Toto musíte vidieť! Overené rady: Ako zvládnuť jesennú depresiu?

Toto musíte vidieť! Overené rady: Ako zvládnuť jesennú depresiu?
Zdroj foto: Getty images

Príchod jesene so sebou prináša mnohé zmeny vplývajúce na organizmus človeka. Koniec leta, prechod do zimného, sychravého počasia s nižšími teplotami, zmena letného času na zimný, kratšie dni, dlhšie noci, menej denného svetla. Niektorí ľudia tieto zmeny vnímajú viac ako ostatní. Čo všetko sa nás dotýka a ako zvládnuť únavu a depresívnú náladu?

Zmeny počasia môžu nedostatočnou adaptáciou u senzitívnejších ľudí spôsobiť nadmernú únavu, stratu energie a životnej sily, zvýšenú spavosť a celkove zlú náladu. Nie je to však ochorenie v pravom zmysle slova.

Jedná sa o takzvanú, ľudovo nazývanú "jesennú depresiu", ktorá súvisí s prispôsobovaním sa ľudského tela výkyvom počasia, ktoré sú na jeseň najrozmanitejšie alebo dochádza k zhoršeniu už existujúcej depresie.

Depresiou trpí oveľa viac ľudí, ako by sa mohlo zdať. V období jesene sa jej prejavy znásobujú a takisto stúpa počet samovrážd.

Prečo je tomu tak?

Čo so sebou prináša jeseň?

Jeseň je jedným zo štyroch ročných období. Predstavuje prechod z letných mesiacov do zimných. Z astronomického hľadiska začína jesennou rovnodennosťou.

Na Severnej pologuli je to okolo 23. septembra a na Južnej približne 21. septembra. Končí sa zimným slnovratom, ktorý na Severnej pologuli nastane okolo 21. decembra a na Južnej pologuli asi 21. júna. Pretože gregoriánsky kalendár sa nemusí zhodovať s postavením Zeme na obežnej dráhe, môžu sa dátumy rovnodennosti a slnovratu o deň odlišovať.

Jeseň nikdy nezažijú ľudia žijúci na rovníku.

Jesenné počasie

Po slnkom zaliatom lete sa postupne ochladzuje a prichádza sychravá jeseň. Nižšie teploty, viacej zrážok, zmeny tlaku a vlhkosti vzduchu spôsobujúce časté hmly, zmeny frontov a zmeny poveternostných podmienok spolu s kratšími dňami a dlhšími nocami sú pre jeseň typické.

V porovnaní s letnými mesiacmi sa jeseň javí smutnejším obdobím.

Vplyv zmien na ľudský organizmus

Už od pradávna sa človek musel prispôsobovať rôznym podmienkam. V minulosti to bolo hlavne z dôvodu samotného prežitia. Počas celej doby vývoja ľudstva sa však stále musíme adaptovať na zmeny, ktoré majú neskutočne rýchle tempo.

Ide o evolučný adaptačný proces. Okrem toho sa prispôsobujeme počas života rôznym zmenám v práci či v živote. Menej významné, ale stále zmeny sa týkajú aj počasia, ktoré má preukázateľný vplyv na zdravie a psychiku človeka.

Výraznejšie ovplyvňuje senzitívnejších ľudí (meteosenzitívny).

ručičkové hodiny položené v jesennom lístí
Príchod jesene znamená zmeny. Foto: Thinkstockphotos

Jesenná depresia - mýty a fakty

Faktom zostáva, že zmeny v počasí majú istý vplyv na ľudský organizmus. Jeseň a zimné obdobia vplývajú viacej práve nedostatkom svetla, rozmanitosti zmien poveternostných podmienok a nedostatkom vitamínov počas týchto období.

Mýtusom je, že jeseň bezpodmienečne znamená depresiu. U vysokého počtu ľudí viac ako vyššie uvedené, spôsobuje depresívne príznaky práve autosugescia.

Nedostatok svetla

Slnečné lúče, konkrétne UV - žiarenie spôsobuje syntézu vitamínu D a následne produkciu serotonínu - hormónu šťastia.

Kratšie dni, upršané počasie majú za následok menej svetla a slnka - tým pádom sa tvorí aj menej vitamínu D, čo vedie k zlej nálade a depresii.

