Trápia vás žalúdočné vredy? Toto sú ich najčastejšie príčiny

Pri spracovaní stravy v žalúdku je potrebná kyselina chlorovodíková. Pred jej kyslím pH (1 - 2) ochraňuje sliznicu žalúdka hlienovitá, tuková vrstva nazývaná mucín.

Okrem neho sú prítomné aj iné protektívne faktory.

Ak nie je zabezpečená dostatočná ochrana sliznice, žalúdočná kyselina na ňu agresívne pôsobí a narúša ju. Medzi najčastejšiu príčinu vzniku vredového ochorenia patrí Helicobacter pylori.

Avšak, okrem neho poznáme aj ostatné príčiny, ktoré môžu za vznik ťažkostí. V nasledovných riadkoch sa dozviete viac o rizikách a príčinách tohto ochorenia.

Vredová choroba žalúdka a dvanástnika

Na jej vzniku sa podieľa viacero faktorov.

Ako hlavná príčina sa udáva narušenie protektívnych (obranných) faktorov sliznice. Na sliznicu tráviaceho traktu pôsobia agresívne faktory, ktoré ju poškodzujú. Opakované zápaly sliznice následne spôsobujú erózie a v konečnom dôsledku aj vredy.

Tabuľka so znázornením faktorov pre vznik vredovej choroby

Vred sa môže vytvoriť všade tam, kde negatívne vplýva nízke pH kyseliny.

Najskôr sa jedná o povrchové poškodenie, takzvanú eróziu sliznice.
Neskôr sa na jej mieste môže vytvoriť vred.

Peptický vred sa môže vyskytnúť na viacerých miestach ako refluxový vred pažeráku, žalúdočný vred, vred dvanástnika alebo aj v mieste zvanom Meckelov divertikul.

Viac informácií o vredovej chorobe sa dočítate v článku žalúdočné vredy.

Hlavné príčiny vzniku

Počas života ochorie na vred približne 10 % populácie a najvyšší výskyt je v strednom veku.

Pri vzniku vredového ochorenia je za potreby viacero faktorov.
Ako primárna príčina sa uvádza Helicobacter pylori.
Medzi sekundárne príčiny sa môžu zaradiť napríklad vredy spôsobené liekmi alebo stresom.

Prof. MUDr. Zdeněk Mařatka DrSc. v Klinickej gastroenterológii (rok 1988) uvádza delenie na akútny vred a chronické vredové ochorenie. Pričom do akútnych zaraďuje práve stresové vredy a do chronických tie, ktorých príčinou je helicobacter.

V minulosti platilo pravidlo:
„Bez kyseliny niet vredu“.
V dnešnej dobe sa zmenilo na:
„Bez helikobaktérie niet vredu“. 

Rizikové faktory:

• Helicobacter pylori zodpovedá za vznik chronickej gastritídy a rakoviny žalúdka (infikovaných po 50. roku 50% populácie, po liečbe klesá riziko na 5 %)
• lieky (NSA nesteroidné antireumatiká, kyselina acetylsalicilová, kortikoidy)
• rodinná anamnéza (výskyt vredového ochorenia v rodine)
• fajčenie
• alkoholizmus
• vek nad 50 rokov
• Diabetes mellitus (cukrovka)
• krvná skupina 0
• zvýšená hladina pepsinogénu I
• iné ochorenia (napríklad pľúc, ciev, pečene)
• Gastrinómy (Zollinger-Ellisonov syndróm)
• zlá životospráva (korenistá strava, nepravidelné stravovanie, príliš horúce jedlá, silná káva na lačný žalúdok, dlho lúhované čaje, zhorená strava napríklad pri grilovaní dráždi žalúdočnú sliznicu)
• nevhodné socio - ekonomické a hygienické podmienky

Najčastejšie príčiny vzniku:

• Helicobacter pylori
• lieky ako NSA nesteroidné antireumatiká, kyselina acetylsalicilová, kortikoidy
• akútny a dlhodobý stres
• genetická predispozícia
• fajčenie
• alkohol
• zvýšená tvorba hormónu gastrínu (gastrinóm, Zollinger-Ellisonov syndróm)
• následok iných ochorení (ochorenia pečene, ciev, pľúcne ochorenia, cukrovka)

Helicobacter pylori

Je baktéria, ktorá kolonizuje žalúdočnú sliznicu.

Výskyt infekcie touto baktériou sa odhaduje na 30 - 55 % populácie. Je prítomný u 85 - 95 % vredov dvanástnika (duodéna) a približne u 65 - 80 % vredov žalúdka.

Bol objavený v roku 1982. Svetovou zdravotníckou organizáciou bol klasifikovaný ako karcinogén 1. triedy. V roku 2005 získali Nobelovu cenu za fyziológiu a objav príčiny žalúdočných vredov Austrálčania Barry Marshall a Robin Warren.

