Rezistencia na antibiotiká: Prečo ich užívať presne a podľa predpisu lekára?

Ich objav predstavoval revolúciu v liečbe bakteriálnych ochorení a významne prispel k redukcii úmrtnosti na infekčné choroby.

Historické míľniky antibiotickej liečby

„Človek niekedy nájde to, čo nehľadá.”
(Alexander Fleming)

V roku 1988 po prvý krát izoloval bakteriálny sekrét, a objavil jeho antibakteriálne vlastnosti nemecký vedec E. Freudenreich.

Za najväčší objav sa dodnes pokladá najznámejšie antibiotikum - pencicilín. Jeho objaviteľom bol škótsky lekár Alexander Fleming, ktorý najskôr v roku 1921 objavil látku ničiacu baktérie, ktorú pomenoval lyzozým.

V roku 1928 odcestoval A. Fleming na dovolenku a zabudol na stole petriho misku s bakteriálnou kultúrou.
Kým sa vrátil, v miske vyrástla pleseň, okolo ktorej bol kruh bez baktérií. Rovnaký výsledok dosiahol i po zopakovaní.
Pleseň identifikoval ako Penicillium notatum, a antimikrobiálnu látku ako penicilín.

Prvé antibiotiká boli pôvodne prirodzené látky získané z húb, či iných baktérií. V polovici 30-rokov k nim pribudli sulfónamidy.

Výskum nových antibiotík je drahý a neúspešný

V 60-tych rokoch vzniklo chemickou syntézou množstvo nových antibiotík s rôznymi mechanizmami účinku.

V 70-tych rokoch nastal zlom, pretože s vývojom antibiotík sa začala rozvíjať bakteriálna rezistencia ako následok ich veľkého množstva, a teda aj nadmerného užívania.

Bohužiaľ v tom istom období stratili aj farmaceutické spoločnosti záujem vyvíjať nové preparáty z dôvodu finančne náročného výskumu.

Ročný výskum stojí približne 5 miliárd dolárov! Okrem toho, až 80 % látok neprejde v testoch účinnosti a bezpečnosti.

Ako antibiotiká pôsobia?

Antibiotiká sú látky, ktoré spomaľujú rast mikroorganizmov, prípadne ich úplne usmrcujú.

Produkujú ich samotné baktérie, alebo huby, ako je to v prípade penicilínu.

V dnešnej dobe sa používajú prevažne syntetické deriváty so silným antimikrobiálnym účinkom, a zároveň s minimálnou toxicitou na človeka.

Mechanizmus účinku antibiotík

Antibiotiká pôsobia na baktérie hneď niekoľkými spôsobmi.

Spomaľujú ich rast a zlučovanie, spomaľujú syntézu bielkovín a nukleových kyselín baktérií, a narušujú bakteriálnu membránu.

1. spomalenie syntézy bunkovej steny - bunková stena je pre baktériu životne dôležitá, preto jej narušenie znamená usmrtenie mikróba
2. narušenie bakteriálnej membrány - narušením cytoplazmatickej membrány baktérie dochádza k úniku určitých látok, dôležitých pre jej prežitie
3. spomalenie syntézy bielkovín - vplýva na proces predlžovania peptidových reťazcov (bielkovinové produkty)
4. spomalenie syntézy nukleových kyselín - zabraňuje zlučovaniu nukleových kyselín

Ich účinok sa hodnotí podľa minimálnej inhibičnej koncentrácie (MIC). Jedná sa o stanovenie najmenšej možnej koncentrácie antibiotika, ktoré je schopné spomaliť rast a množenie baktérií.

Ďalšou dôležitou hodnotou je stanovenie postantibiotického efektu (PAE). Ide o obdobie, počas ktorého trvá pozastavenie množenia mikroorganizmov, teda v jednoduchosti ide o dĺžku účinku medikamentu.

Zaujímavé:
PAE je veľmi dôležitou hodnotou, pretože v čase, keď sa účinok jednej požitej tablety končí, je nutné podanie druhej.
Väčšina antibiotík sa preto podáva á 12 alebo á 24 hodín.
V prípade oneskorenia, alebo zabudnutia podania lieku si baktéria vytvára odolnosť voči tomuto lieku - STÁVA SA REZISTENTNOU!

Aké antibiotiká poznáme?

Ná základe mechanizmu účinku je možné rozdeliť antibiotické preparáty do viacerých skupín.
Štandardne sa však delia podľa ich chemickej štruktúry.

Tabuľka s rozdelením ATB podľa chemickej štruktúry:

Aké neželané reakcie možno čakať pri užívaní ATB?

Najčastejšie sa vyskytujú biologické účinky lieku na organizmus. Sú spôsobené zmenou prirodzenej mikroflóry v konkrétnom orgáne. Možno ich pozorovať na koži a slizniciach, ale aj na vnútorných orgánoch (črevo - hnačka).

Medzi ďalšie časté reakcie na lieky, a teda aj na ATB patria alergické reakcie. Sú vyvolané precitlivenosťou organizmu na určitú látku (účinná látka, pomocná látka) a jeho hyperaktívnou odpoveďou. Najčastejšie sa vyskytujú u ATB penicilínovej rady.