Inverzie

Inverzia je meteorologický jav, vplývajúci na teplotu vzduchu. Inverzia konkrétnejšie znamená vyššiu teplotu vzduchu vo výškach a nízku teplotu vzduchu v nížinách. Vzduch vo výškach má nižšiu hustotu ako v nižšie postavených častiach.

Teplotné inverzie zaťažujú hlavne pacientov so srdcovo - cievnymi ochoreniami a dýchacími ťažkosťami.

Sú živnou pôdou pre mikroorganizmi. Aj preto na jeseň pribúda počet infekcií. V kombinácii so zníženou imunitou z nedostatku vitamínov ide o obdobie, ktoré sa manifestuje zvýšeným počtom ochorení.

Zmeny vlhkosti vzduchu

Pri náraste vlhkosti vzduchu sa zhoršuje stuhnutosť svalov, čo najviac postihuje pacientov s ochorením svalov, šliach a chrbtice. Stuhlosť má za následok bolesť, prípadne mravčenie v určitej časti tela.

Zvýšená vlhkosť spôsobuje alebo zhoršuje opuchy, negatívne vplýva na astmatikov, kardiakov, pacientov s ochorením žíl DKK.

Po psychickej stránke možno pozorovať nárast stresu, únavu, malátnosť, nevýkonnosť, nespavosť a zvýšené množstvo depresií.

Zmeny tlaku vzduchu

Zmeny barometrického tlaku (tlak vyvíjaný vzduchom v okolí) zjavne vplývajú na naše zdravie. Mechanizmus ich účinku nie je celkom známy, ale spojitosť je badateľná. Zmeny tlaku vplývajú v prvom rade na fyzické zdravie.

Poznajú to hlavne pacienti s chronickými bolestivými ochoreniami ako napríklad reuma, zápalové ochorenia svalov a kĺbov, onkologickými bolesťami či bolesťami chrbta a migrénami.

Jeseň zo sebou prináša zmeny tlaku a zhoršuje tak už spomínané choroby. Zväčša sa jedná o bolestivé stavy, ktoré následne vplývajú aj na psychické rozpoloženie človeka. Každá bolesť spôsobuje zlú náladu, depresiu.

Sila sugescie a senzitívny jedinci

Jeseň je všeobecne považovaná za obdobie depresií a vyššieho počtu samovrážd.

Táto nie celkom pravdivá informácia nie je nová a koluje informačnými tokmi už dlhé roky, preto ju väčšina ľudí pozná. Už len tým, že prichádza jeseň a s ňou stupňujúce sa depresie je negatívnou informáciou, ktorá negatívne ovplyvňuje myslenie človeka. Vo väčšine prípadov sa tento začiatočný negativistický postoj môže odraziť na celojesennej nálade človeka.

silueta muža prechádzajúceho sa v hlbokom lese počas jesene
Jeseň nie vždy znamená depresiu. Foto: Thinkstockphotos

Keď si sami vsugerujeme, že je to tak, tak to tak aj bude. Sila myšlienky a sila sugescie človeka je neskutočne veľká. Preto si niekedy za svoj smútok môžeme tak trochu aj my sami.

Jeseň so sebou prináša zmeny, na ktoré reagujú hlavne meteosenzitívny jedinci, ale nie sú zďaleka až tak závažné aby vyvolali depresiu. Na vzniku depresie sa podieľajú aj iné faktory a zväčša tie sú jej spúšťačom. Jesenné počasie ju môže prehĺbiť ale nikdy nie spôsobiť.

Sugescia - podnet

Sugescia z latinského suggestio je podnet vedúci k podnetu (reakcii).

Pod pojmom podnet rozumieme obvykle nejaké tvrdenie (napríklad, že jeseň je obdobie depresií), ktoré je formulované a dávané do povedomia ľudí tak, aby vyvolalo pôvodne zmýšľaný účinok alebo výsledok, čiže sa uskutočňuje niekým vsugerovaný jav (ľudia, budú na jeseň depresívny, k čomu ich vedie prvotná informácia).

