Zlatý stafylokok: Čo je, jeho prenos, príznaky a liečba. Ako sa chrániť?

Zlatý stafylokok z rodu baktérií Staphylococcus

Zlatý stafylokok je zaužívané ľudové pomenovanie baktérie Staphylococcus aureus, pochádzajúcej z pomerne početne zastúpeného rodu baktérií Staphylococcus.

Hovoríme o patogénnych baktériách, tzn. sú pôvodcami širokej škály infekčných ochorení u ľudí, ale aj zvierat.

Je dôležité spomenúť, že tento typ baktérií je bežne prítomný na koži alebo na sliznici nosovej dutiny u zdravých ľudí, a to bez toho, aby spôsoboval akýkoľvek zdravotný problém.

Komplikácie nastávajú vtedy, ak sa baktéria dostane z povrchu tela do vnútra organizmu, čo vyvoláva vznik niekedy až život ohrozujúcich infekčných ochorení.

Do rodu Staphylococcus patrí niekoľko desiatok druhov baktérií, pričom z klinického hľadiska je najvýznamnejší práve zlatý stafylokok.

Z ostatných členov bakteriálnej rodiny môžeme spomenúť napríklad S. epidermidis, S. haemolyticus alebo S. intermedius, ako pôvodcov infekcií kože, močového traktu alebo iných vnútorných orgánov a tkanív.

Z hľadiska bližšej špecifikácie sú stafylokoky gram-pozitívne baktérie s guľovitým tvarom („coccus“). Majú tendenciu zhlukovať sa do tvaru podobného strapcu hrozna, podľa čoho dostali aj názov („staphyle“, ide o grécke slovo znamenajúce strapec hrozna).

Sú schopné existovať a rásť v prítomnosti kyslíka, aj bez neho. Kolónie zlatého stafylokoka sa od ostatných druhov stafylokokov odlišujú tým, že majú zlato-žlté sfarbenie.

Kedy je zlatý stafylokok neškodný?

Najčastejším rezervoárom zlatého stafylokoka je ľudské telo.

Nachádzame ho najmä na koži, v nose, v ústnej dutine a hrdle, v oblasti genitálií a konečníka, alebo v podpazuší.

Vyhovuje mu vlhké a tiež ochlpené prostredie.

Prítomnosť zlatého stafylokoka u človeka je prirodzená, kolonizuje povrchové časti tela aj bez výskytu príznakov infekcie a za normálnych okolností je neškodný.

Práve preto o jeho výskyte na povrchu nášho tela mnohokrát ani len netušíme.

Baktéria môže u niektorých ľudí prebývať len dočasne, u niektorých pomerne dlhý čas (týždne až mesiace) až nepretržite, alebo sa nevyskytuje vôbec.

Zlatý stafylokok je prítomný až u takmer polovice dospelej populácie a približne 15 % populácie je jeho tzv. dlhodobým nosičom.

U niektorých skupín obyvateľstva existuje vyššia miera výskytu baktérie (až do 80 %).

Ide napríklad o pracovníkov v zdravotníckych zariadeniach, hospitalizovaných pacientov, pacientov podstupujúcich hemodialýzu, osoby s oslabeným imunitným systémom alebo osoby, ktoré si pravidelne aplikujú lieky pomocou ihiel (pacienti s cukrovkou).

To, či sa v prítomnosti zlatého stafylokoka rozvinie u človeka závažnejšia infekcia závisí jednak od celkovej odolnosti organizmu a tiež od konkrétneho miesta, ktoré je touto baktériou napadnuté.

Rozvoj a šírenie stafylokokovej infekcie

Zdrojom infekcie býva osoba, ktorá je nosičom baktérie, tzv. zdravý nosič, alebo osoba s už existujúcou infekčnou léziou.

Na prenos baktérie existujú dve cesty – priama a nepriama. Priama nákaza vedie cez priamy kontakt s infekčnou léziou alebo kvapôčkovou cestou (prostredníctvom hlienu a slín pri kýchaní či kašľaní).