Predpokladá sa, že je ním infikovaných 50 % populácie a prenos sa zabezpečuje orálno - orálnou cestou (z úst do úst), a to prenosom priamym (bozkávanie) alebo nepriamym (kontaminované potraviny, príbor).

Najčastejšie sa infikuje v detskom období od matky, ale nové infekcie sa vyskytujú aj v dospelosti (hlavne u osôb s poruchou imunity).

Helicobacter produkuje látky (proteázy a fosfolipázy), ktoré narúšajú ochrannú hlienovú vrstvu. Okrem toho provokujú zvýšenú tvorbu gastrínu, ktorý je zodpovedný za produkciu kyseliny chlorovodíkovej (HCl).

Baktérie obsahujú enzým, ktorý narušuje účinnosť lokálnej imunity. Táto schopnosť baktérií spôsobuje opakované lokálne zápaly sliznice gastro - duodéna (žalúdka a dvanástnika), po čase vzniká ako následok vred.

Výskyt helicobactera pylori je podmienený:

• vekom (hlavne u starších ľudí)
• nízka socio - ekonomická úroveň
• vyšší je v rodinách s vredovou chorobou duodéna
• vyšší u Afričanov, v oblasti južnej Ázie, Brazílie, u čiernej rasy
• nižší v rozvinutých krajinách

V našej republike sa vďaka úspešnej liečbe infekcie Helicobactera pylori znižuje výskyt vredových ochorení.

Užívanie nesteroidných antireumatík

Lieky ako sú NSA, teda nesteroidné antireumatiká (napríklad ibuprofén, diklofenak, používajú sa na utíšenie bolesti, hlavne svalov, kĺbov a pri zápalových ochoreniach), spôsobujú nižšiu tvorbu prostaglandínov (v žalúdku pôsobia ako protektívny faktor, znižujú vylučovanie HCl a naopak zvyšujú tvorbu bikarbonátu).

Súčasné užívanie NSA a liekov na riedenie krvi je vysokým rizikovým faktorom pri ťažkostiach so žalúdkom.

Dlhodobý a akútny stres

Medzi ďalšie významné vplyvy, ktoré negatívne pôsobia pri vzniku vredovej choroby je stres. Ten môže byť dlhodobý alebo akútny.

Dlhodobý zlý psychický stav je jedným z rizikových faktorov, a tak isto aj jednou z príčin vzniku vredov.

Akútny stres spôsobuje vznik erózií, a tak isto aj vredov. Najčastejšie u pacientov pri šoku, po úrazoch, po chirurgickom zákroku, pri sepse. Vred spôsobený následkom popálenín sa nazýva Curlingov vred. Po úrazoch alebo chirurgických zákrokoch sa označuje ako Cushingov vred.

Súčasť iných ochorení

Na vzniku vredovej choroby sa spolupodieľajú aj ochorenia ostatných systémov, napríklad:

• srdcovo - cievne ochorenia, ktoré ovplyvňujú hlavne mikrocirkuláciu na úrovni žalúdočnej sliznice
• chronická obštrukčná choroba pľúc (CHOCHP), pri ktorej je výskyt vredovej choroby približne v 25 % zastúpení
• ochorenia pečene
• obličkové zlyhávanie
• chronická pankreatitída, približne v 20 % prítomný výskyt vredového ochorenia a to hlavne pre zníženú tvorbu pankreatického bikarbonátu, ktorý má protektívny vplyv na sliznicu žalúdka

Životospráva

Vieme, že zlá životospráva má vplyv na tráviace ťažkosti, a tak isto aj na vznik vredovej choroby.

Ako ste si už všimli, tak negatívnym činiteľom je dlhodobý stres. Dostatok nočného spánku má naopak preventívny vplyv.

Pri liečbe vredovej choroby je fyzický, psychický pokoj a dostatočný spánok režimovým opatrením. Diéta je v prípade liečby podmienkou.

Potrebné je ustrážiť pravidelný príjem stravy, dostatočný obsah vlákniny a obmedzenie korenistých jedál. Čili, feferónky, maďarské papriky sliznicu žalúdka nedráždia.

Fajčenie a príjem alkoholu (hlavne koncentrovaného) negatívne vplýva na sliznicu žalúdka a prospieva k tvorbe erózií a vredov.

Káva by sa nemala piť na lačný žalúdok. Príliš horúce jedlo škodí sliznici žalúdka a vhodné nie je ani naopak priveľmi chladné jedlo.

Komplikácie

V dnešnej dobe sú menej časté ako v minulosti, a to aj vďaka účinnej konzervatívnej liečbe. Niekedy môže vredové ochorenie prebiehať skryto, bez príznakov (latentný vred). V tom prípade môžu byť jeho komplikácie prvým prejavom.