Delenie sugescie:

  1. Sugescia môže byť zo strany iných osôb, ktoré sa ňou snažia človeka alebo nazvyme ho aj ,,obeť" zmanipulovať.
    Tento jav pozorujeme často vo svete reklám.
    Firma predávajúca nejaký výrobok, svojich potencionánych klientov natoľko zmanipuluje reklamou a pozitívnou informáciou (nie vždy pravdivou) o danom produkte, až nimi dosiahne jeho kúpu. Ohrozenejší sú ľudia s náchylnosťou preberania myšlienok iných.
    Tomuto javu hovoríme sugestibilita.
    Týka sa hlavne detí či ľudí s nízkou sebadôverou a inteligenciou.
  2. Autosugescia znamená, že nejaká osoba si sama vsugeruje či už negatívnu alebo pozitívnu myšlienku.
    Na základe prvotnej sugescie sa odohráva ďalší priebeh (dej), pričom záver je taký ako osoba prvotne očakávala.
    Autosugescia je nebezpečná hlavne u negativisticky založených ľudí, ktorí neustále očakávajú negatívny dopad. Sami o sebe tvrdia, že sú večný smoliari a že sa im nič nedarí ale ak nenájdu chybu sami v sebe a nezačnú myslieť pozitívne aj nimi zostanú.

Meteosenzitivita - citlivosť na zmeny počasia

Meteosenzitivita nie je vymysleným pojmom, čo potvrdia hlavne tí, ktorí už niekoľko dní pred zmenou počasia vedia, že k nej dôjde bez toho, aby sledovali predpoveď.Je to fyzická aj psychická precitlivelosť alebo reakcia organizmu na zmeny počasia.

Meteorologickými zmenami a vplyvmi atmosferického prostredia na človeka sa zaoberá vedný odbor, ktorý sa nazýva bioklimatológia.

Niektorých jedincov napríklad bolieva hlava alebo predtým poranená časť tela (napríklad končatiny po zlomeninách, pooperačné jazvy, fantómové bolesti - bolesti amputovanej časti tela), keď má pršať alebo byť zamračené. V daždivom počasí je zaznamenaný aj nárast migrenóznych bolestí, zvýšený počet epileptických záchvatov a takisto sa zhoršujú aj psychiatrické poruchy

Zvyšuje sa agresivita.

Veľký vplyv na človeka má aj mesiac a jeho fázy.

Najčastejšie sa v tejto súvislosti hovorí o splne. Spln ako taký ovplyvňuje aj vodu (príliv a odliv). Keďže sa ľudské telo skladá prevažne z vody, jeho účinky sa prejavujú aj na nás. Väčšinou sa jedná o zmeny nálad a správania, ľudia sú nervóznejší, agresívnejší, stúpa kriminalita a násilné trestné činy, zhoršujú sa psychiatrické poruchy.

Ako sa vysporiadať s depresiou v jeseni?

1. Pozitívne myslenie

Pozitívne myslenie je základom šťastia. V podstate ide o pozitívny pohľad na život a svet okolo nás.

Tak ako ste sa mohli vyššie dočítať a vplyve sugescie napríklad vo svete reklám, tak dokážeme sugesciou aj dopomôcť k dobrej nálade, k pozitívnemu mysleniu a liečbe nielen "jesennej depresie", ale ju možno považovať aj za jednu z metód v liečbe depresie ako ochorenia a aj pri liečbe iných psychiatrických ochorení.

Pozitívne myslenie neznamená, že jedinou myšlienkou a sugesciou dosiahneme, že problém neexistuje a vymažeme ho z hlavy a mysle a tým aj z nášho života.

Pozitívne myslenie znamená, že si myšlienky v hlave utriedime do zmysluplného celku, určíme si priority a nájdeme možné riešenia.

Niekomu k tomu dopomáha samota a čas utriediť si myšlienky, niekto ide za pokojom do prírody, iný si pustí upokojujúcu hudbu, pri ktorej môže premýšľať a zároveň aj relaxovať.

V niektorých prípadoch na to jednotlivec nestačí sám alebo nie je dostatočne silný na to, aby prehodnotil myšlienky a dal šancu tým pozitívnym pred negatívnymi, ktoré sa predierajú na povrch.

V takýchto prípadoch môže byť nápomocná rodina či priatelia, ktorí nás podporujú. Niekedy sa však práve tí, čo by pri nás mali stáť chovajú presne opačne. Vtedy by sme sa mali obrátiť na odborníka (bod 2,3).