Nepriamo sa človek môže nakaziť dotýkaním sa kontaminovaných predmetov rukami, s následným prenosom baktérie do úst alebo nosa, ale tiež aj cez oblečenie, uteráky, posteľnú bielizeň, športové náradie alebo medicínske nástroje.

Kedy sa teda môže rozvinúť samotná infekcia?

1. Oslabenie imunitného systému

Stafylokoková infekcia sa najčastejšie rozvíja vtedy, keď je organizmus už kolonizovaný stafylokokovou baktériou.

Tzn. ak je zlatý stafylokok prítomný na povrchu tela, hoci je jeho prítomnosť bezpríznaková, existuje vyššie riziko vzniku infekcie.

K vzniku infekcií dochádza v prípadoch, keď sa imunitný systém oslabí a baktéria sa na povrchu kože alebo slizníc značne premnoží.

2. Prienik do vnútorného prostredia organizmu

Primárnou bariérou pre vstup baktérie do vnútra organizmu sú povrchové vrstvy kože a slizníc.

Pri akomkoľvek poškodení kože alebo slizníc, napríklad pri úraze, poranení či chirurgickom zákroku, vzniká riziko prieniku stafylokoka z povrchu do hlbších tkanív.

Môže nasledovať rozvoj lokálnej infekcie. V prípade, že baktéria vstúpi do krvného obehu, môže sa dostávať aj na ďalšie miesta v organizme.

V kombinácii s oslabením imunitného systému predstavujú systémové stafylokokové infekcie veľké nebezpečenstvo.

3. Nákaza v nemocničnom prostredí

V tomto prípade sa jedná o nákazu prostredníctvom infikovaných zdravotníckych pracovných nástrojov, ktoré sa na dennej báze v zdravotníckych zariadeniach používajú.

Ďalej prenosom od iných infikovaných osôb a pacientov, s ktorými sa v tomto prostredí stretávame. Nákazou z prostredia pri nedostatočných hygienických opatreniach v spoločných priestoroch.

A tiež cez zdravotnícky personál, ktorí môže byť prechodným nosičom baktérie alebo „len“ prenášačom od iných pacientov.

Infekcie získané v nemocničnom prostredí nazývame nozokomiálne infekcie.

Špecifický spôsob, ako môže dôjsť k nákaze zlatým stafylokokom je tiež umiestňovanie zdravotníckych pomôcok do vnútorného prostredia organizmu, napríklad zavádzanie implantátov, umelých kĺbov alebo srdcových chlopní, katétrov, hadičiek a pod.

Baktéria má výbornú schopnosť priľnúť na povrch plastových či kovových materiálov a vytvárať na nich odolný biofilm. Nedostatočná dezinfekcia a kontrola povrchu pomôcok je následne zdrojom infekcie.

4. Ďalšie spôsoby nákazy

Zriedkavo sa môže infekčná nákaza šíriť aj zo zvierat, konkrétne z hospodárskych zvierat.

V čom spočíva nebezpečenstvo zlatého stafylokoka?

Zlatý stafylokok je patogénna baktéria. Jeho prítomnosť v ľudskom organizme vyvolá imunitnú reakciu, tzn. telo sa voči nemu bráni.

Na to, aby mohol stafylokok odolávať imunitnej reakcii hostiteľa a zapríčiniť vznik infekcie, produkuje množstvo patogénnych faktorov. Tie mu napomáhajú vyhýbať sa imunitnej reakcii a podporujú rozširovanie baktérie do ďalších častí organizmu.

Medzi patogénne faktory patria proteíny, enzýmy, látky umožňujúce priľnutie baktérie na bunky hostiteľa a v neposlednom rade aj toxíny.

