahancová, Poradňa pre demyelinizačné ochorenia nervového systému, Neurologická klinika, Univerzitná nemocnica L.Pasteura Košice
• mssociety.org.uk - MS and the COVID-19 vaccines
• ncbi.nlm.nih.gov - COVID-19 Vaccination in Patients with Myasthenia Gravis: A Single-Center Case Series
• solen.sk - Myasténia gravis a pandémia COVID-19, doc. MUDr. Peter Špalek, PhD., Centrum pre neuromuskulárne ochorenia, Neurologická klinika SZU a UNB, Nemocnica Ružinov, Bratislava
• neurologie.lf1.cuni.cz - Vyjádření k očkování proti COVID - 19 u myasthenia gravis, Kolektiv Centra pro léčbu a diagnostiku myasthenia gravis, Praha 27. 3. 2021
• epilepsy.org.uk - Coronavirus (COVID-19) and epilepsy
• amedi.sk - Vademecum očkovania proti COVID-19, Miloš Jeseňák, Ingrid Urbančíková, Radovan, Košturiak