2. Coaching (z angl.trénovanie, vedenie)

Coaching je proces hľadania individuálnych riešení pre jednotlivca, poradenstva a jeho rozvoj v konkrétnej oblasti a spätnej väzby zo strany klienta. Človek na to nie je sám, pomáha mu jeho coach (tréner).

Coach nie je psychiater ani psychológ. Je to človek, ktorého možno pokladať za rovnocenného partnera alebo dôverníka.

Pokiaľ váš problém v určitej oblasti, ktorý viete presne definovať a sám ho nezvládate narastá, je veľmi vhodné kontaktovať coucha. Ten za pomoci tvorivého procesu podnecuje klienta k tomu, aby našiel vlastné riešenia, nič mu nepodsúva, neovplyvňuje ho vlastnými názormi a smeruje ho k osobnostnému rastu tak aby sám našiel cestu, ktorú potrebuje nájsť.

3. Psychoterapia a psychohygiena

Psychoterapia je liečba narušenej činnosti organizmu za pomoci psychologických prostriedkov. Môže to byť rozhovor, učenie či činnosti.

Psychohygienou rozumieme cestu k duševnému zdraviu.

Oba pojmy spolu úzko súvisia. Zaoberá sa nimi vedná disciplína psychológia a z časti aj psychiatria. Odborník od pacienta získava počas rozhovoru dôležité anamnestické informácie, pomocou ktorých je schopný identifikovať hlavný problém, príčinné súvislosti a následne nám vie pomôcť ho riešiť.

Rozhovor môže byť medzi pacientom a psychológom, veľmi populárne sú aj skupinové sedenia.

Skupina je tvorená psychológom ktorý vedie sedenie a niekoľkými klientmi, z rozličnými problémami, ktorí však majú jeden cieľ. Skupina diskutuje, nahlas hovorí o svojich problémoch a vzájomne sa podporujú, pomáhajú si rozhovorom, skúsenosťami a radami.

4. Záujmové činnosti

Každý jeden z nás má nejaké záujmy a činnosti, ktoré rád robí alebo robil pred tým ako ho prepadla depresia. Aj ten čo tvrdí, že ho nič nebaví alebo je o tom minimálne presvedčený sám vie, že to tak nie je a že exituje niečo, čo ho robí šťastným.

Pre niekoho je to šport, varenie, tanec, hudba, čítanie knihy, návšteva kina či divadla, kreslenie, hra na hudobnom nástroji alebo prechádzka.

žena sediaca v lese, opretá o strom čita knižku v jesennom období
Liečba jesennej depresie je aj relax. Foto: Thinkstockphotos

Šport a fyzická aktivita sú veľmi prospešné pre zdravie. A to nielen fyzické, kedy spaľujeme kalórie a prekrvujeme organizmus. Šport napomáha k celkovej duševnej vyrovnanosti a dobrému psychickému rozpoloženiu.

Prečítajte si tiež články: 
Ako sa zbaviť stresu v lete
Ako si zostaviť tréningový plán

Je veľmi dôležité, aby sme aspoň sami pred sebou priznali, že exituje niečo čo nás napĺňa. Čím skôr na to prídeme alebo to sami pred sebou priznáme, tým skôr je nádej, že naša nálada sa pri danej činnosti. Aj keď len na chvíľu zlepší.

Niektorí pri svojej obľúbenej činnosti vedia premýšľať s otvorenejšou mysľou alebo aspoň potlačia negatívne myšlienky na istý čas.

5. Relaxácia

Relaxácia znamená stav alebo proces uvoľňovania ako psychického tak aj fyzického napätia. Tento pojem zahŕňa širokú škálu možností. Dokonca poznáme mnohé podkategórie alebo odvtevia, ktoré majú jeden cieľ a to uvoľnenie.

  • masáže
  • wellness/kúpele
  • relaxačné cvičenia (napr.jóga)
  • tanec (biodynamické masáže)
  • dychové cvičenia
  • meditácie (mantra)
  • muzikoterapia
  • aromaterapia - esenciálne oleje (napr.levanduľový)

6. Fototerapia a koloroterapia

Fototerapia je liečba svetlom a je veľmi populárna. Veľký význam má hlavne na jeseň, kedy sa dni skracujú, počasie je sychravé a slnečného svetla ubúda.