Tak napríklad polysacharidy a peptidy (peptidoglykán), ktoré sú súčasťou bunkovej steny zlatého stafylokoka plnia obrannú funkciu voči imunitnému systému hostiteľa, podporujú kolonizáciu a zotrvanie baktérie na povrchu hostiteľských buniek, alebo tiež zabezpečujú výživu pre baktériu.

Enzýmy, ako sú proteázy, lipázy či hyaluronidázy sú zodpovedné za poškodzovanie tkanív hostiteľa, podporujú šírenie infekcie a poskytujú baktérii výživu.

Nebezpečenstvo zlatého stafylokoka spočíva aj v tom, že dokáže produkovať rôzne typy toxínov. Tie zvyčajne vyvolávajú samotné príznaky infekcie a sú príčinou rozpadu napadnutých buniek hostiteľa.

Spomenúť môžeme α-toxín, β-toxín, γ-toxín (známe aj ako hemolyzíny) a leukocidín, ktoré spôsobujú infekcie kože, rozpad bielych a červených krviniek.

Ďalej enterotoxín, ktorý spôsobuje potravinové otravy, toxín syndrómu toxického šoku (TSSI-1), ktorý je už podľa názvu príčinou vzniku syndrómu toxického šoku, alebo exfoliačné toxíny spôsobujúce významné kožné infekcie, charakteristické tvorbou pľuzgierov a odlupovaním kože.

Rizikové skupiny pre vznik stafylokokovej infekcie

Infekcia zlatým stafylokokom sa môže rozvinúť u všetkých ľudí, bez ohľadu na vek alebo pohlavie.

Existujú však skupiny ľudí, u ktorých je riziko vzniku infekcie o niečo vyššie ako u ostatných.

Jedná sa o:

• Deti (najmä v prvom roku života).
• Starších ľudí.
• Športovcov, vojakov alebo väzňov.
• Ľudí pracujúcich s hospodárskymi zvieratami.
• Personál v zdravotníckych zariadeniach.
• Hospitalizovaných pacientov, pacientov po operáciách alebo s implantovanými pomôckami.
• Pacientov s poruchami funkcie bielych krviniek.
• Pacientov s cukrovkou.
• Ľudí s vysokým množstvom železa v organizme.
• Pacientov podstupujúcich hemodialýzu.
• Ľudí infikovaných vírusom HIV alebo s cystickou fibrózou.
• Ľudí, ktorí si pravidelne injekčne aplikujú lieky alebo drogy.
• Dojčiace matky (prenos infekcie zo slín dieťaťa).
• Niektoré štúdie uvádzajú ako rizikovejšiu skupinu aj mužské pohlavie a čiernu rasu.

So zlatým stafylokokom sa môžeme stretnúť aj v potravinách

Infekcia zlatým stafylokokom môže pochádzať dokonca aj z jedla. Jedná sa o potraviny, ktoré boli silno kontaminované a obsahujú stafylokokmi produkované toxíny.

Konzumáciou takejto potravy dochádza k otrave jedlom, ktorá sa prejavuje tráviacimi ťažkosťami – nevoľnosť, vracanie, hnačka, kŕče v bruchu.

Ťažkosti nastupujú do niekoľkých hodín, majú mierny charakter a pretrvávajú zvyčajne dva až tri dni. Ustupujú sami, aj bez potreby lekárskej pomoci.

Pri výskyte tráviacich ťažkostí je potrebné dbať na adekvátny pitný režim, aby sa predišlo dehydratácii.

Zlatý stafylokok sa najčastejšie vyskytuje v potravinách ako je mäso a mäsové výrobky, mlieko a produkty z mlieka alebo vajcia. Veľmi dobre toleruje aj solené potraviny (nájdeme ho dokonca aj na údeninách).

Väčšie riziko, ako samotná prítomnosť stafylokoka v potravinách predstavujú toxíny, ktoré baktéria produkuje.

Toxíny sú vysoko odolné voči teplu a na ich zničenie sa vyžaduje dostatočne dlhé a precízne tepelné spracovanie potravín.

