Čo je to očná šošovka, jej funkcie? Aké ochorenia ju postihujú?

Hoci máme oči dve – a každé vníma priestor z trocha iného uhla – vytvárajú jeden spoločný a kombinovaný obraz. Ide o takzvané binokulárne videnie. Obraz, ktorý vnímame očami je ďalej spracovaný a interpretovaný našim mozgom.

Ale ako to teda funguje a z čoho sa naše oko skladá? Prečo je náš zrak tak dôležitá očná šošovka a aké ochorenia ju môžu postihnúť? Na to sa pozrieme bližšie v tomto článku.

Oko a jeho stavba

Oko, hoci je relatívne malé, je veľmi zložitým orgánom.

Dalo by sa povedať, že oko je tvorené dvomi zakrivenými guľami, ktoré spolu splývajú.

Vpredu sa nachádza rohovka – je to malá, priesvitná a silne zakrivená guľa. Tvorí približne iba jednu šestinu oka a má polomer okolo ôsmich milimetrov. Nakoľko je rohovka priesvitná – pri pohľade spredu ju nevidíme.

Vidíme však dúhovku.

V strede dúhovky sa nachádza štrbina – zrenica.

Druhá časť oka – skléra, je nepriehľadná, väčšia a menej zakrivená. Jej polomer je asi 12 mm. Miesto v ktorom sa obe časti spájajú sa nazýva limbus.

Oko je tvorené tromi vrstvami:

1. vonkajšia časť pozostáva z rohovky a skléry – očného bielka,
2. stredná vrstva je tvorená tromi časťami:
   • cievovkou – obsahuje cievy, ktoré vyživujú oko,
   • ciliárnym telesom,
   • dúhovkou,
3. najvnútornejšiu vrstvu tvorí sietnica.

Dalo by sa povedať, že tieto tri vrstvy "obaľujú" vnútorné štruktúry oka.

Medzi vnútorné časti oka patrí:

1. šošovka – tá je prichytená jemnými vláknami o ciliárne teleso,
2. komorová voda – priehľadná tekutina, ktorá vypĺňa priestor medzi šošovkou a dúhovkou,
3. sklovec – číra rôsolovitá hmota, ktorá vypĺňa dutinu vo vnútri oka.

V oku sa ešte nachádzajú aj dve komory:

1. predná – je väčšia a nachádza sa medzi rohovkou a dúhovkou,
2. zadná – je oveľa menšia a nachádza sa medzi dúhovkou a šošovkou.

Obe komory vypĺňa komorová voda a sú prepojené za pomoci zrenice.

Šošovka

Šošovka – je priehľadné teleso. Jej predná časť je plochejšia ako tá zadná. Predná časť je obmývaná komorovou vodou. Zadná časť sa dotýka sklovca.

Šošovka je zavesená na ciliárnom telese, za pomoci tenkých vlákien. Jej vnútro tvoria vláknité bunky, ktoré sú obklopené elastickým kolagénovým puzdrom. Šošovka obsahuje veľké množstvo bielkovín, pričom v šošovke je ich koncentrácia najvyššia v porovnaní s inými tkanivami ľudského tela.

Ľudská šošovka je pri narodení číra a bezfarebná. Avšak s pribúdajúcim vekom sa mierne farbí do žlta. To je pravdepodobne zapríčinené metabolitmi, ktoré dokážu filtrovať UV svetlo.

Šošovka jej funkcia a poruchy

Základnými funkciami očnej šošovky je:

• prenášať svetlo
• a zaostrovať ho na sietnicu.

Vďaka šošovke dokážeme ostro vidieť na predmety, ktoré sú vzdialené ale aj na tie ktoré sú blízko.

Tento jav sa nazýva akomodácia – alebo aj zaostrovanie na sledovaný predmet. Pričom sa pri tomto procese sa mení tvar šošovky.

Zmena tvaru šošovky je zabezpečená jednak

1. malými svalmi, ktoré sa nachádzajú v ciliárnom telese,
2. a zároveň aj závesným aparátom šošovky.

Starnutie

Starnutie je prirodzené pre naše telo. Avšak spolu s pribúdajúcim vekom, nastávajú v organizme zmeny, ktoré ovplyvňujú aj náš zrak.

Zmena tvaru šošovky – tzv. akomodácia – je závislá od jej elasticity, ktorá však s vekom klesá. Zároveň počas života klesá aj komplikovaná štruktúra buniek vo vnútri šošovky.