Jeho pozitívne účinky sú dokázané pre správne fungovanie organizmu. Využíva sa na to polarizované svetlo (má stupeň polarizácie viac ako 99%). Vďačíme za to skupine vedcov, ktorí dokázali oddeliť jednotlivé vlnové dĺžky spektra čím vzniklo toto svetlo s liečebnými účinkami.

Polarizované svetlo sa nachádza napríklad v biostimulačných lampách, ktoré sa využívajú hlavne na regeneráciu rán, akné, ekzémov či pri bolestiach svalov.

Podstatou liečby je schopnosť svetla aktivovať samoliečiace schopnosti organizmu, zvyšuje sa imunita. Svetlo zvyšuje produkciu endorfínov, teda aj serotonínu - takzvaného hormónu šťastia, ktorého na jeseň ubúda.

Koloroterapia je menej známa liečba farbami.

Farby ako pomôcka pri liečbe - koloroterapia
Liečba farbami. Foto Getty images

Je vedecky dokázané, že farby vedia aktivovať centrálny nervový systém a vplyvom hormónov pôsobiť na chemickú rovnováhu v tele. Koloroterapia sa používa aj ako forma prevencie ale aj ako doplnková liečba pri mnohých psychických ťažkostiach a depresívnych stavoch.

Pôsobenie farebného spektra sa väčšinou využíva vo forme lámp.

Niektorí ľudia si lampy zapínajú pred spaním, pretože majú okrem iného aj vplyv na pokojný spánok. V terapii farbami sú vhodné aj mandaly. Mandaly sú kruhovité farebné obrazce, ktoré si chorý zväčša kreslí sám, pričom si zvolí sebou vybrané farby. Sú to energetické obrazy, vytvorené s láskou, maľované srdcom, vedené intuíciou (Janka Sipeková).

Liečba farbami zahŕňa aj obliekanie sa do farebnejšieho šatu, ktorý pozdvihne náladu. Vymente šedočierne odtiene za žiarivejšie farby, prípadne pastelové ktoré upokojujú.

7. Zdravá strava

Strava vplýva na celý náš organizmus. Pokiaľ je strava zdravá a vyvážená podporuje to imunitný systém a celkové pochody v tele. V prvom rade by sme sa mali vyhnúť nezdravým a tučným jedlám spolu so sladenými nápojmi (nespavosť), alkoholom (depresie), no zbohom by sme mali dať aj iným zlozvykom (cigarety, káva, drogy).

Vyvážená strava znamená stravovať sa v menších množstvách a častejšie (doporučuje sa 5x denne), pričom by sme mali uprednostniť zeleninu a ovocie. Vhodné sú napríklad aj ryby (selén - imunita, omega-3 mastné kyseliny - podporujú správnu činnosť mozgu a vplývajú na psychickú pohodu), chudé mäso, ovsené vločky (podporujú trávenie)

POZOR! 

Sladkosti pri depresii nepomáhajú. Veľa ľudí konzumuje počas zlej nálady nadmerné množstvo čokolády, čo však nie je správne. V danom okamihu možno pocítiť úľavu, ale iba chvíľkovú.

Zvýšený príjem cukrov ⇒ zvýšený energetický príjem ⇒ nespavosť ⇒ únava ⇒ fyzické a psychické vyčerpanie ⇒ depresia.

Prečítajte si aj článok o správnom stravovaní.

8. Vitamíny

Počas jesenných dní nezabúdajte ani na vitamíny. Zmeny počasia so sebou prinášajú aj nutnosť adaptácie sa a časté výkyvy počasia spôsobujú zníženú imunitu a zvýšenú chorobnosť. Niektoré vitamíny však priamo pôsobia na psychické rozpoloženie a ich nedostatok vedie k nervozite, náladovosti, depresiám a iným.

Vitamín C - alebo aj kyselina L - askorbová je nevyhnutná pre správne fungovanie celého organizmu.

Pozitívne vplýva na chod životných funkcií, prispieva k celkovej imunite a jeho nedostatok okrem zvýšenej chorobnosti možno pozorovať aj prejavom nepokojného správania.

Pri "jesenných depresiách" je dôležitý teda z dvoch dôvodov, a tými je vplyv na fyzické problémy hlavne pri zníženej imunite ale aj pre správne fungovanie psychiky. Nájdeme ho v citrusových plodoch, v kivi, ananáse, čučoriedkach, v kapuste, špenáte, karfioly a vo veľa ďalších druhoch ovocia a zeleniny.