Ako teda predísť nákaze baktériou v potravinách?

• Konzumovať varenú alebo dostatočne tepelne upravenú stravu.
• Vyhýbať sa nepasterizovanému mlieku a výrobkom z neho.
• Pred varením, servírovaním alebo konzumáciou jedla si dôkladne umývať ruky.
• Udržiavať čistotu povrchov, na ktorých sa jedlo pripravuje.
• Dbať na správne uchovávanie potravín.

Ochorenia, ktoré spôsobuje zlatý stafylokok a ich príznaky

Zlatý stafylokok je pôvodcom naozaj širokého spektra infekčných ochorení. Hovoríme o lokálnych ale aj systémových infekciách, a môžu sa vyskytnúť na rôznych miestach v organizme.

Najčastejšie infekcia napáda kožu, mäkké tkanivá, kosti akĺby.

Infekcia vzniknutá lokálne sa môže po prieniku baktérie do krvného riečiska rozniesť aj do ďalších častí organizmu, tzn. môže napadnúť aj tkanivá a orgány vzdialenejšie od ohniska nákazy, alebo môže napádať viac miest súčasne.

Rozšírenie lokálnej infekcie do vnútorného prostredia organizmu sa všeobecne označuje ako bakterémia.

V závislosti od miesta infekcie a miery rozšírenia baktérie sa môže jednať o nezávažné stavy, alebo až život ohrozujúce infekčné ochorenia.

Infekcie kože

Spomedzi infekcií vyvolaných zlatým stafylokokom sú najviac frekventované práve kožné infekcie.

Vyskytujú sa kdekoľvek na tele, vrátane tváre a okolia nosa či úst.

Prejavujú sa vznikom vyrážok, vriedkov alebo pľuzgierov. Tie môžu obsahovať hnis, alebo z nich vyteká tekutina. Niektoré po zaschnutí vytvárajú na koži krusty.

Infekčná lézia, prípadne jej okolie, sú začervenané, opuchnuté, svrbivé až bolestivé. V závažnejších prípadoch vznikajú na koži otvorené rany alebo sa vyskytuje horúčka.

Typickým príkladom stafylokokových kožných infekcií je absces, impetigo, celulitída ako zápal hlbších vrstiev kože, folikulitída ako zápal tkaniva obaľujúceho vlasový korienok, alebo stafylokokový syndróm obarenej kože, tzv. SSSS syndróm.

Infekcie kože postihujú najčastejšie novorodencov, dojčatá alebo malé deti, a to kvôli nedostatočne vyvinutej imunite a obranyschopnosti voči baktérii a jej toxínom.

Zápal prsnej žľazy

Zápal, odborne nazývaný mastitída, sa môže vyskytovať u dojčiacich žien po prenose stafylokokovej infekcie z dojčeného dieťaťa prostredníctvom slín.

Prejavuje sa bolesťou, začervenaním a opuchom v oblasti hrudníka, prípadne vznikom abscesov.

Infekcia kostí a kĺbov

Baktéria zlatého stafylokoka napáda aj kosti a kĺby. Spôsobuje zápal kostnej drene alebo infekčný zápal kĺbov.

Postihuje najmä oblasť kolien, ramenných kĺbov, bokov, prstov a palcov. Typická je prítomnosť opuchu, výraznej bolesti ale aj horúčky.

Infekcia pľúc

Zlatý stafylokok je veľmi častou príčinou vzniku zápalu pľúc. Zápal môže vznikať po vdýchnutí baktérie dýchacími cestami alebo baktéria preniká z krvného obehu.

Stafylokokové zápaly pľúc sú príznačné hlavne u pacientov hospitalizovaných v zdravotníckych zariadeniach, dlhodobo chorých pacientov alebo detí.