Zaraďujeme do nich:

• krvácanie, ktoré sa prejavuje zvracaním krvi (hemateméza) alebo čiernou stolicou (meléna).
  Pri intenzívnom alebo dlhodobom krvácaní môže vzniknúť anémia a v horšom prípade hemoragický šok (zmätenosť, dezorientácia, nízky krvný tlak, zrýchlený pulz, studený pot, poruchy vedomia, kolaps).
• perforácia je prienik vredu cez stenu tráviaceho traktu a vyústenie až do brušnej dutiny, za následok to môže mať zápal pobrušnice (peritonitídu).
• penetrácia je situácia, kedy vred prenikne do blízkeho orgánu (pečeň, pankreas)
• stenóza bulbu duodéna je zúženie začiatočnej časti dvanástniku (miesto s najčastejším výskytom vredu) následkom jeho zjazvenia v mieste chronického vredu. V mieste zúženia môže vzniknúť obštrukcia (prekážka, zapchanie priechodu).

Tabuľka rizikových faktorov pre vznik perforácie vredu

Príznaky peptických vredov

Nie je pravidlom, že prítomnosť vredu musí vyvolávať nejaké príznaky.

Pri jeho skrytej forme môže byť komplikácia prvým príznakom. V prípade výskytu ťažkostí je dobré vyhľadať lekára. Odborný lekár sa nazýva gastroenterológ. A včasnou liečbou sa môžete vyhnúť neskorším problémom.

Príznaky, ktoré sa môžu vyskytnúť pri vredovej chorobe:

• bolesť v hornej časti brucha (epigastrium) v oblasti žalúdka (pálivá, ostrá, niekedy tupá, záleží od lokality vredu)
• žalúdočný vred bolí po jedle (chudnutie)
• dvanástnikový vred bolí hodinu až hodinu a pol po po príjme stravy, teda nalačno (priberanie), v noci ako nočná hladová bolesť. U diabetikov sa čas predlžuje aj na 4 hodiny (dôvodom je pomalšie vyprázdňovanie žalúdka)
• vyžarovanie bolesti pod ľavý rebrový oblúk náznak žalúdočného vredu
• vyžarovanie bolestí pod pravý rebrový oblúk náznak dvanástnikového vredu
• pálenie záhy
• pocit na vracanie (nauzea), zvracanie (vomitus)
• zvracanie krvi (hemateméza)
• tmavá až čierna stolica (meléna) značí krvácanie z vyšších častí tráviaceho traktu
• anémia
• nadúvanie, pocit plnosti
• únava, ospalosť, slabosť
• nechutenstvo, chudnutie
• nadmerné slinenie
• hnilobne zapáchajúca stolica

Prevencia

Do preventívnych opatrení by sa malo zahrnúť diagnostikovanie prítomnosti baktérie Helicobacter pylori, hlavne pri dlhodobých ťažkostiach a jeho liečba.

Následne užívanie liekov chrániacich sliznicu žalúdka v prípade užívania NSA a iných agresívnych liekov. Alebo ich náhrada za iný neagresívny druh lieku. S tým vie poradiť praktický lekár alebo gastroenterológ.

Na vzniku vredovej choroby sa podieľa aj dlhodobá psychická záťaž alebo akútny stres. Tak isto aj pracovné preťaženie a nedostatok oddychu a spánku.

Preto by sme mali myslieť aj na chvíľu oddychu a zdravú dávku nočného spánku.

Väčší pozor by si mali dávať ľudia, ktorých rodinná anamnéza je pozitívna a vyskytujú sa v nej ochorenia ako je infekcia helicobacterom alebo vredové ochorenie.

Pri výbere vhodnej stavy treba myslieť na obsah vlákniny. Ak máte žalúdočné problémy vyhnite sa koreninám.

Chutí vám čili a feferónky? Nemusíte sa obávať, nemajú negatívny vplyv na sliznicu žalúdka.

Pravidelné stravovanie je zaručene zdravšie ako jedno, dve bohaté jedlá za deň. Nezabudnite, že prijímanie príliš horúcej, či naopak studenej stravy nie je vhodné.

Pozor by si mali dávať kávičkári. Príliš silná ranná káva na lačný žalúdok je nesprávnym krokom do nového dňa. Pri lúhovaní čajov by sa mal dodržiavať odporúčaný čas. Pri dlhom lúhovaní sa uvoľňuje príliš veľa sedimentu, ktorý následne v žalúdku dráždi sliznicu.

Fajčenie a alkohol treba obmedziť a v prípade už prítomných žalúdočných ťažkostí úplne vynechať.

Otázky pre zopakovanie problematiky o vredoch

Krátky kvíz pre zopakovanie témy

Zdroje

• mayoclinic.org - Peptic ulcer
• nhs.uk - Stomach ulcer
• nhsinform.scot - Stomach ulcer