S pribúdajúcim vekom sa zároveň aj znižuje aktivita redukčných enzýmov v šošovke a znižujú sa zásoby redukovaného glutatiónu. Tým narastá pravdepodobnosť oxidačného poškodenia šošovky.

S vyšším vekom sa zvyšuje aj pravdepodobnosť vzniku katarakty a presbyopie. Presbyopia je potreba nosiť okuliare na čítanie, ktorá je spojená s poruchami akomodácie oka.

Katarakta

Starecká či senilná katarakta sa označuje aj ako sivý zákal. Podľa celosvetových štatistík, sivý zákal patrí medzi najčastejšie príčiny slepoty.

Na jej vzniku sa podieľajú procesy, pri ktorých dochádza k rozkladu bielkovín v očnej šošovke. Počas toho ako šošovka starne, dochádza k štiepeniu a degradácii bielkovín na menšie jednotky. Zároveň dochádza aj k znižovaniu priehľadnosti šošovky.

Medzi rizikové faktory, ktoré prispievajú k vzniku sivého zákalu patria:

• vek,
• genetická predispozícia,
• iné celkové ochorenia
  • napríklad diabetes mellitus,
• iné očné ochorenia napríklad glaukóm, uveitída – zápal oka,
• žiarenie,
• užívanie liekov
  • napríklad kortikosteroidy, alebo kvapky užívané na zníženie vnútroočného tlaku,
• fajčenie,
• alkoholizmus,
• malnutrícia – podvýživa.

Medzi prejavy sivého zákalu patria:

• znížené ostré videnie predmetov,
• zahmlené videnie,
• zmeny dioptrickej sily šošovky – tieto zmeny sa v pokročilých štádiách nedajú korigovať použitím okuliarov.

Liečba sivého zákalu spočíva iba v chirurgickom zákroku. Pri tomto zákroku sa odstráni šošovka a nahradí sa novou – umelou, ktorá má presne vyrátané hodnoty dioptrií.

Presbyopia

Je bežným javom u starších ľudí a súvisí so starnutím šošovky.

Spolu s pribúdajúcim vekom dochádza k zmenám percenta vody v šošovke. Zároveň sa mení aj pomer rozpustných a nerozpustných bielkovín – tým sa stráca jej elasticita a schopnosť akomodácie.

Okolo 40. až 50. roku života sa začínajú objavovať prvé príznaky.

Patria medzi ne:

• ťažkosti s ostrosťou zraku
  • problémy zaostriť na predmety ktoré sú blízko,
  • zhoršené videnie v šere,
  • syndróm "krátkych rúk" – človek musí držať predmety, mobil, knihy či časopisy vo väčšej vzdialenosti od očí, aby bol schopný na ne zaostriť,
  • človek vyhľadáva intenzívnejšie svetlo – vplyvom svetla sa zúži zrenica – čím sa obraz stáva ostrejším,
• celkové prejavy
  • únava a bolesti očí – a to najmä pri dlhšom čítaní,
  • začervenané oči,
  • bolesti hlavy.

Nástup príznakov je individuálny. Závisí aj od faktu či je človek

• krátkozraký – u krátkozrakých ľudí sa tieto prejavy objavujú v neskoršom veku – to súvisí s menším opotrebovaním ciliárnych svalov,
• alebo ďalekozraký – u týchto ľudí sa presbyopia objavuje skôr.

Presbyopia sa koriguje za pomoci dioptrií. Na základe lekárskeho vyšetrenia sa predpíšu dioptrické pomôcky.

Operačná výmena šošovky za umelú sa pri presbyopii neodporúča. Rovnako ani laserové operácie očí nie sú pri tomto ochorení veľmi odporúčané.

Dioptrie

Pokiaľ šošovka nie je schopná dostatočného sploštenia či vyklenutia počas akomodácie – tento problém sa rieši dioptrickými okuliarmi či šošovkami.

V prípade poruchy nedostatočného vyklenutia sa predpisujú plusové dioptrické pomôcky. V prípade nedostatočného sploštenia – je to naopak – takže mínusové dioptrie.

Poškodenie šošovky

Nakoľko je šošovka obalená kolagénovým puzdrom – nedochádza k obnovovaniu buniek v jeho vnútri. Rovnako nie je možná premena buniek na vláknité bunky. Vzhľadom na tieto obmedzené možnosti je šošovka extrémne náchylná na poškodenie.

Poškodenie šošovky môže nastať:

1. starnutím – fyziologický proces opotrebovania šošovky,
2. vonkajšími faktormi:
   • UV žiarenie,
   • oxidačný stres.