Prejavujú sa horúčkou, zimnicou, potením, únavou, nechutenstvom, produktívnym kašľom s hlienom zafarbeným do zelena a bolesťou na hrudi (najmä pri kašli).

Infekcia srdca

V tomto prípade hovoríme o stafylokokom vyvolanej endokarditíde. Ide o zápalové ochorenie vnútornej výstelky srdca, pričom sa zápal prenáša až na srdcové chlopne.

Typickým príznakom je horúčka, celkový pocit slabosti a zmeny v srdcovom rytme.

Vyskytuje sa najčastejšie u starších ľudí, hospitalizovaných pacientov a pacientov s umelými chlopňami.

Infekcia sa v srdci môže rozvinúť aj skrz implantované pomôcky na podporu srdcovej činnosti, umelé chlopne či vnútrožilové katétre.

Sepsa

Sepsa je závažná infekcia vznikajúca pri prieniku baktérie do krvného riečiska. Nazýva sa aj otrava krvi.

Vzniká ako následok prehnanej a nekontrolovanej reakcie imunitného systému na prítomnosť baktérie v organizme.

Silná zápalová reakcia vedie k závažnému poškodeniu celkového fungovania vnútorných systémov a často končí smrteľne (až v 40 – 60 % prípadov).

Rizikové faktory pre vznik sepsy je najmä pokročilý vek, oslabený imunitný systém alebo invazívne zákroky.

Syndróm toxického šoku

Ide o pomerne vzácne sa vyskytujúci stav, ktorý je ale nebezpečný, a v niektorých prípadoch až život ohrozujúci.

Podobne, ako je to pri otrave z potravy, aj tento syndróm je spôsobený toxínmi, ktoré zlatý stafylokok produkuje.

Okrem zlatého stafylokoka môže syndróm toxického šoku spôsobovať aj iný druh baktérií, konkrétne streptokokové baktérie.

Syndróm toxického šoku vzniká ako reakcia imunitného systému na prítomnosť týchto toxínov, pričom táto zápalová reakcia vzniká náhle a je veľmi intenzívna.

Dochádza k náhlemu výskytu príznakov ako je horúčka, kožné prejavy – začervenanie alebo vyrážka, znížený krvný tlak, nevoľnosť, vracanie, hnačka a bolesť svalov.

Vzniká poškodenie funkcie viacerých vnútorných orgánov (pečeň, obličky, nervová sústava), v horšom prípade ich zlyhanie.

Povedomie o tomto syndróme sa začalo zvyšovať len pár desiatok rokov dozadu. Približne od roku 1980 sa lekári čoraz častejšie stretávali s týmto stavom, a to aj vďaka masívnemu rozrastaniu trhu s menštruačnými absorpčnými tampónmi.

Práve menštruujúce ženy používajúce absorpčné tampóny boli najpočetnejšou skupinou, u ktorej sa syndróm vyskytoval.

Je dôležité, aby ženy počas menštruácie dbali na pravidelnú výmenu hygienických pomôcok a v neposlednom rade aj na dôkladnú hygienu.

Okrem syndrómu toxického šoku súvisiaceho s menštruačnými tampónmi, ktorý vzniká na podklade prítomnosti a hromadenia baktérie zlatého stafylokoka v pošve a okolí krčka maternice, rozlišujeme aj iné príčiny jeho vzniku.

Jednou z nich je vznik syndrómu pri už existujúcich kožných stafylokokových infekciách, z ktorých sa baktéria rozšírila do vnútorného prostredia organizmu, ďalej chirurgické zákroky alebo aj pôrod.

Ostatné infekcie

V zriedkavých prípadoch môže byť zlatý stafylokok príčinou vzniku meningitídy, zápalov močového traktu, ako aj žilových zápalov.

Rizikovým faktorom pre vznik stafylokokovej infekcie môžu byť dokonca aj voperované prsné implantáty.

Aká je liečba infekcií vyvolaných zlatým stafylokokom?