Najväčšie množstvo vitamínu C neobsahuje citrón ako si to ľudia myslia. Najvyšší podiel vitamínu C majú jahody.

Vitamín B - je vo vode rozpustný vitamín.

Existuje viac podskupín (B1 až B12) tohto vitamínu. Všetky podskupiny spolu v jednej tablete nazývame B - komplex.

Jednotlivé vitamíny skupiny B sa navzájom dopĺňajú a umocňuje sa spoločne ich účinok. Pri depresiách niekedy ide iba o nedostatok vitamínu B1, ktorého nedostatok spôsobuje poruchy nálad, úzkostné a depresívne stavy, podráždenosť nepohodu a nepokoj.

Vitamín B6 zase udržiava dobrú náladu hlavne u žien počas ťažkých období ako je menštruácia a menopauza. Jeho príjem je dôležitý hlavne počas zimných období.

Vitamín D - tento v tukoch rozpustný vitamín sa vytvára endogénne v ľudskom tele. Jeho syntézu spôsobuje slnečné žiarenie (UV-žiarenie) hlavne v letných mesiacoch.

Počas chladných období, kde patrí aj jeseň, je jeho tvorba nižšia.

Tento nedostatok spôsobuje zároveň nižšiu tvorbu serotonínu - hormónu šťastia. Preto je veľmi dôležité počas sychravých dní na jeho doplnenie vo forme tabliet. V strave ho nájdeme v rybách (losos, makrela, sleď, tuniak, sardinky), vo vajciach, v mäse, v pečeni, v mliečnych výrobkoch. Vysoký podiel vitamínu D nájdeme aj v kakaovom masle.

Vitamín D je nevyhnutný aj pre správne fungovanie mozgovej činnosti. Pôsobí preventívne v liečbe neurologických aj psychiatrických chorôb. Dokonca sa používa ako doplnková metóda pri liečbe porúch nálady. Okrem iného má pozitívny účinok na imunitný systém, ktorý je pri zmenách počasia namáhaný.

Magazínový článok o vitamíne D: Vitamín D, jar, leto a slnko. Naše zdravie, pevné kosti či silná imunita.

9. Bylinná terapia

Medzi prírodné antidepresíva zaraďujeme niekoľko bylín.

Patrí sem napríklad:

  • ľubovník bodkovaný - tejto rastline patrí prvenstvo čo sa týka antidepresívneho účinku. Potlačuje úzkosť, napätie, upokojuje a pôsobí priaznivo na pokojný spánok. Je číslom jedna v boji proti jesennej depresii.
  • medovka lekárska - upokojuje psychické napätie, vplýva na pokojný spánok
  • ženšen - zmieňuje strach, stres, únavu, pôsobí upokojujúco
  • bobkový list - pomáha pri depresiách a psychickom napätí
  • sleziník červený
  • srdcovník obyčajný

Na čo by sme v jeseni nemali zabudnúť?

Pri jesennej depresii by sme mali v prvom rade vedieť, či sme mali depresívne príznaky už pred jej začatím, prípadne či máme zdiagnostikovanú depresiu.

Mali by sme prehodnotiť či ide skutočne o depresiu ako takú (zdiagnostikovanú psychiatrom) alebo len o zlú náladu zo sychravého počasia, nedostatku vitamínov alebo iných faktorov, ktoré s týmto obdobím (meteosenzitívny ľudia, sugescia).

V prípade, že smutná nálada sa objavuje iba počas jesene je veľmi jednoduché s ňou bojovať.

Depresia, ktorej príznaky sú intenzívne a pretrváva počas celého roka patrí do rúk psychiatra v spolúpráci so psychológom.

Otestujte sa

fzdieľaj na Facebooku
Ste doktor, či zdravotník? Zviditeľnite sa a zdieľajte skúsenosti!

Vytvorte si vlastný blog na Zdravoteka.sk, ktorú číta 620 000 ľudí mesačne. Napíšte nám →

Cieľom portálu a obsahu nie je nahradiť odborné vyšetrenie. Obsah má len informatívny a nezáväzný charakter, nie poradný. V prípade zdravotných ťažkostí odporúčame vyhľadať odbornú pomoc, navštíviť alebo kontaktovať lekára, lekárnika.

Odporúčané