Vplyvom poškodenia však dochádza k nižšiemu prestupu svetla šošovkou. Čo má za následok, že sa znižuje aj schopnosť zaostrovať na predmety.

Kontaktné šošovky

Kontaktné šošovky sú umelé zariadenia – napomáhajú upravovať chyby a nepravidelnosti rohovky. Kontaktné šošovky majú mnoho výhod, avšak ak sa o ne nestaráte správne, môžu spôsobiť množstvo komplikácií.

Od zápalu spojiviek až po ťažké infekcie, ktoré môžu viesť k strate zraku, či oka samotného.

Poznáme rôzne typy kontaktných šošoviek:

• mäkké,
• tvrdé,
• tuhé kontaktné šošovky, ktoré sú priepustné pre plyn.

Každý z uvedených typov má svoje výhody, ale aj nevýhody.

Kontaktné šošovky sa používajú vo viacerých indikáciách.

Využíva sa ich:

• optický účinok – používajú sa pri ochoreniach ako je:
  • refrakčná chyba,
  • nepravidelný astigmatizmus,
  • vysoká krátkozrakosť,
  • jazva na rohovke,
• terapeutický účinok – pri stavoch ako sú:
  • suché oči,
  • syndróm opakujúcej sa erózie rohovky,
  • perforácia,
  • patológie rohovky,
  • oprava mikrotrhliny na rohovke,
  • glaukóm – používa sa na podávanie liekov do oka,
• preventívny účinok,
• diagnostický účinok, vyšetrenie očného pozadia u ľudí s astigmatizmom,
• operačný účinok, fotokoagulácia,
• kozmetický účinok – pri ochoreniach dúhovky alebo jazvách na rohovke,
  • albinizmus,
  • anirídia – čiastočné alebo úplné chýbanie dúhovky.

Komplikácie pri nosení šošoviek sú veľmi častým javom. Pričom postihujú približne jednu tretinu užívateľov. Väčšina z nich má však mierny priebeh a je relatívne ľahko zvládnuteľná.

Komplikácie ktoré sa môžu objaviť počas používania šošoviek môžu byť:

• spojivkové
  • alergické zápaly,
• rohovkové
  • infekcie – vyvolané mikroorganizmami,
  • zápaly – nie sú vyvolané patogénmi, prebiehajú ako sterilné,
  • syndróm suchého oka – nedostatočný slzný film,
  • opuchy tkaniva rohovky,
• mechanické
  • erózie, odreniny, mikrocysty rohovky,
  • prilepenie/väzba šošovky o rohovku,
• toxické
  • zafarbenie rohovky roztokom na šošovky,
  • neúplná neutralizácia peroxidu,

Kontaktné šošovky – okrem toho že dokážu upravovať ostrosť nášho zraku, majú aj iné benefity pre naše oči:

• zabraňujú odparovaniu sĺz,
  • medzi kontaktnou šošovkou a rohovkou sa vytvorí úzka štrbinka, ktorú vyplnia slzy, tým dochádzka k "prilepeniu" šošovky k oku a zároveň sa týmto slzy "uzatvoria" v tomto priestore,
• chránia rohovku pred mechanickým poškodením,
• napomáhajú pri odstraňovaní odpadových látok z oka.

Kontaktné šošovky vytvárajú mechanickú bariéru pre kyslík. Preto je veľmi dôležitá obnova slzného filmu na povrchu oka. Slzný film zabezpečuje prívod kyslíka k rohovke.

Kontaktné šošovky však majú aj svoje obmedzenia. Ich použitie sa neodporúča pri:

• mozgovej obrne alebo mentálnom postihnutí,
• suchých očiach,
• konjuktivitide – zápal spojiviek, ktorý je vyvolaný baktériami, vírusmi mykózami,
• degenerácii rohovky,
• uveitíde – zápal sietnice alebo vonkajších častí oka – rohovka, skléra, spojovka,
• skleritíde a episkleritíde – v oboch prípadoch ide o zápal oka
  • skleritída sa vyskytuje pri vážnych systémových ochoreniach, väčšinou je začervenané len jedno oko, pričom tento stav sa opakuje.
  • episkleritída – zápal odznie počas jedného až piatich týždňov,
• obrne piateho či siedmeho nervu,
• pri alergickom zápale spojiviek,
• tehotenstvo – to nie je absolútnou kontraindikáciou, ale je dobré prediskutovať tento stav s lekárom.

Oftalmológ, optometrista a očné vyšetrenie. V čom spočíva základné vyšetrenie očí?