Liečba infekcií vyvolaných zlatým stafylokokom je veľmi individuálna a vždy závisí od stavu konkrétneho pacienta.

Vo všeobecnosti sa liečba uskutočňuje podľa nasledovných kľúčových krokov:

• Zhodnotenie, či sa jedná o komplikovanú alebo nekomplikovanú infekciu.
• Identifikácia a odstránenie ložiska infekcie.
• Začatie s vhodnou liečbou pomocou antibiotík.

Liečba sa uskutočňuje za pomoci antibiotík. Používa sa niekoľko druhov, výber závisí hlavne od kmeňa prítomnej baktérie, rozsahu a intenzity infekcie.

Najčastejšie sa jedná o penicilíny, glykopeptidy, aminoglykozidy, celfalosporíny a linkozamidy.

Cesta podávania antibiotík je najmä perorálna (cez ústa), v závažnejších prípadoch sa podávajú vnútrožilovo.

Medzi ďalšie typy terapie stafylokokových infekcií patrí lokálna liečba. Tá sa používa pri kožných infekciách a využívajú sa pri nej lokálne pôsobiace antibiotiká (krémy, gély, náplasti atď.) alebo prípravky s obsahom striebra.

Antibiotiká aplikované priamo v mieste infekcie sú mnohokrát účinnejšie aj ako samotná liečba systémovými antibiotikami.

V prípade infekcie vzniknutej v súvislosti s implantovanými pomôckami, napríklad katétre, prsné implantáty, umelé srdcové chlopne, sa pristupuje k chirurgickej liečbe.

Môže sa jednať o zavádzanie drenážnych pomôcok na odvádzanie nahromadených tekutín či vzduchu z miesta infekcie. Pri závažnejších infekciách sa tieto pomôcky musia z tela úplne odstrániť.

Chirurgický zásah sa využíva aj pri niektorých kožných infekciách, kedy sa postihnuté miesta drenážujú alebo narezávajú kvôli odstráneniu hnisu (napríklad pri abscesoch).

V súčasnosti neexistuje účinná vakcína na prevenciu stafylokokových infekcií.

Veľkou komplikáciou pri antibiotickej liečbe infekcií zlatého stafylokoka je jeho odolnosť voči niektorým druhom antibiotík.

Rezistencia voči antibiotikám alebo MRSA

Meticilín-rezistentný Staphylococcus aureus, známy pod skratkou MRSA, je jedným z kmeňov zlatého stafylokoka, ktorý sa vyznačuje rezistenciou voči bežne sa používajúcim antibiotikám.

Táto vlastnosť predstavuje veľký problém, či už z hľadiska náročnosti liečby, obmedzeného výberu fungujúcich antibiotík, ale taktiež z hľadiska ekonomickej nákladnosti liečby.

Pojem rezistencia znamená, že antibiotikum nie je schopné baktériu zničiť. Deje sa to preto, že baktéria má vyvinuté určité mechanizmy, ktorými sa dokáže brániť (napríklad má schopnosť štiepiť alebo má nižšiu priľnavosť na molekulu liečiva).

Hlavné riziko MRSA spočíva v tom, že aj z pôvodne malých lokálnych infekcií sa môžu rozvinúť rozsiahle závažné infekcie napádajúce vnútorné prostredie organizmu, ktoré sú v konečnom dôsledku až život ohrozujúce.

Meticilín-rezistentný Staphylococcus aureus sa označuje aj ako „superbaktéria“.

Výskyt MRSA sa spája poväčšine s nemocničným prostredím, hovoríme o nozokomiálnej nákaze. Prenáša sa cez zdravotnícky personál, medzi pacientmi, ale aj počas invazívnych vyšetrovacích alebo liečebných postupov.

Prenos infekcie sa však môže uskutočňovať aj v komunitných podmienkach.

V liečbe infekcií vyvolaných MRSA sa veľmi často používajú kombinácie viacerých antibiotík, jednak kvôli zvýšeniu baktericídnej aktivity, ale tiež na zníženie rizika bakteriálnej rezistencie.