Nedopatrením, ale aj úmyselne, môže dôjsť k otrave (intoxikácii) antibiotikom. Stáva sa tak pri požití vysokých dávok lieku, ale taktiež pri vyššej citlivosti jedinca na liek. U pacienta sa objavujú rôzne prejavy v závislosti od dávky lieku, a v niektorých prípadoch dochádza k trvalým následkom (napr. poškodenie pečene, obličiek).

Rezistencia na antibiotiká má rastúcu tendenciu

Rezistencia baktérie na antibiotikum môže byť primárna, alebo sekundárna.

Dôvodom primárnej odolnosti je geneticky podmienená necitlivosť patogénu na konkrétne antibiotikum. To znamená, že baktéria je prirodzene odolná voči tomuto lieku.

Rezistencia sekundárna vzniká počas nesprávnej liečby ATB, alebo následkom predchádzajúceho užívania ATB. Ide o získanú adaptáciu mikroorganizmu.
V okolí lieku sa selektujú prevažne rezistentné bakteriálne kmene.

Typy bakteriálnej rezistencie:

1. penicilinový typ rezistencie - vzniká po dlhodobom užívaní ATB penicilínového typu
2. streptomycinový typ rezistencie - pozorujeme ho pri rýchlom vzniku vysoko rezistentných bakteriálnych kmeňov (streptomycín, erytromycín)

Základné mechanizmy rezistencie:

• obmedzený prienik ATB do bakteriálnej bunky
• zmena cieľovej štruktúry, zmena receptora
• metabolické zmeny v bakteriálnej bunke
• inaktivácia antibiotika z dôvodu inhibície niektorých enzýmov

Bakteriálna rezistencia - nová hrozba

Narastajúca rezistencia bakteriálnych patogénov na antibiotickú liečbu - odolnosť baktérií na ATB - je jednou z najvýznamnejších zdravotných hrozieb 21. storočia.

Stáva nie len zdravotným, ale aj ekonomickým problémom. Nezabránilo tomu ani základné opatrenie, ktorým je viazanosť liečiva na lekársky predpis.

Už v roku 2017 vydala Svetová Zdravotnícka Organizácia zoznam baktérií s najvyššou mierou rezistencie na dostupné lieky, pre ktoré je nevyhnutné vynájsť nové antibiotiká.

V súčasnosti sú schválené niektoré nové antibiotiká, iné podliehajú klinickému testovaniu. Cieľom je posun v liečbe rezistentných a ťažko zvládnuteľných infekcií.

Zaujímavé: Medzi najrezistentnejšie baktérie patria Acinetobacter baumanii, Pseudomonas aeruginosa, Enterobaktérie, Enterococcus faecium, Staphylococcus aureus (zlatý stafylokok), MRSA.

Dôvody bakteriálnej rezistencie:

1. needukovanosť a nesprávne užívanie antibiotík samotným pacientom
2. nasadenie antibiotickej liečby lekárom bez predchádzajúcich odberov krvi - „naslepo” - (problém so zdravotnou poisťovňou)

Ako sa môžeme brániť?

Na to, aby nedochádzalo k rezistencii baktérie na antibiotikum a k následnému predlžovaniu ochorenia, prípadne k jeho horšiemu priebehu, je dôležitý v prvom rade výber lieku lekárom.

Druhou prioritou je správnosť užívania lieku pacientom.

• pred samotnou liečbou je nutné chorému urobiť odber krvi a zistiť, na ktoré ATB zo širokého množstva je patogén spôsobujúci jeho ochorenie citlivý
• následne po odberoch sa samotná liečba podáva pacientovi v dostatočnej dávke
• pri liečbe je dôležité dodržiavanie PAE, teda každá tableta sa musí podávať v správnom čase podľa ordinácie lekára
• ATB je dobré kombinovať s probiotikami (chránia črevnú mikroflóru, ktorá je liekom narušovaná)
• liečba sa musí dobrať úplne, a to aj v prípade, že pacient sa cíti lepšie
• počas liečby je dôležitý pokojový režim a zvýšený príjem tekutín
• pacient by mal byť v domácom prostredí, nemal by sa vystavovať nadmernému slnečnému žiareniu

Pozor:
Niektorí pacienti sa čudujú, že prečo ich bolí hlava, svaly a kĺby, prípadne prečo majú zvýšenú teplotu, keď ATB predsa užívajú správne.
ATB ničia samotnú infekciu, nijako však nevplývajú na prejavy ochorenia až do času, než je baktéria úplne usmrtená, a symptómy odznejú samy.
Príznaky treba riešiť zvlášť, a to liekmi od bolesti, liekmi proti teplote, prípadne liekmi proti hnačke, či zvracaniu.
Treba dodržiavať časové intervaly užívania jednotlivých liekov, pretože sa líšia podľa konkrétneho lieku.

Ďalšie zaujímavé zdroje

• wikiskripta.eu - Antibiotika
• solen.sk - Bakteriálna rezistencia z pohľadu klinického farmaceuta
• solen.sk - Rezistencia antibiotík a ich spotreba