Prečítajte si tiež naše články: 

• Rezistencia na antibiotiká: Prečo ich užívať presne a podľa predpisu lekára?
• Antibiotiká bez lekárskeho predpisu – nájdeme ich v lekárni?

Ako sa môžeme chrániť pred stafylokokovou infekciou?

Riziko nákazy a vzniku infekcie môžeme v istej miere znížiť dodržiavaním niekoľkých jednoduchých opatrení, aplikovateľných nielen v domácom prostredí:

• Pravidelné umývanie rúk a celého tela.
• V prípade výskytu rán na koži, udržiavať tieto rany čisté, dezinfikované, prípadne vhodne prekryté.
• Pravidelne meniť menštruačné hygienické pomôcky.
• Vyhýbať sa zdieľaniu spoločných uterákov a predmetov osobnej hygieny.
• Udržiavať čistotu v domácnosti, pravidelne prať uteráky, posteľné obliečky atď.
• Dbať na dostatočnú úpravu a správne uchovávanie jedál.
• Nedotýkať sa infikovaných lézií u iných ľudí.

Prevenciu a liečbu infekcií spôsobených zlatým stafylokokom môžeme podporiť aj prírodnou cestou. A to za pomoci prírodných látok s antibiotickými účinkami.

Hovoríme napríklad o cesnaku, kurkume, zázvore, mede, echinacei, či esenciálnych olejoch (čajovníkový, bazalkový).

Antibakteriálnu aktivitu proti MRSA vykazovali v podmienkach in vitro aj:

• Puškvorec obyčajný (Acorus calamus)
• Henovník biely (Lawsonia inermis)
• Granátovník púnsky (Punica granatum)
• Embilika lekárska (Emblica officinalis)
• Niektoré druhy stromov z rodu Terminalia (Terminalia chebula a Terminalia belerica).

Zdroje

• Zdroje údajov v anglickom jazyku
  • ncbi.nlm.nih.gov - Staphylococcus Aureus, Tracey A. Taylor; Chandrashekhar G. Unakal
  • ncbi.nlm.nih.gov - Staphylococcus aureus Infections: Epidemiology, Pathophysiology, Clinical Manifestations, and Management, Steven Y. C. Tong, Joshua S. Davis, Emily Eichenberger, Thomas L. Holland, Vance G. Fowler, Jr
  • ncbi.nlm.nih.gov - Medical Microbiology. 4th edition, Baron S
  • pubmed.ncbi.nlm.nih.gov - Staphylococcus aureus: the current state of disease, pathophysiology and strategies for prevention, Gustavo H Dayan, Naglaa Mohamed, Ingrid L Scully, David Cooper, Elizabeth Begier, Joseph Eiden, Kathrin U Jansen, Alejandra Gurtman, Annaliesa S Anderson
  • ncbi.nlm.nih.gov - Pathogenicity and virulence of Staphylococcus aureus, Gordon Y. C. Cheung, Justin S. Bae, Michael Otto
  • ncbi.nlm.nih.gov - Methicillin-resistant Staphylococcus aureus: an overview of basic and clinical research, Nicholas A. Turner, Batu K. Sharma-Kuinkel, Stacey A. Maskarinec, Emily M. Eichenberger, Pratik P. Shah, Manuela Carugati, Thomas L. Holland, and Vance G. Fowler
  • nature.com - Methicillin-resistant Staphylococcus aureus, Andie S. Lee, Hermínia de Lencastre, Javier Garau, Jan Kluytmans, Surbhi Malhotra-Kumar, Andreas Peschel, Stephan Harbarth
• Zdroje údajov v českom a slovenskom jazyku
  • solen.cz - METICILIN REZISTENTNÍ STAPHYLOCOCCUS AUREUS, Bc. Vladislava Šenkýřová